Komplexná Rekonštrukcia Verejného Osvetlenia na Slovensku: Od Nórskych fondov po Smart Technológie

Modernizácia a rekonštrukcia verejného osvetlenia predstavuje kľúčový krok k zabezpečeniu vyššej bezpečnosti, zlepšeniu kvality života obyvateľov a zároveň k dosiahnutiu významných energetických úspor. Tento proces zahŕňa nielen výmenu zastaraných svietidiel za moderné, úsporné LED technológie, ale často aj komplexnú obnovu infraštruktúry, vrátane stožiarov, káblových rozvodov a riadiacich systémov. Cieľom je vytvoriť inteligentné a efektívne systémy verejného osvetlenia, ktoré prinesú dlhodobé benefity pre samosprávy aj pre občanov. Vo väčšine projektov obnovy verejného osvetlenia, ktoré získali dotácie zo štrukturálnych fondov, sa obce rozhodli urobiť celkovú rekonštrukciu. Vymenili stožiare, svietidlá, svetelné zdroje, ako aj napájacie elektrické rozvody, vrátane rozvádzačov.

Financovanie rekonštrukcií verejného osvetlenia na Slovensku

Počiatky a podpora z Nórskych fondov

Za posledné štyri roky si mohlo vďaka dotáciám zrekonštruovať verejné osvetlenie 153 obcí a mestských častí. Prvých 46 z nich využilo v roku 2008 nórske fondy. Mohli z nich získať až 90 percentnú pomoc na výmenu svietidiel, výložníkov a elektrorozvádzačov. Blokový grant "Modernizácia verejného osvetlenia" bol financovaný prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (42,5 %), Nórskeho finančného mechanizmu (42,5 %) a 15 % tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu SR. Celková suma určená na financovanie podprojektov v rámci tohto grantu bola 2 975 603 €. Výzva na predkladanie žiadostí bola zverejnená 23. apríla 2008 a ukončená 22. augusta 2008. Tento mechanizmus, sprostredkovaný SIEA, predstavoval ďalší dôležitý krok k podpore energeticky efektívnych riešení v oblasti verejného osvetlenia.

Podpora zo štrukturálnych fondov EÚ a ďalšie zdroje

Ďalších 117 získalo podporu zo štrukturálnych fondov (ŠF) Európskej únie. Do marca 2012 ukončilo svoje projekty zatiaľ 28 obcí. Ostatné ich realizujú, pričom väčšina sa finalizuje. Tieto obce vďaka dotáciám mohli vymieňať aj stožiare a dopĺňať nové svetelné body v rámci existujúcich úsekov. V limitovanej miere mohli vybudovať aj nové vetvy. Druhá výzva na predkladanie žiadostí o príspevok zo ŠF dávala podobné možnosti. No nové vetvy už nebolo možno dotovať. Pri hodnotení sa zohľadňoval aj priemerný finančný náklad na jedno svietidlo a svetelný zdroj. Prihlásilo sa do nej 554 obcí. Odborné hodnotenie odporučilo podporiť 301 z nich. Celková požadovaná suma aj po znížení niektorých výdavkov predstavuje 56,7 milióna €. K dispozícii je iba 17,6 milióna €. Podľa priemerných nákladov na jeden projekt je možné pokryť požiadavky len jednej stovky žiadostí. K ostatným dvom stovkám sú projekty pripravené i posúdené. Ministerstvo hospodárstva SR, ako poskytovateľ pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, zverilo vyhodnocovanie projektov a ich administráciu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA).

Z 246 projektov, ktoré prešli formálnou kontrolou, každý posudzoval interný a externý hodnotiteľ. Konečné spoločné hodnotenie rozhodlo o zaradení do finálneho rebríčka. 52 projektov nedosiahlo potrebný počet bodov na zaradenie medzi podpory hodné. Rozdelený balík financií vo výške vyše 23 miliónov eur však nie je k dispozícii okamžite. Proces získania nenávratného finančného príspevku je spojený s výberom dodávateľov prostredníctvom verejného obstarávania, následnou kontrolou procesov a preukázaním faktúr za zrealizované projekty. Tento proces znamená, že stavebný ruch v úspešných obciach sa môže rozbehnúť pomalšie, avšak s možnosťou zásadnej a systémovej rekonštrukcie osvetlenia. Je však potrebné poznamenať, že nie všetky projekty, ktoré získali dostatočné hodnotenie, boli aj úspešné kvôli vyčerpaniu alokovanej sumy. Správy o nepridelení príspevku kvôli vyčerpaniu financií boli adresované 77 mestám a obciam.

Okrem európskych štrukturálnych fondov sú samosprávy aktívne aj pri získavaní prostriedkov z ďalších zdrojov. Environmentálny fond poskytuje úvery a dotácie na projekty zamerané na ochranu životného prostredia a energetickú efektívnosť. Z celkovej sumy 93 miliónov eur poskytnutých vo forme úverov v roku 2023, približne 70 miliónov eur smerovalo na rekonštrukcie budov, modernizáciu vykurovania a práve osvetlenia. Tieto úvery s výhodnými podmienkami - 20-ročnou splatnosťou a úrokovou sadzbou 0,1 % p.a. - nezaťažujú rozpočty samospráv podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Niektoré projekty sú financované aj z vlastných rozpočtov miest a obcí, prípadne prostredníctvom partnerstiev s verejným a súkromným sektorom (PPP).

Širší kontext Grantov EHP a Nórskych fondov

Granty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórske fondy budú podporovať projekty na Slovensku v programovacom období na roky 2021 - 2027 celkovou sumou 120 miliónov eur. Vyplýva to z podpisu memoranda o ďalšej spolupráci. „Vďaka peniazom, ktoré prichádzajú z grantov EHP a Nórskych fondov na Slovensko, môžeme rekonštruovať kultúrne pamiatky, môžeme posúvať spoločnosť dopredu cez inklúzie a začleňovanie marginalizovaných komunít do spoločnosti.“ Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ predstavil začiatok štvrtého programového obdobia, v ktorom bude na ďalšie projekty vynaložených viac ako 120 miliónov eur. „Na jednej strane uzatvárame jednu veľkú kapitolu, na druhej strane sa nám otvárajú obrovské dvere, príležitosti a možnosti, aby sa slovenské regióny posunuli opäť vpred.“ Veľvyslankyňa Islandu vo Viedni je podľa vlastných slov hrdá na to, že Island sa môže podieľať na rozvoji partnerstva a spoločne dokážu formovať situáciu v Európe. „Granty EHP predstavujú pre Island príležitosť, ako môže prepojovať a rozširovať svoje vzťahy a prepojenia s jednotlivými európskymi krajinami.“

Nórsky štátny fond sa primárne zameriava na zelenú energiu a investuje do veterných a solárnych fariem, čo odráža globálny trend smerovania k udržateľnej energetike. Články z augusta 2024 informovali o tom, že nórsky štátny investičný fond vloží 900 miliónov eur do fondu na podporu obnoviteľných zdrojov spravovaného dánskou spoločnosťou Copenhagen Infrastructure Partners (CIP). Investícia smeruje do veterných elektrární, solárnych fariem a súvisiacich sietí. Tento fond, spravujúci aktíva v hodnote 1,7 bilióna amerických dolárov, investuje príjmy z exportu ropy a plynu do zelenej transformácie. Desiatky projektov, tisíce zapojených ľudí, viditeľné zmeny naprieč Slovenskom - to je bilancia tretieho programového obdobia grantov EHP a Nórska. Do konkrétnych projektov v ňom bolo preinvestovaných viac ako 100 miliónov eur. Podpisom memoranda Slovensko oficiálne vstúpilo do štvrtého programového obdobia, ktoré má ambíciu nadviazať na doterajšie úspechy a zároveň reagovať na nové výzvy - klimatickú zmenu, digitalizáciu či potrebu väčšej inklúzie. Pohľad na úspechy minulého programového obdobia grantov EHP a Nórska, ktoré podporili rozvoj inovácií, regionálny rast, sociálnu inklúziu a posilňovanie občianskej spoločnosti, priniesli zástupcovia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Výzvy a potreby modernizácie verejného osvetlenia

Súčasné systémy verejného osvetlenia v mnohých mestách a obciach čelia viacerým výzvam. Často ide o zastarané technológie, ktoré sú neefektívne a energeticky náročné. Príkladom je situácia v meste Revúca, kde sa v sústave verejného osvetlenia nachádza veľké množstvo rôznych typov svietidiel, pričom na jednej ulici môžu byť použité aj tri druhy svietidiel bez zmeny účelu komunikácie a stupňa osvetlenia. V rámci postupnej zmeny a údržby boli niektoré svietidlá vymenené za žiarivkové s príkonom 2 x 36 W, ktoré však už nevyhovujú súčasným požiadavkám na sústavy verejného osvetlenia. Okrem toho sú často problémom skorodované oceľové stožiare, chýbajúce dvierka k svorkovniciam alebo dezolátny stav samotných stožiarových svorkovníc. Nerovnomernosť osvetlenia v dôsledku veľkých rozostupov medzi svetelnými miestami je ďalším častým nedostatkom.

Problémy so zastaraným verejným osvetlením nie sú ojedinelé. Mesto Piešťany je jedným z príkladov, kde zlom stav piešťanského mestského verejného osvetlenia viedol k opakovaným článkom na portáli Voda-portal.sk. Súčasný nevyhovujúci energetický i technický stav osvetlenia v uliciach a na verejných priestranstvách je dôsledkom vysokého veku existujúcich zariadení, ktoré často presahujú päťdesiat rokov. Obyvatelia mesta pravidelne upozorňujú na časté výpadky osvetlenia, ktoré môžu viesť až k tomu, že celé ulice zostanú v tme, najmä počas zimných mesiacov, čo predstavuje bezpečnostné riziko. Vzhľadom na nedostatok financií v mestskej pokladni je nevyhnutné hľadať riešenia mimo mestského rozpočtu. Tieto nedostatky nielenže znižujú vizuálny komfort a bezpečnosť, ale tiež zvyšujú prevádzkové náklady. Práve preto je nevyhnutná komplexná rekonštrukcia a modernizácia, ktorá zaručí vysokú efektivitu pri každom riešení a dobrú návratnosť investícií.

Technologické inovácie: LED a Smart Systémy

Modernizácia verejného osvetlenia je neoddeliteľne spojená s implementáciou moderných technológií, predovšetkým LED osvetlenia a smart riešení.

Výhody LED svietidiel

LED svietidlá ponúkajú oproti tradičným zdrojom svetla (ako sú sodíkové alebo ortuťové výbojky) rad výhod:

• Energetická účinnosť: LED diódy spotrebujú výrazne menej elektrickej energie na dosiahnutie porovnateľného svetelného toku. To vedie k priamym finančným úsporám na účtoch za elektrinu.
• Dlhá životnosť: LED svietidlá majú podstatne dlhšiu prevádzkovú životnosť ako konvenčné žiarovky, čo znižuje náklady na údržbu a výmenu.
• Okamžité rozsvietenie: Na rozdiel od niektorých starších technológií, LED svietidlá dosahujú plný jas okamžite po zapnutí.
• Ekologický dopad: Nižšia spotreba energie znamená menšiu uhlíkovú stopu. LED technológia navyše neobsahuje škodlivé látky ako ortuť.
• Vylepšená kvalita svetla: Moderné LED svietidlá umožňujú presné nastavenie farebnej teploty a indexu podania farieb, čo prispieva k lepšej viditeľnosti a vizuálnemu komfortu.

Inteligentné systémy riadenia verejného osvetlenia

Okrem LED technológie sa čoraz častejšie integrujú aj smart systémy riadenia verejného osvetlenia. Tieto systémy umožňujú:

• Diaľkové monitorovanie a ovládanie: Prevádzkovatelia môžu sledovať stav jednotlivých svietidiel, identifikovať poruchy a diaľkovo ich ovládať.
• Dynamické stmievanie: Intenzita osvetlenia sa môže automaticky prispôsobovať aktuálnym podmienkam, ako je denná doba, premávka alebo prítomnosť osôb. Napríklad v nočných hodinách, keď je premávka minimálna, sa osvetlenie môže stlmiť, čím sa ešte viac šetrí energia.
• Integrácia s inými systémami: Smart verejné osvetlenie môže byť prepojené s inými mestskými systémami, ako sú dopravné senzory, kamery alebo systémy správy odpadu, čím sa vytvára komplexná inteligentná mestská infraštruktúra.
• Analýza dát: Systémy zbierajú dáta o spotrebe energie, prevádzkových hodinách a iných parametroch, ktoré môžu poslúžiť na ďalšiu optimalizáciu a plánovanie.

Predmetom projektu rekonštrukcie môže byť nielen výmena samotných svietidiel, ale aj modernizácia primárnych vedení, dátových optických sietí, prípojok nízkeho napätia či samotných stožiarov. Tieto komplexné zásahy zabezpečia spoľahlivosť a dlhodobú funkčnosť celého systému.

Príklady úspešných rekonštrukcií a ich prínosy

Mnohé slovenské samosprávy už úspešne realizovali projekty rekonštrukcie verejného osvetlenia, ktoré priniesli citeľné výsledky.

Vrútky - Rekonštrukcia bez dotácií (2007)

Rekonštrukciu verejného osvetlenia na ulici Francúzskych partizánov zrealizovali vo Vrútkach v roku 2007. Úsek, v ktorom mali dve tretiny svietidiel viac ako 18 rokov, vedie cez intravilán mesta a je súčasťou frekventovanej medzinárodnej cesty E50. Napriek tomu bola komunikácia dlhé roky osvetlená nedostatočne a nerovnomerne. Cieľom samosprávy bolo predovšetkým zvýšiť bezpečnosť. Okrem výmeny takmer stovky svietidiel bolo nutné doplniť niekoľko nových svetelných bodov, vrátane špeciálneho osvetlenia nad priechodmi pre chodcov. Ak by na rekonštruovanom úseku zostal rovnaký počet svietidiel, nové by spotrebovali o 31,3 percent elektriny menej. V rámci rekonštrukcie vymenili 34 svetelných bodov vrátane stožiarov a pribudlo 8 nových svetelných bodov. Na ďalších 63 svetelných bodoch vymenili svietidlá, svorkovnice a staré stožiare získali náter. Nahradené boli aj pôvodné rozvody. V nových svietidlách sú inštalované vysokotlakové halogenidové výbojky 150 W. V prípade 6 parkových svietidiel sú to halogenidové výbojky 70 W.

Za precíznu komplexnú rekonštrukciu dvojkilometrového úseku na hlavnom ťahu zaplatili Vrútky celkom 180 000 € s DPH. Projekt nebol podporený žiadnou dotáciou. Financovaný bol dodávateľským úverom. Spoločnosť, ktorá rekonštrukciu realizovala, poskytla Vrútkam úver na 4 roky. Prostriedky investované do rekonštrukcie sa mestu nevrátia skôr ako o tri desiatky rokov. Zhodnotiť to presne je zložité. O dotácie na obnovu verejného osvetlenia požiadali Vrútky až v roku 2008. Získali príspevok zo štrukturálnych fondov na výmenu ďalších 122 svietidiel a doplnenie 51 nových.

Regionálne príklady a ich výsledky

• Michalovce: Hlavným cieľom projektu bolo dosiahnutie úspor elektrickej energie na prevádzku verejného osvetlenia prostredníctvom jeho dobudovania a modernizácie s pozitívnym dopadom na zlepšenie kvality života obyvateľov. V rámci modernizácie v lokalitách ako Sídlisko Východ - Ul. Jilemnického a medziblokové priestory Ul. Jilemnického a Ul. Hollého bola dosiahnutá priemerná ročná úspora 193,80 GJ. Projekt mal pozitívny dopad vzhľadom na celkovú dosiahnutú úsporu energie ako aj dosiahnutý environmentálny účinok.
• Kežmarok: Rekonštrukcia verejného osvetlenia je realizovaná v rámci celého územia mesta a dotkne sa viac ako 350 svetelných bodov a takmer 700 stožiarov. Vďaka tomuto projektu budú tieto miesta presvetlenejšie, bezpečnejšie a atraktívnejšie pre obyvateľov i návštevníkov mesta. Zároveň sa znížia prevádzkové náklady vďaka výberu LED osvetlenia a smart technológiám.
• Ivanovce: Rekonštrukcia verejného osvetlenia bola navrhnutá a zrealizovaná profesionálne, výsledkom sú bezpečné ulice a o 79 % nižšia spotreba elektriny.
• Lučenec: Samospráva sa už niekoľko rokov pripravuje na rekonštrukciu, ktorá zahŕňa výmenu približne 3130 kusov svietidiel a 86 rozvodných skríň. Pôvodné plány s vyšším rozpočtom boli zmenšené z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie mesta.
• Piešťany: Zámerom projektu je postupná obnova osvetlenia, ktorá začala v roku 2018 a má pokračovať v roku 2024. Očakávané zníženie inštalovaného príkonu z pôvodných 366,886 kW na 214,86 kW a spotreby energie z 1442,82 kWh na 429,72 kWh po ukončení rekonštrukcie predstavuje viac ako trojnásobné zníženie spotreby. Prvá etapa obnovy si vyžiada investíciu vyše 7,5 milióna eur, pričom sa predpokladá ročná úspora nákladov na prevádzku vo výške 436 446 eur. Nová osvetľovacia sústava by mala mať životnosť minimálne 15 rokov.

Technické kritériá a výzvy pri implementácii projektov

Pri plánovaní projektov sa väčšinou hovorí o možnostiach dosiahnuť úsporu energie vo výške 30, 40 i cez 50 percent. Výpočty sú len modelové. Uvažuje sa v nich s rovnakým počtom kvalitnejších svietidiel a úsporných svetelných zdrojov, ktoré by boli v prevádzke štandardných 3900 hodín za rok. Reálna úspora býva zvyčajne podstatne menšia, pretože pôvodné osvetlenie kvôli šetreniu často neprevádzkovali v nočných hodinách a mnohé staré svietidlá sú nefunkčné. Navyše, pri dôsledných rekonštrukciách v zmysle platných technických predpisov je potrebné aj dopĺňanie svetelných bodov v úsekoch, ktoré sú nedostatočne osvetlené. Návratnosť potrebných investícií do projektov, ktoré zabezpečia, aby bolo osvetlenie rovnomerné, bezpečné a spoľahlivé, sa môže reálne pohybovať aj na úrovni cez 20 rokov. Životnosť technických systémov v rámci sústavy verejného osvetlenia môže byť však výrazne kratšia. V každom prípade sa jedná o výraznú úsporu elektriny oproti pôvodnému stavu. Zjavné sú i prínosy k bezpečnosti pri používaní osvetlených komunikácií.

Požiadavky na podporované projekty

Získanie podpory do výšky 95 % oprávnených nákladov na projekt nebolo podmienené nerealizovateľnými technickými kritériami. Projekty museli spĺňať štyri základné technické požiadavky:

1. Vysoká účinnosť svetelných zdrojov: Minimálny merný svetelný tok 87 lm/W pre zabezpečenie vysokej účinnosti spotreby elektriny.
2. Ochrana svietidiel: Minimálne krytie IP 65 pre elektrickú a svetelno-technickú časť svietidla, čo znamená lepšiu odolnosť voči vniknutiu nečistôt a nižšie nároky na údržbu.
3. Regulácia intenzity osvetlenia: Možnosť stmievania v noci alebo pri nízkej premávke pre maximalizáciu úspor energie.
4. Nulové svetelné emisie: Svetlo nemalo byť vyžarované smerom do horného polpriestoru svietidla. Toto kritérium vychádzalo z pripravovaných európskych predpisov a je stále dôležité najmä na vysoko zaťažených komunikáciách.

Dodržanie všetkých štyroch podmienok bolo pre žiadateľov povinné. Energetický prínos projektu mal vyplývať z porovnania technického stavu pred a po rekonštrukcii, vrátane predpokladaných prevádzkových nákladov. Kritérium energetickej efektívnosti bolo dosiahnutie merných úspor elektriny viac ako 50 kWh na vymenené svietidlo za rok.

Prekážky a chyby pri príprave a realizácii

Problémy pri príprave projektov často spočívali v podcenení časovej náročnosti a odbornej prípravy. Nedostatok skúsených projektantov viedol k tomu, že niektoré projekty boli pripravené "od stola" bez dôkladného zmapovania terénu a potrieb obce. Pri vyšších sumách podpory sa oplatilo investovať do kvalitnej projektovej dokumentácie. Niektorí starostovia podľahli marketingovým ponukám predajcov LED svietidiel, ktoré síce spotrebúvajú menej energie, ale ich používanie v exteriéri je stále predmetom testovania a vývoja. Nedostatočná skúsenosť s ich reálnou životnosťou a spoľahlivosťou v vonkajšom prostredí predstavuje riziko.

Ďalšou častou chybou pri príprave projektov bol nedostatočný alebo zmätočný opis pôvodného stavu systému verejného osvetlenia. Chýbala špecifikácia technického stavu starých svietidiel, zdrojov svetla, rozvádzačov a spôsob výpočtu príkonu pôvodných zdrojov. Rovnako sa vyskytovali prípady, kde v nacenených projektoch chýbala definícia technických parametrov navrhovaných svietidiel a zdrojov. Vzhľadom na často zdevastovaný stav starých systémov a úsporné opatrenia starostov (napr. vypínanie každého druhého svietidla), nebolo vždy možné porovnávať úspory na základe reálnej spotreby. Úspory sa preto často počítali modelovým spôsobom, čo mohlo viesť k nadhodnoteniu skutočného prínosu. Deklarované úspory na úrovni 30 % modelovej spotreby elektriny boli bežné, avšak otázkou zostávala primeranosť osvetlenia pre potreby obyvateľov. V mnohých projektoch však chýbala optimalizácia svetelnotechnických podmienok, ako je dostatočné vyžiarenie a rozptyl svetla pre rovnomerné osvetlenie priestoru.

Seriózne projektantské metódy, vrátane využitia výpočtových programov a dodržiavania technických noriem, by mali byť samozrejmosťou. Žiaľ, mnohé technické projekty boli spracované len ako projekty elektrického zariadenia bez svetelno-technických súvislostí. Objavili sa aj energeticky neefektívne návrhy, napríklad dopĺňanie svietidiel na existujúce stožiare bez ohľadu na optimálne osvetlenie, alebo inštalácia svetelných zdrojov s rovnakými výkonmi v celej obci. Na druhej strane, extrémom boli návrhy s nedostatočnými svetelnými výkonmi na frekventovaných uliciach a križovatkách, najmä pri LED technológii s užším vyžarovacím diagramom. Bez dopĺňania svietidiel by takáto infraštruktúra viedla k nerovnomernému osvetleniu vozovky, čo je nebezpečné. Ďalším dôvodom na opatrnosť pri LED technológii je rozptyl cien a otázna deklarovaná životnosť. Ceny kompletných rekonštrukcií svetelného bodu sa pohybovali od 600 € až po 3 300 €. Vysoké investičné náklady na modernizáciu jedného bodu sa objavovali aj pri projektoch využívajúcich telemanagement systémy, ktoré boli navrhované aj na miestach, kde ich funkcionalita nemusí byť v budúcnosti plne využitá.

Nepriestrelné sú argumenty pre investovanie času a peňazí do výberu zodpovedného, dôsledného a odborne zdatného autora technického projektu. Takýto odborník dokáže pri plánovaní zohľadniť na prvý pohľad protichodné ciele: potrebu dobre vidieť a byť videný, a zároveň neplatiť zbytočne veľa za prevádzku systému. Každé nové osvetlenie by malo byť finančne a energeticky efektívne a zároveň bezpečné, čo sa v konečnom dôsledku vždy oplatí.

Budúcnosť verejného osvetlenia v ére Smart Cities

Budúcnosť verejného osvetlenia smeruje k čoraz väčšej integrácii inteligentných technológií a k vytváraniu multifunkčných svetelných bodov. Okrem základnej funkcie osvetlenia môžu tieto body slúžiť aj na umiestnenie senzorov na monitorovanie kvality ovzdušia, hluku, parkovacích miest alebo na poskytovanie Wi-Fi pripojenia. Tento trend prispieva k budovaniu takzvaných "smart cities" (inteligentných miest), kde technológie slúžia na zlepšenie kvality života obyvateľov a efektívnejšie riadenie mestských služieb. Poslaním spoločností, ktoré sa zaoberajú rekonštrukciou verejného osvetlenia, je poskytovať svetlo na uliciach pre bezpečnosť obyvateľov, dosahovať nízke náklady pre samosprávy, zabezpečiť vizuálny komfort a v nemalej miere dbať aj na dizajn cez deň. Modernizácia verejného osvetlenia sa stáva kľúčovou témou pre slovenské mestá a obce, ktoré hľadajú spôsoby, ako znížiť prevádzkové náklady a zlepšiť energetickú efektívnosť.

tags: #rekonstrukcia #osvetlenia #svit #norke #fondy