Rekonštrukcia a záchrana sôch v Spišskej Novej Vsi: Výzvy a nádeje pre verejné umenie

Spiš, región bohatý nielen na históriu, ale aj na umenie vo verejnom priestore, čelí v súčasnosti výzvam, ktoré ohrozujú jeho cenné diela. Od monumentálnych sôch socialistického realizmu až po menej nápadné, no o to interaktívnejšie plastiky, umenie v regióne odráža spoločenské a politické zmeny. Historické pramene a súčasné výskumy poukazujú na zanedbaný stav mnohých diel, avšak aj na iniciatívy, ktoré sa snažia o ich záchranu a propagáciu.

Pohľad na Spišskú Novú Ves a jej námestie

Kľúčová obnova: Mariánsky morový stĺp

V Spišskej Novej Vsi prebieha aj obnova významnej národnej kultúrnej pamiatky - Mariánskeho morového stĺpa so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie - Immaculatou. Proces obnovy sa začal v roku 2008, kedy mesto prevzalo pamiatku do svojej správy. Podstatnú časť nákladov vo výške 128 536 eur financuje samotné mesto.

Od marca sa v rámci dobrovoľnej zbierky vyzbieralo takmer 5 000 eur, pričom k iniciatíve sa pridalo aj vedenie mesta a poslanci. Obnova zahŕňa reštaurovanie Immaculaty a rekonštrukciu podstavca. Akademický sochár Štefan Kovaľ z Vyšných Ružbách s kolektívom vyhral súťaž na reštaurátorské práce.

Mariánsky morový stĺp v Spišskej Novej Vsi pred rekonštrukciou

Súčasťou prác je aj obnova stĺpa, balustrády, schodišťa, kamennej dlažby a kovových prvkov. Pôvodná socha bude po reštaurovaní umiestnená v interiéri Radnice, zatiaľ čo na pôvodné miesto sa osadí jej verná kópia z prírodného materiálu. Vynovená socha by mala byť verejnosti sprístupnená koncom októbra.

Zmapované poklady: Projekt U-points a dedičstvo socialistického realizmu

Historicko-umelecký výskum Zuzany Juháziové v spolupráci s Galériou umelcov Spiša, zameraný na výtvarné diela vo verejnom priestore od druhej polovice 20. storočia, odhalil bohatstvo a rozmanitosť umenia v regióne. Projekt U-points, ktorý vznikol ako vedecko-výskumná činnosť galérie, poukazuje na diela, ktoré boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou urbanistického priestoru.

V období 50. rokov 20. storočia sa na Spiši, rovnako ako inde na Slovensku, tvorili monumentálne pomníky a pamätníky v duchu socialistického realizmu. Najviac diel vo verejnom priestore vznikalo pred rokom 1989 v rámci architektonických komplexov - na staniciach, pri obchodných centrách, školách, no predovšetkým na sídliskách. „Na celom Spiši môžeme sledovať výrazné prepojenie objektu s urbanistickým priestorom,“ zdôrazňuje Zuzana Juháziová. Táto schéma sa najviac prejavuje vo väčších mestách ako Spišská Nová Ves, Kežmarok či Poprad. V Spišskej Novej Vsi je tento vplyv dodnes viditeľný najmä pri sídliskách Tarča a Mier, budovaných v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Zuzana Juháziová dodáva, že kvalita týchto diel nespočívala len v ich estetickej funkcii či ozvláštnení strohej architektúry, ale mnohé slúžili aj ako orientačné prvky, pričom celý priestor im podliehal.

Umelecké dielo z obdobia socialistického realizmu

Od Milencov k pamätníkom: Premeny a úpadok

„Nič podobné som na celom Spiši nenašla," hovorí historička umenia Zuzana Juháziová o pohyblivej plastike Miroslava Bonka z roku 1985. Táto unikátna kovová plastika s otáčavými platňami, zobrazujúca aj umelcove ruky, je plne funkčná a dodnes vyžaduje ľudskú interakciu. Jej smutný príbeh však odráža osud mnohých iných diel - budova, pri ktorej sa nachádza, je popísaná a prostredie schátrané.

Príkladom je dielo "Milenci" od Vojtecha Matušinca z roku 1971, ktoré sa nachádza pri bývalej zotavovni a ubytovni v Tatranských Matliaroch. Dnes je táto oblasť zarastená krovinami a prechádza ňou hlavná cesta, čo zásadne zmenilo pôvodné prostredie diela. „Je smutné, že diela vo verejnom priestore akoby vôbec neexistovali. Stávajú sa z nich prekážky,“ hovorí historička umenia Zuzana Juháziová. Dodáva, že niektoré sochy sú dokonca presúvané kvôli parkoviskám.

Realizácia umeleckých diel na Spiši zaznamenala útlm počas 80. rokov, pričom najväčší pokles nastal po roku 1989, kedy diela vznikali už len príležitostne. „V minulosti prebiehalo územné plánovanie. Do neho zapájali najmä domácich umelcov a umelkyne, ktorých význam siahal neraz za hranice Československa. Aj pre samotných umelcov boli tieto zákazky vecou prestíže,“ uvádza Juháziová. Súčasný spôsob tvorby diel je zásadne odlišný. „Teraz je to najmä o iniciatíve jednotlivcov, ktorí si sami za tým musia ísť. Sami sa musia ponúkať.“ Výsledkom sú často diela vzniknuté na základe iniciatív miestnych, prevažne insitných umelcov, ako napríklad kovové plastiky hudobníkov v Spišskom Hrhove, Pamätník Milana Rastislava Štefánika v Spišskej Belej či Pamätník holokaustu v Krompachoch. Mnohé z týchto diel však podľa Juháziové „pôsobia ako päsť na oko“.

Zanedbaná alebo poškodená socha vo verejnom priestore

Dezolátny stav a snahy o záchranu

Podľa Zuzany Juháziové je približne 80 percent diel v regióne v dezolátnom stave. „Až na pár výnimiek nie je problémom Spiša to, že by sa diela umiestňovali do skladov, ale že sa nám rozpadajú pred očami,“ hovorí. Diela zvetrávajú vplyvom poveternostných podmienok a bývajú poškodené aj mechanicky. V menších mestách a dedinkách sa často pristupuje k svojpomocným opravám, ktoré však dielu skôr ublížia.

Kultúrna politika miest zohráva kľúčovú úlohu. V Spišskej Novej Vsi bolo oznámené, že financie na obnovu diel nie sú k dispozícii. Ďalším významným problémom je majetkovo-právne nevyrovnanie diel, čo spôsobuje nejasnosti v otázke zodpovednosti za ich údržbu. „Bola som prekvapená, že aj napriek tomu, že dielo bolo umiestnené na dopravnom uzle, tak sa k nemu prakticky žiadna dokumentácia nezachovala,“ uvádza Juháziová, čo naznačuje potenciálne problémy pri riešení vlastníckych práv.

Príkladom pozitívneho prístupu je súkromník v Poprade, ktorý na stene budovy obchodného centra Sinitra, čakajúcej na rekonštrukciu, udržiava monumentálnu mozaiku od Petra Pollága.

Infografika: Faktory ohrozujúce diela vo verejnom priestore

Súpisy diel a inšpirácia z iných regiónov

„Nechceli sme robiť žiadne kunsthistorické súdy. Išlo nám o to, urobiť súpis všetkých diel v regióne, a to diel s nižšou umeleckou hodnotou, aby sme mali základ, na ktorom by sa dalo v budúcnosti stavať,“ vysvetľuje Zuzana Juháziová. V rámci projektu bol usporiadaný online kolokvium s odborníkmi zo Slovenska a Česka s cieľom poukázať na tieto diela a dostať ich do povedomia verejnosti. Banerová výstava v mestskom parku v Spišskej Novej Vsi slúži ako ďalší nástroj propagácie.

Prehľad iniciatív pre mapovanie a záchranu umenia vo verejnom priestore
Lokalita Iniciatíva/Projekt Primárny cieľ/zameranie
Spiš Projekt U-points (výskum Zuzany Juháziové s Galériou umelcov Spiša) Urobiť súpis všetkých diel v regióne a vytvoriť základ pre budúce projekty
Banská Bystrica Zoznam Stredoslovenskej galérie Schválenie zoznamu pamätihodností mesta
Bratislava Aktualizácia súpisu diel (historčka umenia Sabina Jankovičová) Určenie sôch potrebujúcich ošetrenie či reštaurovanie
Česká republika Iniciatíva Sochy a města Celoplošné mapovanie územia štátu v spolupráci s ministerstvom kultúry

Podobné súpisy sochárskych diel vo verejnom priestore, aký realizovala Zuzana Juháziová na Spiši, vznikli v posledných rokoch aj v iných slovenských mestách ako Bratislava, Banská Bystrica, Košice či Piešťany. Všetky tieto projekty majú spoločnú ambíciu: zmapovať diela, doplniť ich o základné informácie a zasadiť ich do širšieho kontextu.

Proces dokumentácie a mapovania umeleckých diel

Živé sochy a oživenie verejného priestoru

Spišská Nová Ves sa vďaka umeleckej skupine BIG NAMES a festivalu "Živé sochy" pravidelne premieňa na galériu pouličného umenia. Podujatie sa koná s podporou mesta Spišská Nová Ves a Košického samosprávneho kraja.

tags: #rekonstrukcia #sochy #v #snv