Modernizácia a výstavba futbalových štadiónov na Slovensku predstavuje komplexný proces, ktorý sa v posledných rokoch stal predmetom intenzívneho záujmu verejnosti, médií a futbalových predstaviteľov. Tento proces je úzko spojený so štátnym financovaním, ktoré má za cieľ pozdvihnúť úroveň infraštruktúry pre futbal a zabezpečiť komfortnejšie podmienky pre divákov aj hráčov. Napriek ambicióznym plánom a rozsiahlym investíciám sa však tento projekt stretáva s viacerými výzvami, od nečakaných zánikov klubov až po diskusie o efektivite vynaložených prostriedkov a rozdelení podpory. Pred troma rokmi Slovenský futbalový zväz v spolupráci so štátom odštartoval projekt rekonštrukcie, modernizácie a výstavby dvadsaťjeden futbalových štadiónov.
Štátna podpora a ambície projektu
Pred niekoľkými rokmi, konkrétne v roku 2013, vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 115 z 27. februára 2013 "Financovanie rekonštrukcie, modernizácie a budovania futbalových štadiónov na roky 2013-2022" v celkovej sume 45 000 000,00 eur. Tento ambiciózny projekt, ktorý inicioval Slovenský futbalový zväz (SFZ) v spolupráci so štátom, si kládol za cieľ komplexnú obnovu a výstavbu dvadsiatich jedného futbalového stánku po celom Slovensku. Cieľom bolo nielen zvýšiť kvalitu a úroveň pohodlia pre všetkých účastníkov futbalových udalostí, ale aj zabezpečiť, aby štadióny spĺňali medzinárodné normy, najmä tie stanovené Európskou futbalovou úniou (UEFA). Projekt má byť zavŕšený najneskôr do 30. júna 2022.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa zaviazalo poskytovať každoročne štyri a pol milióna eur, čo by do konca projektu malo predstavovať celkovú sumu 40,5 milióna eur. Zvyšných 4,5 milióna eur bolo plánovaných na ďalšie obdobie. Ministerstvo školstva posiela každý rok po štyri a pol milióna eur. Dosiaľ teda štát poskytol osemnásť miliónov, zvyšných 27 uvoľní v priebehu ďalších šiestich rokov. V počiatočnej fáze projektu bolo plánované, že sa rýchlejšie dokončí osem štadiónov, na ďalších sa bude pracovať. Sklz sa vykrýva z úverov, ktoré sa potom refundujú. „V zmysle memoranda medzi vládou, SFZ a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou máme možnosť čerpať úvery na prefinancovanie projektu.“
Finančná spoluúčasť miest alebo súkromných investorov na úrovni 40 percent bola stanovená ako kľúčová podmienka pre účasť na projekte. Tento príspevok mal zabezpečiť zodpovednosť a dlhodobý záujem všetkých zapojených strán. Ak teda zväz pridelí dotáciu napríklad 750-tisíc eur, klub, mesto alebo súkromný investor musia zaplatiť z vlastných zdrojov aspoň pol milióna eur. V nadväznosti na projekt schválil zväz smernicu, podľa ktorej musia štadióny spĺňať určité normy. Pre kluby v najvyššej súťaži to od sezóny 2017/2018 bude minimálne kategória UEFA 2.
Príklady úspešných modernizácií a výstavby
V rámci tohto rozsiahleho projektu sa postupne zrealizovali viaceré významné investície do futbalovej infraštruktúry. Osem z nich je už hotových, na ďalších sa pracuje. Medzi prvé dokončené štadióny, ktoré profitovali z tohto programu, patrili štadióny v Trnave, Myjave, Poprade, Senici, Zlatých Moravciach, Podbrezovej, Žiline a Ružomberku. Modernizácia sa vo väčšine prípadov týkala kľúčových oblastí, ako je výstavba alebo rekonštrukcia tribún, zlepšenie sociálneho zázemia pre divákov, vybudovanie vyhrievania hracej plochy, inštalácia umelého osvetlenia a zavedenie turniketového systému pre efektívnejšiu kontrolu vstupov.
V súčasnosti sú štadióny vo Zvolene, Bardejove a Skalici vo fáze pokročilej výstavby alebo rekonštrukcie. Vo Zvolene sú takmer kompletné tribúny, v Bardejove momentálne robia vyhrievaný trávnik. V Skalici dokončili nové šatne a vybavujú povolenie na vybudovanie osvetlenia. Vo všetkých týchto mestách by mali rekonštrukciu stihnúť ešte v tomto roku.
Dva štadióny, v Dunajskej Strede a v Trenčíne, vyrastú ako úplne nové. V Trenčíne časť búracích prác prebiehala už v roku 2014, v Dunajskej Strede zbúrali jednu tribúnu a klub pred týždňom odohral na starom štadióne posledný ligový zápas. Rozhodnutie, či postaviť nový štadión alebo zrekonštruovať existujúci, bolo ponechané na kluby samotné. „Ale všetky kroky sú racionálne.“ Nový štadión vznikne aj v Košiciach, kde však najskôr musí prebehnúť verejná súťaž na výber zhotoviteľa stavby. Futbalový zväz zatiaľ podpísal zmluvy na výstavbu alebo rekonštrukciu 17 štadiónov. Špecifickým prípadom je Banská Bystrica, kde je majiteľom štadióna ministerstvo obrany. „Dostaneme od štátu dotáciu na štadión, pri ktorého modernizácii bude naším partnerom opäť štát.“
City Aréna Trnava: Vzorový príklad multifunkčného komplexu
City Aréna v Trnave predstavuje multifunkčný komplex, ktorý získal viacero ocenení, vrátane hlavnej ceny v súťaži Stavba roka 2015. Štadión s kapacitou do 20 000 divákov spĺňa najvyššie kritériá štandardov UEFA pre kategóriu 4. Projekt zahŕňal aj výstavbu nákupného centra a administratívnej budovy. „V Trnave mali projekt reálne pripravený a rozbehnutý. Nebola to žiadna bublina.“ Financovanie projektu bolo z veľkej časti súkromné, s podporou mesta. Celkovo sa na projekte City Arena preinvestovalo takmer osemdesiat miliónov eur. Väčšina išla na priľahlé nákupné centrum. Samotný štadión stál takmer tridsať miliónov. Zväz ako 51percentný akcionár vstúpi do spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje. „Trnava je jednou z dvoch top bášt nášho futbalu. Potenciál pritiahnuť ľudí je tu najväčší na Slovensku.“
Národný futbalový štadión Bratislava: Vlajková loď slovenského futbalu
Národný futbalový štadión (NFŠ) v Bratislave, postavený na mieste bývalého Tehelného poľa, je najväčšou a najvýznamnejšou investíciou v rámci modernizácie futbalových štadiónov na Slovensku. Projekt, ktorý bol dokončený v roku 2019, je autorským dielom Ing. arch. Kállaya a má kapacitu 22 500 divákov, spĺňajúc najvyššie kritériá UEFA pre kategóriu 4. Štadión disponuje VIP zónami, SKY-boxmi a kongresovými sálami, ako aj podzemným parkoviskom pre viac ako 1000 miest. Súčasťou komplexu sú aj komerčné časti - administratívna budova a obytný komplex. Výstavbu realizovala firma Strabag. NFŠ získal cenu v súťaži Stavba roka 2019 za výnimočné a progresívne projektové riešenie, vrátane zvládnutia náročného statického riešenia oceľovej konštrukcie zastrešenia tribún. „Prioritou nového vedenia SFZ bolo vybudovať Národný futbalový štadión.“
Štadión SNP v Banskej Bystrici: Dôstojný stánok pre atletiku aj futbal
Komplexná rekonštrukcia Štadióna Slovenského národného povstania na Štiavničkách v Banskej Bystrici priniesla dôstojný stánok, ktorý spĺňa medzinárodné parametre nielen pre atletiku, ale aj pre futbal. Po rozsiahlej rekonštrukcii v hodnote vyše 14 miliónov eur spĺňa štadión požiadavky Svetovej atletiky pre medzinárodné a národné súťaže a zároveň má certifikát UEFA pre futbalové štadióny kategórie 3. Atléti a ďalší športovci Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica získali moderné športovisko s vyhrievaným trávnikom a kapacitou vyše 7000 miest. Súčasťou areálu je aj tréningový štadión a špeciálna naklonená bežecká rovinka. Rekonštrukciu realizovalo združenie spoločností na základe verejného obstarávania.
Výzvy, kontroverzie a odstúpenie klubov
Ako už bolo spomenuté, podmienkou účasti na projekte bola finančná spoluúčasť mesta alebo súkromného investora na úrovni 40 percent. Práve táto podmienka sa neskôr ukázala ako prekážka pre niektoré kluby, ktoré z projektu napokon odstúpili, ako napríklad Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Z pôvodného zoznamu štadiónov v priebehu prvých troch rokov odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. „Odmietame sedačky za 750-tisíc eur,“ tvrdil primátor Dolného Kubína Roman Matejov. Argumentoval, že peniaze od štátu by mohol klub použiť len na výstavbu novej tribúny. Ostatné práce by si musel hradiť z vlastných zdrojov - pri lacnejšom variante by išlo o pol milióna eur, pri drahšom až o milión. Podobný problém videli aj v Topoľčanoch. „Podstatou projektu je vytvoriť komfort pre diváka, postaviť nové tribúny, zlepšiť sociálne zázemie a služby pre ľudí. Ale to sa v mnohých prípadoch nedá zrekonštruovaním starých tribún.“ „Preto sme vypísali tender tam, kde je to potrebné - na nové tribúny. To sa niektorým partnerom nepáčilo. Myslia si, že zrekonštruujú starú tribúnu a všetko bude vyhovovať.“
Prezidentka klubu FK Slovan Levice Zuzana Kolčárová zasa uviedla, že klub nemá peniaze na rozdávanie a na rekonštrukciu vo vlastnej réžii. „Budeme radi, keď zaobstaráme nové dresy a podobné veci pre hráčov,“ priznala s tým, že klub nemá sponzora, ktorý by investoval taký objem peňazí, aký by si modernizácia štadióna vyžadovala. Ambíciou trojice klubov podľa Dedíka je podporiť mládež. „To chceme aj my. Ale tento projekt nie je postavený na mládeži. Keď dostaneme dotáciu na ligové štadióny, nespadá do nej napríklad rekonštrukcia šatní pre mladších žiakov. To by sme nevedeli ani zúčtovať na ministerstve.“ Poslankyňa mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne Zdenka Poracká argumentovala aj tvrdením, že 730 miest na sedenie klubu stačí. „Prečo ľudia na ten štadión nejdú? Napríklad aj preto, lebo prostredie pre divákov je v súčasnosti absolútne nevyhovujúce,“ reaguje Dedík. „Druhou vecou je, že podľa smernice musí mať štadión kapacitu minimálne 1500 miest, aby spadal do kategórie UEFA 2.“
Napriek snahám o modernizáciu sa projekt nevyhol ani kontroverziám a nečakaným komplikáciám. Príkladom je situácia v Košiciach, kde mal byť v roku 2019 postavený nový futbalový štadión s podporou štátnej dotácie vo výške štyroch miliónov eur. Mesto s klubom VSS Košice vytvorili akciovú spoločnosť Košická futbalová aréna, pričom mestu patrilo 85 percent akcií. Predpokladané náklady na výstavbu boli 18,5 milióna eur, pričom okrem štátnej dotácie získalo mesto aj bezúročnú pôžičku vo výške osem miliónov eur od ministerstva financií. Avšak, klub VSS Košice, ktorý mal byť hlavným užívateľom štadióna, sa ocitol v hlbokých finančných problémoch a napokon zanikol. Prezident klubu Blažej Podolák vyhlásil, že klub nepodal prihlášku do žiadnej zo slovenských líg, a teda FC VSS Košice týmto krokom zanikol. Aj napriek tejto skutočnosti bolo rozhodnuté, že štadión sa bude stavať, pričom sa zdôraznilo, že areál bude slúžiť predovšetkým na výchovu mladých futbalových talentov a umožní návrat slovenskej reprezentácie do Košíc.
Ďalším príkladom nečakaného vývoja je situácia v Myjave. Klub Spartak Myjava, ktorý hral najvyššiu futbalovú súťaž, dostal na výstavbu štadióna milión eur zo štátneho rozpočtu. Uprostred sezóny sa však funkcionári rozhodli klub zo súťaže odhlásiť z rôznych dôvodov. Výsledkom je vynovený štadión v Myjave, na ktorom však zrejme nebude pôsobiť žiadny prvoligový klub v blízkej budúcnosti. Klub bude hrať až štvrtú najvyššiu súťaž.
Obavy vyvoláva aj rozdelenie financií medzi kluby vlastnené vplyvnými podnikateľmi. Až 22 z 45 miliónov eur určených na výstavbu a opravu futbalových štadiónov smerovalo k piatim klubom, ktoré vlastnia vplyvní podnikatelia. Napríklad klub DAC Dunajská Streda, vlastnený podnikateľom a šéfom Slovnaftu Oszkárom Világim, dostal na prestavby milión eur a ďalších takmer jeden a pol milióna má dostať v roku 2018. Klub MŠK Žilina, patriaci podnikateľovi Jozefovi Antošíkovi, získal štyri a pol milióna eur. Podobne aj kluby v Ružomberku (podnikateľ Milan Fiľo), Podbrezovej (šéf železiarní Vladimír Soták) a Trnave (podnikateľ Vladimír Poór) obdržali významné finančné prostriedky. V prípade Trnavy, kde vznikol aj nový nákupný center, Vladimír Poór, bývalý poslanec HZDS, dostal najvyšší podiel z dotácií, celkovo 13 miliónov eur. Tieto skutočnosti vyvolávajú otázky o transparentnosti a férovosti rozdeľovania štátnych prostriedkov.
| Štadión | Prijatá dotácia (mil. EUR) | Status/Poznámka |
|---|---|---|
| Trnava (City Aréna) | 13 | Najväčšia časť dotácie, dokončený, multifunkčný komplex |
| Žilina (MŠK) | 4.5 | Investované do tribún a opláštenia, v lete umelý trávnik |
| Dunajská Streda (DAC) | 1 (plus 1.5 plán) | Vyrastie úplne nový štadión |
| Košice (KFA) | 4 | Plánovaný nový štadión, klub VSS zanikol |
| Myjava (Spartak) | 1 | Vynovený štadión, klub sa odhlásil z najvyššej súťaže |
Efektívnosť investícií a návštevnosť štadiónov
Športový analytik a futbalový manažér Jozef Tokoš poukazuje na potrebu hovoriť o efektívnosti minutých peňazí. Zdôrazňuje, že slovenská reprezentácia odohrá doma v priemere len tri až štyri zápasy ročne, čo naznačuje nízku pridanú hodnotu nových štadiónov, ak nie sú využívané na iné účely. Analytik Radovan Ďurana poznamenal, že pridaná hodnota nového bratislavského štadióna, ktorý by mal spĺňať podmienky na medzinárodné zápasy, bude prirodzene nízka. Nový štadión v Košiciach by mal byť štvrtým štadiónom na Slovensku, ktorý spĺňa takéto podmienky.
Problémom zostáva aj nízka návštevnosť na nových a zrekonštruovaných štadiónoch. V Senici, kde majú nový štadión, bola priemerná návštevnosť za predchádzajúcu sezónu len o málo viac ako tisíc divákov na zápas. Jediným štadiónom, na ktorý ľudia chodia, je aréna v Dunajskej Strede, ktorá bola pri dvoch ligových zápasoch vypredaná. Diváci nechodia na tribúny ani v tradične futbalovej Trnave, kde generálny manažér Spartaka priznal pomerne vysokú finančnú stratu. Na to, aby bol klub na nule, by muselo prísť na každý zápas aspoň 5000 divákov, no priemerná návštevnosť bola len necelých 3500 ľudí. Podľa Tokoša Trnava dopláca na to, že klub nefunguje ideálne, vidieť tam spory, čo fanúšik vníma a na štadión nepríde. Vládny splnomocnenec pre šport Dušan Galis potvrdzuje, že samotná oprava štadiónov nestačí a od nových štadiónov sa očakávalo viac divákov na tribúnach.
Technické aspekty a konštrukčné riešenia
Konštrukcie zastrešení futbalových štadiónov musia spĺňať najprísnejšie bezpečnostné kritériá a zároveň zabezpečiť dlhú životnosť. Okrem toho by mali reflektovať aj architektonické požiadavky, ktoré sú často ovplyvnené rozpočtom. Modernizácie futbalových štadiónov na Slovensku zaznamenali v posledných desiatich rokoch významný posun. Takmer všetky štadióny na Slovensku nemali vyhovujúcu technickú infraštruktúru, pričom niektoré už nevyhovovali ani z hľadiska bezpečnosti. Vláda SR schválila financovanie projektu v celkovej sume 45 miliónov eur. Rozdelenie štátnej dotácie medzi vybrané štadióny bolo realizované na základe zmlúv medzi Ministerstvom školstva a SFZ. Štadióny boli zaradené do kategórií podľa kritérií UEFA: dva štadióny v Žiline a v Trnave do kategórie 4, ostatné do kategórie 3 a 2.
V poslednom období sa pri výstavbe nosných konštrukcií tribún čoraz viac uplatňujú betónové konštrukcie, najmä vďaka modernizovaným postupom v prefabrikácii. Tieto prvky ponúkajú výhody ako stálofarebnosť, nízke udržiavacie náklady a dlhá trvanlivosť. Prefabrikácia umožňuje realizáciu prvkov rôznych tvarov a veľkostí, čím prispieva k zvýšeniu bezpečnosti a životnosti. Aj z architektonického hľadiska sú prefabrikované prvky preferované.
Zastrešenia štadiónov, ktoré sú často hlavným architektonickým prvkom, sa vo väčšine prípadov realizujú pomocou oceľových konštrukcií. Návrh konštrukcie zastrešenia je ovplyvnený architektonickými požiadavkami, ale musí spĺňať aj kritériá bezpečnosti a životnosti. Dôležitým faktorom sú aj klimatické zmeny a vplyv vetra, preto je pri takýchto stavbách vhodné vypracovanie veternej štúdie a overenie strechy vo veternom tuneli. Neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie by mal byť aj audit statiky.
Prípadová štúdia: Rekonštrukcia Zimného štadióna v Liptovskom Mikuláši
Zimný štadión v Liptovskom Mikuláši, známy aj ako Aréna Liptovský Mikuláš či JL Aréna, prechádza rozsiahlymi zmenami. Tieto úpravy, ktoré sa začali v roku 2018, majú za cieľ modernizovať infraštruktúru a zabezpečiť, aby štadión spĺňal najvyššie štandardy pre hokejové a iné športové podujatia, ako aj pre verejnosť. Projekt predstavuje najväčšiu investičnú akciu mesta v posledných rokoch. Celková predbežná investícia do rekonštrukcie zimného štadióna bez dane z pridanej hodnoty bola odhadovaná na 3,61 milióna eur (4,33 milióna eur vrátane dane). Zákazka bola plánovaná na štyri roky a financovaná mala byť z vlastných zdrojov mesta a z finančného príspevku Úradu vlády SR. Mesto na základe výsledku verejného obstarávania uzatvorilo rámcovú dohodu s jediným uchádzačom.
Výzvy a dodatočné investície
Rekonštrukcia zimného štadióna si napriek pôvodnému plánovaniu vyžiadala dodatočné finančné prostriedky. Celková investícia do projektu sa postupne navyšovala, pričom v jednom momente bolo potrebné z mestských zdrojov vyčleniť ďalších 200 000 eur. Tieto prostriedky boli nevyhnutné na preplatenie prác navyše, ktoré vznikli počas opravy a ktoré dodávateľ stavby nemohol predvídať pri príprave rekonštrukcie. Podľa informácií od hovorkyne mesta, Viktórie Čapčíkovej, išlo o úkony, ktorých realizácia je nevyhnutná pre plnú funkčnosť a prevádzkyschopnosť objektu v zmysle požiadaviek Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Medzi takéto práce patrila napríklad rekonštrukcia vonkajšej kanalizačnej prípojky na severnej a západnej strane a vodovodnej prípojky pre požiarny vodovod. Pôvodná kanalizácia bola prerastená koreňmi stromov a jej rekonštrukcia nebola pôvodne zahrnutá v projekte. Po jej odkrytí však zhotoviteľ zistil, že je nevyhnutné ju kompletne obnoviť, čo si vyžiadalo dodatočné náklady zo strany mesta. Ďalšie financie si vyžiadala aj protipožiarna presklená stena, zabezpečenie plynotesnosti kolektora či náter odkrytej existujúcej oceľovej konštrukcie. Neobišlo sa bez zväčšenia snežnej jamy a terénnych úprav spevnených plôch pri východnej fasáde, prekládky drenážnych potrubí či inštalácie deliacej bezpečnostnej steny medzi striedačkami. Zásahy na oceľových väzníkoch tiež prispeli k navýšeniu nákladov.
Harmonogram a priebeh prác
Napriek neočakávaným prácam sa zhotoviteľ snažil dodržať pôvodný harmonogram. Hoci sa objavili snahy o dokončenie stavby v predstihu, aktuálny stav naznačoval, že stavba bude dokončená v zmluvnom a avizovanom termíne. V jednom momente bolo hlásené, že investor prisľúbil do dvoch týždňov dokončiť severnú tribúnu a do týždňa začať s opláštením tejto časti. Dokončené boli šatne pre mládež a tiež strecha. Pôvodne bola dotácia z Úradu vlády SR vo výške 1,5 milióna eur oprávnená na použitie do konca kalendárneho roka. Zmena rozpočtu vo výške 200 000 eur bola nevyhnutná na úspešné ukončenie diela, jeho skolaudovanie, uvedenie do prevádzky a následné vyúčtovanie spomínanej dotácie. Podľa slov Aleny Vlčkovej z finančného oddelenia mestského úradu, nezaplatenie prác navyše by reálne hrozilo zastavením rekonštrukcie a následnou stratou dotácie z Úradu vlády SR, keďže podmienkou bolo preinvestovanie prostriedkov do konca kalendárneho roka. Finančné prostriedky na rekonštrukciu boli získané už v roku 2015, no administratívny proces umožnil začať realizáciu opráv až na jar 2018. Práce začali montážou oceľovej konštrukcie a strechy, v polovici marca nasledovala betonáž prvej časti ľadovej plochy. Prevádzka haly bola plánovaná na júl, kedy mala byť otvorená pre verejnosť. V tom čase bola dokončená oceľová konštrukcia haly vrátane strechy a práce na opláštení budovy boli v polovici. Položená bola betonáž prvej časti ľadovej plochy. V najbližšom období sa začali práce na demontáži strojovne a na stavbe šatní a zázemia pre novú halu.
Modernizácia a nové technológie
Okrem rozsiahlej rekonštrukcie novej haly (JL Aréna) prešli zmenami aj starý mestský zimný štadión. Tie mali byť hotové do začiatku súťažnej hokejovej sezóny. Plánovala sa rekonštrukcia chladenia a napojenie na novú strojovňu. Staré osvetlenie bolo nahradené modernou LED technológiou a došlo aj k úpravám fasády. Mesto tiež zabezpečilo výmenu mantinelov s plexisklami. Keďže svetlíky strechy boli v zlom stave, bola nevyhnutná aj ich oprava. Výstavba tréningovej haly, ktorej súčasťou je aj rekonštrukcia strojovne mestského zimného štadióna, stála približne 1,4 milióna eur. Spoločnosť JL Aréna okrem samotnej haly vybudovala nový chladiaci systém, ktorý slúži novej hale i mestskému štadiónu. Mesto prispelo k projektu darovaním pozemku pod halu za protihodnotu v podobe prenájmu ľadovej plochy na 2 025 hodín počas 15 rokov. Tento krok mal zabezpečiť skvalitnenie tréningového procesu domácich hokejistov a zároveň vytvoriť v meste moderný hokejový areál pre mládež aj verejnosť.
Bohatá história a budúce ambície
Zimný štadión v Liptovskom Mikuláši má bohatú históriu. Na mieste dnešného štadióna sa v minulosti nachádzalo bývalé kúpalisko, ktoré mohli hokejisti v zimných mesiacoch v závislosti od počasia využívať na hokejové zápasy. V roku 1932 po jeho zasypaní vzniklo ihrisko s nízkymi drevenými mantinelmi. V roku 1949 bola vybudovaná umelá ľadová plocha, k zastrešeniu zimného štadióna došlo v roku 1967. Počas svojej existencie bol štadión svedkom mnohých významných hokejových udalostí. Odohrali sa tu medzinárodné turnaje ako Turnaj štyroch krajín (ČSSR, ZSSR, Švédsko, Fínsko) v roku 1981 a Svetová zimná univerziáda v rokoch 1987 a 1999. Štadión hostil aj zápasy slovenskej a českej reprezentácie, vrátane historicky prvého víťazstva slovenskej reprezentácie nad Českom v roku 1999.
Štadión prešiel viacerými modernizáciami. V roku 1981 bol vykonaný náter oceľovej konštrukcie, oprava osvetlenia, ozvučenia, výmena sedadiel a oprava šatní. Pred Svetovou zimnou univerziádou v roku 1987 boli namontované plexisklá, nové reproduktory, nové osvetlenie aj pre potreby farebnej televízie, oprava strojovne a úprava vestibulov a vstupov. Bola tiež vybudovaná prístavba štadióna. V roku 1999 bola zmodernizovaná vstupná hala, hosťovská šatňa a šatňa A mužstva, ako aj šatne na južnej strane. Boli namontované nová časomiera, nové mantinely a ďalšie úpravy. V roku 2014 prešiel mestský zimný štadión čiastočnou rekonštrukciou s príchodom nového správcu, firmy JL aréna s.r.o., a dostal nový názov TITAN Aréna. V súčasnosti klub účinkuje v II. lige. Vzhľadom na plánovanú rekonštrukciu vlastného štadióna, všetky zápasy v úvodnej polovici sezóny odohrá na ihriskách súperov. Po modernizácii by mal štadión spĺňať požiadavky pre najvyššiu futbalovú súťaž, čo by malo byť pre mužstvo na jar veľkou výhodou.
tags: #rekonstrukcia #stadiona #dodavatelia