Komplexná Rekonštrukcia Futbalových Štadiónov na Slovensku a Vznik Národného Futbalového Štadióna

V Európe sa nachádza množstvo futbalových štadiónov, ktoré majú za sebou bohatú históriu, no technologicky akosi zaostávajú. Výnimkou nebol ani staručký štadión na Tehelnom poli, ktorý musel byť pre svoj chátrajúci stav zbúraný, no nakoniec na jeho mieste vyrástol úplne nový stánok, spĺňajúci aj tie najprísnejšie kritériá. Zaujímavosťou je, že vo viacerých ohľadoch má tento štadión nálepku „NAJ“ v strednej Európe. Bratislavská lokalita Tehelné pole je už dlhé roky domovom futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava.

Národný Futbalový Štadión (NFŠ) na Tehelnom Poli: História a Realizácia

Zámer postaviť Národný futbalový štadión bol témou dlhé roky pred samotnou výstavbou, čo bola reakcia na zlý stav a celkovú zastaranosť predtým najväčšieho slovenského futbalového štadióna, ktorý slúžil ako športový stánok slovenskej futbalovej reprezentácie. V Bratislave bolo dlho problémom umiestnenie aj model financovania, čo viedlo k neustálemu odsúvaniu výstavby NFŠ. Napriek tomu sa nakoniec štát rozhodol pre výstavbu na mieste starého štadióna, kde svoje zápasy hrával futbalový klub ŠK Slovan Bratislava.

Definitívne rozhodnutie padlo v čase, kedy už bol majiteľom klubu - a štadióna a prináležiacich pozemkov - podnikateľ Ivan Kmotrík st. Štát sa rozhodol pristúpiť k developmentu, ktorý Ivan Kmotrík pripravil pre Tehelné pole. Jeho súčasťou bol okrem štadiónu s kapacitou 22,5-tisíc divákov aj rezidenčný komplex, administratívna budova, nákupná galéria a sídlo televízie, ktorá taktiež patrí tomu istému majiteľovi. Návrh vypracoval spriaznený architekt Karol Kállay ml.

Financovanie a priebeh výstavby NFŠ

Výstavba Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli v Novom Meste je konečne ukončená. Štadión bol v predčasom užívaní už takmer rok, hoci počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov ešte prebiehali dokončovacie práce. Štát sa zaviazal, že od SPV spoločnosti NFŠ, a.s., kontrolovanej Grafobal Group, odkúpi nekomerčnú časť projektu - teda štadión - za maximálne 75,2 milióna eur, hoci pôvodne sa uvažovalo o dotácii len 27 miliónov eur. Prvý odhad bol 85 miliónov, dnes sa cena blíži k stomiliónovej hranici. Štát môže štadión odkúpiť až po jeho kolaudácii. Tá bola ukončená v týchto dňoch. Výstavba sa spustila 1. september 2016.

Akcionárom investora, spoločnosti NFŠ, a. s. (do konca minulého roka Národný futbalový štadión, a. s.) je ŠK Slovan Bratislava futbal, a. s. (predseda predstavenstva Ivan Kmotrík). Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna. Ten by mal byť podľa investora skolaudovaný a odovzdaný štátu do konca roka 2018. Štát poskytne na výstavbu štadióna dotáciu 27,2 mil. eur a tá sa odpočíta od výslednej kúpnej ceny. Práce na novom štadióne na bratislavskom Tehelnom poli pokračujú podľa stanoveného plánu.

Po slávnostnom otvorení výstavby tohto Národného futbalového štadióna, ktoré sa uskutočnilo 1. septembra 2016, sa na Tehelnom poli začali realizovať prvé projektové práce ako geologický prieskum, hydrogeologický prieskum a radónový prieskum. Oficiálna internetová stránka ŠK Slovan Bratislava informovala, že priebežne sa uskutočnili ďalšie práce spojené s prípravou pozemku na výstavbu štadióna. Následne sa zrealizovali prehlbovacie práce, ktoré znížili základný povrch ešte o štyridsať centimetrov. Paralelne sa pracovalo na vybudovaní hlavnej elektrickej rozvodne. „V priebehu októbra nastúpili na Tehelné pole ťažké stavebné mechanizmy. Momentálne prebieha záverečný výkop zeminy a jej odvoz. Na mieste budúceho štadióna sú zrealizované aj prvé pilotné vrty, ktoré siahajú do hĺbky šestnástich metrov. Práve pilotné vrty sú základom pre položenie samotnej stavby, ktorá by mala na Tehelnom poli vyrásť do konca roka 2018,“ uvádza web skslovan.com. Výstavbu Národného futbalového štadióna zabezpečí spoločnosť Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo (Strabag), s. r. o., dcéra spoločnosti Strabag, s. r. o. Stavebné práce sa zaviazala uskutočniť za 49,81 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (59,77 mil. eur vrátane dane) do 76 týždňov, teda jeden a pol roka.

Unikátne vlastnosti a technológie NFŠ

Nové Tehelné Pole, oficiálne známe ako Národný futbalový štadión (NFŠ), predstavuje revolučný prístup k diváckemu zážitku. Ihrisko bolo oproti pôvodnému otočené o 90 stupňov, čo bolo strategické rozhodnutie zamerané na odstránenie problému so zasahujúcim slnkom do očí brankárov počas zápasov pri západe slnka. S kapacitou 22 500 miest na sedenie, tribúny boli navrhnuté s dôrazom na maximálny vizuálny komfort a priestorový zážitok pre každého diváka. Ich sklon, výška a optimálne nasvietenie vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá diváka vtiahne priamo do deja hry. Parametre štadióna sú v maximálnej miere prispôsobené najprísnejším kritériám UEFA, čo zabezpečuje, že fanúšikovia zažívajú futbal takmer z bezprostrednej blízkosti.

Národný futbalový štadión je oficiálne certifikovaný Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) ako štadión kategórie 4, čo potvrdzuje jeho pripravenosť na organizovanie najvýznamnejších súťaží riadených FIFA, UEFA, SFZ aj ÚLK. Predseda predstavenstva NFŠ, a. s., Pavel Komorník uviedol: „Certifikácia štadióna Slovenským futbalovým zväzom bola poslednou podmienkou UEFA, ktorú bolo potrebné splniť, aby štadión dostal aj certifikát UEFA 4. Ide už len o formalitu, keďže bol štadión už na jeseň minulého roka dejiskom zápasov, pri ktorých štadióny musia spĺňať podmienky UEFA 4." Štadión s kapacitou 22 500 sediacich divákov je postavený v súlade s vysokými štandardmi UEFA a disponuje komplexným zázemím na medzinárodnej úrovni. Od decembra 2018 bol v skúšobnej prevádzke na základe predbežného užívania.

Energetická efektívnosť a ekológia

Štadión je nielen technologicky vyspelý, ale kladie aj veľký dôraz na ekologickú udržateľnosť. Približne 50 % vyrobeného tepla a chladu pochádza z obnoviteľných zdrojov, pričom základom je technológia tepelných čerpadiel voda/voda. Tento inovatívny systém umožňuje efektívne využitie energie: počas letných mesiacov sa prebytočné teplo získané pri chladení využíva na ohrev úžitkovej vody, čím sa prakticky eliminuje spotreba energie na jej výrobu. V porovnaní so štandardnými systémami, ktoré musia odpadovú energiu odbúrať, tu dochádza k jej plnohodnotnému využitiu. Príkladom úspory je zápas ŠK Slovan - PAOK FC z augusta 2019, kde vďaka moderným technológiám došlo k úspore 600 kWh elektrickej energie, čo zodpovedá mesačnej spotrebe troch priemerne veľkých bytov v Bratislave.

Technologické centrum riadenia a bezpečnosť

Osvetlenie štadióna využíva najnovšiu generáciu LED technológie, ktorá spĺňa najvyššie štandardy UEFA a je plne kompatibilná s vysielaním zápasov v ultra HD (4K) rozlíšení, vrátane spomalených opakovaných záberov. Unikátnosť štadióna spočíva v tom, že celé osvetlenie je ovládateľné prostredníctvom jediného počítača. Každé svietidlo je možné ovládať samostatne, čo umožňuje vytváranie rôznych svetelných scén v synchronizácii s hudbou. Fasáda štadióna je navyše osvetlená perforovanou plachtou, čo prispieva k pôsobivej atmosfére, najmä v nočných hodinách.

Tehelné pole je v súčasnosti jediným štadiónom v strednej Európe, ktorý umožňuje ovládať celú réžiu štadióna z jedného počítača. Tento pokročilý systém umožňuje prípravu grafiky priamo v reálnom čase a na mieste, zatiaľ čo na iných štadiónoch je na podobnú réžiu potrebných viacero pracovísk. Z jedného centrálneho bodu je možné ovládať LED plochy okolo ihriska a na tribúnach, veľkoplošné obrazovky, miestnu televíziu (IPTV), ako aj turnikety a parkovací systém. Vo vysokej miere sa tu využíva aj moderná bezpečnostná technológia. Najmodernejší kamerový systém AVIGILON spolupracuje so systémom rozpoznávania tváre, ktorý umožňuje presnú lokalizáciu osôb. V praxi to znamená, že systém po prejdení turniketmi uloží informácie o osobe do databázy a sleduje jej pohyb v rámci štadióna.

Komfort divákov a konferenčné priestory

ŠK Slovan Bratislava zaviedol na štadióne cashless systém, inšpirovaný svetovými futbalovými gigantmi. Fanúšikovia si nabijú kredit na špeciálnu kartičku, ktorou môžu platiť v bufetoch, využiť ju ako kľúč do skyboxu, na zaplatenie parkovného či na prechod cez vnútorné priestory. Kartička slúži zároveň ako vstupenka na zápas, čím eliminuje potrebu nosiť so sebou hotovosť.

Konferenčné priestory štadióna sú vybavené najnovšími video a audio technológiami. Systém je distribuovaný prostredníctvom digitálnych programovateľných distribučných staníc. Zvukový systém zahŕňa prenosné bezdrôtové mikrofóny a moderný digitálny konferenčný systém s tlmočníckym systémom pre štyri plus jeden jazyk. Účastníci si môžu prostredníctvom prenosných prijímačov zvoliť jeden z piatich jazykov pre svoje slúchadlá. V celej sále sú distribuované profesionálne prípojné body pre médiá a novinárov. Štadión je pripravený aj pre sluchovo postihnutých vďaka implementácii magnetickej slučky, ktorá priamo prenáša zvukový signál do ich slúchadiel. Táto funkcia je na slovenskom trhu absolútnym unikátom. Systém umožňuje pripojenie lokálnych aj externých zdrojov signálu z priestorov štadióna.

Národný futbalový štadión patrí do kategórie 4 podľa smernice UEFA pre infraštruktúru štadiónov. Jeho konštrukcia umožňuje organizovanie rôznych kultúrnych podujatí. Ako jeden z mála štadiónov na svete umožňuje prejazd kamiónov cez vnútornú plochu, čo zjednodušuje logistiku pri organizovaní produkcií. Súčasťou komplexu je aj podzemné parkovanie pre 1 000 automobilov a 11 000 m² priľahlej multifunkčnej plochy.

Kritika a kontroverzie okolo NFŠ

Hoci časť verejnosti je nadšená z nového športového stánku, ktorý je aktuálne najmodernejším svojho druhu v krajine a spĺňa kritériá UEFA pre organizáciu významných medzinárodných zápasov (hoci už nie napríklad pre Majstrovstvá Európy vo futbale), ide asi o jediné a časovo obmedzené pozitívum tohto projektu. Prvým z nich je umiestnenie, ktoré je pre štadión takejto veľkosti jednoducho nevhodné. Tehelné pole je tradičnou športovou a futbalovou lokalitou a nie je dôvod, prečo by to tak nemalo ostať, správne by však bolo postaviť menší mestský štadión so zodpovedajúcou kapacitou pre potreby účastníka slovenskej ligy.

Druhým je kapacita, ktorá je síce priveľká na danú lokalitu, zároveň ale primalá pre Slovensko ako celok. Ideálna by bola okolo 30-tisíc divákov s možnosťou ďalšieho rozšírenia do budúcnosti. Pre tieto účely by však musela byť vybratá iná lokalita. Ako ideálny sa črtá juhovýchodný okraj Petržalky, kde sú rozsiahle pozemky vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja s priaznivým Územným plánom, ktorý tu predpisuje športovú funkciu. Tretím je architektonická kvalita, ktorá je na mimoriadne nízkej úrovni. Veľké a zvlášť národné štadióny predstavujú mimoriadne atraktívne zadanie, keďže takéto stavby plnia aj funkciu reprezentácie ambícií samotného klubu či štátu, ktorému patria. V našom prípade však neprebehla žiadna súťaž a projekt bol „prihratý“ architektovi, ktorý je osobným priateľom investora a ktorý bol zároveň najlacnejší. Výsledok nenechal na seba dlho čakať, úplne nový štadión má viacero slepých miest, v jeho rohu je osadená veža a v sektore hostí nevidno z najvyšších miest kvôli umiestneniu svetelnej tabule. Zvonka štadión pôsobí pomerne lacno, napriek snahe o vytvorenie membránovej fasády po vzore Allianz Areny v Mníchove.

Štvrtým problémom sú komerčné funkcie v okolí štadióna, ktoré svojim rozsahom potláčajú celkový charakter developmentu. V jeho tesnom susedstve vznikol bytový komplex Byty Tehelné Pole, pod priľahlým vyvýšeným námestím je (zatiaľ prázdne) nákupné centrum, hoci štadión je medzi dvomi veľkými centrami, a priamo v rohu hľadiska je zmieňovaná kancelárska veža Tower 5, kde si investor zriadi svoje sídlo. Nakoniec, posledným a najzávažnejším problémom je spolufinancovanie zo strany štátu. Slovenská republika získala priemerný a nereprezentatívny štadión, hoci s cenou kvalitného športového stánku (aspoň pri prepočte na jedno sedadlo). Svojou finančnou spoluúčasťou umožnila developerovi optimalizovať náklady a zároveň mu zabezpečí vyšší komerčný úspech, minimálne v prípade retailu. Ešte zaujímavejšia však bude situácia v najbližšej budúcnosti. Podľa aktivistického združenia Naša Bratislava sa skolaudovaním NFŠ odblokujú rozsiahle pozemky v štvrti Pasienky, ktoré nebolo možné zdevelopovať, kým neexistuje štadión. Táto bariéra však teraz zanikla. Národný futbalový štadión je tak dokončený. Hlavné mesto a slovenská reprezentácia síce dostala nový modernejší športový stánok, ten je však víťazstvom len pre developera, architekta a možno zhotoviteľa.

Projekt Modernizácie Futbalových Štadiónov na Slovensku

Slovenský futbalový zväz (SFZ) v spolupráci so štátom pred niekoľkými rokmi odštartoval ambiciózny projekt zameraný na rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu futbalových štadiónov po celom Slovensku. Tento rozsiahly projekt, pôvodne naplánovaný do roku 2022, mal za cieľ radikálne zlepšiť stav futbalovej infraštruktúry, ktorá bola v mnohých prípadoch v dezolátnom stave. Pred troma rokmi, keď projekt začínal, video prezentujúce slovenské futbalové stánky často zobrazovalo obrazy pripomínajúce ruiny - zničené tribúny, popraskané omietky, plesne, hrdzu a zanedbané trávniky.

„Väčšina z nich je v hroznom stave. Dvadsať rokov sa do infraštruktúry neinvestovalo,“ konštatoval vtedy Ján Kováčik, vtedajší šéf Slovenského futbalového zväzu. Táto situácia si vyžiadala rozsiahle riešenie, čo viedlo k schváleniu rozdelenia 45 miliónov eur zo štátnej dotácie na projekt rekonštrukcie, modernizácie a výstavby celkovo 21 futbalových štadiónov. Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 115 z 27. februára 2013 "Financovanie rekonštrukcie, modernizácie a budovania futbalových štadiónov na roky 2013-2022" v celkovej sume 45 000 000,00 eur. Tento ambiciózny projekt, ktorý inicioval Slovenský futbalový zväz (SFZ) v spolupráci so štátom, si kládol za cieľ komplexnú obnovu a výstavbu dvadsiatich jedného futbalového stánku po celom Slovensku. Cieľom bolo nielen zvýšiť kvalitu a úroveň pohodlia pre všetkých účastníkov futbalových udalostí, ale aj zabezpečiť, aby štadióny spĺňali medzinárodné normy, najmä tie stanovené Európskou futbalovou úniou (UEFA). Projekt bol koncipovaný ako dlhodobý, s plánovaným ukončením stavebných prác najneskôr do 30. júna 2022. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa zaviazalo poskytovať každoročne štyri a pol milióna eur, čo by do konca projektu malo predstavovať celkovú sumu 40,5 milióna eur. Zvyšných 4,5 milióna eur bolo plánovaných na ďalšie obdobie.

Finančný model a rozdelenie dotácií

Kľúčovou podmienkou pre účasť v tomto projekte bola finančná spoluúčasť mesta alebo súkromného investora na úrovni 40 percent. To znamenalo, že ak Slovenský futbalový zväz prideľoval dotáciu napríklad vo výške 750-tisíc eur, klub, mesto alebo súkromný investor museli z vlastných zdrojov zabezpečiť minimálne pol milióna eur. Táto požiadavka sa ukázala ako významná prekážka pre niektoré kluby, čo viedlo k tomu, že z projektu neskôr odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Tieto mestá boli nahradené Skalicou, Sereďou a Žiarom nad Hronom, ktoré boli schopné splniť podmienku finančnej spoluúčasti.

Celkový balík financií bol rozdelený medzi jednotlivé štadióny na základe ich potrieb a ambícií, pričom sa zohľadňovali aj požiadavky Európskej futbalovej únie (UEFA). Tieto kategórie UEFA sú dôležité, pretože určujú štandardy, ktoré musia štadióny spĺňať, aby mohli hostiť medzinárodné zápasy. Pre kluby v najvyššej slovenskej súťaži bola od sezóny 2017/2018 stanovená minimálna požiadavka kategórie UEFA 2, ktorá zahŕňa napríklad vyhrievaný trávnik a umelé osvetlenie.

Rozdelenie dotácií na rekonštrukciu štadiónov v rámci projektu SFZ:

Príklady realizovaných a rozostavaných projektov

V rámci projektu bolo k určitému dátumu osem štadiónov už dokončených. Medzi ne patrili novopostavený štadión v Trnave a zrekonštruované stánky v Myjave, Poprade, Senici, Zlatých Moravciach, Podbrezovej, Žiline a Ružomberku. Modernizácia v týchto prípadoch zahŕňala predovšetkým výstavbu alebo rekonštrukciu tribún, zlepšenie sociálneho zázemia pre divákov, vybudovanie vyhrievania hracej plochy, umelého osvetlenia či turniketového systému. V Žiline sa navyše plánovala aj výstavba parkovísk.

V štádiu pokročilej výstavby sa nachádzali štadióny vo Zvolene, Bardejove a Skalici. Vo Zvolene boli takmer kompletné tribúny, v Bardejove sa pracovalo na vyhrievanom trávniku a v Skalici sa dokončovali nové šatne a vybavovalo povolenie na osvetlenie. Predpokladalo sa, že rekonštrukcia v týchto mestách bude dokončená ešte v danom roku. V Humennom prebehla veľká časť búracích prác a ďalšie práce boli naplánované na aktuálny rok.

Dva úplne nové štadióny vyrastali v Dunajskej Strede a Trenčíne. V Trenčíne sa začali búracie práce už v roku 2014, zatiaľ čo v Dunajskej Strede bola zbúraná jedna tribúna a klub odohral svoj posledný ligový zápas na starom štadióne. Výstavba novej arény v Dunajskej Strede sa mala začať v polovici mája s plánovaným návratom tímu v septembri, pričom celá stavba mala byť hotová do roku 2018. Nový štadión mal vzniknúť aj v Košiciach, avšak tu bolo potrebné najprv uskutočniť verejnú súťaž na výber zhotoviteľa stavby. Projekt v Košiciach mal byť tiež ukončený do júna 2018. Prešov pristupoval ku rekonštrukcii futbalového štadióna, pričom vynovený stánok mal stáť na mieste terajšieho tréningového ihriska. Staré zázemie pri terajšom ihrisku malo byť zmenené na tréningové.

Futbalový štadión pod Zoborom v Nitre čakal prestavba v celkovej sume 4 milióny eur, pričom dotácia SFZ predstavovala 2,4 milióna eur a povinné dofinancovanie zo strany mesta 1,6 milióna eur. Štadión mal zostať mestským majetkom. Kompletná rekonštrukcia s dostavbou mala byť realizovaná v priebehu dvoch rokov. Prvá etapa zahŕňala výstavbu troch menších tribún okolo štadióna a rekonštrukciu hlavnej tribúny. V druhej etape mali byť dobudované skyboxy a ubytovanie pre hráčov. Po rekonštrukcii mala mať kapacita štadióna 8 500 divákov a mal spĺňať podmienky pre medzinárodné zápasy.

V Bardejove začali koncom septembra 2015 práce na prvej etape rekonštrukcie, kde pribudli dve nové kryté tribúny, rekonštrukciou prechádzala hracia plocha vrátane nového trávnika, systému zavlažovania a vykurovania. Plánované bolo aj osvetlenie a novú podobu mali dostať striedačky. Po renovácii mal mať štadión kapacitu približne 4 000 miest na sedenie. Atletická dráha mala zaniknúť, ihrisko sa malo posunúť bližšie k hlavnej tribúne. Celkové náklady na rekonštrukciu boli takmer 1,5 milióna eur, z toho 750 000 € bola dotácia zo štátneho rozpočtu. Zrekonštruovaný futbalový štadión v Podbrezovej, Zelpo Aréna, bol otvorený v lete 2015. Podstatou rekonštrukcie bolo nové osvetlenie a vybudovanie vyhrievaného trávnika.

Prípadové štúdie významných štadiónov

City Aréna v Trnave predstavuje multifunkčný komplex, ktorý získal viacero ocenení, vrátane hlavnej ceny v súťaži Stavba roka 2015. Štadión s kapacitou do 20 000 divákov spĺňa najvyššie kritériá štandardov UEFA pre kategóriu 4. Projekt zahŕbal aj výstavbu nákupného centra a administratívnej budovy. Financovanie projektu bolo z veľkej časti súkromné, s podporou mesta. SFZ sa stal 51% akcionárom spoločnosti, ktorá štadión prevádzkuje. V Trnave bol projekt reálne pripravený a rozbehnutý, nebola to žiadna "bublina". Existovala šanca, že do dvoch rokov by sa dalo hrať s reprezentáciou na lepšom štadióne ako v Žiline. Trnava bola a je jednou z dvoch top bášt slovenského futbalu s najväčším potenciálom prilákať ľudí. Štadión bol projektovaný podľa technických parametrov a požiadaviek UEFA a FIFA s kapacitou tesne pod 19 000 miest. Súčasťou areálu je dvojpodlažné podzemné parkovisko, administratívne priestory, hotel a obchodné centrum s multikinom. Celý komplex spĺňa štandardy moderných stavieb vrátane ekologických technológií a energetickej úspornosti. Náročná prestavba trvala približne dva roky. Napriek kritike, že moderná "ozruta" je hneď vedľa historického centra Trnavy, väčšina domácich bola spokojná, lebo mať štadión na takejto úrovni je pre "Bílých Andelov" veľmi dôležité. Otváracie zápasy sa uskutočnili 22. augusta a hrali ich legendy Spartaka Trnava proti Ajaxu Amsterdam a prvoligový Spartak proti brazílskemu Atlético Paranaense. Mesto poskytlo za symbolickú sumu pozemok, investor po otvorení odovzdal futbalový stánok späť do majetku samosprávy a bude si ho 30 rokov prenajímať za symbolickú sumu.

Národný futbalový štadión (NFŠ) v Bratislave, postavený na mieste bývalého Tehelného poľa, je najväčšou a najvýznamnejšou investíciou v rámci modernizácie futbalových štadiónov na Slovensku. Projekt, ktorý bol dokončený v roku 2019, je autorským dielom Ing. arch. Kállaya a má kapacitu 22 500 divákov, spĺňajúc najvyššie kritériá UEFA pre kategóriu 4. Štadión disponuje VIP zónami, SKY-boxmi a kongresovými sálami, ako aj podzemným parkoviskom pre viac ako 1000 miest. Súčasťou komplexu sú aj komerčné časti - administratívna budova a obytný komplex. Výstavbu realizovala firma Strabag. NFŠ získal cenu v súťaži Stavba roka 2019 za výnimočné a progresívne projektové riešenie, vrátane zvládnutia náročného statického riešenia oceľovej konštrukcie zastrešenia tribún.

Komplexná rekonštrukcia Štadióna Slovenského národného povstania na Štiavničkách v Banskej Bystrici priniesla dôstojný stánok, ktorý spĺňa medzinárodné parametre nielen pre atletiku, ale aj pre futbal. Po rozsiahlej rekonštrukcii v hodnote vyše 14 miliónov eur spĺňa štadión požiadavky Svetovej atletiky pre medzinárodné a národné súťaže a zároveň má certifikát UEFA pre futbalové štadióny kategórie 3. Atléti a ďalší športovci Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica získali moderné športovisko s vyhrievaným trávnikom a kapacitou vyše 7000 miest. Súčasťou areálu je aj tréningový štadión a špeciálna naklonená bežecká rovinka. Rekonštrukciu realizovalo združenie spoločností na základe verejného obstarávania. Vláda zohľadnila fakt, že štadión je v správe Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, čo je rozpočtová organizácia ministerstva obrany. Štadión Štiavničky mal v budúcnosti slúžiť ako Národný atletický štadión s možnosťou využitia aj na futbalové aktivity, preto rekonštrukcia prebehla mimo národného športového projektu a nebola financovaná prostredníctvom SFZ. Zväz zabezpečil len vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov s bývalým investorom. Pôvodne vyčlenená dotácia vo výške 2,4 milióna eur na tento štadión mala byť financovaná z iných zdrojov štátneho rozpočtu.

Špecifickým prípadom v rámci projektu je Národné tréningové centrum v Poprade, ktorého vlastníkom je Slovenský futbalový zväz. V Poprade sa kompletne zrekonštruovala pôvodná tribúna, bol vybudovaný trávnik vyhrievaný geotermálne z neďalekého aquaparku. V rámci rekonštrukcie tribúny bolo vytvorené umelé osvetlenie so štyrmi úrovňami svietivosti, z ktorých najvyššia prekračovala požadovanú normu 1400 luxov pre medzištátne televízne zápasy. Súčasťou prvej fázy rekonštrukcie bolo aj vybudovanie ubytovacích kapacít s 39 lôžkami a reštaurácia. V druhej fáze sa dobudovaním tribúny okolo hracej plochy zvýšila kapacita štadióna na 5700 divákov a pripravovala sa dostavba tréningových plôch. NTC Poprad slúži reprezentačným mužstvám SR vo všetkých vekových kategóriách a v podhorskom prostredí poskytuje ideálne podmienky pre sústredenia a zápasy. Prvotriedne tréningové podmienky a regenerácia v blízkom aquaparku sú atraktívne aj pre zahraničné družstvá.

Výzvy a kritika projektu modernizácie

Ako bolo spomenuté, z pôvodného zoznamu štadiónov v priebehu prvých troch rokov odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Primátor Dolného Kubína, Roman Matejov, argumentoval, že odmietajú sedačky za 750-tisíc eur a peniaze od štátu by klub mohol použiť len na výstavbu novej tribúny. Ostatné práce by si musel hradiť z vlastných zdrojov, čo by predstavovalo dodatočné náklady vo výške pol milióna až milióna eur. Podobné problémy videli aj v Topoľčanoch.

Peter Dedík vysvetľoval, že podstatou projektu je vytvoriť komfort pre diváka, postaviť nové tribúny, zlepšiť sociálne zázemie a služby pre ľudí. Zdôraznil, že to sa v mnohých prípadoch nedá dosiahnuť rekonštrukciou starých tribún. Preto sa vypísali tendere na nové tribúny, čo sa niektorým partnerom nepáčilo. Prezidentka FK Slovan Levice, Zuzana Kolčárová, uviedla, že klub nemá peniaze na rozdávanie a na rekonštrukciu vo vlastnej réžii. Klub by bol rád, keby dokázal zaobstarať nové dresy a podobné veci pre hráčov, pričom nemal sponzora, ktorý by investoval taký objem peňazí, aký by si modernizácia štadióna vyžadovala. Dedík dodal, že ambíciou trojice klubov bolo podporiť mládež, avšak projekt nie je primárne postavený na mládeži. Dotácia na ligové štadióny nekryje napríklad rekonštrukciu šatní pre mladších žiakov, čo by sa nedalo zúčtovať na ministerstve. Poslankyňa mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, Zdenka Poracká, tiež argumentovala, že 730 miest na sedenie klubu stačí. Dedík na to reagoval, že ľudia na štadión nejdú aj preto, lebo prostredie pre divákov je absolútne nevyhovujúce. Navyše, podľa smernice musí mať štadión kapacitu minimálne 1500 miest, aby spadal do kategórie UEFA 2.

Až 22 z 45 miliónov eur určených na výstavbu a opravu futbalových štadiónov smerovalo k piatim klubom, ktoré vlastnia vplyvní podnikatelia. Tieto skutočnosti vyvolávajú otázky o transparentnosti a férovosti rozdeľovania štátnych prostriedkov. Športový analytik a futbalový manažér Jozef Tokoš poukazuje na potrebu hovoriť o efektívnosti minutých peňazí. Zdôrazňuje, že slovenská reprezentácia odohrá doma v priemere len tri až štyri zápasy ročne, čo naznačuje nízku pridanú hodnotu nových štadiónov, ak nie sú využívané na iné účely. Analytik Radovan Ďurana poznamenal, že pridaná hodnota nového bratislavského štadióna, ktorý by mal spĺňať podmienky na medzinárodné zápasy, bude prirodzene nízka. Nový štadión v Košiciach by mal byť štvrtým štadiónom na Slovensku, ktorý spĺňa takéto podmienky.

Problémom zostáva aj nízka návštevnosť na nových a zrekonštruovaných štadiónoch. V Senici, kde majú nový štadión, bola priemerná návštevnosť za predchádzajúcu sezónu len o málo viac ako tisíc divákov na zápas. Jediným štadiónom, na ktorý ľudia chodia, je aréna v Dunajskej Strede, ktorá bola pri dvoch ligových zápasoch vypredaná. Diváci nechodia na tribúny ani v tradične futbalovej Trnave, kde generálny manažér Spartaka priznal pomerne vysokú finančnú stratu. Na to, aby bol klub na nule, by muselo prísť na každý zápas aspoň 5000 divákov, no priemerná návštevnosť bola len necelých 3500 ľudí. Podľa Tokoša Trnava dopláca na to, že klub nefunguje ideálne, vidieť tam spory, čo fanúšik vníma a na štadión nepríde. Vládny splnomocnenec pre šport Dušan Galis potvrdzuje, že samotná oprava štadiónov nestačí a od nových štadiónov sa očakávalo viac divákov na tribúnach.

Technické a konštrukčné aspekty modernizácie

Konštrukcie zastrešení futbalových štadiónov musia vyhovovať hlavne bezpečnostným kritériám a spĺňať najprísnejšie normy. Dôležitým faktorom je aj životnosť a architektonické požiadavky, ktoré sú často ovplyvnené rozpočtom. Modernizácie futbalových štadiónov na Slovensku sa v posledných desiatich rokoch výrazne posunuli smerom dopredu. Takmer všetky futbalové štadióny nemali vyhovujúcu technickú infraštruktúru a niektoré už nevyhovovali ani z hľadiska bezpečnosti.

Futbal sa stáva čoraz väčším fenoménom a zdrojom obrovských finančných prostriedkov, čo sa odráža aj na výstavbe štadiónov. Moderné štadióny sú v mnohých krajinách pýchou a svedčia o sile ekonomiky. Bezpečnosť a životnosť sú najdôležitejšie atribúty nosných konštrukcií, najmä pri veľkej kumulácii osôb. Významnou časťou futbalových štadiónov sú zastrešenia tribún. Väčšina štadiónov kategórie UEFA 4 musí mať zastrešené všetky tribúny, čo predstavuje posun z hľadiska ochrany pred poveternostnými vplyvmi. Hľadiská sú najviac zaťažené konštrukcie, preto je ich bezpečnosť na prvom mieste.

V poslednom období sa pri výstavbe nosných konštrukcií tribún čoraz viac uplatňujú betónové konštrukcie, najmä vďaka modernizovaným postupom v prefabrikácii. Tieto prvky ponúkajú výhody ako stálofarebnosť, nízke udržiavacie náklady a dlhá trvanlivosť. Prefabrikácia umožňuje realizáciu prvkov rôznych tvarov a veľkostí, čím prispieva k zvýšeniu bezpečnosti a životnosti. Aj z architektonického hľadiska sú prefabrikované prvky preferované. Zastrešenia štadiónov, ktoré sú často hlavným architektonickým prvkom, sa vo väčšine prípadov realizujú pomocou oceľových konštrukcií. Návrh konštrukcie zastrešenia je ovplyvnený architektonickými požiadavkami, ale musí spĺňať aj kritériá bezpečnosti a životnosti. Dôležitým faktorom sú aj klimatické zmeny a vplyv vetra, preto je pri takýchto stavbách vhodné vypracovanie veternej štúdie a overenie strechy vo veternom tuneli. Neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie by mal byť aj audit statiky.

Zimný Štadión Ondreja Nepelu: Sused a história

Bratislavská lokalita Tehelné pole je už dlhé roky domovom futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava a hokejového klubu HC Slovan Bratislava, ktoré patria medzi najznámejšie a najúspešnejšie kluby na Slovensku. História zimného štadióna na Tehelnom poli, neskôr známeho ako Zimný štadión Ondreja Nepelu (a pod rôznymi sponzorskými názvami ako TIPOS Aréna, Slovnaft aréna, Samsung Aréna a i.), siaha až do roku 1940. Pôvodne išlo o prvú verejnú ľadovú plochu, ktorá prešla viacerými zásadnými rekonštrukciami a modernizáciami. Zásadné prestavby prebehli v rokoch 1958 (zastrešenie pre ME v krasokorčuľovaní), 1990 - 1992 (príprava na MS v ľadovom hokeji 1992) a najmä v rokoch 2009 - 2011 v rámci prípravy na MS v ľadovom hokeji 2011. V rámci týchto rekonštrukcií došlo k obmene strešnej konštrukcie, výmene technológií, prístavbe druhej tréningovej plochy a celkovej modernizácii interiéru.

Rekonštrukcia zimného štadióna si vyžiadala značné finančné prostriedky, ktoré presiahli pôvodné odhady. Celkové náklady sa vyšplhali na takmer 100 miliónov eur. V súvislosti s prevádzkou štadióna sa objavili aj finančné problémy, konkrétne dlhy hokejového klubu HC Slovan Bratislava voči mestskej organizácii STaRZ. Tieto dlhy si vyžiadali riešenie prostredníctvom dohôd o splátkach a čiastočných úhradách. Napriek opakovaným investíciám je proces rekonštrukcie, modernizácie a nutnej permanentnej obnovy zimného štadióna neustále sa vyvíjajúci proces. V posledných rokoch boli realizované viaceré projekty, ako napríklad výmena osvetlenia, obstaranie nových rolieb na úpravu ľadu, či generálna oprava ramien zdvíhacích schodísk.

tags: #rekonstrukcia #futbalovych #stadionov #slovan