Prezidentský palác, pôvodne Grassalkovičov palác, je jednou z najvýznamnejších pamiatok Bratislavy a kľúčovou reprezentačnou budovou Slovenskej republiky. Po viac ako dvoch desaťročiach od poslednej väčšej obnovy sa palác dočkal rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá mu vracia jeho historickú a architektonickú hodnotu.
Karáčoniho palác na Štefánikovej ulici v Bratislave, ktorý je v správe Kancelárie prezidenta (KP) SR aj Úradu vlády SR, prešiel významnou rekonštrukciou. Ide o prvú veľkú rekonštrukciu tejto národnej kultúrnej pamiatky po viac ako 20 rokoch. Rekonštrukcia sa začala v apríli 2025 a zahŕňa stavebné, reštaurátorské a umelecko-remeselné práce na fasáde. Celkovo v roku 2025 Kancelária prezidenta do rekonštrukcie Karáčoniho paláca investovala viac ako 2,57 mil. eur, financované z jej rozpočtu a z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti.
Okrem Karáčoniho paláca Kancelária prezidenta SR investovala takmer 3,5 milióna eur do rekonštrukcie národných kultúrnych pamiatok, ktoré má vo svojej správe. Súčasťou týchto investícií bola aj rozsiahla exteriérová obnova národnej kultúrnej pamiatky Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine. KP SR investovala do jeho obnovy takmer 924-tisíc eur zo svojho rozpočtu. Išlo o prvú investíciu v takomto objeme na obnovu zámočka a jeho exteriéru od doby, kedy je v správe KP SR. Cieľom tejto obnovy bolo vyriešiť dlhodobý problém s presakujúcou zrážkovou vodou, ktorá spôsobovala vlhnutie suterénnych priestorov a poškodzovanie drevených prvkov historickej zrubovej konštrukcie.
Grassalkovičov palác, známejší ako Prezidentský palác, je osovo symetrická rokoková budova postavená v roku 1760 grófom Antonom Grasalkovičom. Autorom projektu bol Andrej Mayerhofer. Palác pôvodne stál na voľnom priestranstve pred vtedajším opevneným mestom a kedysi v ňom koncertoval aj Joseph Haydn. V prvej polovici 40. rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša a slúžil ako sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. Od 50. rokov ho využívali deti a mládež ako Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Po rekonštrukcii v roku 1996 sa stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
Rekonštrukcia v rokoch 1993-1996 trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil €). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. marca 1996. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku. V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života.
Rekonštrukcia exteriéru Prezidentského paláca, ktorá bola naplánovaná ešte pred nástupom súčasnej prezidentky, stála takmer 1,2 milióna eur. Práce zahŕňali obnovu fasády a zabezpečenie nočného osvetlenia. Stav paláca sa od roku 1996 zhoršil natoľko, že bolo nutné pristúpiť k jeho obnove. Palác poškodili aj rekonštrukcie zo šesťdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia, najmä vtedajšie omietky s vysokým obsahom cementu.
Okrem vonkajšej obnovy sa v Prezidentskom paláci počas prezidentovania Zuzany Čaputovej implementovali aj zmeny podľa idey Zero waste. Cieľom bolo minimalizovať produkciu odpadu. V rámci týchto snáh boli z kancelárií odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách boli papierové obrúsky nahradené práteľnými uterákmi. V záhrade paláca pribudol kompostér a zamestnanci absolvovali školenia zamerané na udržateľnosť. Uvažuje sa aj o vyhlásení bezpesticídovej zóny.
Kancelária prezidenta SR tiež obnovila tradíciu umeleckých výstav v Prezidentskom paláci v Sale Terrena, ktorá má slúžiť na prezentáciu a podporu slovenskej umeleckej tvorby. V minulosti sa tu už konali výstavy diel rôznych umelcov, od žiakov a študentov až po etablovaných maliarov a sochárov.
Zuzana Vargová - Ako sa dostať do prezidentského paláca
Vzhľadom na politický, národnoreprezentačný, kultúrny a historický význam Prezidentského paláca je snaha o jeho čo najlepší stav adekvátna a investície odôvodnené. Obnovená fasáda paláca vyzerá veľmi dobre a po prvotnom prekvapení si na ňu nepochybne zvykne aj verejnosť.
Okrem samotného paláca ostáva dlhodobo otvorená otázka prezidentskej rezidencie - oficiálnej vily prezidenta (prezidentky) republiky. Prezidentská kancelária vlastní vilu v lukratívnej lokalite v blízkosti Slavína, ktorá však bola funkčná len krátko a odvtedy je schátraná. V súčasnosti sa plánuje v spolupráci s Fakultou architektúry STU a spoločnosťou Xella vyhlásiť študentská súťaž na vytvorenie nového konceptu prezidentskej vily, pričom možnosti zahŕňajú prestavbu alebo rekonštrukciu.
Je dôležité poznamenať, že v roku 2025 bola investovaná značná suma do obnovy kultúrnych pamiatok, čo svedčí o dôležitosti ich ochrany a zachovania pre budúce generácie.
tags: #prezidentsky #palac #rekonstrukcia