Rekonštrukcia Bitky pri Rozhanovciach: Živá pripomienka historického míľnika

Históriu nám v súčasnosti pripomínajú už len rekonštrukcie stredovekých bojov.

Pre Košičanov je to bitka pri Rozhanovciach, ktorá sa koná každoročne v júni.

15. júna 2012 uplynulo 700 rokov od bitky pri Rozhanovciach.

Podľa historikov išlo o najväčšiu stredovekú bitku na území Slovenska.

Okrúhle jubileum a historický význam - to sú dobré dôvody na pripomenutie.

Spôsoby upamätávania sú rozličné: krátka zmienka v kalendári, suchá mediálna informácia... Prípadne seminár odborníkov a aj pamätná tabuľka.

Avšak tohtoročné jubileum rozhanovskej bitky zvečnili v našej prítomnosti skutočne veľkolepým spôsobom.

Autor a významný realizátor myšlienky Ján Mičovský (v ostatných dvoch rokoch pracovník magistrátu mesta Košice) sa rozhodol, že v širokej spolupráci s mnohými jednotlivcami a inštitúciami využije okrúhle jubileum na prehĺbenie národnej pamäti a historického vedomia „nášho ľudu“.

Mal pre to vytvorené dobré základy.

Bol jeden z hlavných spolutvorcov Lesníckeho skanzenu na Čiernom Balogu a spoluorganizátor Dní stromu.

Presadil do praxe myšlienku tzv. „významných lesníckych miest“, akéhosi „Zoznamu slovenského lesníckeho dedičstva“.

Pri sedemstoročnici „Rozhanoviec“ si ako základný spomienkový prístup zvolil živú rekonštrukciu samotnej bitky.

Rekonštrukcia spolu so sprievodnými podujatiami na mieste ako skoro stredoveký jarmok, prezentácie ukážok činnosti desiatok nadšencov stredovekého boja a života nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Česka, bohatý kultúrny program a dobré občerstvenie, aby tak umožnili mnoho tisícom záujemcov byť pri tom a aspoň na chvíľu sa vcítiť do minulosti.

Nenásilne a pritom pútavo predstaviť stredovek.

Bol to veľmi náročný zámer.

Azda aj preto a najmä z pocitu zodpovednosti už pred rokom (15. 6. 2011) uskutočnili „verejnú generálku rozhanovskej bitky“, ktorá preukázala aj napriek čiastočnej nepriazni počasia opodstatnenosť nápadu.

A v sobotu 16. júna 2012 po 700 rokoch a jednom dni nastúpili vojská do boja.

Mohli sme si priblížiť spôsob stredovekého boja, potešiť oči replikami zbraní a výstroje, trnúť pri tvrdých úderoch rozdávaných bojovníkmi.

Pamäť človeka je prchavá, zabúdanie je ľudské.

To viedlo k zrodu myšlienky trvalej pripomienky historickej rozhanovskej bitky v podobe postavenia viacerých artefaktov na miestach bitky a vytvorenie uceleného a atraktívneho pamätného komplexu, akejsi cesty stredovekým časom.

Nielenže by sa pripomínali časy minulé, ale najmä, aby sa stali oporou trvalého rozvoja cestovného ruchu a svojim podielom prispeli k rozvoju regiónu.

Preto súčasťou tohoročnej rekonštrukcie bitky bolo aj zriadenie múzea bitky v obci Rozhanovce.

Usadilo sa v budove obecného úradu a jeho centrálnou súčasťou bude postupné budovanie makety bojiska a bitky v roku.1312.

Zároveň na hlavnej ulici pri obecnom úrade odhalili pamätník bitky zo spišského travertínu od kameňosochárov Ladislava Staňa staršieho a Ladislava Staňa mladšieho z Valalík.

Súčasťou petrifikácie pamäti je aj zriadenie „Chodníka stredovekého času“ rozhanovskej bitky.

V Rozhanovciach a okolitých obciach stoja panely upozorňujúce na stredoveké prelievanie krvi a nad Beniakovcami sa začína samotný chodník, ktorý lemujú mimo spomenutých informačných panelov aj drevené sochy zástavníka Gurkeho, košického mešťana, zrodenie slávy Košíc, Omedejovcov Demetera a Abu Pekného.

Chodník vedie lesom k rekreačnej oblasti Košíc - Zelený dvor a bude sa naďalej dotvárať.

V krátkom čase sa vybuduje 12 metrov vysoká rozhľadňa medzi obcami Čižatice a Chrastné z ktorej bude panoramatický pohľad aj na areál bývalého bojiska.

Na ceste z Rozhanoviec na Čižatice sa nachádza prameň Karola Róberta.

Do dejín Slovenska a Uhorska sa Rozhanovce (okr. Košice-okolie) významne zapísali 15. júna 1312, keď sa pri tejto obci odohrala dôležitá bitka medzi vojskami uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou a odbojných Omodejovcov z rodu Aba.

Víťazstvo kráľa a jeho spojencov vrátane mesta Košíc znamenalo koniec dlhoročnej vlády Abovcov na východnom Slovensku a upevnenie centrálnej štátnej moci.

Slávnu bitku pripomína v Rozhanovciach pamätník zo spišského travertínu, ktorý odhalili vlani pri 700. výročí udalosti.

Záujemci môžu nájsť bližšie informácie o bitke hneď vedľa v miestnom múzeu zriadenom v priestoroch obecného úradu.

Sú tu historické zástavy, symbolická postava Karola Róberta v brnení, obraz známky vydanej pri príležitosti okrúhleho výročia, či veľká maketa bojiska.

Na snímke symbolická postava Karola Róberta v brnení,19. októbra 2013.

"Hrdíme sa touto udalosťou a pripomíname si ju, hoci pri tejto bitke, samozrejme, zahynulo mnoho ľudí.

Ale, žiaľ, dejiny boli také," uviedol Gazdačko.

Slávnu bitku pripomína v Rozhanovciach pamätník zo spišského travertínu, ktorý odhalili vlani pri 700. výročí udalosti.

Záujemcovia môžu nájsť bližšie informácie o bitke hneď vedľa v miestnom múzeu zriadenom v priestoroch obecného úradu.

Súčasťou minuloročných osláv bola rekonštrukcia bitky za účasti početných skupín historického šermu zo Slovenska a zahraničia, ktoré sledovali tisíce divákov.

Takéto podujatia sú náročné na financie a organizáciu, a tak sa zrejme nebudú tak skoro opakovať.

"Najprv sme boli veľkí optimisti, že to budeme robiť každý druhý rok, ale pri dnešnej finančnej situácii si to nemôžeme dovoliť.

V bitke na rozhanovských poliach v roku 1312 stáli vojská kráľa Karola Róberta, posilnené o oddiely spišských Sasov, rytierov Rádu johanitov a košické oddiely, proti vojskám Omodejovcov, doplnených oddielmi Matúša Čáka.

Máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť tým, že jej úrad sídli v starej historickej budove.

V Rozhanovciach (okr. Košice-okolie) na tento účel slúži pekná renesančná kúria z druhej tretiny 17. storočia.

Máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť tým, že jej úrad sídli v starej historickej budove.

V Rozhanovciach okr. Košice okolie na tento účel slúži pekná renesančná kúria z druhej tretiny 17. storočia.

Okrem sídla starostu je tu aj sobášna miestnosť a miestne múzeum venované slávnej bitke pri Rozhanovciach z roku 1314.

Toto vidiecke sídlo nižšej šľachty vystavala zemepanská rodina Soósovcov.

Obvodové múry majú 70 cm, dvojtraktovú budovu viackrát upravovali, rekonštrukciou prešla v 80. rokoch minulého storočia.

Na snímke sídlo obecného úradu v renesančnej kúrii, 19. októbra 2013.

Toto vidiecke sídlo nižšej šľachty vystavala zemepanská rodina Soósovcov.

Obvodové múry merajú 70 centimetrov, dvojtraktovú budovu viackrát upravovali, rekonštrukciou prešla v 80. rokoch minulého storočia.

"V minulosti tu boli rôzne inštitúcie, zdravotné stredisko, byty pre učiteľov, bola tu krčma, výkup ovocia, všetko možné.

Rozhanovce ešte v polovici minulého storočia vynikali tým, že v nich bolo až deväť kúrií.

Na žiaľ pamiatkarov ich šesť počas socializmu asanovali, do dneška sa tak zachovali len tri.

Jedna zo začiatku 18. storočia patrila rodu Csáky, jej súčasný súkromný majiteľ ju dal zrenovovať.

Ďalšia dochovaná jednoposchodová stavba je zo začiatku 19. storočia a je majetkom obce, kedysi slúžila ako notársky úrad.

K chráneným pamiatkam obce patrí barokový rímskokatolícky Kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža z roku 1770, ktorý dnes slúži ako Dom smútku.

K popredným európskym portrétistom v druhej polovici 19. storočia patril maliar Leopold Horovitz (1838-1917), rodák z Rozhanoviec.

V Rakúsko-Uhorsku, Poľsku či Nemecku vtedy mnohé významné osobnosti považovali za prestíž, aby boli zvečnené na plátne práve od neho.

Horovitz niekoľkokrát portrétoval rakúskeho cisára Františka Jozefa I.

Podľa zápisu v matrike sa Horovitz narodil 2. februára 1838 v Rozhanovciach (dnes okres Košice-okolie), kde bývali jeho rodičia.

Tí sa ako židia v tom čase podľa zákonov nemohli usadiť priamo v meste Košice, kam dochádzali za prácou.

Podľa dochovaného rodinného príbehu sa však malý Leopold zhodou okolností v Košiciach narodil, keď sa jeho matka nestihla vrátiť z trhu domov a musela zostať na noc v meste.

Leopold sa do tajov maliarstva zaúčal najprv v Košiciach, neskôr študoval na viedenskej akadémii.

"Následne sa presťahoval do Paríža, potom do Varšavy, pôsobil v Budapešti a nakoniec exceloval vo Viedni, kde pôsobil na cisárskom dvore.

Horovitz portrétoval napríklad poľského básnika Adama Mickiewicza, maďarského spisovateľa Móra Jókaia či rakúskeho skladateľa Johanna Straussa mladšieho.

Ako umelec získal Horovitz mnohé ocenenia v rôznych krajinách.

Za najvýraznejšiu poctu považuje Švantnerová práve želanie cisára Františka Jozefa, aby ako prvý zhotovil portrét jeho zosnulej manželky Alžbety, ktorú v roku 1904 zabil atentátnik.

Známa Sissi sa za života v staršom veku nechcela dať maľovať ani fotografovať, cisár tak chcel mať aspoň dodatočne jej obraz z tohto obdobia.

"To portrétovanie prebiehalo veľmi zaujímavo.

K Horovitzovi do zriadeného ateliéru prichádzali osoby blízke cisárovnej, napríklad jej kaderníčka, žena, ktorá sa jej starala o garderóbu, jej dvorné dámy a podobne.

Do Košíc sa maliar každoročne vracal za svojou matkou, a to až do jej smrti v roku 1904.

Pochovaná chcela byť vedľa svojho manžela na starom židovskom cintoríne v Košiciach, ktorý bol vtedy už viac rokov pre ďalšie pohreby uzavretý.

Leopold však využil svoje známosti a priamo u cisára vybavil výnimku pre pohreb matky na tomto mieste.

Horovitzove obrazy sa dnes nachádzajú v popredných galériách v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku i na Slovensku.

Košická Východoslovenská galéria (VSG) má napríklad dva jeho autoportréty.

Diela Leopolda Horovitza sú cenené aj na aukciách.

14. 6. 2012, 19:20 (aktualizované: 25. 5. 2020, 14:15)Zdroj: hkl, Čas.skKošice si pripomenú bitku pri Rozhanovciach, ktorá sa stala presne pred 700 rokmi.

Na rekonštrukcii bojov očakávajú organizátori až 10-tisíc divákov!

Približne rovnaký počet divákov, ale bojovníkov, sa zúčastnilo najväčšej bitky, ktorá sa udiala na území dnešného Slovenska.

Teraz bojové scény stvárni 260 bojovníkov z 24 skupín historického šermu zo Slovenska, Poľska a Maďarska.

Súčasťou pripomienky bude aj 7-hodinový maratón šermu, divadiel, dramatických i veselých scénok či prehliadka historických vojenských táborov a ochutnávka stredovekých kuchýň.

Pri tejto príležitosti sa odhalí aj pamätník bitky a v Rozhanovciach vznikne aj múzeum Bitky pri Rozhanovciach, ktorá bola dôležitá pre dnešný význam Košíc.

Košickí mešťania sa vtedy postavili na stranu kráľa Karola Róberta, ktorý aj vďaka nim zvíťazil nad Omodejovcami z rodu Aba.

V piatok 15. júna ráno uháňame po diaľnici na Miškovec.

Kto?

Rudo Fraňo zo Senváclavu (Pilisszentlászló) a ja.

Za tri hodiny jazdy cez Tornyasnémeti sme v Rozhanovciach.

Je to obec asi 10 km na východ od Košíc.

A prečo tam ideme?

Nuž preto, že máme pozvánku od hlavného organizátora: Janko Mičovský bol pred pár rokmi na návšteve u Ruda Fraňa, zoznámil sa s jeho aktivitami.

Nejdeme naprázdno!

Nesieme niektoré knihy či už napísané, preložené a všetky vydané Rudom Fraňom.

Mnohí čitatelia poznajú, že Rudo sa okrem iného venuje aj pozoruhodným chvíľam z histórie svojej obce.

Medzi ne patrí aj stretnutie z 10. novembra 1308 medzi Matúšom Čákom Trenčianskym a pápežským legátom Gentilisom, ktorý zastupoval kráľa Karola Róberta.

Ako sa píše v komuniké z tohto stretnutia „Matúš Čák uznal pána Karola (Róberta) za pravého kráľa a následníka Uhorského kráľovstva“.

Možno aj toto stretnutie ovplyvnilo účasť, či skôr neúčasť Matúša Čáka na krvavom rozhanovskom poli o viac ako tri roky neskôr.

Tieto udalosti priblížil v svojich knihách o histórii obce a Pilíša.

Preložil do maďarčiny a vydal román Milana Ferka Matúš Čák, ktorý sa odohráva aj na Senváclave.

A práve tieto knihy daroval novozriadenému múzeu bitky pri Rozhanovciach.

Na slávnostnom akte otvorenia múzea to vyzdvihli aj organizátori.

Večer sa zúčastníme v miestnom amfiteátri „svetovej premiéry“ hry Jonáša Záborského „Bitka pri Rozhanovciach“.

Táto hra ešte nikdy nebola uvedená na javisku.

Na druhý deň sme sa prizerali bojom na Košickej hore, čiže bitke pri Rozhanovciach.

V 13 komentovaných obrazoch boli zachytené rozhodujúce fázy bitky.

Jednotlivé bojové scény stvárnilo približne 260 bojovníkov z 24 skupín historického šermu zo Slovenska, Poľska a Maďarska.

Okolo 10 tisíc ľudí si prišlo v sobotu pozrieť rekonštrukciu historickej Bitky pri Rozhanovciach, ktorá mala nesmierny význam pre rozvoj mesta Košice.

Od pamätnej bitky pri Rozhanovciach uplynulo 15. júna 700 rokov.

Scenár rekonštrukcie bol inšpirovaný dielom košického historika Ondreja Halagu Počiatky Košíc a zrod metropoly.

V 13 komentovaných obrazoch boli zachytené rozhodujúce fázy bitky.

Rozhanovskú bitku dnes medzi 11.00 až 12.30 hodinou rekonštruovali pri Beniakovciach stovky bojovníkov v 13 dejstvách.

Rozhanovce/Beniakovce 16. júna (TASR) - Približne 240 bojovníkov z vyše dvoch desiatok skupín historického šermu zo Slovenska, Poľska a Maďarska, predviedli dnes na lúke pri Beniakovciach autentickú rekonštrukciu slávnej rozhanovskej bitky, ktorá sa stala významným medzníkom v histórii Košíc.

Ako povedal primátor Košíc Richard Raši, to, čo bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312 predchádzalo, jej priebeh, no najmä jej dôsledky vytvárajú silný príbeh, ktorý významne zasiahol do osudu Košíc i celej krajiny.

"Košičania sa v rozhodujúcej chvíli postavili za svojho kráľa a ten na to nikdy nezabudol.

Vďaka jeho štedrosti sa zrodila aj dnešná metropola, Košice," poznamenal.

Rozhanovskú bitku dnes medzi 11.00 až 12.30 hodinou rekonštruovali pri Beniakovciach stovky bojovníkov v 13 dejstvách.

"O 14.00 hodine tu štartuje kultúrny program, ktorý potrvá až do 21.00 hodiny," povedala pre TASR Andrea Horváthová z referátu kultúry, marketingu a styku so zahraničím mesta Košice.

Pre návštevníkov rozhanovského bojového poľa pripravili organizátori okrem spomínanej rekonštrukcie aj spevácke vystúpenia, ukážku historických vojenských táborov, ochutnávku stredovekých jedál, ohňovú šou a mnoho ďalších sprievodných podujatí.

Počas dnešnej akcie zároveň uvedú, pri príležitosti 700. výročia slávnej bitky, do života novú poštovú známku.

Oslavy 700. výročia spomínanej udalosti odštartovali v piatok 15. júna slávnostným odhalením pamätníka bitky pred Obecným úradom v Rozhanovciach.

Jeho autormi sú otec a syn - majstri Staňovci.

Následne potom uviedli v obci do života trvalú expozíciu Múzea Bitky pri Rozhanovciach, pre ktoré vyčlenila samospráva pôsobivé priestory.

Pozvánkou na dnešnú akciu bol v piatok 15. júna popoludňajší pochod bojovníkov košickou Hlavnou ulicou v dobových kostýmoch.

Večer sa následne na rozhanovskom amfiteátri odohral príbeh Bitky pri Rozhanovciach v modernom naštudovaní klasickej rovnomennej drámy od Jonáša Záborského.

18. Júna 2011 pri príležitosti 699. výročia a v predročie osláv 700. rokov sa uskutočnila rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach, ktorá zmenila dejiny na východnom Slovensku a hlavne dejiny mesta Košice.

Nakoľko som sa bitky zúčastnil ako jeden z aktérov, nepodám Vám svedectvo o tejto veľkej udalosti.

Pri pohľade dookola na to množstvo fotoaparátov a kamier dúfam, že sa nejaký materiál objaví aj na internete (priebežne sa budem snažiť dopĺňať).

Bitka pri Rozhanovciach bola bitka, ktorá sa odohrala v piatok 15.

Nuž a kto zvíťazil?

Mladučký kráľ Karol...

Tentokrát som bol pozvaný mojou bývalou skupinou historickej lukostreľby VINEDI zo Svätého Jura.

Spolu s nimi som sa zaradil do bitky ako lučištník.

Mojou stranou bola tá víťazná - kráľova.

Scenár bitky bol jasný, organizovaný a vďaka prispeniu všetkých zúčastnených (niektorých aj viac) sa to podarilo.

Počasie ale také milostivé nebolo.

Už v predvečer bitky sa mal konať veľkolepý sprievod mestom Košice.

Okázale pripravení bojovníci a účastníci sprievodu nakoniec ostali pod suchou strechou, keď výdatný dážď prekazil zámer organizátorov.

Pre mňa to znamenalo presun autobusom do brloha (byt, v ktorom bývam v Košiciach) a následne za pomoci rodiny presun do Benakoviec, kde už druhá časť VINEDI rozložila tábor.

Ďalší deň sa začal v znamení príprav.

Najprv generálna skúška, následne obliekanie do kostýmov a bitka samotná.

Myslím, že každý z aktérov si ju patrične vychutnal a to až tak, že a nás pot tiekol prúdom.

Po bitke to však nebol pot, ktorý z nás tiekol ale dážď, ktorý sa prihnal.

Búrka v niekoľkých návalových vlnách spôsobila hromadný úprk návštevníkov.

Poobedie prinieslo teda vystúpenia skupín v rozličných programoch.

Pre mnohých účastníkov to bol čas na oddych, besedu s návštevníkmi, ukážky bojových techník a zbraní či iné aktivity.

Podvečer nám v tábore (tak ako aj ostatným) zahrali do tanca Vŕbovské vŕby.

I svitol večer a s ním prišiel aj pokoj, oddych, jedlo, pitie a krásne ženy.

Niesol sa v duchu spomienok ale aj plánov do budúcna, rozoberali sa veci všedné i nevšedné.

To všetko sa zapíjalo skvostným mokom rôzneho druhu za prispenia aj mojej sladkej medovinky a zajedalo najrozmanitejšími vybranými lahôdkami.

Bonusom večera boli bars silní chlapi, ktorí hľadali medzi nami "najväčšieho šraca" a Johaniti z Miškolca, ktorí nadväzovali sociálne kontakty pri mini vatre...

Nad ránom dorazila do týchto končín búrka.

A tak ako stavba tábora prebiehala pod plášťom z dažďových kvapiek, ani jeho skladanie nebolo iné.

Moje kroky po pomoci pri skladaní viedli do lesa a cez kopec do Košíc na Zelený dvor.

Organizátori sľubujú pri príležitosti budúcoročného významného výročia tejto pamätnej bitky veľkú udalosť.

Ja osobne sa teším, tento rok sa podaril a aj napriek počasiu si množstvo návštevníkov odnieslo krásne spomienky a hlboký zážitok.

Rytierske slávnosti, ktoré každoročne patria k oslavám Dňa mesta Košice.

Aj tento rok ponúkli v mestskom parku rekonštrukciu historickej bitky z roku 1491.

Na včerajšom bojisku zbrojnoši predviedli historickú udalosť pri príležitosti 526. výročia neúspešného obliehania Košíc poľským vojskom.

Tento boj priniesol mestu štvrtú erbovú listinu a do mestského erbu sa pridala poľská orlica.

Pre priaznivcov histórie a bojov bol pripravený bohatý program, ktorý sa nezaobišiel bez rinčania zbraní, či výbuchov z dela alebo streľby z historických zbraní.

Nechýbali stredoveké tance, hudba, remeslá, lukostreľba alebo stredoveké príbehy.

Jana Hrabčáková Foto: Iveta Vaculová Za kráľa!

I za - Košice!!

V sobotu 18. júna 2011 sa na historickom poli medzi Košickou horou a Torysou odohral nultý ročník rekonštrukcie známej Bitky pri Rozhanovciach, ktorá bola najväčšou stredovekou bitkou na území Slovenska.

Mesto Košice takto spolu so svojimi partnermi - obcami Beniakovce, Hrašovík, Rozhanovce a Kultúrnym centrom Abova - odštartovalo prípravu na budúcoročné 700. výročie udalosti, ktorá výrazne poznamenala osud Košíc i celej Európy.

Generálka dopadla nad očakávanie dobre.

Spokojní boli diváci, ktorí boli svedkami celodenného zaujímavého programu i organizátori, ktorí si overili, že vykročili vhodnou cestou popularizácie dejín mesta.

Napriek tomu, že znalcom neunikla nejedna historická nepresnosť a usporiadatelia si až v „živom vysielaní" uvedomili viaceré nedotiahnuté detaily, približne dve tisícky divákov sa nielen dobre bavili, ale i poučili, pričom mnohí sa vyjadrili, že na budúcoročnej premiére určite nechcú chýbať.

Podujatie začalo za slnečného počasia, ktoré s výnimkou obedňajšej spŕšky vydržalo po celý deň, slávnostnými fanfárami hudobníkov Košickej filharmónie.

Po privítaní moderátorkou podujatia Lindou Šnajdárovou sa slova ujal historik Miroslav Šutaj, vedúci Katedry histórie na UPJŠ v Košiciach.

Na jeho pokyn sa začalo vyše hodinové predstavenie, počas ktorého sa vystriedalo 13 dramatických bojových obrazov.

Oddeľoval ich nielen zvuk vojenských trúb a bubnov, ale aj kultivovaný hlas komentátora, ktorý zakaždým navodil atmosféru nadchádzajúcej scény.

Scenár bitky bol napísaný podľa knihy Začiatky Košíc a zrod metropoly od nedávno zosnulého košického historika prof. Ondreja Halagu.

V jednotlivých obrazoch nechýbal žiadny dôležitý okamih - počiatočný útok Omodejovcov, smrť taverníka Gurkeho, ohrozenie kráľa Karola Róberta, zásadný zásah Johanitov, pád omodejovských veliteľov Demetra a Abu Pekného, zastavenie paniky v radoch omodejovcov veliteľom Jánom a následným opätovným útokom na kráľa.

Vyvrcholenie prišlo na scénu spolu s košickými mešťanmi, ktorí takmer stratenú bitku pomohli svojmu panovníkovi napokon vyhrať.

Fanúšikovia histórie ocenili, že výstroj kráľa Karola Róberta i zástavy, ktoré boli v rekonštrukcii použité, zodpovedali predlohe zo známej iluminácie zo XIV. storočia.

Mimoriadne zaujímavým bol pre všetkých aj napínavý súboj lukostreleckých oddielov.

Popoludňajší program pod názvom Vitajte v XIV. storočí otvoril primátor Košíc Richard Raši.

V príhovore poukázal nielen na historický, ale i poznávací a turistický potenciál rozhanovského bojiska.

Oznámil, že mesto podnikne kroky k tomu, aby v tomto priestore vznikol pamätník i prírodné múzeum slávnej bitky.

Potom „košický richtár" spoločne so spoluorganizátormi podujatia odhalil drevenú sochu Karola Róberta, ktorá sa stala vďačnou súčasťou návštevníckych fotografií.

V nasledovných troch hodinách sa na improvizovanom prírodnom javisku striedali stredoveké balady, šermiarske súboje, scénky vtipné i krvavé, spevy, tance a módne prehliadky stredovekých kostýmov.

Osobitne zaujali ukážky „vysokej pilotáže" dravcov a nefalšovaný súboj rytierov na koňoch.

Cenu primátora, ktorá pozostávala z originálnej medaily rozhanovského bojovníka a plného mešca so 100 „zlatými" eurami získala Mária Miková z Košíc.

Ani po týchto „lahôdkach" však program nekončil, návštevníci si mohli vychutnať nielen nápaditú scénu bábkového divadla, ale v historických vojenských stanoch aj stredoveké placky i nápoje.

Vyskúšať si mohli aj kostýmy i zbroj, nechýbala škola stredovekého tanca, či možnosť zoznámiť so stredovekými remeslami i hygienou...

Zdá sa, že organizátori mali pri výbere pamätného miesta šťastnú ruku, pretože zvolená lokalita neďaleko Benakoviec nielenže zodpovedá popisom z historických prameňov, ale vďaka konfigurácii terénu umožnila vyše sto nadšencom z 12 šermiarskych združení z Čiech, Maďarska i Slovenska vytvoriť malebnú dynamickú scénu bitky, ktorá svojou jedinečnou atmosférou nemohla nezaujať.

Rekonštrukcia bitky ukázala, že príbeh z rozhanovského poľa je natoľko silný, že má aj po stáročiach schopnosť upútať všetkých, ktorí cítia, že poznávanie dejín mesta v ktorom žijeme nepatrí len do učebníc, ale predovšetkým do osobnostnej výbavy každého moderného občana.

Okrúhle výročie bitky ponúkne brilantnú možnosť túto úvahu potvrdiť.

Nuž teda - na budúci rok v sobotu 16. júna 2012 opäť spoločne nielen za kráľa, ale aj - za Košice!!!

Ing. Ján Mičovský, CSc.

Keď sa vysloví názov mestečka Veľký Šariš, väčšina si ho spojí s výrobou piva.

hradom, ktorý sa vyníma na neďalekom kopci.

Na túto stredovekú stavbu sa viaže niekoľko historických udalostí.

Omodejovci nečakane odrazili útok mocného kráľa Karola Roberta z Anjou.

Matúš Čák Trenčiansky.

Keď sa o blížiacej armáde dozvedeli žoldnieri kráľa Karola Roberta, dali sa na ústup.

avšak ožil konflikt medzi Omodejovcami a vojskami kráľa Karola Roberta aj na Šarišskom hrade.

Na rekonštrukciu bitky použili členovia OZ Santiago časť finančného grantu z programu Spoločne pre región, ktorý každoročne vyhlasuje U. S. Karpatskou nadáciou.

Pripomenutie si historickej udalosti malo nielen značné finančné, ale i personálne požiadavky.

"Na bitku sme potrebovali naverbovať približne sto dobrovoľníkov.

náborom sme začali už v marci," informovala hlavná koordinátorka projektu Katarína Pirohová.

prešovských šermiarskych skupín COHORS a SARUS.

Dievčatá a ženy sa počas rekonštrukcie bitky uplatnili najmä ako tzv.

"Bitka sa uskutočnila v nedeľu 22. apríla.

Stretla sa s veľkým ohlasom verejnosti, na hrad prišlo vyše dvetisíc divákov.

a kráľovskými jednotkami, ktoré sa snažili dobyť hrad.

Súboje sa konali predovšetkým na hradbách a nádvorí.

Trenčianskeho.

Od strachu sa dali na útek," priblížila rekonštrukciu bitky K. Pirohová.

Dobrovoľníci, okrem toho, že predviedli historické súboje, vyčistili aj kúsok hradu.

putoval aj na obnovu bojiska Chyžka, ktoré sa nachádza približne v polovici cesty na Šarišský hrad.

pre študentov archeológie a ďalších dobrovoľníkov letný workshop, v rámci ktorého odkrývali historické pozostatky kamenného domu.

Tabuľka: Počet účastníkov rekonštrukcie Bitky pri Rozhanovciach

Rozhanovce s vyše 2300 obyvateľmi patria k najväčším obciam okresu Košice okolie, mnoho ľudí sa sem prisťahovalo práve z Košíc.

Lákadlom je pre tých, ktorí chcú byť blízko veľkomesta a zároveň na vidieku.

"Je tu dobrá dostupnosť, za 8-10 minút ste autom v Košiciach.

V obci nechýba základná škola, kultúrny dom, či zdravotné stredisko.

V uplynulých rokoch sa podľa starostu podarilo v obci zrekonštruovať budovu základnej školy, ktorú navštevujú aj žiaci z okolitých obcí, postavila sa nová telocvičňa, opravil sa amfiteáter, vybudovala čistička odpadových vôd s kanalizáciou.

A aké sú plány do budúcna?

Do dejín Slovenska a Uhorska sa Rozhanovce (okr. Košice-okolie) významne zapísali 15. júna 1312, keď sa pri tejto obci odohrala dôležitá bitka medzi vojskami uhorského kráľa Karola Róberta a odbojnými Omodejovcami z rodu Aba.

tags: #rekonstrukcia #bitka #pri #kosiciach #1995