Porovnanie vykurovania drevom a zemným plynom: Komfort, náklady a efektivita

Kúrenie v domácnosti nám každoročne odoberie nemalé množstvo financií z rodinného rozpočtu. Je preto dobré vedieť, aký typ a druh vykurovania je pre nás výhodný. V prvom rade musíme zohľadniť niektoré faktory, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako je geografická poloha a nadmorská výška lokality nášho príbytku či dostupnosť rozvodu zemného plynu. Najrôznejšie tabuľky, ktoré porovnávajú každoročne ceny palív na vykurovanie, sa síce s postupom času mierne menia, no aj pomocou nich si musíme zvykať na to, že pri klasických spôsoboch kúrenia náklady rastú a porastú naďalej. Zásoby energetických surovín, medzi ktoré patrí ropa a zemný plyn, sa nebezpečne stenčujú a náklady na ich ťažbu sa zvyšujú. Tento vývoj neovplyvníme, správne zvoleným spôsobom kúrenia v našom dome však môžeme ušetriť nemalé financie.

Naša republika leží v miernom podnebnom pásme, z čoho vyplýva, že približne tretinu roka musíme naše obydlia vykurovať. Ako zdroj tepla najviac využívame zemný plyn, uhlie, drevo a elektrinu, o niečo menej koks, vykurovacie oleje a propán-bután. Voľba vhodného vykurovacieho systému v rodinnom dome ovplyvní jednak tepelnú pohodu a komfort v dome, ako aj celkové finančné náklady, ktoré musí užívateľ domu vynaložiť na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému.

Porovnanie hlavných zdrojov vykurovania

Vykurovanie drevom a biomasou

Drevo je jedným z najlacnejších zdrojov tepla. Záleží však na druhu palivového dreva, jeho výhrevnosti aj na tom, či je správne vysušené. Veľmi dôležité je brať do úvahy, že drevo musí byť dva roky sušené na 20 % vlhkosti, čo je reálna hodnota, ktorá sa dosiahnuť dá. Priemerná účinnosť kúrenia drevom v klasickom spaľovacom zariadení je približne 60%. V súčasnosti sa však čoraz viac používajú a osvedčujú splynovacie kotly, ktoré vyrábajú tepelnú energiu so 75% účinnosťou. Prekážkou pri rozhodovaní o kúpe takéhoto druhu kotla môže byť jeho vysoká cena, ktorá sa pohybuje okolo 2000 - 3000 €, čo je pomerne drahá záležitosť. Nevýhodou však môžu byť aj ďalšie prevádzkové náklady, ako aj potreba miesta v dome, kde sa palivové drevo bude skladovať a sušiť. Prikladanie dreva do kotla je potrebné zabezpečiť manuálne, a to spravidla trikrát za deň. Celoročná účinnosť kotlov na drevo sa pohybuje okolo 70 %, podľa niektorých zdrojov aj nižšie. Aj pre tento systém vykurovania je potrebná samostatná kotolňa a skladovacie priestory. Teplú vodu nie je možné pripravovať prietokovo, príprava je možná iba do zásobníka teplej vody.

Drevené brikety majú tiež 75% účinnosť. Na vykurovaciu sezónu ich v priemernej domácnosti spotrebujeme približne o dve tony menej, ako klasického dreva. Spaľovať ich však musíme pomocou kotla na splyňovanie dreva. Najvyššiu energetickú účinnosť a výhodné požiadavky na uskladňovací priestor majú drevené pelety. Na ich spaľovanie sa musia používať špeciálne kotly, ktoré zaručujú až 85% účinnosť. Kotly na peletky prinášajú znížený komfort vykurovania s vysokými emisiami najmä vysokoškodlivých tuhých znečisťujúcich častíc a CO2. Možnosti regulácie vykurovacieho systému sú obmedzené. Účinnosť moderných peletkových kotlov je na výbornej úrovni a vyžadujú si samostatnú kotolňu. Súčasťou kotla je zásobník peletiek s dopravníkom. Veľkosť zásobníka býva štandardne od 100 l (asi 1 deň vykurovania) až po 1 000 l (10 dní). Nevýhodou tohto systému je neustála potreba dopĺňania peletiek do zásobníka a nutnosť centrálneho skladovacieho priestoru. Teplú vodu nie je možné pripravovať prietokovo, príprava je možná iba do zásobníka teplej vody. Z pohľadu emisií je však dôležité poznamenať, že drevo a biomasa sú obnoviteľné a obnovujúce zdroje energie, keďže vyprodukovaný CO2 z horenia drevnej hmoty je spätne využívaný v prírode ako neoddeliteľná súčasť fotosyntézy. Pri nových spotrebičoch na tuhé palivá, určených do novostavieb, môžeme hovoriť o takmer rovnakých hodnotách emisií pevných častíc ako má plynový kondenzačný spotrebič. Samozrejme, ak slúži kotol ako domáca spaľovňa odpadu, k výraznej tvorbe emisií dochádza.

Praktické aspekty kúrenia drevom

Vykurovanie drevom je síce často ekonomicky výhodné, ale vyžaduje si aj značnú prácu a priestor. Musíte počítať s nákladmi na dovoz dreva, jeho spracovanie (rezanie, štiepanie) a potrebu miesta na skladovanie a sušenie. Pre mnohých je však práca s drevom relax. Dôležitým prvkom pre efektívne kúrenie drevom je akumulačná nádrž, ktorá pomáha vyrovnávať prebytky výkonu kotla a zabezpečuje stabilnejšiu teplotu v dome. Bez akumulačnej nádrže je potrebné prikladať každých 4-5 hodín. Na rozdiel od plynu, drevo vyžaduje neustálu prítomnosť a manuálne prikladanie, čo môže byť nevýhodné, ak ste dlhšie mimo domu. Komfortná obsluha a špičková regulácia (napr. termohlavicami) je pre moderné vykurovanie nutnosťou a zabezpečuje príjemnú teplotu v rôznych miestnostiach.

Vykurovanie zemným plynom

Kúrenie zemným plynom ponúka síce komfort v rámci obslužnosti a potreby priestorov na palivo. Moderné plynové kondenzačné kotly sú ekologické zariadenia s minimálnou až takmer žiadnou produkciou emisií, komfortnou obsluhou a možnosťou regulácie napríklad prostredníctvom smartfónu. Majú vysokú účinnosť prípravy tepla na vykurovanie (až 97 %) a umožňujú okamžitú prípravu teplej vody prietokovým systémom. Nie je potrebný zásobník teplej vody, čo znižuje výšku investície do vykurovacieho systému a nedochádza k stratám tepla. Na rozdiel od ostatných zdrojov tepla sa nevyžaduje výstavba kotolne. Kotol je možné umiestniť napríklad do kúpeľne, predsiene a pod. Komfortná obsluha a špičková regulácia sú kľúčovými výhodami plynového vykurovania, čo umožňuje udržiavať stabilnú a príjemnú teplotu v dome bez manuálnej práce.

Výhody a nevýhody plynového kúrenia

Hoci zemný plyn nie je najlacnejší a každoročne musíme počítať s tým, že jeho cena môže rásť, obstarávacia cena kondenzačného kotla je nižšia vrátane samotnej inštalácie. Vysoká účinnosť, flexibilná regulácia a bezúdržbová prevádzka sú hlavnými benefitmi. Pre mnohých užívateľov je komfort spojený s plynovým vykurovaním rozhodujúcim faktorom. Napriek tomu, ako upozorňujú analytici, cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania, nakoľko do kalkulácie vchádzajú aj parametre ako obstarávacia cena kotlov a ich energetická účinnosť v kombinácii s opatreniami na obmedzenie únikov tepla.

Iné možnosti vykurovania

• Uhlie a koks: Sú ďalšími druhmi tuhých palív na kúrenie v domácnostiach. Čierne a hnedé uhlie spaľované v klasickom kotle na vykurovanie uhlím má priemernú tepelnú účinnosť približne 55 %. Priemerne počas vykurovacieho obdobia spotrebujeme približne 10 ton hnedého uhlia. Koks má výhrevnosť ešte vyššiu ako uhlie. No keďže je cena za vykurovanie pomocou tohto tuhého paliva porovnateľná s kúrením zemným plynom, oplatí sa používať ho len v oblastiach, kde nie je možné vytvoriť prípojku na plyn.
• Elektrická energia: Je síce najpohodlnejším spôsobom vykurovania, ale aj najdrahším. Preto by sme mali elektrinu používať len ako náhradný a v niektorých prípadoch doplnkový zdroj tepla. Nízke ceny elektrických vykurovacích zariadení nás síce môžu navnadiť na to, že ušetríme, no prevádzkové náklady sú vysoké.
• Tepelné čerpadlá: Sú moderné ekologické zariadenia, ktoré minimálne zaťažujú životné prostredie, s komfortnou obsluhou a špičkovou reguláciou. Na počiatočnú investíciu do nich potrebujeme zvyčajne viac ako 1000 €. Ročné prevádzkové náklady sú síce nízke (približne 850 €), otázkou však ostáva, či dokážu vykompenzovať investíciu. Efektívnosť tepelného čerpadla je síce vysoká, ale aj priamo závislá od vonkajšej teploty vzduchu a požadovanej teploty vykurovacej vody. Čím je vonkajšia teplota nižšia, tým je efektívnosť TČ nižšia a prevádzkovanie TČ je menej efektívne. Reálne COP sa pohybuje okolo 3,00. Aby bolo čerpadlo schopné dodávať teplo aj pri teplotách pod 0 °C, je jeho súčasťou elektrický kotol, ktorý čerpadlu priamo „pomáha“.
• Solárne systémy: Ešte vyššie náklady potrebujeme na montáž a zavedenie solárneho systému ohrevu vody. Preto sa na Slovensku využívajú skôr ako doplnok hlavného zdroja na ohrev.
• Zateplenie domu: Inou, v súčasnosti veľmi rozšírenou a tiež účinnou možnosťou ako ušetriť náklady na kúrenie v staršom dome je jeho odborné zateplenie. Zateplenie domácností môže mať výrazný efekt na vykurovanie a znížiť spotrebu energií na polovicu.

Ekonomické hodnotenie a aktuálne trendy

Ekonomické kritérium výberu vhodného spôsobu vykurovania skúmala analýza Radovana Illitha, špecialistu pre rozvojové štúdie v spoločnosti SPP-distribúcia. Autor porovnával štyri základné zdroje tepla: kondenzačný plynový kotol, kotol na drevné pelety, kotol na drevo a tepelné čerpadlo. Do ekonomického hodnotenia akéhokoľvek vykurovacieho systému vstupujú dva základné parametre: investičné náklady a prevádzkové náklady počas životnosti zariadenia, respektíve počas hodnotiaceho obdobia. Nový rodinný dom, spĺňajúci kritériá energetickej triedy A1, s rozlohou 120 m2, s teplovodným podlahovým vykurovacím systémom a potrebou tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody 13 630 kWh bol jeden z typov skúmaných domov. Odhadované náklady na inštaláciu podlahového kúrenia sa pohybujú medzi 5 500 - 6 000 eurami. Druhým typom je rekonštruovaný rodinný dom z 80. rokov s rovnakou rozlohou a pôvodnou potrebou energie 23 300 kWh. Po zateplení a výmene okien sa potreba tepelnej energie znížila na 16 700 kWh. Z hľadiska celkových nákladov na vykurovací systém počas hodnotiaceho obdobia 15 rokov je najvýhodnejšie kúrenie drevom. Nasleduje zemný plyn, peletky a nakoniec tepelné čerpadlo.

Slovenské domácnosti musia čeliť rastúcim nákladom na vykurovanie, avšak stále môžu šetriť výberom vhodného zdroja energie a využitím štátnych dotácií. Podľa analytikov zo spoločnosti XTB, stále najlacnejšie vychádza vykurovanie pomocou zemného plynu a dreva. Priemerná domácnosť (spotreba 8 600 kilowatthodín tepla) počas minulej vykurovacej sezóny zaplatila za drevo zhruba 518 eur a za plyn 582 eur.

Počas aktuálnej sezóny by si podľa analytikov mala domácnosť, ktorá vykuruje svoje obydlie prostredníctvom dreva, pripraviť 490 eur. Vykurovanie zemným plynom by malo vyjsť slovenskú domácnosť podobne ako vlani na 582 eur, všetko však bude záležať od schválených cien za dodávky plynu regulačným úradom a výškou štátnych dotácií, ktoré sľubuje vláda. „Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania,” pripomína analytik XTB Marek Nemky. Najviac Slovákov (46 percent) využíva na ohrev svojho obydlia energiu dodávanú teplárenskými spoločnosťami do bytových domov. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu. Ide stále o pomerne lacný, a pritom užívateľsky nenáročný spôsob vykurovania. Drevo je až na treťom mieste.

Prieskum s podobnou otázkou SKI si nechala vypracovať aj v októbri 2021 a máji 2022. Nové dáta z aktuálneho prieskumu ukazujú, že preferencie domácností sa odvtedy zmenili. Najvýraznejšie pritom stúpol záujem domácností o tepelné čerpadlá a kondenzačné kotly na zemný plyn. Za predpokladu, že nenávratná podpora by domácnosti pokryla 50 % nákladov na nový systém vykurovania, najviac domácností podľa výsledkov prieskumu aktuálne preferuje tepelné čerpadlá. S odstupom ďalej nasledujú plynové kondenzačné kotly, ktoré za preferovanú voľbu označilo 16 % domácností. Oproti predošlému prieskumu preferencia kotlov na zemný plyn stúpla o štyri percentuálne body, stále však výrazne zaostávala za hodnotou, ktorú ukázal prieskum v októbri 2021. Výrazný prepad zaznamenali kotly na drevo, ktorých preferencia sa znížila z predvlaňajších 29 % na 14 %. Do prieskumu boli zároveň po prvý raz zaradené kotly na pelety, ktoré by s 50-percentnou dotáciu ako prvú voľbu vybralo 8 % domácností. „Tieto výsledky ukazujú, že Slováci si čoraz viac uvedomujú význam energetickej efektívnosti a hľadajú spôsoby, ako ušetriť na nákladoch na vykurovanie,“ uviedla Kateřina Chajdiaková, riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Náklady na vykurovanie v súčasnosti v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine postihujú všetky skupiny obyvateľstva. Palivové drevo je nielen alternatívou lokálnou, ale predovšetkým cenovo najvýhodnejšou. Napríklad, vykurovacie náklady rodinného domu s úžitkovou plochou 154 metrov štvorcových v štandarde nízkoenergetického domu predstavujú len 581 eur ročne. Výhodné sú cenovo tiež plynové štandardné a kondenzačné kotly s radiátormi. Ročné náklady na vykurovanie sa tu pohybujú od 579 do 614 eur. Pri interpretovaní aktuálnych nákladov na vykurovanie sa Cech kachliarov opiera o čísla z Rakúska, podobná situácia je však aj na Slovensku. Rakúske domácnosti, ktoré využívajú na kúrenie zemný plyn, musia tento rok zaplatiť o 2667 eur viac ako v predchádzajúcom roku, čo predstavuje nárast o 213 percent. Najdrahším spôsobom vykurovania v Rakúsku, ale tiež na Slovensku, je elektrina - vykurovanie spomínaného domu s plochou 154 metrov štvorcových stojí 1244 eur. Majitelia tepelných čerpadiel zas majú náklady 2745 eur, čo je o 1344 eur viac (+ 112 %) ako na jeseň 2022. V porovnaní s tým výrazne vzrástli aj náklady na drevené pelety, ktoré aktuálne predstavujú 2543 eur (+ 134 %).

V roku 2022 sa dopyt po krboch a kachľových peciach zvýšil o 50 % - dôvodom je Covid-19 a vojna na Ukrajine. Čísla dokazujú, že tieto tepelné zdroje si želajú mnohí zákazníci, ktorí hľadajú udržateľné a krízovo bezpečné riešenie vykurovania. „Po úspešnom vzore iných európskych krajín by sme v slovenskej legislatíve radi presadili predpis, aby každá domácnosť mala zabezpečený alternatívny zdroj energie, ktorý by fungoval v prípade výpadku elektriny,“ hovorí Robert Šalvata, prezident Medzinárodného zväzu kachliarov (VEUKO) a poradca predstavenstva Cechu kachliarov.

Kombinované systémy a osobné skúsenosti

Mnoho slovenských domácností stojí pred dilemou, či investovať do dreva alebo plynu, obzvlášť pri rekonštrukcii kúrenia. Príkladom je používateľ, ktorý má kúrenie zapojené na pec na drevo (H425 EKO) a súčasne aj plyn. S ročnou spotrebou približne 27000 kWh s ohrevom vody plynom, pričom plynová kWh stojí 0,048 eur (plyn + distribúcia). Ten istý používateľ sa dostal zadarmo k bukovému drevu a kúril tak, že keď mohol, vykuroval drevom, s tým, že sa snažil držať teplotu do 23 stupňov. Nad ránom a poobede sa zapla plynová pec a udržovala teplotu 19 stupňov. S drevom vykuroval na 25 stupňov cez deň a v noci ako stihol dom vychladnúť, zatiaľ čo s plynom kúril na 21 stupňov cez deň a 19 v noci. V jeho prípade, drevo vyšlo o polovicu lacnejšie ako plyn, aj keď si dal doviezť drevo (približne 650 eur za 20 m skladaných) v porovnaní s ročnou platbou za plyn 1400 eur. Pri rekonštrukcii plánoval vymeniť rozvody a kotly, no radiátory chcel ponechať. Hlavným zdrojom by bol splyňovací kotol na drevo zapojený s AKU nádržou, zatiaľ čo plyn by slúžil ako záloha.

Pri prepočte získanej energie z dreva je dôležité brať do úvahy vlhkosť a účinnosť kotla. Z 1 kg dreva vysušeného na 20 % vlhkosti vieme získať približne 14 MJ energie, čo je po prepočte 3,8 kWh. V praxi sa však musí brať do úvahy, že niečo vyletí do komína, niečo sa zle spáli a palivo môže mať vyššiu vlhkosť či horšiu kvalitu, čo znižuje reálnu získanú energiu. Zateplenie domu a zmena správania spotrebiteľov, napríklad vyhrievanie domácností na nižšie teploty, môže mať výrazný efekt na zníženie spotreby energií. Voľba spôsobu vykurovania a prípravy teplej vody ovplyvní jednak komfort v dome, jednak celkové finančné náklady na inštaláciu a prevádzku vykurovania. Pri porovnávaní celkových nákladov na vykurovací systém počas 15 rokov je najvýhodnejšie kúrenie drevom. Ak do hodnotenia zahrnieme užívateľský komfort, vykurovanie zemným plynom je najvýhodnejšia voľba.

tags: #porovnanie #kurenie #drevom #a #plynom