Bratislava, ako hlavné a najväčšie mesto Slovenskej republiky, sa dlhodobo potýka s rastúcimi dopravnými problémami. Jedným z kľúčových prvkov infraštruktúrnej siete, ktorý má zásadný vplyv na plynulosť dopravy v metropole a jej okolí, je mimoúrovňová križovatka (MUK) Prievoz. Táto križovatka, spájajúca diaľnicu D1 s novovybudovanou rýchlostnou cestou R7, predstavuje jeden z najkomplexnejších dopravných uzlov v Bratislave. Jej rekonštrukcia a modernizácia sú nevyhnutné pre zlepšenie dopravnej situácie a zabezpečenie plynulejšieho prejazdu pre tisíce vozidiel denne.
Význam a výzvy MÚK Prievoz
MUK Prievoz sa nachádza na frekventovanej diaľnici D1, ktorá prechádza priamo cez intravilán mesta. Najväčším problémom v zázemí riešenej MUK Prievoz je preťažená (aj do budúcnosti) diaľnica D1. V súčasnosti je táto diaľnica v okolí križovatky značne preťažená, čo predstavuje hlavný problém, ktorý sa bude riešiť aj v budúcnosti. Rekonštrukcia križovatky Prievoz zohľadňuje požiadavky dopravného prúdu so zreteľom na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky v súlade s platnými právnymi predpismi. Cieľom je nielen skapacitnenie a doplnenie križovatky, ale aj vytvorenie alternatívnych, voľnejšie priechodných trás v rámci dostupnej komunikačnej siete. Doplnenie a skapacitnenie križovatky Prievoz umožní hľadať v ponuke dostupných komunikácií voľnejšie priechodné trasy.
Stavba predstavuje kompletnú rekonštrukciu súčasnej križovatky Prievoz. Plocha MÚK je obmedzená existujúcou zástavbou (budovy OBI, areál Doprastavu, železničná trať z ÚNS na Prístavný most) a potrebou zachovania prevádzky na diaľnici D1 bez obmedzenia. Realizované riešenie bolo obmedzené na existujúcu plochu križovatky. Kľúčovou výzvou je zachovanie plnej prevádzky na diaľnici D1 počas celého obdobia rekonštrukcie bez výraznejších obmedzení. Toto si vyžaduje precízne plánovanie organizácie dopravy a dočasných dopravných obchádzkových trás.
Komplexný projekt obchvatu D4R7 a jeho význam pre Bratislavu
Bratislava nie je „iba“ hlavným mestom Slovenskej republiky, ale aj medzinárodným dopravným uzlom, cez ktorý prechádzajú denne tisícky áut smerujúce z Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Poľska alebo do týchto krajín. Je tiež centrom vnútroštátnej dopravy, lebo je medzinárodným prístavom na Dunaji, má medzinárodné letisko a je dôležitým železničným uzlom. Riešenie tranzitnej dopravy, najmä nákladnej, sa v súčasnosti rieši diaľnicou D1. Tá je však v časoch dopravných špičiek veľmi preťažená a v budúcnosti nebude schopná zvládnuť rastúcu intenzitu dopravy. Na zlepšenie tejto nepriaznivej situácie je preto nevyhnutné vypracovať celý rad opatrení, pričom jedným z prvých je vytvoriť diaľničný obchvat a odviesť tranzitnú dopravu mimo mesto.
Celý diaľničný obchvat Bratislavy tvorený diaľnicou D4 má dĺžku približne 47 km. Začína sa na hraničnom priechode Jarovce - Kittsee na štátnej hranici s Rakúskom. Pokračuje smerom k Jarovciam, Ivanke pri Dunaji a Stupave a končí sa opäť na štátnej hranici s Rakúskom pri bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Výstavba prvého úseku diaľnice (štátna hranica AT/SK - Jarovce) sa začala už v roku 1996, do prevádzky bola uvedená v roku 1999. Celá dokončená diaľnica D4 má kompletne prevziať tranzitnú dopravu medzi Rakúskom, Maďarskom, Českou Republikou a Poľskom, ktorá v súčasnosti prechádza diaľnicami D1 a D2 zastavaným územím mesta.
Úseky D4 a R7: Rozsah a pripojenie
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pripravuje v súčasnosti spoločne s NDS južnú časť tohto obchvatu spolu s časťou južného ťahu rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska. Ide o úseky D4 Jarovce - Ivanka sever, D4 Ivanka sever - Rača, R7 Prievoz - Ketelec, R7 Ketelec - Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná - Holice. Spolu ide o 59,1 km diaľnic a rýchlostných ciest. Uvedené úseky diaľnice D4 sú súčasťou doplnkovej siete transeurópskych koridorov TEN-T.
Začiatok úseku D4 je umiestnený v napojení na existujúcu diaľnicu D2 v MÚK Jarovce, pokračuje severne od Jaroviec do MÚK Rusovce, kde vedie na moste ponad preložku cesty I/2, pokračuje ponad Jarovské rameno a rieku Dunaj. V ďalšom úseku križuje trasa diaľnice v MÚK Ketelec plánovanú rýchlostnú cestu R7, pokračuje v k. ú. Podunajské Biskupice, kde križuje starú dunajskú hrádzu. V priestore MÚK Rovinka križuje preložku cesty I/63, mostom prechádza ponad žel. trať č. 124 Bratislava - Komárno a križuje preložku Vinohradníckej ulice medzi P. Biskupicami a Miloslavovom. Pri ďalšej obci, Most pri Bratislave, križuje západne od obce v MÚK Podunajské Biskupice preložku cesty II/572, prechádza mostom ponad rieku Malý Dunaj, obchádza letisko M. R. Štefánika a pokračuje v súbehu so Šúrskym kanálom západne od obce Ivanka pri Dunaji. V MÚK Ivanka západ križuje cestu I/61 Bratislava - Senec, mostom prechádza žel. trať č. 120 Bratislava - Štúrovo a končí sa v MÚK Ivanka sever napojením na existujúcu diaľnicu D1.
Začiatok úseku D4 Ivanka sever - Rača je v mieste križovania s existujúcou diaľnicou D1 v MÚK Ivanka sever na hranici k. ú. Vajnory/k. ú. Ivanka pri Dunaji v blízkosti Šúrskeho kanála. Diaľnica D4 pokračuje severozápadným smerom v k. ú. V záverečnej časti smeruje trasa na územie vinohradov na východnom okraji Malých Karpát, kde v mimoúrovňovej križovatke Rača križuje mostom žel. trať Bratislava - Žilina a cestu II/502. Koniec predmetného úseku diaľnice D4 je v MÚK Rača, kde sa napája na II/502 a kde bude v budúcnosti pokračovať severná časť diaľničného obchvatu D4. Nadväzujúci úsek diaľnice D4 sa plánuje vybudovať až v rámci ďalšej etapy, spoločne s tunelom Karpaty, v stavbe Diaľnica D4 Bratislava-Rača - Záhorská Bystrica.
Detaily rýchlostnej cesty R7
R7 je rýchlostný ťah navrhovaný v úseku Bratislava-Prievoz - Lučenec podľa uznesenia vlády č. 882/2008, ktorý bude po dobudovaní hlavnou spojnicou hlavného mesta a južných centier Trnavského, Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Začiatok úseku R7 Prievoz - Ketelec je v dotyku s existujúcou diaľničnou sieťou, konkrétne cez D1 v existujúcej MÚK Prievoz, ako pokračovanie Bajkalskej ulice. Ďalej prechádza lokalitou Malé Pálenisko, križuje Malý Dunaj a vedie pozdĺž západného okraja Slovnaftu až po jeho juhozápadný roh. Tu medzi km 4,350 až 4,700 trasa čiastočne vchádza na chránené územia Biskupické Luhy a Dunajské Luhy. Na dotknutom území je hustá sieť miestnych ciest všetkých kategórií. Priamo dotknuté sú ulice Bajkalská, Prístavná, Slovnaftská, Komárňanská, Lúčna, Malé Pálenisko, Vlčie hrdlo atď. Výškové riešenie trasy je optimalizované s dôrazom na minimálne narušenie krajinného rázu pri zohľadnení minimálnej investičnej náročnosti. Najmenší použitý polomer výškového vypuklého oblúka je Rv = 5 000 m, čo vyhovuje návrhovej rýchlosti 80 km/h. Tento polomer je použitý medzi km 0,0 až 2,0 v oblasti MÚK Slovnaftská v blízkosti križovatky s D1 (MÚK Prievoz). V súvislosti s realizáciou tohto úseku sa predpokladá zvýšenie kapacity Prístavného mosta na diaľnici D1.
Trasa rýchlostnej cesty R7 ďalej obchádza chránené územie európskeho významu NATURA 2000, Ramsarskej lokality Dunajské Luhy a CHKO Dunajské Luhy vo vzdialenosti približne 159 až 200 m, pokračuje juhovýchodným smerom juhozápadne od obcí Rovinka a Dunajská Lužná. Medzi Dunajskou Lužnou a obcou Kalinkovo križuje pozostatok bývalého dunajského ramena, starú dunajskú hrádzu a existujúcu cestu III/0635. Na dotknutom území vedie dvojpruhová cesta I. triedy I/63 Bratislava - Dunajská Streda - Komárno, ktorej kapacita je v úseku od Dunajskej Stredy do Bratislavy výrazne prekročená.
Začiatok úseku R7 Dunajská Lužná - Holice je medzi obcou Dunajská Lužná a mestom Šamorín, kde stavba nadväzuje na úsek projektu rýchlostnej cesty R7 v úseku Ketelec - Dunajská Lužná hneď za križovatkou Dunajská Lužná. Približne v km 0,800 križuje trasa regionálny biokoridor Dunaj - Malý Dunaj, čím sa vytvára priestor na to, aby sa mimoúrovňovo previedol popod R7. Ďalej sa trasa dostáva do priestoru medzi mestom Šamorín a obcou Kvetoslavov (bližšie k obci Kvetoslavov). V tomto mieste križuje cestu II/503, na ktorú je pripojená cez mimoúrovňovú križovatku Šamorín. Pokračuje severne okolo osady Šamot, južne okolo obce Čukárska Paka. V tomto mieste prechádza trasa aj hranicou ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých vôd v Čilistove (v km 0,000 - 0,900 je trasa v spomínanom ochrannom pásme). Ďalej prechádza pomedzi obce Trnávka a Macov, kde sa na pravej strane R7 nachádza športovo-rekreačný areál (strelnica), ktorý však nie je stavbou zasiahnutý (nachádza sa iba v ochrannom pásme R7). Nakoniec trasa vedie severne od obce Blatná na Ostrove a opäť sa približuje k ceste I/63. Trasa tohto úseku R7 sa končí medzi obcami Holice a Čechová v mimoúrovňovej križovatke Holice s napojením na cestu III/06324 a cestu I/63. Koniec úseku rýchlostnej cesty R7 je v km 17,380 R7, kde sa bude napájať na pripravovanú stavbu R7 Holice - Dunajská Streda.
Preložky ciest a ich prínos
Rozvoj bytovej výstavby v obciach okolo hlavného mesta SR Bratislavy spôsobil vysoký nárast intenzity automobilovej dopravy, ktorý je výsledkom dennej dochádzky do hlavného mesta za prácou a školou a prejavuje sa kapacitnými problémami na cestách vstupujúcich do hlavného mesta SR Bratislavy. Jednou z nich je aj cesta II/572 od obce Most pri Bratislave do Bratislavy. Začiatok preložky cesty II/572 v predĺžení Galvaniho ulice je na existujúcej ceste II/572 približne 600 m od východného okraja obytnej zástavby Vrakune, ďalej preložka prechádza cez poľnohospodársky využívané územie medzi cestou II/572 a žel. traťou Bratislava - Dunajská Streda, križuje cestu III/06359 a končí sa napojením na diaľnicu D4 v MÚK Podunajské Biskupice. V budúcnosti sa uvažuje, že sa cesta rozšíri na štvorpruhovú zbernú MK FT B1 kategórie C 24,5/100 a dobuduje sa až po Galvaniho ulicu. Dôvodom preložky je každodenné preťaženie cesty II/572 v dopravných špičkách. Začiatok úseku je od MÚK Podunajské Biskupice, ďalej pokračuje preložka cesty II/572 južne od obce Most pri Bratislave a končí sa napojením na existujúcu cestu II/572 úrovňovou stykovou križovatkou Most pri Bratislave. Realizácia tohto úseku projektu zabezpečí odklon tranzitnej dopravy z cesty II/572 mimo intravilán obce Most pri Bratislave, kde sa očakáva zníženie dopravného zaťaženia, čo bude mať priaznivý vplyv na životné prostredie, predovšetkým zníženie hluku a exhalátov v obci.
Environmentálne aspekty a udržateľnosť projektu
Výstavba infraštruktúrnych projektov, akým je aj obchvat Bratislavy D4R7, si vyžaduje citlivý prístup k životnému prostrediu. Projekt D4R7 prebieha v dvoch výrazne odlišných prostrediach: v silne urbanizovanej oblasti Bratislavy a zároveň v úsekoch, ktoré prechádzajú cez územia s najvyšším stupňom ochrany európskeho významu NATURA 2000. Vždy je preto potrebné dôkladne zvažovať možné nepriaznivé vplyvy stavby na životné prostredie a prijať adekvátne opatrenia na ich minimalizáciu.
V súvislosti s trasovaním diaľnice D4 cez územie NATURA 2000 bola v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) vybraná ako najvhodnejší variant. Technologické riešenia, najmä pri Dunajskom súmostí, boli navrhnuté s ohľadom na ochranu fauny a flóry v danej oblasti, čo bolo potvrdené aj príslušnými úradmi. Aktivity v týchto citlivých lokalitách sú pravidelne konzultované so Štátnou ochranou prírody SR, ako aj s inými relevantnými orgánmi, ako je Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba.
Spoločnosť D4R7 Construction, s.r.o., zdôrazňuje, že pri výstavbe obchvatu sa používajú výlučne prírodné alebo inertné materiály. Pred ich použitím sa vykonávajú odbery vzoriek a kompletné chemické skúšky, vrátane ekotoxicity, akreditovanou spoločnosťou. Všetky materiály podliehajú rozsiahlemu štatistickému overovaniu, ktoré potvrdzuje ich vhodnosť na použitie.
Technické riešenia a priebeh výstavby
Projekt D4R7 predstavuje jeden z najväčších PPP projektov v Európe. Jeho realizácia si vyžiadala rozsiahly proces projektového riešenia a výstavby 59 kilometrov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Spoločnosť D4R7 Construction, s.r.o., ako hlavný zhotoviteľ, odovzdala do prevádzky už značnú časť tohto rozsiahleho projektu. V súvislosti s projektovým riešením došlo k značnému počtu zmien, takmer 1 100 stavebných objektov prešlo optimalizáciou podľa princípu 4E (efektívne, ekonomické, estetické, environmentálne). Tieto optimalizácie boli vypracované počas prípravnej fázy cenovej ponuky a museli spĺňať požiadavky verejného obstarávateľa. Projektovanie zabezpečuje spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s., ktorá sa stará o prípravu projektov a výkon inžinierskej činnosti, pričom spolupracuje s viacerými medzinárodnými partnermi. Všetka projektová dokumentácia prechádza prísnou niekoľkostupňovou kontrolou, vrátane nezávislých kontrol špecializovaných na mostné konštrukcie.
Dunajské súmostie - Architektonický a technický skvost
Jedným z najnáročnejších a najzaujímavejších stavebných objektov v rámci celého projektu D4R7 je bezpochyby Dunajské súmostie. Dva hlavné mosty (cez veslársku dráhu a cez Dunaj) sa budujú metódou letmej betonáže s hlavným mostným poľom s dĺžkou 210 metrov. Tieto konštrukcie sú vďaka svojej dĺžke a šírke (35 metrov) osobité v rámci svojej typológie. Výstavba Dunajského súmostia postupuje v rôznych fázach. V najpokročilejšom stave je východné predmostie, kde sú už dokončené desiatky metrov nosnej konštrukcie. Spodná stavba hlavných mostov je takmer hotová a začínajú sa práce na ich nosných konštrukciách.
Prefabrikácia a rozsiahla sieť mostov
Projekt D4R7 zahŕňa celkovo 116 mostov, pričom pri mnohých z nich sa uplatňuje prefabrikácia. Použitie betónových prefabrikátov prináša viaceré výhody, ako je zrýchlenie výstavby a zabezpečenie vysokej kvality. Nosníky sa ukladajú v premenlivej osovej vzdialenosti a priestor medzi nimi je prekrytý spriahajúcimi filigránovými doskami. Prefabrikované betónové oblúky tvoria konštrukciu šiestich ekoduktov. Ďalšie prefabrikované prvky sa využívajú pri stavbe priepustov, mostných ríms a vzpier. Najpokročilejšie sú úseky R7 Bratislava - Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná - Holice. Na týchto úsekoch je rozostavanosť mostov vo vysokom štádiu a sústreďujú sa najmä dokončovacie práce. Prvým skolaudovaným mostom bol most nad R7 na preložke cesty III/06316. Práce rýchlo napredujú aj na ostatných úsekoch, kde sa momentálne pracuje na viac ako 70 mostoch.
Cyklistická a pešia infraštruktúra
Konzorcium D4R7 Construction myslí nielen na automobilovú dopravu, ale aj na cyklistov a peších. Na oboch stranách mostov ponad Dunaj sa budujú pešie a cyklistické napojenia na existujúce chodníky a cyklotrasy. Na Dunajskom súmostí sa budujú postranné chodníky. Strana v smere od Rusoviec do Podunajských Biskupíc je určená pre cyklistov, zatiaľ čo ľavá strana je pre chodcov. Cyklistická trasa sa na Rusoveckej strane napája na európsku cyklomagistrálu Eurovelo 6. Z tejto trasy bude možné odbočiť na most ponad priesakový kanál a následne pomocou cyklocestičiek a rýmp na Dunajské súmostie. Na konci východného predmostia sa cyklotrasa napája na existujúcu trasu spájajúcu Podunajské Biskupice, Kalinkovo a Šamorín. Celková dĺžka trasy pre cyklistov z Rusoviec na ľavý breh Dunaja bude niečo vyše 4 km. V rámci už odovzdanej R7 bolo vybudovaných 25,8 km cesty, 11 nadjazdov, päť podchodov a dve križovatky. Pri Holiciach je aj lávka pre cyklistov. Okrem toho sa v blízkosti cesty II/502 nachádza novo vybudovaná značená cyklotrasa Jurava.
Spolupráca, koordinácia a budúce prínosy
Úspešná realizácia takto rozsiahleho a komplexného projektu si vyžaduje úzku spoluprácu a koordináciu všetkých zainteresovaných strán. V prípade MUK Prievoz ide predovšetkým o spoluprácu s mestom Bratislava a Policajným zborom Slovenskej republiky. Táto spolupráca je kľúčová pri definovaní fáz rekonštrukčných prác, ako aj pri navrhovaní a implementácii dopravných obchádzok s cieľom minimalizovať negatívny dopad na premávku. Na zaistenie plynulého priebehu prác je potrebné, aby Národná diaľničná spoločnosť (NDS) dokončila v oblasti križovatky Prievoz aj niektoré práce súvisiace s diaľnicou D1, ako to predpokladá koncesná zmluva. Táto kooperácia je nevyhnutná pre celkové úspešné dokončenie projektu.
Pandémia nového koronavírusu zasiahla aj stavebný sektor, čo sa prejavilo v obmedzeniach dodávok pracovníkov a materiálov zo zahraničia. Práce na stavbe D4R7 však napriek bezpečnostným opatreniam a logistickým výzvam pokračujú. Bezpečnosť zamestnancov zostáva najvyššou prioritou. Spoločnosť D4R7 zvláda logistické výzvy a napriek obmedzeniam sú práce v plnom prúde. Dokončenie celého obchvatu D4R7 bude dôležitým míľnikom pre región aj tranzitnú dopravu. Odovzdanie rýchlostnej cesty R7 prinieslo rýchlejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie dochádzanie domov pre obyvateľov Žitného ostrova a okolitých obcí. Umožňuje im ušetriť čas, ktorý môžu využiť inak. Napriek náročnosti výstavby a medializovaným problémom, ktoré boli v snahe o rýchle odbremenenie verejnosti od nepriaznivej dopravnej situácie riešené aj formou žiadostí o predčasné užívanie dokončených úsekov, projekt postupuje.
Práce na projekte postupujú v súlade s harmonogramom, ktorý počíta s odovzdaním prvých úsekov rýchlostnej cesty R7 smerom do Holíc do predčasného užívania na jar budúceho roka. Keďže proces prípravy stavby Rýchlostná cesta R1 Most pri Bratislave - Vlčkovce bol podľa NDS v súčasnosti ukončený, platí dohoda, že preložka cesty II/572 v úseku diaľnice D4 - Most pri Bratislave bude využívať koridor pôvodne určený na rýchlostnú cestu R1. Diaľnica D4, uvedené úseky rýchlostnej cesty R7 a súvisiace preložky cesty II/572 sú samostatné projekty, ktoré však spolu dopravne súvisia. Okrem geografickej blízkosti majú aj jeden spoločný bod - MÚK Ketelec. Vzhľadom na rozsah projektu a výrazne obmedzenú možnosť financovať D4/R7 z európskych štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu sa projekt pripravuje formou PPP. V súčasnosti prebieha výberové konanie na koncesionára, ktorý postaví a bude ďalej prevádzkovať pripravované stavby počas trvania koncesnej zmluvy, čiže 30 rokov. V tomto čase (apríl 2015) prebieha predkolo kvalifikácie uchádzačov, v júni tohto roku sa podľa harmonogramu prípravy súťaže začne súťažný dialóg.
tags: #rekonstrukcia #muk #prievoz