Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina: Komplexný prehľad projektu a jeho úsekov

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa pustili do rozsiahlej modernizácie železničnej trate z Púchova do Považskej Teplej. Tento ambiciózny projekt predstavuje posledný úsek na trati Bratislava - Žilina, ktorý je súčasťou výstavby moderného paneurópskeho koridoru Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou. Projekt je jedným zo súboru stavieb V. európskeho koridoru. Hlavnou úlohou projektu je umožniť lepšiu prístupnosť k Transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a k dopravnej sieti susediacich štátov.

Cieľom modernizácie je zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť železničnej infraštruktúry, skrátiť časy prepravy osôb a nákladu, zvýšiť jazdný komfort a zatraktívniť cestovanie. Navrhovaná stavba musí po realizácii spĺňať požiadavky na zaistenie interoperability Európskeho železničného systému. Trať 106A Kraľovany - Púchov je súčasťou jedného z hlavných koridorov TEN-T, čo podčiarkuje jej strategický význam pre európsku dopravnú infraštruktúru. Vo vzťahu k imobilným cestujúcim a osobám so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie sa projektom zabezpečí plnohodnotný, bezbariérový prístup k železničnej infraštruktúre podľa najnovších zásad stanovených Európskou komisiou.

I. Etapa modernizácie: Úsek Púchov - Považská Teplá

Modernizácia železničnej trate medzi Považskou Bystricou a Púchovom je rozsiahly projekt, ktorý prináša zásadné zmeny v infraštruktúre a prevádzke. Stavba, vzhľadom na svoju komplexnosť a rozsah, je rozdelená do piatich ucelených častí, pričom modernizácia 16 kilometrov dlhého úseku Púchov - Považská Teplá je kľúčovou časťou celého projektu.

Nová trasa, terénne úpravy a skrátenie dĺžky trate

Trať z Púchova do Považskej Bystrice prejde podstatnou zmenou trasy. Súčasná trať, ktorá kopíruje meandre rieky Váh a vedie popri vodnej nádrži Nosice, bude nahradená novou, ktorá bude približne o 2,7 kilometra kratšia. Celková dĺžka železničnej trate sa po modernizácii skráti z pôvodných 18,742 km na 15,921 km, čo prispeje k zrýchleniu dopravy. Nová trať v úseku Púchov - Považská Bystrica opúšťa pôvodnú trasu v kilometrovníku 158,398, prekonáva Nosický kanál a pokračuje cez ostrov medzi kanálom a riekou Váh. V tomto záplavovom území sa trať striedavo vinie po viaduktoch a násypoch, čo predstavuje inžiniersky náročné riešenie.

V lokalite medzi riekou Váh a jej kanálom prebiehajú intenzívne práce na budovaní nového železničného telesa vo forme násypov. Tento proces, ktorý je nevyhnutný pre vytvorenie novej, priamejšej trasy, je v rôznych častiach úseku v odlišnej fáze dokončenia. Odhaduje sa, že samotný násyp v niektorých častiach ešte potrebuje pridať niekoľko metrov výšky, aby dosiahol požadovanú úroveň pre uloženie koľajového lôžka. Tento proces je prispôsobený charakteru terénu a záplavového územia, kde sa striedajú viadukty a spomínané násypy, čím sa zabezpečuje odolnosť a funkčnosť trate aj v náročných podmienkach.

Nová zastávka Nosice a jej prepojenie

Práce, ktoré budú vykonané na úseku medzi mestami Púchov a Považská Bystrica, zahŕňajú výstavbu novej vlakovej zastávky v Nosiciach spolu s dvomi nástupišťami s dĺžkou 250 m (pôvodná vlaková zastávka bude vyradená z prevádzky). Nová zastávka Nosice je navrhnutá s dvoma nástupišťami, každé s dĺžkou 250 metrov, ktoré budú prispôsobené na obsluhu moderných vlakových súprav.

Pozornosť upútava mohutnosť plánovanej lávky cez Váh, ktorá má spojiť obec Nosice s novou zastávkou. Odhaduje sa, že toto premostenie bude viesť vo značnej výške nad vodnou hladinou, čo naznačuje ambiciózne technické riešenie. Prístup k zastávke bude zabezpečený novou lávkou pre peších. Ďalší most prekoná rieku Váh a na jeho konštrukcii budú vybudované chodníky pre peších a cyklistov, čím sa umožní prístup k novej zastávke Nosice aj od obce a kúpeľov Nimnica. Detailný popis tohto premostenia nebol v dostupných dokumentoch úplne rozpracovaný, avšak vizualizácie a stavebné práce naznačujú komplexnú konštrukciu s potenciálom slúžiť nielen pre peších, ale aj pre cyklistov.

Tunely Diel a Milochov: Srdce modernizácie

Projekt modernizácie železničnej trate Púchov - Žilina zahŕňa výstavbu dvoch kľúčových tunelových telies: tunel Diel o dĺžke 1081,7 metra a tunel Milochov s dĺžkou 1861 metrov. Tieto tunely predstavujú technicky a investične najnáročnejšiu časť celého projektu. Okrem toho budú vybudované dva nové tunely: tunel Diel (dĺžka 1 082 m) a Milochov (dĺžka 1 861 m).

Tunel Diel

Tunel Diel je jednorúrový dvojkoľajný tunel s dĺžkou 1 081,7 m. Nachádza sa v staničení od kilometrovníka 161,422 do 162,506. Jeho výstavba bola realizovaná kombináciou razenia a hĺbenia, pričom razená časť dosiahla dĺžku 1 050 m a hĺbená časť pri portáloch 31,70 m. Razená časť bola realizovaná v zmysle zásad Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM) s kombináciou mechanického a trhavinového rozpojovania. Razenie prebiehalo v troch etapách: kalota, stupeň a dno, pričom stabilita výrubu bola zabezpečená primárnym ostením (striekací betón a kotevný systém). Sekundárne ostenie tvorila železobetónová konštrukcia alebo prostý betón. V súlade s predpismi TSI-SRT bol tunel Diel vybavený únikovou štôlňou o dĺžke približne 304 metrov s priečnym prepojením do hlavnej tunelovej rúry. Ochrana pred podzemnou vodou je zabezpečená systémom dáždnika. Tunel Diel bol uvedený do predčasného užívania 16. septembra 2020.

Tunel Milochov

Tunel Milochov s dĺžkou 1 861 metrov je najdlhším tunelom na modernizovanom úseku. Tento jednorúrový dvojkoľajný tunel bol razený v dĺžke 1 770 m a hĺbený pri portáloch na dĺžke 91,00 m. Úniková štôlňa má dĺžku 325,150 metrov. Razenie prebiehalo v obdobných geologických podmienkach a v zmysle NRTM. Pri zakladaní východného portálu a razení v priportálovej časti sa vyskytli značné geologické problémy, najmä vzhľadom na umiestnenie základov v koryte priehrady s organickými nánosmi. Razenie prebiehalo v náročných podmienkach s vystrojovacou triedou VT 6 a delenou čelbou, čo výrazne komplikovalo postup prác, vrátane značného prítoku vody. Sekundárne ostenie je zhotovené z prostého betónu alebo železobetónu. Ochrana pred podzemnou vodou je zabezpečená systémom dáždnika. Napriek týmto výzvam bol tunel Milochov uvedený do predčasného užívania 15. decembra 2020.

Mostné objekty: Dominanty novej trate

Modernizácia trate si vyžiadala výstavbu viacerých dominantných mostných objektov, ktoré sú technicky aj esteticky pozoruhodné. Celkovo bude postavených a zrekonštruovaných 14 železničných mostov, vrátane premostenia vodnej nádrže Nosice. Okrem toho si výstavba vyžiada aj šesť nových cestných mostov a nadjazdov, štyri podchody pre chodcov a jedenásť priepustov.

• Most cez Nosickú priehradu: Tento mostný objekt, s celkovou dĺžkou nosnej konštrukcie 593,6 m a 12 mostnými poľami, predstavuje jeden z najdlhších mostov na trati. Prekonáva dvojkoľajnú trať cez Nosickú priehradu pomocou 12 mostných polí s dĺžkou 51,50 metra. Založený je v dvojitých ohrádkach na veľkopriemerových pilótach. Nosná konštrukcia je z predpätého betónu, s celkovou šírkou 16,47 m a obojstrannými chodníkmi. Založenie mosta v koryte priehrady bolo technicky veľmi náročné a vyžadovalo si špecifické postupy, vrátane výstavby z vody pomocou pontónov.

• Most cez Nosický kanál a rieku Váh: Tieto mostné objekty sú kľúčové pre premostenie vodných tokov a záplavového územia. Most cez Nosický kanál (dĺžka 379 m) je 6-trámová spriahnutá oceľobetónová konštrukcia, ktorá prevádza trať na tzv. ostrov. Nové železničné mosty budú vybudované cez Nosický kanál (dĺžka 379 m), rieku Váh (288 m) a Nosickú priehradu (589 m). Okrem toho bude vybudovaný nový most pre chodcov cez Nosický kanál.

Uzol Milochov a prepojenie infraštruktúr

Situácia v uzle Milochov je momentálne obzvlášť zložitá. V tomto bode sa musia križovať stará a nová železničná trať, ako aj stará a nová cesta. Ide o komplexné inžinierske prepojenie, ktoré si vyžaduje precízne plánovanie a koordináciu. Z preložky cesty je zatiaľ vybudovaný len nábeh na most. V úrovni terénu bol vybudovaný most, cez ktorý povedú koľaje do tunela. Zo strany od obce Milochov je zrejmá výška, v ktorej bude trať napojená na existujúcu infraštruktúru. Pozitívnym aspektom je, že približne dvestometrový úsek trate bude vedený v relatívne pôvodnej trase. Toto riešenie umožňuje nezávislé napojenie tunelov, čo je kľúčové v prípade akýchkoľvek omeškaní pri výstavbe tunela Milochov. Keďže nová trať povedie mimo obec Milochov, existujúca zastávka Milochov bude zrušená bez náhrady.

Modernizácia železničnej stanice Považská Bystrica

Počas modernizácie železničnej stanice v Považskej Bystrici budú vykonané zmeny jej horizontálneho a vertikálneho zarovnania, aby cez ňu mohli prechádzať vlaky zvýšenou rýchlosťou. Stanica si zachová všetky svoje aktuálne základné funkcie vrátane riadenia za sebou idúcich vlakov, vypravovania vlakov, nakladania a vykladania tovaru a spojenia s vedľajšími koľajami. Medzi ďalšie navrhované zmeny pre túto stanicu patria: prejazdné koľaje s dĺžkou najmenej 750 m; bočné nástupište na nástupišti č. 3 a ostrovčekové nástupište s mimoúrovňovým prístupom medzi koľajami č. 4 a 8.

Pokračovanie modernizácie: Úsek Považská Teplá - Žilina

Následne sa modernizácia plánuje rozšíriť na úsek Považská Teplá - Žilina, ktorý zahŕňa modernizáciu trate v dĺžke 22,8 km. Predmetom projektu je modernizácia jestvujúcej dvojkoľajnej trate v úseku Považská Teplá (mimo)- Žilina (mimo), modernizácia železničných staníc a zastávok v zmysle zásad a požiadaviek predpisov a technických noriem ŽSR, národnej a európskej legislatívy.

Súčasťou tohto úseku je okrem koľajového zvršku aj modernizácia trakčného vedenia, zabezpečovacieho a oznamovacieho zariadenia, výstavba nástupísk, výstavba a rekonštrukcia mostov, priepustov, podchodov pre cestujúcich a verejnosť.

Detaily úseku Považská Teplá - Bytča

V úseku Považská Teplá - Bytča boli zmodernizované obidve koľaje 1 a 2 a realizovaná preložka trate. Bolo vybudovaných aj dvoch železničných zastávok s podchodmi pre verejnosť v Predmieri a v Plevníku - Drienové. Pre riadenie dopravy bola vybudovaná nová výhybňa Plevník - Drienové. Všetky železničné priecestia boli zrušené a vybudovali sa tri cestné nadjazdy vrátane priľahlých komunikácií, ktoré boli odovzdané do predčasného užívania.

Železničná stanica Bytča

Železničná stanica Bytča prešla kompletnou rekonštrukciou a modernizáciou, vrátane predstaničných priestorov. Vybudovali sa nová čelná a nakladacia rampa a podchod pre peších. Do predčasného užívania bol vybudovaný nový cestný nadjazd.

Železničná stanica Dolný Hričov a úsek Dolný Hričov - Žilina

Od začiatku roku 2016 sa v Železničnej stanici Dolný Hričov zdemontovali staré trakčné podpery a základy, a prevesilo sa trakčné vedenie. Vykonali sa preložky káblov do nových káblových trás a vybudovalo sa nové hniezdo pre bociana v blízkosti pôvodného, ktoré bolo umiestnené priamo v koľajisku. V stanici sa zrealizovala montáž nových osvetľovacích veží. Od 1. marca 2016 prebiehajú práce na žilinskom zhlaví a na nepárnej skupine staničných koľají, vrátane železničnej vlečky do Zväzu pre skladovanie zásob, Terminál Horný Hričov (Slovnaft).

Na úseku Dolný Hričov - Žilina sa od začiatku roku vybudovali nové betónové základy pre trakčné podpery, prevesilo sa TV, vybudovali sa preložky káblov a ukoľajnenie oceľových konštrukcií. Buduje sa nová preložka trate mimo pôvodného telesa pre Železničnú stanicu Dolný Hričov.

Technické parametre a moderné technológie

Nová trať je navrhnutá pre rýchlosť do 160 km/h. Na oboch úsekoch bude nainštalované nové trolejové vedenie, ktoré spĺňa požiadavky železničnej siete ŽSR a je vhodné na rýchlosť jazdy vlakov až do 160 km/h.

Minimálny polomer oblúka na trati bude 1 214,800 m a maximálny 2 354,200 m. Maximálna hodnota prevýšenia koľaje bude 120 mm a maximálny sklon trate bude 8,261 promile. Koľaj bude bezstyková, zriadená z koľajnicových pásov tvaru 60 E2 dlhých minimálne 75 m. V úseku od kilometrovníka 161,000 po 166,610 bude použitý bezštrkový zvršok, tzv. pevná jazdná dráha, čo je moderné riešenie zabezpečujúce dlhodobú stabilitu a zníženú údržbu. Súčasťou stavby budú aj štyri výhybky tvoriace dve jednoduché koľajové spojky na žilinskom zhlaví železničnej stanice Púchov. Nová trať bude v prevažnej miere vedená v styku s umelými stavbami, čo bude zohľadnené v železničnom zvršku.

Prehľad tunelov a ich technické detaily

Ochrana pred hlukom a vplyv na životné prostredie

Zvýšená rýchlosť vlakov a nové smerovanie trate prinesú aj zvýšené hlukové zaťaženie. V súlade s hlukovou štúdiou budú na viacerých úsekoch vybudované protihlukové steny, ktoré znížia nepriaznivé hladiny hluku na prípustnú úroveň a ochránia obyvateľstvo pred účinkami dopravy. Súčasťou projektu sú štruktúrne zmeny existujúcich ciest či výstavba nových ciest, ako aj výstavba protihlukových stien.

V súvislosti s výstavbou novej trate bude potrebné odstrániť celkom 31 objektov a zbúrať niekoľko ďalších menších nehnuteľností, ako sú garáže a hospodárske budovy, ktoré sa nachádzajú v kolízii s novou trasou. Environmentálny aspekt projektu zahŕňa výrub viac ako 4 500 stromov a krovín na ploche približne 28 000 m², ako aj výrub ďalších 4 482 stromov na lesných pozemkoch. Tieto zásahy si vyžiadajú následnú rekultiváciu územia. Zhotoviteľ počas celej výstavby úzko spolupracoval s miestnou samosprávou, aby minimalizoval dopady na život obyvateľov v priľahlých mestách a obciach.

Financovanie, ocenenia a projektový tím

Modernizácia železničnej trate Púchov - Považská Bystrica je technicky a finančne najnáročnejším stavebným úsekom na celej trati Bratislava - Žilina. Celková investícia na projekt „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov - Žilina pre rýchlosť do 160 km/h - I. etapa (úsek Púchov - Považská Teplá)“ dosahuje 471 037 403 EUR, pričom Kohézny fond EÚ prispel sumou 285 475 667 EUR v rámci operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ na programové obdobie rokov 2014 - 2020. Predpokladané celkové náklady na modernizáciu tohto úseku dosahujú sumu 364,9 milióna eur bez DPH.

Stavba "ŽSR, Modernizácia trate Púchov - Žilina, I." získala významné ocenenia, vrátane víťazstva v kategóriách CENA FKD „ŽELEZNIČNÁ STAVBA DESAŤROČIA 2012 - 2022“ a Hlavná cena v kategórii Inžinierske stavby a Cena MDV SR za celospoločenský prínos v oblasti architektúry a stavebníctva. Tieto ocenenia potvrdzujú výnimočnosť a dôležitosť tohto projektu.

Realizáciou tohto náročného projektu bola poverená skupina "Združenie Nimnica", ktorá úspešne zvíťazila vo verejnej súťaži. Hlavným zhotoviteľom stavby bolo Združenie Nimnica, ktorého vedúcim členom je Doprastav, a. s., a ďalšími členmi sú TSS Grade, a. s., Bratislava; Subterra, a. s., Praha a Elektrizace Železnic Praha, a. s. Projektovú dokumentáciu vypracoval Reming Consult, a. s., a technický dozor investora zabezpečoval DEC International, s. r. o.

tags: #rekonstrukcia #trate #puchov