Banská Štiavnica patrí k najnavštevovanejším mestám na Slovensku a je významným turistickým ťahákom, ročne sem príde asi pol milióna turistov. Napriek tomu hlavná prístupová cesta do mesta, cesta I/51, je roky v zlom stave, pričom časť úseku je dokonca v havarijnom. Prístup do mesta tomu nezodpovedá, čo predstavuje problém nielen pre turistov, ale aj pre domácich obyvateľov.
Súčasný stav a kritická potreba rekonštrukcie cesty I/51
Hlavná prístupová cesta do Banskej Štiavnice má poškodený povrch, neexistujúcu krajnicu či rozpadnuté okraje cesty. Takmer 60 percent úseku je nevyhovujúcich, dva kilometre sú dokonca havarijné. O rekonštrukcii sa pritom hovorí už roky, no stále sa odkladá a peniaze na jej obnovu chýbajú.
Primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková priblížila, že „Pre Banskú Štiavnicu je cesta prvej triedy I/51 jednou nosnou spojnicou s okolitými mestami nielen pre turistov, ale aj pre domácich obyvateľov.“ Úsekom prejde podľa sčítania dopravy denne až desaťtisíc áut, z toho vyše tisíc kamiónov. Miestni si na poslednú opravu už ani nespomínajú.
Plány a prekážky v obnove cestnej infraštruktúry
V minulosti mali pri rekonštrukciách prednosť iné úseky ciest pre obmedzený rozpočet. Aktuálne však Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje opatrenia na zvýšenie bezpečnosti premávky v tomto úseku aj rekonštrukciu mosta. Hovorkyňa SSC Jana Lukáčová uviedla, že „SSC tiež pripravuje aj verejné obstarávanie zhotoviteľa projektovej dokumentácie na opravu cesty I/51 Hronská Breznica - Banská Belá.“ Hoci rekonštrukciu má zaplatiť štát, peniaze na ňu zatiaľ vyčlenené nie sú.
Koridor jestvujúcej cesty I/51 v úseku od obce Banská Belá po mesto Banská Štiavnica je vedený takmer výhradne v intraviláne. Smerové a výškové vedenie, šírkové usporiadanie cesty I. triedy ani riešenie križovatiek nezodpovedá požadovaným parametrom podľa aktuálne platných STN. V rámci štúdie boli posudzované dva varianty, ktoré začínajú v obci Banská Belá a končia na južnom okraji Banskej Štiavnice v lokalite Kremenisko. Detaily Variant 1 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka Variant 1 | 5,056 km |
| Počet mostov | 17 |
| Počet oporných a zárubných múrov | 13 |
| Počet križovatiek | 3 |
| Odhadované náklady (stavebná časť) | približne 67 miliónov eur |
Banská Štiavnica: Klenot UNESCO a jeho historický význam
Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je historické mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov, najmä striebra, významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. Od roku 1950 je mestskou pamiatkovou rezerváciou.
Osud mesta je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä striebornej rudy. Územie mesta bolo osídlené Keltmi už v 3. - 2. storočí pred Kr., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium - zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, a z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta.
Dňa 11. decembra 1993 bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od roku 1993 je na tomto zozname zapísané aj historické jadro Banskej Štiavnice a technické pamiatky v jej okolí, čo prinieslo mestu mimoriadnu prestíž. Mesto je tiež centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha.
Železničná trať Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica: Trať mládeže
Okrem cestnej dopravy je pre Banskú Štiavnicu kľúčová aj železničná trať. V roku 1870 sa začala stavať úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy s rozchodom jeden meter. Trať bola sprevádzkovaná v auguste 1873 ako prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku. Prejdenie vzdialenosti viac ako 20 kilometrov trvalo približne hodinu a pol. Parný vlak dostal pomenovanie „Štiavnická Anča“, ktoré sa doteraz lokálne používa na označenie vlakovej súpravy premávajúcej na tejto trati. Úzkokoľajná trať nebola zhodná so súčasnou traťou a jej pozostatky sú v teréne mimo novej trate viditeľné doteraz.
Výstavba Trate mládeže a jej trasa
Počas existencie Slovenského štátu bola medzi prioritami dopravného prepojenia aj železnica s normálnym rozchodom do Banskej Štiavnice. Výstavba novej trate s normálnym rozchodom sa začala slávnostným výkopom 6. októbra 1943. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 dostal projekt názov Trať mládeže. Samotné práce na trati sa oficiálne začali 5. apríla 1948. Na stavbe sa vystriedalo 47 162 mladých ľudí, väčšina z nich bola z Československa, ale 1601 prišlo aj zo zahraničia. Prevádzka na trati bola slávnostne otvorená 29. októbra 1949.
Trať s horským charakterom (výškový rozdiel 266 metrov) si vyžadovala rozsiahle zemné práce. Bolo potrebné vybudovať oceľový most cez Hron, 300 m dlhý Beliansky a 127 m dlhý Kozelnícky viadukt, 1 194,5 m dlhý Banskoštiavnický (Kolpašský) tunel, až 18 m vysoké násypy a 19 m hlboké zárezy, čím sa trať z Hronskej Dúbravy skrátila z 20,3 na súčasných 19,731 km.
Po opustení stanice v Hronskej Dúbrave vedie trať najprv viac než kilometer súbežne s dvojkoľajnou elektrifikovanou traťou do Zvolena. Potom postupne odbočí smerom na juh a na násype sa dostane k oceľovému mostu cez Hron. Neďaleko neho prekonáva ďalším mostom, tentokrát železobetónovým, štvorprúdovú hlavnú cestu zo Žiaru nad Hronom do Zvolena. Na svahu nad týmto mostom sa nachádza nápis "Trať mládeže" vytvorený z kameňov, ktorý je možné pozorovať aj z idúceho vlaku.
Trať ďalej stúpa po úbočí svahu sledujúc tok potoka Jasenica. Pred dopravňou Kozelník prechádza trať na druhú stranu údolia mohutným železobetónovým viaduktom ponad potok a cestu z Hronskej Dúbravy. Dopravňa Kozelník je vybavená dvomi dopravnými a jednou manipulačnou koľajou. Po opustení dopravne trať opäť začne stúpať, najprv prechádza ponad zástavbu obce Kozelník, za ňou sa opäť ponára do lesa a niekoľkých skalných zárezov. Jedno z bočných údolí prekonáva menším z dvoch železobetónových oblúkových viaduktov.
Pred dopravňou Banská Belá trať prechádza po lúkach a vysokých násypoch s atraktívnymi výhľadmi do údolia. Na severnom zhlaví sa odpája pomerne dlhá vlečka do továrne na výrobu ohňovzdorných tehál prudko klesajúca na dno údolia. Z druhého oblúkového viaduktu tesne za dopravňou je z okna vlaku dobrý výhľad na továreň s vlečkou, obec Banská Belá a okolité vrchy. Za viaduktom sa trať opäť ponorí do lesa, ktorým vedie až k málo využívanej zastávke Banský Studenec. Za ňou nasleduje zárez vedúci k vrcholovému tunelu. Tesne po opustení tunela vlak vchádza na výhybky koncovej stanice Banská Štiavnica.
Prekvapenie!!! Banská Štiavnica-Hronská Dúbrava.
Zachovanie železničnej dopravy
V roku 2012 ministerstvo dopravy SR oznámilo, že zruší osobnú dopravu na tejto trati z ekonomických dôvodov. Avšak vďaka petícii miestnych aktivistov z augusta 2012, ktorí ju spustili po skončení pripomienkového konania, ministerstvo svoje rozhodnutie zmenilo. V tom istom roku sa Banskoštiavnická samospráva obrátila na pamiatkárov so žiadosťou o zápis Trate Mládeže do registra národných kultúrnych pamiatok, čo podčiarkuje jej význam pre región.