Požiarna bezpečnosť stavieb a zatepľovanie: Kľúčové aspekty a požiadavky

Požiarna bezpečnosť stavieb je kľúčovou súčasťou navrhovania, realizácie aj prevádzky budov a predstavuje systém technických, materiálových a organizačných opatrení, ktorých cieľom je minimalizovať riziko vzniku požiaru, obmedziť jeho šírenie a zabezpečiť ochranu života, zdravia a majetku. Zatepľovanie stavieb je aj z hľadiska riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb vždy aktuálnou témou pre vlastníkov stavieb, odborníkov zabezpečujúcich stavebný dozor, realizačné firmy, projektantov a v neposlednom rade špecialistov požiarnej ochrany. Cieľom posúdenia možností riešenia zateplenia a stanovenia požiadaviek z hľadiska predpisov o ochrane pred požiarmi je najmä zachovanie podmienok protipožiarnej bezpečnosti stavby.

Moderné stavebníctvo pristupuje k požiarnej bezpečnosti komplexne a zohľadňuje správanie jednotlivých stavebných materiálov v reálnych podmienkach, ich správne použitie v konštrukciách a súlad s platnými normami a predpismi. Špecialisti požiarnej ochrany stanovujú požiadavky na určenie vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému (ETICS) a jeho vyhotovenie v závislosti od viacerých faktorov.

Základné pojmy požiarnej bezpečnosti

Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií

Jednou z rozhodujúcich vlastností stavebných konštrukcií je ich požiarna odolnosť, ktorá vyjadruje čas v minútach, počas ktorého je konštrukcia schopná odolávať účinkom požiaru vnútri budovy. Tento čas určuje schopnosť konštrukcie zachovať si svoju pôvodnú funkciu v podmienkach požiaru bez toho, aby bola ohrozená jej celistvosť, nosnosť a izolačné vlastnosti. Požiarna odolnosť sa overuje na základe skúšky podľa príslušnej normy alebo výpočtom.

Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií sa určuje podľa STN EN 13501-2 Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb - Časť 2. Na základe vykonanej požiarnej skúšky je stavebná konštrukcia zaradená do triedy požiarnej odolnosti udávanej v minútach, napr.: 15, 30, 45, 60, 90, 120, 240 min. Triedy požiarnej odolnosti sú doplnené symbolmi limitných podmienok.

Konštrukcie nosných protipožiarnych stien, stropov a striech sa testujú na limitné podmienky: R, E a I s doplnkami S, W. Požiarna odolnosť je potom označená REI.

  • R - Nosnosť a stabilita: Táto limitná podmienka sa vzťahuje na všetky nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu celého objektu. Konštrukcia musí určitý čas odolávať pôsobeniu požiaru na jednej alebo viacerých stranách pri špecifickom mechanickom zaťažení, bez akejkoľvek straty stability a nadmernej deformácie. Kamenná vlna ROCKWOOL môže predĺžiť čas na udržanie stability a nosnosti nosnej konštrukcie.
  • E - Celistvosť: Medzný stav platí pre všetky plošné požiarne deliace konštrukcie (požiarne steny a stropy oddeľujúce požiarne úseky, podhľady a požiarne uzávery). Schopnosť deliacej konštrukcie odolávať pôsobeniu požiaru len z jednej strany. Počas požiaru nesmú v konštrukcii vzniknúť trhliny ani otvory, ktorými by prenikli plamene alebo horúce plyny na druhú stranu, do iného požiarneho úseku. Konštrukcia chránená nehorľavou kamennou vlnou zachováva celistvosť tejto konštrukcie, ktorá je vystavená pôsobeniu požiaru, čo znamená, že sa predlžuje čas, kým sa plameň dostane do susedných miestností.
  • I - Izolácia (izolačná schopnosť): Tento medzný stav platí pre plošné požiarne deliace konštrukcie, ktoré musia odolávať pôsobeniu požiaru len z jednej strany. Musí zabrániť nadmernému ohrievaniu priestoru na strane odvrátenej od požiaru. Nesmie sa vznietiť ani neexponovaná strana, ani akýkoľvek materiál v jej blízkosti. Prvok má vytvárať tepelnú bariéru schopnú chrániť osoby v jej blízkosti. Medzný stav I zaistí relatívne nízke teploty na strane konštrukcie odvrátenej od požiaru, čím by sa malo zabrániť zahoreniu blízkych predmetov v susediacom požiarnom úseku. Kamenná vlna ROCKWOOL izoluje konštrukcie, ktoré odolávajú vysokým teplotám požiaru. Nehorľavé izolácie tvoria bariéru a znižujú riziko zahorenia napr. predmetov, ktoré sa nachádzajú na strane konštrukcie, ktorá nie je priamo vystavená pôsobeniu požiaru.
  • W - Radiácia (hustota tepelného toku na neohrievanej strane): Schopnosť konštrukčného prvku odolávať expozícii len z jednej strany tak, aby sa znížila pravdepodobnosť prenosu požiaru následkom značného sálavého tepla ako prvkom, tak aj z neexponovaného povrchu prvku na susedné materiály. Prvok má tiež chrániť osoby v jeho blízkosti. Medzný stav W nie je schopný zabrániť nárastu teplôt, ale len do určitej miery obmedzuje tepelný tok sálajúci zo strany konštrukcie odvrátenej od požiaru. Tento tepelný tok nesmie spôsobiť rozšírenie požiaru. Medzný stav „W“ (obmedzenie radiácie tepla) platí pre plošné požiarne deliace konštrukcie a ide o podobný medzný stav ako „I“, ale s menej prísnymi požiadavkami. Zníženie požiadavky „I“ na benevolentnejší medzný stav „W“ sa môže použiť v prípade požiarnych uzáverov (napr. dverí) medzi bežnými požiarnymi úsekmi, kde sa pred a za dverami počíta s voľným priestorom, alebo v prípade obvodových stien, kde tepelný tok môže voľne sálať do exteriéru. Ak však existuje riziko požiaru mimo obvodovej steny (napríklad požiarne nebezpečný priestor blízkej susednej budovy) a účinok požiaru sa snaží vniknúť do interiéru, je potrebné požadovať prísnejšiu požiadavku „I“.

Nehorľavá kamenná vlna ROCKWOOL zvyšuje požiarnu odolnosť rôznych stavebných konštrukcií a významne prispieva k zvýšeniu požiarnej bezpečnosti budov. Požiarna odolnosť sa hodnotí vždy na celú skladbu konštrukcie. Samotný jednotlivý prvok danej konštrukcie, napr. izoláciu, takto hodnotiť nie je možné.

Zatepľovanie a ETICS z pohľadu požiarnej bezpečnosti

ETICS ako vonkajší kontaktný tepelnoizolačný systém je jedným z najrozšírenejších riešení zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a zároveň integrálnou súčasťou systému požiarnej bezpečnosti stavieb. Z pohľadu požiarnej bezpečnosti je dôležité zdôrazniť, že ETICS nie je len samotná tepelná izolácia, ale komplexná skladba vrstiev.

Schéma vrstiev ETICS s vyznačením protipožiarnych prvkov

Expandovaný polystyrén (EPS) používaný v stavebníctve je vyrábaný v samozhášavých triedach, ktoré obsahujú retardéry horenia. Tieto prísady zabezpečujú, že materiál po odstránení zdroja plameňa ďalej nehorí a neprispieva k šíreniu požiaru. Požiarna bezpečnosť stavieb nie je založená na vlastnostiach jedného materiálu, ale na správaní celej konštrukčnej skladby. Expandovaný polystyrén (EPS) sa v praxi používa v kombinácii s ochrannými vrstvami, ako sú omietky, betón, sadrokartónové dosky alebo iné nehorľavé materiály, ktoré zabezpečujú jeho oddelenie od priameho pôsobenia ohňa.

Dôležitým aspektom požiarnej bezpečnosti je predvídateľné správanie materiálov pri požiari. Expandovaný polystyrén (EPS) sa v prípade extrémneho tepelného zaťaženia postupne taví, čím dochádza k zmenšovaniu objemu materiálu bez náhleho uvoľňovania veľkého množstva energie. Toto správanie je dobre preskúmané a zohľadnené v normách, projektových riešeniach aj skúšobných metodikách.

Požiarna bezpečnosť stavieb zahŕňa aj prevenciu šírenia požiaru medzi jednotlivými podlažiami a susednými objektmi. Pri použití expandovaného polystyrénu (EPS) sa uplatňujú protipožiarne deliace prvky, pásy z nehorľavých materiálov a systémové riešenia, ktoré zabraňujú vertikálnemu aj horizontálnemu šíreniu plameňa. Súčasťou požiarne bezpečného ETICS sú aj protipožiarne opatrenia navrhované v závislosti od výšky budovy, jej účelu a požiarneho rizika. Patria sem najmä protipožiarne deliace pásy z nehorľavých materiálov, ktoré prerušujú súvislé plochy zateplenia a zabraňujú šíreniu požiaru po fasáde.

Z hľadiska dlhodobej bezpečnosti je dôležité, že expandovaný polystyrén (EPS) si zachováva svoje vlastnosti počas celej životnosti stavby. Nestarne spôsobom, ktorý by znižoval jeho požiarnu odolnosť, a nemení svoje správanie vplyvom vlhkosti alebo bežných klimatických podmienok.

Požiarna bezpečnosť stavieb úzko súvisí aj s kvalitou realizácie. Správna montáž EPS, dodržiavanie projektovej dokumentácie a použitie certifikovaných systémov sú základným predpokladom bezpečného výsledku. Chyby pri realizácii, nevhodné kombinácie materiálov alebo porušenie systémových pravidiel môžu negatívne ovplyvniť správanie akejkoľvek konštrukcie, bez ohľadu na použitý izolačný materiál.

Z environmentálneho a prevádzkového hľadiska má ETICS s expandovaným polystyrénom (EPS) významný nepriamy vplyv na požiarnu bezpečnosť. Zlepšením tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa sa stabilizujú vnútorné teploty, znižuje sa potreba intenzívneho vykurovania a obmedzuje sa zaťaženie technických zariadení budovy. ETICS s použitím expandovaného polystyrénu (EPS) tak predstavuje systémové riešenie, ktoré spája energetickú efektívnosť, dlhodobú životnosť a vysokú úroveň požiarnej bezpečnosti.

Požiadavky a návrh opatrení pri zatepľovaní budov - príklad

Vonkajšie zateplenie sa musí z hľadiska požiarnej bezpečnosti navrhovať a následne realizovať podľa stanovených zásad pre skupinu bytových domov a ich častí, tzn. pre budovy s požiarnou výškou 12,0 < h ≤ 22,5 m. Zároveň je potrebné riešiť vybrané oblasti so stanovenými požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti. Návrh opatrení z hľadiska požiarnej bezpečnosti pri zatepľovaní budov v ČR sa riadi stanovenými požiadavkami ČSN 73 0810.

Bytový dom po zateplení s vyznačením riešených oblastí

Predmetom riešenia bol prípad rohovej sekcie radového bytového domu priestorovo uskočeného od susediacich budov, ktorý bol postavený v roku 1987 v panelovej sústave VVÚ-ETA - Stredočeský pórobetónový variant. Bytový dom má osem nadzemných podlaží a jedno technické podlažie s konštrukčnou výškou 2,8 m. Z hľadiska požiarnej ochrany má bytový dom osem nadzemných podlaží. Vstup do bytového domu je na úrovni 1. NP.

Riešenie protipožiarnej bezpečnosti dvornej časti obvodového plášťa bytového domu súvisí s návrhom zhotovenia nových okenných otvorov na schodisku (úniková cesta) a priamu nadväznosť obvodového plášťa na inú (susediacu) budovu. Požiarne nebezpečný priestor od nových otvorov na schodisku nezasahuje susednú budovu.

Pôdorys 2. NP až 8. NP s vyznačením polohy nových okenných otvorov na schodisku dvornej časti obvodového plášťa

S ohľadom na uvedené požiadavky protipožiarnej bezpečnosti a všeobecné pravidlá na zhotovovanie ETICS sa na celú plochu dvornej časti obvodového plášťa bytového domu navrhlo vonkajšie zateplenie s triedou reakcie na oheň A2. Vonkajšie zateplenie plochy obvodového plášťa mimo lodžií sa navrhlo s triedou reakcie na oheň B, tzn. ETICS s tepelnou izoláciou na báze expandovaného polystyrénu (EPS). Vonkajšie zateplenie plochy obvodového plášťa v mieste lodžií sa navrhlo s triedou reakcie na oheň B, tzn. ETICS s tepelnou izoláciou na báze expandovaného polystyrénu (EPS).

V oblasti únikovej cesty pri vstupe a vo väzbe na inú (susednú) budovu sa navrhlo v súlade s ČSN 73 810 vonkajšie zateplenie s triedou reakcie na oheň A2. Z dôvodu geometrie spodného líca lodžiového panela (stredná plocha lodžiového panela je zapustená a kónická) sa navrhlo vonkajšie zateplenie stropu lodžie iba so šírkou 200 mm pozdĺž zatepľovanej plochy obvodového plášťa lodžie k vykurovanému priestoru, a to s triedou reakcie na oheň B. Ide o pás zateplenej plochy pozdĺž obvodovej steny v šírke do 0,3 m, kde sú povolené aj výrobky s triedou reakcie na oheň zodpovedajúce požiadavkám na nadväzujúcu obvodovú konštrukciu podľa ČSN 73 0810.

Pôdorys 2. NP až 8. NP s vyznačením riešených oblastí z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti na uličnej časti obvodového plášťa

V špecifickej časti bytových budov, tzn. v oblasti medzi jednotlivými budovami, sa navrhlo vonkajšie zateplenie so šírkou 900 mm s triedou reakcie na oheň A. Ide o vyhovujúce riešenie detailov nadpražia a ostenia stavebných otvorov, na ktoré je vystavené tzv. požiarne klasifikačné osvedčenie. V oblastiach zatepľovaného obvodového plášťa, kde by mohla odstrekujúca voda spôsobovať degradáciu tepelnoizolačného systému, sa navrhla tepelná izolácia so zníženou nasiakavosťou s triedou reakcie na oheň E.

Legislatívny rámec a normy v SR

Od 1. marca 2016 je nevyhnutné riešenie protipožiarnej bezpečnosti zmeny dokončenej stavby spracovať v súlade s STN 73 0802/Z2/O1:2015 Požiarna bezpečnosť stavieb. Základné ustanovenia. V SR v súčasnosti platia na zhotovovanie ETICS z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti STN 73 0802/Z2: 2015 a z hľadiska zhotovovania ETICS STN 73 2901: 2015. V porovnaní s konsolidovaným znením ČSN 73 0810 sú zavedené malé odlišnosti a spodrobnenia, ktoré uvádza publikácia vydaná OZ Združenie pre zatepľovanie budov Technická informácia č. 1. Technická informácia je schválená Prezídiom HaZZ.

Technická norma z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti umožňuje na nehorľavé obvodové steny budovy vrátane požiarnych pásov z vonkajšej strany stavby pridať konštrukcie vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému s hrúbkou maximálne 200 milimetrov, ktorý sa zhotovuje podľa STN 73 2901. Úlohou špecialistu požiarnej ochrany je stanoviť požiadavky na zabezpečenie protipožiarnej bezpečnosti, ktoré vyplývajú z STN 73 0802/Z2/O1:2015. Detaily vyhotovenia vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému v zmysle STN 73 29 01 rieši projektant stavebnej časti.

Backdraft demonstration

Dodatočné zateplenie stavieb projektovaných po dátume účinnosti vyššie citovanej vyhlášky 288/2000 Z.z. sa z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti rieši v súlade s vyhláškou ministerstva vnútra 94/2004 Z.z. Pre riešenie dodatočného zateplenia týchto stavieb je potrebné upozorniť na usmernenie prezídia HaZZ, ktoré konštrukčné prvky definuje odlišne od STN 92 0201 - 2 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie.

Cieľom riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby a zmeny budovy - akou je aj dodatočné zateplenie - musí byť v prvom rade zachovanie jej bezpečnosti pre osoby, ktoré sa v nej zdržiavajú. Bezpečnosť však neznamená, že sa dosiahne vyhotovením fasády len z nehorľavých materiálov. K šíreniu požiaru v stavbe prispievajú väčšou mierou iné skutočnosti. Ide najmä o požiarne otvorené plochy vo fasáde a ich percentálne zastúpenie v obvodovej konštrukcii. Pri dosiahnutí optimálneho riešenia protipožiarnej bezpečnosti sa v stavbách pre zateplenie môžu uplatniť rozličné materiály.

Odstupové vzdialenosti z hľadiska požiarnej bezpečnosti

Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie (Vyhláška č. 94/2004 Z. z. § 79 ods. 1). Odstupová vzdialenosť je kolmá vzdialenosť medzi povrchom požiarne otvorenej plochy alebo medzi povrchom zrovnávacej roviny požiarne otvorených plôch stavby (steny s oknami, dverami) a medzi hranicou požiarne nebezpečného priestoru (Vyhláška č. 94/2004 Z. z. § 80 ods. 1).

Protipožiarna bezpečnosť stavieb rieši predovšetkým odstupové vzdialenosti medzi stavbami. Odstupové vzdialenosti sa odvíjajú od veľkosti okien a dverí v stene, ale aj od toho, či sú steny zateplené s EPS alebo MW. Pri zateplení s horľavou izoláciou - EPS hr. 150 mm vzniká takzvaná čiastočne požiarne otvorená plocha, ktorá sa zahŕňa do plochy požiarne otvorených plôch (okná, dvere, zateplenie s EPS). Pokiaľ odstupová vzdialenosť zasahuje na susedný pozemok v ktorého časti nie je stavba z požiarneho hľadiska sa to vyhodnocuje ako vyhovujúce, avšak odstupové vzdialenosti zasahujúce do susedného pozemku sa majú prehodnotiť v stavebnom konaní v súlade s čl. 2.6.1 STN 92 0201-4, § 79 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z.

Odporúča sa dať si spraviť prepočet odstupových vzdialeností ešte pred umiestnením rodinného domu.

Vybrané ustanovenia Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (§ 6)

Ustanovenie Popis
§ 6 ods. 2 Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
§ 6 ods. 3 Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
§ 6 ods. 4 V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
§ 6 ods. 5 Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
§ 6 ods. 6 Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
§ 6 ods. 7 Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Odstupová vzdialenosť rodinných domov v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z. § 6 ods. 3 a 4 nesmie byť menšia ako 7 m, prípadne 4 m a odstupová vzdialenosť od hranice pozemku nesmie byť menej ako 2 m. Túto odstupovú vzdialenosť možno zmenšiť podľa ods. 5.

tags: #poziarna #bezpecnost #stavieb #zateplenie