Betón je najpoužívanejší stavebný materiál na svete. Ide o umelý, kompozitný materiál, ktorý je potrebný takmer na každej stavbe. Tento materiál má široké uplatnenie - používa sa na stavbu základov, ciest a iných konštrukcií, ale aj na pokrytie vonkajších plôch v súkromných budovách. Podlahové konštrukcie často budia dojem, že ich návrh a zhotovenie je relatívne jednoduché. Z praxe je zrejmé, že dodatočné zisťovanie príčin a riešenie opráv stojí veľké úsilie a ďalšie investície. Hoci sa betón vyznačuje mimoriadnou odolnosťou, pevnosťou a trvanlivosťou, časom sa na ňom môžu objaviť trhliny. Nerobte si však starosti, pretože niektoré praskliny sa predsa len dajú opraviť.
Typy poterov a ich vlastnosti
V rámci realizácie podlahových konštrukcií občianskych a bytových stavieb je dôležitým prvkom celej podlahovej skladby podkladová roznášacia doska hrúbky približne 50 mm, ktorá sa nazýva poter. Podľa umiestnenia v konštrukcii existuje niekoľko typov poterov. Poter spriahnutý s podkladom nie je samonosnou konštrukciou a kopíruje všetky deformácie podkladu. Používa sa najmä ako vyrovnávacia vrstva alebo na zlepšenie vlastností povrchu podlahy. Typologicky možno do tejto kategórie zaradiť aj stierky ukladané v hrúbkach výrazne menších. Tieto potery sú náročné na zhotovenie, najmä na dosiahnutie požadovanej súdržnosti s podkladom a na ochranu proti strate vlhkosti.
Poter oddelený od podkladu separačnou vrstvou sa používa, najmä ak nemožno zaistiť súdržnosť s podkladom. Tento poter je vo zvislom smere podopieraný podkladom a vo vodorovnom smere sa môže deformovať nezávisle od podkladu. Hrúbky vrstiev sa pohybujú v rozpätí od 20 do 40 mm. Plávajúci poter je častým typom poteru v bytových a občianskych stavbách. Jeho úlohou je izolovať priestory v rôznych podlažiach od prenosu krokového hluku. Únosnosť závisí nielen od jeho hrúbky a mechanických vlastností, ale aj od stlačiteľnosti zvukovej či tepelnej izolácie pod poterom.
Tradičným materiálom je cementový poter, ktorý je na rozdiel od anhydritových liatych poterov mrazuvzdorný a odoláva vlhkosti. Nevýhodou je naopak nutnosť ošetrovania (minimálne 3 a optimálne 7 dní by sa mal vlhčiť), nutnosť rezania tzv. zmrašťovacích škár. Často používanými materiály sú takisto anhydrit a ďalšie hmoty na báze síranu vápenatého. Tie si vyžadujú kratšie a menej intenzívne ošetrovanie (ochrana 2 dni pred prudkým vysušením). Keďže sa prakticky vôbec nezmrašťujú, možno z nich vytvárať veľké plochy bez zmrašťovacích škár. Pri správnom zhotovení nie je potrebné vyrovnávať povrch pomocou stierky. V posledných rokoch sa začínajú aj u nás ukladať asfaltové potery. Umožňujú urýchlenie výstavby, pretože poter vyzrie hneď ako vychladne. Výnimočne sa možno stretnúť s horečnatými (xylolit) potermi alebo na báze syntetických živíc.
Príčiny praskania betónových poterov
Nesprávne zloženie betónu a proces vytvrdzovania
Jednou z hlavných príčin praskania je nesprávne zloženie betónu. Zlá zmes, príliš rýchle schnutie alebo nedostatočné vytvrdzovanie môžu spôsobiť praskanie betónu. Keď betón obsahuje viac vody, ako je potrebné na hydratáciu cementu, môžu vzniknúť trhliny. Tieto problémy možno úspešne vyriešiť pridaním rozličných prísad. Prevzdušňovacie prísady zvyšujú odolnosť betónu voči mrazu rovnomerným rozložením vzduchových bublín. Urýchľovače urýchľujú tuhnutie a tvrdnutie betónovej zmesi, spomaľovače na rozdiel od urýchľovačov spomaľujú tuhnutie a tvrdnutie betónovej zmesi a používajú sa pri betónovaní veľkých plôch alebo pri vylievaní betónu na mieste vzdialenom od miesta jeho prípravy. Stabilizátory znižujú odmiešavanie vody, znižujú výšku elevácie vody, zvyšujú hutnosť zatvrdnutého cementu, zamedzujú vzlínanie a nasávanie vody, antifríz umožňuje betónovanie v zimných podmienkach (pod 0 stupňov), pretože znižuje bod tuhnutia vody.
Sadanie pôdy a problémy s podkladom
Trhliny v betóne môžu vzniknúť aj v dôsledku zle vykonanej práce alebo sadania pôdy. Uloženie betónu priamo na vodotesný podklad prispieva tiež k zväčšeniu rozdielu vo veľkosti zmraštenia.
Deformácie poteru a zmrašťovanie
Zmrašťovanie je vlastne pozvoľná strata vody pri súčasnom zmenšovaní objemu. Všeobecne platí, že proces zmrašťovania a s ním spojené zdvíhanie okrajov dosky cementového poteru nemožno úplne eliminovať. To sa týka predovšetkým plávajúcich poterov, ktoré sa pri vysychaní deformujú. Tento tzv. miskovitý efekt je dôsledkom procesu vysychania horných vrstiev dosky. Pri následnom vysychaní spodných vrstiev dosky cementového poteru spočiatku zdvihnuté okraje opäť klesnú a v ideálnom prípade sa úplne vyrovnajú.
Existujú dva hlavné typy zmrašťovania:
- Chemické zmrašťovanie - vzniká v dôsledku hydratačnej reakcie cementu. Chemické zmraštenie sa nedá vylúčiť ani obmedziť, závisí len od množstva cementu v cementovej zmesi.
- Zmraštenie pri vysychaní (zosychanie) - vzniká v dôsledku straty vody počas vysychania poteru a s tým je spojená i strata objemu. Veľkosť zmraštenia pri vysychaní závisí od vodného súčiniteľa. Napríklad pri vodnom súčiniteli v/c = 0,8 je pomer medzi chemickým zmraštením a zmraštením pri vysychaní 1 : 1. Pri v/c = 0,5 je tento pomer 4 : 1. V praxi sa môžu vyskytnúť aj kombinácie týchto základných druhov poškodenia.
Jednotlivé póry v kompozícii cementového poteru sú rozdelené v závislosti od vodného súčiniteľa v/c. Veľkosť pórov je priamo úmerná tlaku pár. Za normálnych podmienok sú gélové póry stále vyplnené vodou a pre plyny sú tak prakticky nepriepustné. Počas procesov vysychania sa najprv vyprázdnia kapilárne póry, v ktorých je voda vystavená vyššiemu tlaku pár. Voda v kapilárnych póroch cementového poteru je relatívne mobilná a môže spôsobiť škody v nášľapnej vrstve podlahy. Naopak voda v gélových póroch je pre nášľapnú vrstvu neškodná, pretože je relatívne imobilná. Tolerovaná voda v kapilárnych póroch (<2CM-%) predstavuje týmto definíciu zvyškovej vlhkosti.
| Vodný súčiniteľ (v/c) | Gélové póry (diely vody) | Kapilárne póry (diely vody) | Množstvo odparenej vody (v porovnaní s v/c=0.5) |
|---|---|---|---|
| 0,7 | 1 | 2 | 4x viac |
| 0,5 | 1 | 0,5 | 1x |
Z toho vyplýva, že pri použití vodného súčiniteľa v/c = 0,7 sa musí pri zrení cementového poteru odpariť 4-krát viac vody než pri vodnom súčiniteli v/c = 0,5. Okrem dodržania týchto zásad, vhodné výsledky možno dosiahnuť aj použitím rôznych špeciálnych prísad do cementových poterov. Niektoré prísady majú napríklad i takú vlastnosť, ktorá im umožňuje naplánovať riadený proces zrenia v cementových poteroch, t. j. nielen zaistenie požadovanej pevnosti, ale i limitnej zvyškovej vlhkosti (počas 2 až 4 dní alebo 8 až 10 dní, prípadne 14 až 16 dní podľa druhu prísady).
Problémy s nivelačnými stierkami a ich praskanie
Nivelačné stierky sa používajú na zrovnávanie alebo vyhladenie podkladu, teda podkladového poteru, či už na cementovej alebo sadrovej báze. Podľa toho sa volí samozrejme aj nivelačná stierka. Nivelačné stierky sú háklivé na dodržanie riadneho pracovného postupu. Pokiaľ sa nepostupuje podľa návodu na použitie, ktorý je na každom vreci popísaný, tak výsledok nemusí byť podľa vašich predstáv. Môže sa ľahko stať, že nivelačná stierka doslova odskočí od podkladu a celá zosieťuje, teda popraská. Poďme si povedať, čo býva najčastejšími príčinami toho, že nivelačná stierka sa nepohodne s vašim podkladom.
Nedodržanie správneho pracovného postupu
Ak chcete aby ste nemuseli svoju nivelačnú stierku vysekávať, tak určite za každú cenu postupujte podľa návodu na použitie na tej či onej nivelačnej stierke. Upozorňujem hlavne na presné dodržanie množstva zámesovej vody, aby voda bola studená (nie teplá), aby bola správna teplota a vlhkosť podkladu a priestoru v ktorom sa bude nivelačná stierka aplikovať. Doporučujem zrovnanie podkladu nivelačnou stierkou zveriť do rúk odborníkom, najlepšie podlahárom, nie murárom.
Ako vyrovnať podlahu | Tipy na samoniveláciu pre začiatočníkov
Nesprávne zvolená penetrácia podkladu
Vhodne zvolená a správne aplikovaná penetrácia podkladu je základom toho, že výsledok bude podľa vašich predstáv a nivelačná stierka bude riadne držať na vašom podklade. Pri zrovnávaní podkladu nivelačnou stierkou sa môžete stretnúť vždy iba s dvoma prípadmi. Buď sa zrovnáva nový poter, alebo starý poter. Pri nových poteroch je to bez problémové, aplikuje sa najčastejšie penetrácia na vodnej báze a následne sa povrch zrovnáva nivelačnou stierkou.
Zvyšky starých lepidiel a kontaminácia
Horšie to však je pri starých poteroch, ktoré často krát bývajú so zvyškami rôznych lepidiel po predošlých podlahovinách a vôbec neviete nič bližšie o zložení týchto lepidiel. V tomto prípade je problém pri zvolení správnej penetrácie. Najväčším problémom bývajú zvyšky asfaltového lepidla, na ktorom boli nalepené staré klasické drevené parkety. Dozvedel som sa, že niektorí majstri v tej dobe používali na riedenie asfaltového lepidla naftu a to je ten najhorší scenár, ktorý vás môže stretnúť. Pokiaľ je nafta dostatočne nasiaknutá v podkladovom betóne, tak vás hneď uisťujem, že vám nebude fungovať dokonca ani dvojzložková epoxidová penetrácia. Proste na naftu vám nechytí nič. Vtedy sa musí pristúpiť na odfrézovanie časti hrúbky poteru. To som opísal ale ten najhorší možný variant.
Pokiaľ sú na podklade zvyšky lepidla napríklad po starom PVC, tak vtedy doporučujem zvoliť už spomínanú epoxidovú penetráciu, ktorá sa hneď po aplikácii nahrubo presype kremičitým pieskom. Po vytvrdnutí epoxidu sa zvyškový kremičitý piesok povysáva a máte pripravený podklad na liatie nivelačnej stierky.
Prudká zmena klimatických podmienok
Prosím vás tu vás chcem upozorniť, skutočne nemeňte klimatické podmienky počas prvých dní po aplikácii nivelačnej stierky klimatické podmienky v miestnosti. Mám tým na mysli, aby ste v žiadnom prípade výraznejšie nepridávali kúrenie, nemenili tak teplotu podkladu ale aj ovzdušia. Absolútne sa totiž nedoporučuje výrazne meniť priestorovú vlhkosť ovzdušia v miestnosti, kde nivelačná stierka schne. Nivelačné stierky majú totiž svoje pnutia pri vysýchaní a prudkou zmenou klímy sa tieto pnutia môžu ľahko znásobiť a jednoducho sa vám nivelačná stierka môže ľahko odtrhnúť od podkladu. Presne toto sa mi nedávno stalo u môjho zákazníka, ktorý chcel urýchliť dobu schnutia a dal do miestnosti odvlhčovač vzduchu, ktorý extrémne podsušil ovzdušie a nivelačná stierka v strede miestnosti kompletne popraskala a odskočila od podkladu. Toto sú asi tri najčastejšie chyby, s ktorými som sa doteraz pri svojej práci pri zrovnávaní podkladu stretol. Skutočne si dávajte pozor pri zrovnávaní podkladu, pretože vysekávať popraskanú stierku nie je naozaj nijak príjemné.
Kontrola kvality a merania
Na základe skúseností z posudzovania chýb a porúch podláh možno odporúčať opatrnosť a dôslednú kontrolu pri preberaní podkladu. Pri realizácii stavebného diela sú pre investora, ale aj pre zhotoviteľa stavby podstatné tri dôležité faktory - výsledná kvalita, čas potrebný na zhotovenie a cena.
Mechanické vlastnosti poteru
Pre plávajúce potery je rozhodujúcim parametrom, ktorý popisuje mechanické vlastnosti, pevnosť v ťahu pri ohybe. Možno ju skúšať podľa STN EN 13892-2 Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Tie sa v skúšobnom lise zlomia a na úlomkoch možno určiť i pevnosť v tlaku. Touto metódou sa dá zistiť parameter, ktorý je väčšinou pre poter predpísaný. O výsledku skúšky však rozhoduje aj spodné líce vrstvy poteru, kde sa zvyknú často vyskytovať chyby. Alternatívnou použiteľnou metódu je stanovenie pevnosti v ťahu povrchových vrstiev. Pri tejto skúške sa na povrch hodnotenej vrstvy prilepí odtrhový terč (buď guľatý s priemerom 50 mm, alebo štvorcový s hranou 50 mm) a pomocou špeciálneho prístroja sa odtrhne. O veľkosti pevnosti v ťahu rozhodujú najmä vlastnosti povrchovej vrstvy poteru. Podľa dlhodobých skúseností je pri betóne veľkosť pevnosti v ťahu približne na úrovni polovice veľkosti pevnosti v ťahu pri ohybe. Skúška sa dá využiť aj na kontrolu predúpravy povrchu, či umožňuje dostatočné ukotvenie následných vrstiev. Na podlahové potery väčších hrúbok (nad 70 mm) sa využívajú i bežné skúšobné metódy na hodnotenie pevnosti v tlaku betónu.
Meranie vlhkosti poteru
Prakticky vždy sa pred ukladaním nasledujúcich vrstiev kontroluje vlhkosť poteru. Normový postup, tzv. gravimetrickú metódu, definuje STN EN ISO 12570 Tepelno-vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov. Táto metóda vychádza priamo z definície vlhkosti materiálu, čo je pomer hmotnosti vlhkosti obsiahnutej v materiáli a vysušeného materiálu. Tu však treba upozorniť na teplotu sušenia vzoriek, ktorá je štandardne 105 °C, avšak pre materiály na báze sadry (napr. anhydrit) iba 40 °C. Pri vyšších teplotách totiž dochádza k uvoľňovaniu značného množstva tzv. kryštalicky viazanej vody.
V podlahárskej praxi sa dobre osvedčila aj tzv. metóda CM. Pri tejto metóde sa v uzavretej nádobe, ktorá obsahuje vzorku skúšaného materiálu, rozbije kapsľa s karbidom vápniku. Jeho reakciou s vodou vzniká acetylén, ktorého tlak v skúšobnej nádobe sa mení. Táto metóda je rýchla a poskytuje pomerne presné výsledky. Tieto metódy sa primárne vyvinuli na meranie vlhkosti dreva.
Kontrola rovinnosti povrchu
Pre ukladanie nasledujúcich vrstiev sú dôležité parametre rovinnosti povrchu. Rovinnosť povrchu sa meria geodeticky a je dôležitá na zaistenie nadväznosti povrchu podlahy na susedné prvky, ako sú prahy dverí, podlahy v susedných miestnostiach atď. Napriek tomu miestna rovinnosť je pri nášľapnej vrstve dôležitá na bezproblémovú prevádzku na podlahe. Vzhľadom na to, že výsledky by mohla nepriaznivo ovplyvniť zámerná drsnosť povrchu, definovala sa v novom znení STN 74 4505 (Zmena 1:1995) veľkosť kontaktnej plochy laty a posuvného pravítka s meraným povrchom na štvorec 10 × 10 mm.
Prípadové štúdie a typické poruchy
Nadvihnuté rohy dilatačných celkov
Predmetom posúdenia bola podlahová konštrukcia v predajnej hale. Miestnosť má obdĺžnikový pôdorys rozmerov asi 15 × 20 m. Podlahová konštrukcia je tu rozdelená dilatačnými škárami s rastrom 5 × 5 m. Pri posudzovaní betónovej mazaniny došlo k nadvihnutiu rohov dilatačných celkov, k tzv. spadnutiu dosiek. V danom prípade bolo možné po odznení zmraštenia nadvihnuté rohy a hrany prebrúsiť a povrch vyrovnať podľa požadovanej miestnej rovinnosti.
Nedostatočná hrúbka dosky
Posudzovaná podlaha sa nachádza v školských učebniach na prízemí a prvom poschodí budovy. Zistilo sa, že hrúbka tejto dosky v rohoch miestnosti je veľmi malá (asi 16 až 25 mm oproti 45 až 50 mm v strede miestnosti). Príčinou tejto poruchy je pravdepodobne zlá rovinnosť povrchu nosnej stropnej dosky, kde oblasti v rohoch vystúpili nad požadovanú úroveň. Nedostatočná hrúbka nosnej anhydritovej dosky bola zistená takisto v oblastiach okolo vykurovacích telies. Toto nebezpečenstvo hrozí v rohoch miestností a v oblastiach okolo vykurovacích telies. Vo všetkých oblastiach treba dodržať projektom predpísanú hrúbku anhydritovej dosky.
Poškodenie anhydritovej dosky v aule
V prvom nadzemnom podlaží sa zistilo poškodenie anhydritovej dosky v aule, pravdepodobne od nadmerného namáhania bodovými silami stojok lešenia. V ostatných miestnostiach 1. NP sa našla iba jedna trhlina, oddeľujúca rohovú oblasť anhydritovej dosky. Poruchy v rohoch miestností a v okolí vykurovacieho telesa možno hodnotiť ako veľmi závažné, pretože ukazujú, že nosná vrstva podlahy v týchto oblastiach nie je schopná dlhodobo plniť svoju funkciu. Pred ukladaním nášľapnej vrstvy sa odporúčalo obnoviť tuhosť nosnej podlahovej dosky. Pracovné škáry sa vystužili pomocou oceľových prútov vložených do vyfrézovaných drážok. Škáry a drážky sa zaliali epoxidovou živicou.
Oprava prasklín v betónovom potere
Ak však chcete opraviť len určité časti, jednotlivé praskliny, môžete to urobiť štyrmi spôsobmi. Trhlina v betóne sa môže opraviť. Spôsob opravy bude závisieť od druhu poškodenia a príčiny jej vzniku. Pred vyplnením trhlín možno použiť základný náter špeciálne vyrobený pre betón, aby sa zlepšila väzba medzi opravným materiálom a betónom.
- Táto metóda sa používa na trhliny do šírky 3 milimetrov. Plnia sa elastickými tmelmi na báze polyuretánu, epoxidu alebo akrylu.
- Ak sú trhliny hlbšie, používajú sa epoxidové alebo polyuretánové injektážne živice.
- Na trhliny širšie ako 5 milimetrov sa používajú betónové malty, ktoré sa nanášajú špachtľou alebo stierkou. Tieto opravné malty sú obohatené o polyméry, aby sa dosiahla lepšia priľnavosť a odolnosť a vytvoril plochý povrch.
- Ak je na povrchu betónu viditeľných niekoľko malých, drobných trhlín, tie sa môžu prekryť samonivelačnými hmotami.
Po nanesení opravného materiálu je dôležité nechať ho úplne vyschnúť a vytvrdnúť. Doba schnutia sa líši v závislosti od typu materiálu, preto je dôležité prečítať si pokyny výrobcu. Na opravu trhlín v betóne je najlepšie najať odborníkov, ktorí problém vyriešia z dlhodobého hľadiska a zabránia šíreniu trhlín. Je však dôležité upozorniť, že nie vždy je oprava prasklín trvalým riešením. To bude závisieť predovšetkým od príčiny vzniku trhlín - ak je trhlina výsledkom sadania pôdy, je možné, že sa poškodenie znovu objaví pri novom sadaní.
