Komplexná Rekonštrukcia Hurbanovho Námestia v Bojniciach: Od Vízie po Modernizáciu

Hurbanovo námestie, srdce historického mesta Bojnice, prešlo v posledných rokoch významnou transformáciou. Jeho rekonštrukcia, dlho očakávaná a starostlivo plánovaná, predstavuje komplexný proces, ktorý zahŕbal nielen stavebné práce, ale aj dlhodobé plánovanie, verejné diskusie a zabezpečovanie finančných prostriedkov. Bojnická samospráva sa v posledných rokoch intenzívne venovala revitalizácii svojho centrálneho priestoru, Hurbanovho námestia. Cieľom bolo premeniť námestie na moderné, funkčné a esteticky príťažlivé miesto, ktoré by slúžilo obyvateľom aj návštevníkom mesta.

Prosíme návštevníkov i obyvateľov Bojníc aby zvýšili opatrnosť pri prejazde cez centrum mesta cez Hurbanovo námestie. Vodiči, zvýšte opatrnosť!

Počiatky Projektu a Dlhá Cesta k Realizácii

Príprava rekonštrukcie centrálnej časti mesta Bojnice - Hurbanovho námestia, sa začala postupne krok za krokom už v roku 2004. Tento proces bol charakterizovaný viacerými fázami: obstaranie projektu, jeho vizualizácia a predstavenie verejnosti, verejná diskusia a pripomienkovanie, zmena projektu, výmena architekta, oslovovanie správcov sietí, spracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok a napokon verejné obstarávanie dodávateľa a realizácia.

Tento proces sa, podobne ako pri projekte týkajúcom sa školskej infraštruktúry, stretol s nečakanou prekážkou. Zavedený systém nastavenia benchmarkov viedol k situácii, kedy rekonštrukcia celého námestia, na ktorý bol pripravený projekt, bola obmedzená na rekonštrukciu len dvoch tretín námestia. Dôvodom bolo poskytovanie nenávratných finančných príspevkov na základe počtu obyvateľov. V čase podávania žiadosti malo mesto Bojnice 5 020 obyvateľov, čo neumožnilo získať financie na plnú rekonštrukciu. Mesto sa tak muselo rozhodnúť, či podá žiadosť na rekonštrukciu celého námestia s rizikom okamžitého vyradenia projektu pre nedodržanie limitov, alebo podá žiadosť na rekonštrukciu len časti námestia. Zvolená bola druhá, pragmatickejšia alternatíva, ktorá umožnila aspoň čiastočnú obnovu. Mesto však naďalej dúfa, že sa objaví nová výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorá umožní zrekonštruovať aj zvyšok námestia z dotácií.

Pred nástupom stavebných prác bolo nevyhnutné zabezpečiť koordináciu so všetkými správcami rozvodov, aby si mohli v predstihu zabezpečiť výmenu svojich sietí. Po dohode so správcom kanalizácie, vodovodu, telekomunikácií a televízneho káblového rozvodu sa, podobne ako na Školskej ulici, opakovane odhŕňalo, zahŕňalo, vykopávalo a zakopávalo. Tento proces bol nevyhnutný pre zabezpečenie funkčnosti všetkých podzemných sietí po rekonštrukcii.

Finančné Zdroje a Dotácie: Kľúč k Realizácii

Financovanie rekonštrukcie Hurbanovho námestia bolo závislé od získania externých finančných prostriedkov. Radnica práce financuje z dotácie, ktorú dostala od Ministerstva financií SR. Samospráva sa rozhodla použiť túto dotáciu na realizáciu investičnej akcie Rekonštrukcia Hurbanovho námestia - chodníky + verejné osvetlenie.

Celkové náklady na projekt prvej fázy rekonštrukcie predstavovali 981 640,29 €, pričom oprávnené náklady dosiahli sumu 978 159,56 €. Z tejto sumy bol nenávratný finančný príspevok poskytnutý Ministerstvom pôdohospodárstva SR vo výške 929 251,58 €, čo predstavuje 95 % oprávnených nákladov.

Mestskí poslanci v rámci štvrtej úpravy rozpočtu schválili zvýšenie prostriedkov o 762 000 eur na investíciu v hodnote 1,7 milióna eur, pričom časť zdrojov chcela radnica zabezpečiť z úveru od Environmentálneho fondu. Výdavky na rekonštrukciu centra znížila radnica o približne 340 000 eur v rámci štvrtej zmeny rozpočtu mesta, čo naznačovalo úpravy v plánoch.

Okrem toho sa mesto uchádzalo o ďalšie finančné prostriedky. Hurbanovho námestia sa týkali aj dva projekty, ktoré chcelo mesto financovať z príspevku od Miestnej akčnej skupiny (MAS) Magura - Strážov. Prvý projekt bol zameraný na Rekonštrukciu cesty a chodníka v meste Bojnice - Zámok a okolie, pričom mesto malo požadovať 60 900 eur. Druhý projekt bol na Bezpečnostné prvky v meste Bojnice - vybudovanie kamerového systému, ktorý by sa nemal týkať len samotného námestia, ale celého mesta.

Tabuľka 1: Prehľad financovania rekonštrukcie Hurbanovho námestia

Fázy Rekonštrukcie a Konkrétne Práce

Prvá etapa rekonštrukcie: Obnova spevnených plôch a mestského mobiliáru

Najvýraznejšou zmenou v rámci rekonštrukcie boli spevnené plochy. Starý, rozlámaný asfaltový povrch a dlažba boli nahradené novou betónovou dlažbou, ktorá svojím vzhľadom pripomína kameň. Dĺžka rekonštruovaného úseku námestia dosiahla 342 metrov. Okrem spevnených plôch prebehla aj kompletná výmena verejného osvetlenia.

V rámci obnovy mestského mobiliáru bolo vymenených a doplnených 54 lavičiek, z toho jedna oblúková pevná. Osadená bola píacia fontána, 8 stojanov na bicykle, 20 nových odpadových košov a 9 kusov stožiarov na vlajky. Starý plot bol nahradený dekoratívnym oplotením. Pre návštevníkov a obyvateľov mesta bol osadený informačný panel, hodiny s teplomerom a informačný podsvietený panel, čím sa zvýšila funkčnosť a estetika námestia.

V rámci obnovy zelene boli v aleji dosadené 2 lipy veľkolisté a pôvodná parková zeleň prešla komplexnou obnovou. Stožiare nového verejného osvetlenia boli doplnené o žardiniéry s muškátmi, čím sa dotvorila celková atmosféra námestia.

Z vlastných zdrojov mesto Bojnice financovalo premiestnenie pamätníka obetiam druhej svetovej vojny na nové, hoci v tom čase hojne diskutované miesto. Po ukončení rekonštrukcie a slávnostnom otvorení námestia sa však ukázalo, že nové umiestnenie pamätníka bolo zvolené veľmi starostlivo a zodpovedne, čím sa vyriešili predchádzajúce pochybnosti. Práce na Hurbanovom námestí boli slávnostne ukončené 30. júna 2012.

Výzvy a pokračovanie obnovy južnej časti námestia

Po dokončení prvej etapy bolo nevyhnutné venovať pozornosť aj južnej časti námestia. K rekonštrukcii južnej časti Hurbanovho námestia mesto pristúpilo po zásahu vodárenskej spoločnosti, ktorá tam v uplynulom roku dokončila práce na vodárenskej infraštruktúre. Bojnice 25. apríla (TASR) - Časť južnej strany Hurbanovho námestia v Bojniciach zrekonštruujú do začiatku leta. Práce sa budú týkať chodníkov a verejného osvetlenia a radnica ich bude financovať z dotácie, ktorú dostala od Ministerstva financií SR. Dodávateľa prác vybrala cez verejnú súťaž. Dodávateľa prác podľa nej vybrala radnica cez verejnú súťaž, zaplatí mu 212.643,95 eura. Práce by mala firma ukončiť do 30. júna.

Rekonštrukcia chodníka v tejto časti bola prvou fázou celkovej rekonštrukcie južnej strany Hurbanovho námestia. Druhá fáza, ktorá zahŕňa opravu miestnej komunikácie, si vyžadovala dodatočné úpravy projektu. Pôvodné znenie projektu totiž predpokladalo rozšírenie miestnej komunikácie o pol metra smerom do lipovej aleje, čo by mohlo ohroziť koreňový systém stromov. Preto bolo nutné projekt upraviť tak, aby sa minimalizovalo riziko poškodenia zelene. Ďalšie etapy modernizácie južnej vetvy námestia sa týkali rekonštrukcie komunikácie, pričom ďalšie etapy zahŕňali priestor okolo kostola.

Obnova Meštianskeho domu: Ambiciózny projekt s neistou budúcnosťou

Paralelne s obnovou námestia sa mesto Bojnice uchádzalo aj o mimorozpočtové zdroje na čiastočnú rekonštrukciu Meštianskeho domu, známeho aj ako Pivár. Pôvodný zámer rekonštrukcie meštianskeho domu z roku 1750 bol obnovený s cieľom komplexnej obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky. Na tento účel chcelo mesto žiadať fondy Európskej únie.

Meštiansky dom, postavený v 50. rokoch 18. storočia, má štvorkrídlový uzavretý pôdorys a dve poschodia. V súčasnosti v ňom sídli viacero komerčných prevádzok a obradná miestnosť mesta. Avšak, stav strechy na južnej strane budovy bol v havarijnom až kritickom stave, čo si vyžiadalo nariadenie stavebného dohľadu Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne. Pôvodný termín na rekonštrukciu strechy bol stanovený do 30. októbra.

V súvislosti s obnovou národnej kultúrnej pamiatky mestskí poslanci schválili vypovedanie zmlúv s prvými dvoma dlhoročnými nájomcami. Viceprimátorka Antónia Kováčová Píšová vysvetlila, že samospráva musela prijať strategické rozhodnutie, keďže krajský pamiatkový úrad upozornil na nevyhnutnosť rekonštrukcie strechy. Rozpočet rekonštrukcie bol vyčíslený na štyri až päť miliónov eur, čo radnica nedokáže pokryť z vlastného rozpočtu. Ako možnosti financovania boli spomenuté tzv. modernizačný fond a ďalšie výzvy. Mesto malo pripravený aktualizovaný projekt, odsúhlasený pamiatkarmi, a v zmysle pamiatkového dohľadu malo zabezpečiť obnovu strechy do 31. októbra.

Proces výpovedí nájomných zmlúv, ktoré majú 12-mesačnú výpovednú lehotu, bol nevyhnutný na získanie priestoru na rekonštrukciu budovy. Mestské zastupiteľstvo schválilo výpoveď zatiaľ dvom firmám prevádzkujúcim reštaurácie v objekte. Majiteľ Muzika restaurant Andrej Lednický však namietal, že v objekte podnikajú 25 rokov, majú platnú zmluvu do roku 2032 a do rekonštrukcie priestorov investovali niekoľko sto tisíc eur, zabezpečili obnovu fasády a opravovali aj strechu. Tvrdí, že mesto sa o priestory nestará a v kritickom stave je jedine strecha nad mestskou časťou. Podľa neho si mesto malo na jej opravu šetriť z nájmov. Navrhnuté riešenia zo strany nájomcov neboli prediskutované. Andrej Lednický oznámil, že voči rozhodnutiu mesta sa budú právne brániť a nájomcovia budú postupovať koordinovane. Viceprimátorka uviedla, že výzva, do ktorej sa mesto chce zapojiť, pripúšťa aj hospodársku činnosť a jej zachovanie chce mesto uviesť aj v žiadosti. Časť objektu by sa podľa nej mohla využiť na kaviareň, reštauráciu alebo podobnú prevádzku.

Pokračujúce Investície a Modernizácia Mesta

Samospráva Bojníc plánuje v tomto roku urobiť časť rekonštrukcie južnej vetvy Hurbanovho námestia, dokončiť ju chce v budúcom roku. Bolo však potrebné pripraviť ešte projekty a získať potrebné povolenia. Mesto disponovalo platným stavebným povolením, avšak projekt z roku 2009 už nevyhovoval súčasným normám. Samospráva bude musieť pri rekonštrukcii rešpektovať vizuál a povrchy strany námestia, ktorá je už zrekonštruovaná.

Na námestí sa mal zmeniť aj tok dopravy. V súčasnosti sa pripravovala projektová dokumentácia, ktorá ako prvé mala riešiť vylúčenie tranzitnej dopravy z námestia a upokojenie dopravy, aby neprekážala počas výstavby. Rekonštrukcia mala pokračovať vybudovaním chodníka, zelenými záhonmi, lavičkami a fontánkami na pitie. Súčasťou prác mala byť aj rekonštrukcia priestoru pred kostolom. Predseda stavebnej komisie deklaroval, že mesto chce s prácami začať čo najskôr, po získaní stanovísk dotknutých orgánov, dopravnej polície a hasičov. Cieľom bolo realizovať projekt do 12 mesiacov.

Otvorenou zostala otázka realizácie projektu moderných technológií v centre mesta, ktoré by riešili parkovací systém, verejné osvetlenie, kamerový systém a inteligentné priechody pre chodcov. Kamerový systém by sa nemal týkať len samotného námestia, ale celého mesta. Zároveň sa v Bojniciach obnovila prevádzka unikátnej historickej električky, ktorá opäť pravidelne premáva. Tento projekt, hoci nesúvisiaci priamo s rekonštrukciou námestia, prispieva k celkovej obnove a atraktivite mesta.

Historický Kontext: Kostol sv. Martina a Vývoj Farnosti

Napriek tomu, že hlavným predmetom článku je rekonštrukcia námestia, je dôležité spomenúť aj historický kontext územia, ktoré námestie tvorí. Kostol sv. Martina a jeho okolie sú neoddeliteľnou súčasťou histórie Bojníc.

Dejiny farnosti Bojnice boli vo svojich počiatkoch úzko späté s vývojom samotnej sídelnej jednotky Bojnice. Už od obdobia praveku bolo toto územie významné sústredením osídlenia a v priebehu stáročí sa z Bojníc vyvinula strážna osada. V období 8. - 9. storočia dostala podobu hradného špánstva - centra vojenskej obrany občín, administratívneho, výrobného, obchodného i náboženského života obyvateľstva. V 11. storočí sa oblasť hornej Nitry, v ktorej sa Bojnice nachádzajú, postupne stala súčasťou Uhorského kráľovstva, a práve Bojnice v tomto procese zohrali významnú úlohu ako centrum tamojších kráľovských majetkov. Koncom 11. storočia bol v Bojniciach postavený nový kráľovský hrad, prípadne bolo upravené staršie slovanské hradisko.

Na takýchto kráľovských hradoch, akým boli aj Bojnice, sa vytvárali centrá tzv. hradských fár, čo znamenalo ustálenie cirkevnej správy na kráľovských hradoch. V Bojniciach existovala hradská fara a hradský kostol, ktorý bol strediskom náboženského života vo svojom hradskom obvode. Horná Nitra bola organizačne začlenená do Nitrianskeho archidiakonátu, ktorý bol súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva. V 2. polovici 12. storočia bol Nitriansky archidiakonát pravdepodobne rozšírený o Bojnický a Turčiansky vicearchidiakonát.

V 1. polovici 13. storočia existoval v Bojniciach už samostatný vicearchidiakonátny kostol, ktorý sa stal zo stavebného hľadiska základom pre vytvorenie pôdorysu osi dnešného námestia. Najnovšie archeologické nálezy z roku 2003 však dokazujú, že tento kostol stál už v polovici 12. storočia. V priestore tohto starého kostola bol dostavaný v rokoch 1370 - 1380 nový, zasvätený sv. Martinovi. Až do konca 14. storočia patrili k bojnickej fare aj okolité dediny. Hoci sa niektoré z týchto lokalít v stredoveku stali samostatnými farnosťami, bojnický farár si stále na nich uplatňoval právo na odvedenie jednej šestnástiny cirkevného desiatku.

V roku 1479 bolo založené oltárnictvo sv. Antona pustovníka pri bojnickej fare, pričom Albert a Imrich, synovia Jána Nofriho, mu darovali obec Lazany. Týmto nadobudnutím pozemkového vlastníctva bojnická fara získala postavenie zemepána, ktoré jej bolo potvrdené aj v roku 1484 kráľom Matejom.

Do cirkevných dejín neraz vstupovali aj osobnosti hospodárskeho a politického života, a bolo to tak aj v období reformácie v 16. storočí. Bojnické panstvo dostali do vlastníctva Turzovci, ktorí boli silnými prívržencami evanjelického náboženstva. Po smrti Stanislava Turzu II. a následnom príchode nových bojnických zemepánov Pálfiovcov v 17. storočí došlo k opätovnej prevahy katolíckeho náboženstva na Bojnickom panstve. Pálfiovci sa významne podieľali aj na stavebných aktivitách sakrálnych objektov. Pavol Pálfi nechal postaviť na kostole štvorhrannú vežu s malou ochodzou vo výške posledného poschodia, zakončenou cibuľovitou strechou. Z tohto obdobia pochádza aj veľký drevený chór s drevenými vyrezávanými sochami pod ním. Na bojnickom hrade bola postavená hradná kaplnka zasvätená sv. Jánovi Kapistránskemu.

Mnoho cenných informácií o stave Bojnickej farnosti sa dozvedáme z tzv. kanonických vizitácií, schematizmov Banskobystrickej diecézy, cirkevných matrík a Historie domus. V 18. a 19. storočí boli prevádzané významné stavebné aktivity týkajúce sa cirkevných objektov. V rokoch 1724 - 1746 bola prestavaná budova fary v barokovom slohu, vystavala sa vstupná brána na faru. Z pôvodnej renesančnej vstupnej brány na cintorín sa prestavala Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Z pôvodnej pohrebnej Kaplnky sv. Žofie sa postavila Kaplnka sv. Michala archanjela. V horách bola postavená Kaplnka sv. Vendelína a v kúpeľoch Kaplnka.

V poslednom období, na rozhraní 20. a 21. storočia, pribudli do farnosti nové kostoly. V rokoch 1993 - 1998 pribudol Kostol sv. Michala archanjela v Opatovciach nad Nitrou, v rokoch 1998 - 2000 bol postavený Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Dubnici a rok 2005 bol rokom realizácie stavby Kostola Dobrého pastiera v Šútovciach. 20. storočie bolo pre farnosť významné aj tým, že sa Bojnice stali sídlom dekanátu, ktorý sa odčlenil v roku 1999 z dekanátu Prievidza.

Angažovanosť Obyvateľov a Ochrana Zelene

Počas rekonštrukcie Hurbanovho námestia sa mimoriadne výrazne prejavil vzťah obyvateľov Bojníc k svojmu mestu, Hurbanovmu námestiu a špeciálne k lipovej aleji na ňom vysadenej. Obyvatelia aktívne upozorňovali na možné poškodenie stromov, odporúčali ich ošetrenie a hlásili každý nevhodný zásah. Aj vďaka ich pozornosti a aktívnej spolupráci sa lipová alej po rekonštrukcii opäť zazelenala v plnej kráse, čo svedčí o sile komunitnej angažovanosti.

Návštevníkov i obyvateľov Bojníc prosili, aby zvýšili opatrnosť pri prejazde cez centrum mesta cez Hurbanovo námestie, čo naznačuje, že rekonštrukcia si vyžadovala zvýšenú pozornosť a ohľaduplnosť.

tags: #rekonstrukcia #namestia #bojnice