Rekonštrukcia Haličského zámku: Od úpadku k luxusnému hotelu

Haličský zámok, kedysi ozdoba novohradského regiónu, prešiel dlhou cestou od postupného chátrania a vykrádania k svojej súčasnej podobe luxusného dobového hotela. Táto národná kultúrna pamiatka s bohatou históriou, siahajúcou až do 12. storočia, sa po rokoch zanedbávania dočkala komplexnej rekonštrukcie, ktorá jej vdýchla nový život a priniesla nádej na rozvoj regiónu.

Šľachta si v Haličskom zámku neďaleko Lučenca naposledy zatancovala v januári 1939 na svadbe Hany Forgáčovej. Dvadsaťosemročná kontesa povedala svoje áno tridsaťročnému belgickému veľkostatkárovi Drorymu Rogerovi Emilovi v zámockej kaplnke. Po veľkolepej hostine služobníctvo zámok vyupratovalo a zamklo všetky dvere i vstupnú bránu. S odchodom svadobných hostí sa nadobro skončili časy, keď bol Haličský zámok ozdobou kraja. Ako vravia miestni, „neskôr už len chátral, pustol a ešte ho aj vykradli“.

Haličania si uvedomujú, že za posledné desaťročia záujem o túto národnú kultúrnu pamiatku prejavil kdekto - Španieli, Japonci, Američania i Francúzi, ale vždy ostalo pri rečiach. Ešte aj oficiálny víťaz ponukového konania, ktoré vyhlásil Banskobystrický samosprávny kraj, si nákladnú investíciu rozmyslel. Poslanci kraja potom odobrili predaj zámku pre druhú firmu v poradí, teda košický Imet, v ktorom na mieste predsedu dozornej rady sedí Rus Viktor Meľnikov a funkciu podpredsedu vykonáva Ukrajinec Oleg Sacharov. Banskobystrický kraj získal predajom historickej nehnuteľnosti rodu Forgáčovcov takmer štyridsaťosem miliónov korún, čo je 1,6 milióna eur.

Dediči Forgáčovcov, pravdaže, nezabudli, že zámok na juhu Slovenska im kedysi patril. Ich prapredkovia získali povolenie postaviť svoje sídlo na mieste, kde už v dvanástom storočí stáli obranné valy a následne aj niekoľkokrát obnovovaný hrad. Zaujímavé je, že v šestnástom storočí bol ako čierna stavba na príkaz kráľa zbúraný a v roku 1601 získal donáciu na opätovnú výstavbu práve Žigmund Forgáč. Ako sa možno dočítať na tabuli pred obecným úradom, hrad na barokové šľachtické sídlo prestavali Forgáčovci v rokoch 1736 až 1762.

Zatiaľ posledný zápis o Forgáčovcoch v obecnej kronike je datovaný na 29. augusta 2009, keď Halič navštívila Diana Drory Forgach. Isteže, kamenné levy strážiace vchod do zámku ktosi ukradol, aj vzácne stromy zo zámockého parku sú už spílené, ale navonok sídlo pôsobilo stále príťažlivo a akýmsi zázrakom sa doň nikdy nenasťahovali asociáli.

Prestavba na súkromný hotel však aj tak zhltla štrnásť miliónov eur, z toho tri milióny boli z európskych a Nórskeho fondov a z dotácie ministerstva kultúry. „Veľká časť nákladov išla na zabezpečovacie práce. Ukázalo sa, že skala, na ktorej zámok stojí, je relatívne mäkká. Rekonštrukcia si tiež vyžiadala niekoľko zásadných zmien,“ hovorí riaditeľ hotela Radoslav Grega.

Zásadným momentom rekonštrukcie je v zmysle návrhu úplné prestrešenie zámockého nádvoria a umiestnenie všetkých relaxačných a wellness aktivít do podzemia pod nádvorím. V rámci druhého kola súťaže bol prezentovaný návrh interiérov hotelových izieb. Všetky navrhované zásahy a nové interiérové prvky sme navrhli v duchu súčasného dizajnu s ohľadom na historický rámec zadania.

Noví majitelia prišli s nápadom zastrešiť pôvodné zámocké nádvorie, ktoré fungovalo ako záhrada, a spraviť na jeho mieste dvoranu pre dvestopäťdesiat hostí. Zároveň chceli zachovať dojem vzdušnosti a svetelnosti pôvodného nádvoria, čo sa im podarilo vďaka tomu, že strecha je celá transparentná, presklená. Kvôli dokonalému komfortu a pripravenosti na najrôznejšie požiadavky očakávaných hostí je strecha opatrená výsuvným tienením. Priestor v okolí studne hlbokej viac ako sedemdesiat metrov priamo pod dvoranou investori vykopali, aby vytvorili miesto pre wellnes. Priznaním skaly, na ktorej zámok stojí, získali atraktívnu kremeňovú stenu.

Prechádzka po vyšších poschodiach ponúka zase pôvodné nástenné maľby odhalené pod omietkami, pohľad do kaplnky so sochami zo šestnásteho storočia, ktoré hotelu darovali okolité farnosti, a fascinujúce sú aj samotné múry hrubé jeden a pol metra. Z dvadsiatich ôsmich hotelových apartmánov si hostia budú ťažko vyberať, pretože každý je dispozične inak riešený i zariadený v inom štýle. V ponuke sú aj vežové, mezonetové i s presklenou kúpeľňou, osadenou uprostred apartmánu. Cena apartmánu sa pohybuje od dvesto do štyristodeväťdesiat eur za noc, hotelové izby sú dostupnejšie - za sto eur. Veľkým lákadlom určite bude svadobný apartmán s veľkou romantickou posteľou a hlavne s priamym vstupom do veľkej sály, niekdajšej župnej miestnosti s pôvodnými maľbami.

Nevesta teda môže počas svadobnej hostiny hocikedy na pár minút nenápadne zmiznúť, aby sa upravila v pohodlí súkromia.

„Zatiaľ máme otvorenú iba reštauráciu Rosália, kaviareň Arcadia v dvorane a Cigar klub, ale prvých hotelových hostí čakáme už na jeseň,“ vysvetľuje riaditeľ, že nával návštevníkov tvoria hlavne zvedavci.

„Už prestavba zámku priniesla prácu aj našim ľuďom. Chlapi vykonávali murárske práce, strážili objekty. Zámok má 700-ročnú históriu, na jeho mieste pôvodne stál stredoveký hrad. Kultúrna pamiatka je majetkom Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý hľadá peniaze na jeho opravu a sprevádzkovanie. Ako nám povedal starosta Haliče Vladimír Rehánek, obec už niekoľko rokov apeluje, že zámku a okolitému vzácnemu parku hrozí úplné zničenie.“

„Na opravu rozľahlého objektu treba približne 100 až 200 miliónov. Jednou z možností je využitie štrukturálnych fondov, o ktoré sa chce VÚC pri záchrane pamiatky uchádzať. Nejde iba o samotnú pamiatku, ale aj 22-hektárový lesopark so vzácnymi drevinami. Ten je úplne zanedbaný. Tu sa však aspoň čiastočne pokročilo dopredu, VÚC poveril ústav Libertas z Lučenca, aby lesopark spravoval a staral sa oň. Verím, že sa ho postupne podarí dať do pôvodného stavu,“ hovorí starosta.

V najkritickejšom stave je šindľová strecha, hoci na jej opravu prispel BBSK pred časom sumou 200-tisíc. Stačilo to však iba na opravu najkritickejších častí strechy. V prípade, že by k ďalšiemu poškodeniu strechy a zatekaniu prišlo aj v budúcnosti, môže to ohrozovať obvodové múry a celkovú statiku zámku.

„Zámok som si prešiel niekoľkokrát, je skutočne krásny a vidieť, že na materiáloch sa nešetrilo. Majitelia, ktorí doň investovali značné množstvo financií, si tento zámok od nás neodnesú. Stále ostane u nás v Haliči a budeme sa mať čím pýšiť,“ podotkol starosta, podľa ktorého obec, ktorá vznikla v 12. storočí, má potenciál aj z turistického hľadiska.

„Od otvorenia je to ešte len krátky čas, predpoklad je však taký, že bude vyšší záujem o obec a ľudia sem budú chodiť. Po otvorení zrekonštruovaného zámku sem začali prichádzať turisti a zvedavci nielen zo Slovenska, ale aj spoza hraníc,“ konkretizoval starosta s tým, že ďalší efekt sa môže prejaviť v budúcnosti. V nasledujúcich rokoch plánuje investor revitalizovať park okolo zámku aj s dnes zanedbaným rybníkom a obec i občania budú pri tom podľa starostu nápomocní.

Majiteľom Haličského zámku je spoločnosť IMET, ktorá ho získala od Banskobystrického samosprávneho kraja za 48 miliónov korún. Zámok v súčasnosti slúži ako hotel, viaceré časti sú však prístupné aj širokej verejnosti.

Pár kilometrov od Lučenca nájdete Haličský zámok, ktorý rozhodne stojí za návštevu. Dokonca keď idete od Zvolena na Lučenec, vidíte ho v diaľke na vyvýšenom kopci. Zámok bol pôvodne postavený v 15. a 16. storočí v renesančnom štýle, no trikrát ho zničili a on vždy povstal z popola. Naposledy ho pred pár rokmi zrekonštruovali z ruín na nádherný hotel a časť zámku je prístupná na prehliadky pre návštevníkov.

Sprievodca vám veľmi ochotne porozpráva o histórii, prevedie vás po priestoroch a ukáže aj luxusný apartmán. Ak si zaplatíte prehliadku so sprievodcom, ten vám hneď na začiatku ozrejmí, že oni sú Halič a nie Holíč. Na obidvoch miestach sa nachádzajú zámky, no 11-tisícové mestečko Holíč je na Záhorí.

Už v stredoveku (niekedy v 12. storočí) bol na jeho mieste hrad, ktorý však zbúrali v roku 1544. Zámok postavili v roku 1612 a onedlho vyhorel.

Na videu priamo v zámku si môžete pozrieť, ako vyzeral Haličský zámok ešte pred 15 rokmi. Polorozpadnutá ruina, ktorá nemala prečo lákať. Dnes je to národná kultúrna pamiatka, ktorá láka čoraz viac návštevníkov.

Haličský zámok tvorí dnes hotel, čiže priestor na ubytovanie a wellness. Prehliadky pre verejnosť sa konajú vždy v nedeľu a utorok o 13:00, 14:30 a 16:00. Cena vás vyjde na sedem eur, zľavnené vstupné za 5 eur a v rámci toho máte na záver prehliadky nápoj zdarma (káva, čaj, limonáda - práve v spomínanej dvorane Arkádia). Určite vás zaujme Župná sieň s pôvodnou výzdobou z roku 1762, ktorá je na našom území naozaj unikátna. Ak máte radi históriu, nadchne vás chodba na 1. poschodí s cyklom jedinečných nástenných malieb uhorských panovníkov zo 16. - 17. storočia.

Lúpežný rytier Imrich Balassa, majiteľ Divínskeho hradu, bol vraj odchovaný na stridžom mlieku. V 17. storočí ho preto v Novohrade pokladali za vychýreného zlodeja. Balassa si brúsil zuby aj na pani zo susedného Haličského zámku, krásnu Andrássyovú, manželku pána Haličského zámku, grófa Forgácha. S bandou vnikol do zámku a grófku uniesol do svojho brlohu. Ako to však býva, lásku mladej ženy si takto násilne nezískal. A bol to posledný výčin novohradského zbojníka.

Tajná chodba na zámku v Haliči síce existuje, ale siaha možno do polovice hradného vrchu. Odporúčame navštíviť zrúcaninu gotického hradu Divín, ktorý je len 16 km od Haličského zámku. Postavili ho na prelome 12. a 13. storočia. Ďalší pozoruhodný hrad Šomoška vzdialený asi 40 km. Rovnako zaujímavé sú aj jedinečné prírodné výtvory - kamenný vodopád a kamenné more. Vodopád pozostáva z 5 až 6-bokých čadičových stĺpov. A napokon štvrtý hrad Modrý Kameň vzdialený od Haliče asi 30 km. Aquatermal Dolná Strehová je zrekonštruované termálne kúpalisko, ktoré má 60-ročnú históriu. Vodná nádrž Ružiná, ktorá je nádherne vidieť zo spomínaného hradu Divín, je jedna z našich najteplejších nádrží.

tags: #rekonstrukcia #halicskeho #zamku