Energetické hodnotenie budov a vykurovanie: Kompletný sprievodca

Energetické hodnotenie budov je kľúčovým procesom, ktorý určuje, do akej miery bude budova energeticky hospodárna. Na základe projektového energetického hodnotenia sú navrhnuté stavebné konštrukcie tak, aby ich parametre vyhovovali požiadavkám STN 73 0540 - Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Posudzuje sa aj vykurovanie a príprava TV a pri nebytových budovách aj osvetlenie či vzduchotechnika tak, aby potreba tepla a potreba energie v budove vyhovovali platnej legislatíve. Je dôležité, že správnym projektovým energetickým hodnotením Vám môžeme navyše poradiť aj pri stavebných úsporách vedúcich k dosiahnutiu čo najlepších výsledkov už v štádiu prípravy projektovej dokumentácie.

Systémové riešenie stavebných konštrukcií a budov vyplýva zo zavedenia požiadaviek na stavby a na stavebné výrobky podľa Nariadenia EPaR (EÚ) č. 305/2011. Podľa prílohy I. predmetného nariadenia „Stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľané použitie, a to najmä vzhľadom na zdravie a bezpečnosť ľudí počas ich celého životného cyklu. Zavedením smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov sa určuje členským štátom (ČŠ) povinnosť prijať opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov, pričom sa majú brať do úvahy normy uplatňované v ČŠ (teda napr. aj národná technická norma stanovujúca požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov). Prepracovaným znením smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EHB) sa spresňuje, že ČŠ prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek. Zmenou smernice 2018/844/EÚ o energetickej hospodárnosti sa požaduje transformácia existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie, a to najmä zvýšením počtu uskutočnenia ich hĺbkovej obnovy. Cieľom je dosiahnuť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. Postupnosť zabezpečovania a zavádzania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť sa má uskutočniť s cieľom dosiahnuť krátkodobé (do roku 2030), strednodobé (do roku 2040) a dlhodobé ciele (do roku 2050). Dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy súvisí s úsilím o obnovu fondu budov uprednostňovaním energetickej efektívnosti, ako aj využívania obnoviteľných zdrojov energie. Zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov prispeje k zlepšeniu tepelnej pohody a k dosiahnutiu zdravého vnútorného prostredia.

Základným predpokladom na dosiahnutie cieľov je splnenie požiadaviek na nízku potrebu tepla a energie na vykurovanie vplyvom efektívnej tepelnej ochrany. Postupné sprísňovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov uvádzala STN 73 0540-2: 2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky, ktorá od 1. januára 2013 zaviedla prísnejšie hodnoty.

Energetická hospodárnosť budov a jej hodnotenie

Energetická hospodárnosť budov je predpokladom a teda výpočtom predpokladanej potreby energie. Meraním spotreby energie sa určuje energetická náročnosť a vyjadruje energetickú efektívnosť budovy. EHB sa stanovuje výpočtom, ktorý má podľa § 3 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov zohľadniť charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy. Tepelnotechnické vlastnosti obalu budovy významne ovplyvňujú potrebu tepla na vykurovanie a súčasne zabezpečenie požiadaviek na vnútorné prostredie v miestnostiach budovy.

Pre každé miesto spotreby energie v budove a pre každý energetický nosič (plyn, elektrina, biomasa atď.) v budove sa vypočíta a hodnotí potreba energie (§ 1 ods. 2 vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov). Celkovou potrebou energie budovy je všetka energia, ktorú potrebuje budova v priestoroch vymedzených hranicou budovy, čiže teplovýmenným obalom budovy. Do potreby energie budovy sa zahŕňa aj vlastná energia technických systémov, napríklad potreba energie ventilátorov, klimatických zariadení, čerpadiel atď. umiestnených v budove. Zahŕňa vplyv spätne získateľného tepla zo zdrojov tepla, chladenia a prípravy teplej vody, ak sa tieto zdroje nachádzajú v budove. Do potreby energie budovy sa nezahŕňajú straty zdrojov umiestených v budove.

Celková potreba energie budovy závisí od energetickej úrovne výstavby, čo ovplyvňuje požiadavky na kvalitu zabudovaných stavebných výrobkov, stavebných konštrukcií, technických systémov, ale aj na orientáciu budovy (zasklených plôch). V procese navrhovania a zhotovovania budov požiadavky na EHB súvisia s podmienkami a požiadavkami zavedenými stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Požiadavky vyplývajú pre projektanta, zhotoviteľa, ale aj stavebníka.

Projektant je povinný podľa § 4 ods. 4 zákona č. 555/2005 Z. z. Vlastník budovy je povinný ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, mať energetický certifikát (zákon 555/2005 Z. z.). Podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Podľa § 82 ods. 2 stavebný úrad môže v kolaudačnom rozhodnutí určiť primeranú lehotu ak ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; Podľa § 82 ods. Podľa § 4a vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z.

Projektové a prevádzkové energetické hodnotenie

Na jednotlivé výpočtom stanovené energetické hodnotenie sa rozlišuje úroveň a spôsob získavania vstupných údajov. Na projektové posúdenie, ktoré je súčasťou projektovej dokumentácie na stavebné povolenie sa používajú návrhové hodnoty vstupných údajov pre projektovanú budovu a normalizované klimatické údaje. Na energetické hodnotenie, spracovávané s cieľom vydať energetický certifikát skutočné údaje o ukončenej stavbe/budove a normalizované klimatické údaje.

Projektové posúdenie na preukázanie predpokladu splnenia minimálnych požiadaviek alebo normalizované hodnotenie súvisiace so zaradením budovy do energetickej triedy sa dokumentuje spolu s uvádzaním vstupných údajov použitých na čiastkové výpočty. Vstupné údaje sú potrebné, aby bol výpočet kontrolovateľný a reprodukovateľný. Rozsah energetického posúdenia/hodnotenia je podľa prílohy 1 vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v znení vyhlášky MDV SR č. 35/2020 35/2020 Z. z. Posúdenie sa vykoná v závislosti na technickom riešení a rozsahu zabudovania technických systémov budovy so stanovením potreby tepla/energie pre jednotlivé miesta spotreby a energetický nosič (napr. plyn, elektrina), t.j. Podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. §1 ods. 5 pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy projektová dokumentácia podľa § 4 ods. 4 zákona č. 555/2005 Z. z. a doplnení v znení zákona č. 300/2012 Z.z. Požiadavky na nové budovy majú splniť aj významne obnovované budovy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Vykurovanie a energetická efektívnosť

Efektívnosť tepelnej ochrany, uvádzaná v definícii budovy s takmer nulovou potrebou energie, je základným predpokladom na splnenie sprísnených požiadaviek na energetickú hospodárnosť jednotlivých kategórií budov. Vnútornú povrchovú teplotu pri pôsobení normalizovanej vnútornej teploty ovplyvňuje súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie. Tento má aj dominantný vplyv na tepelné straty uskutočňované stavebnou konštrukciou.

Ak by sa na celom povrchu (plných a transparentných stavebných konštrukcií) mala dosiahnuť priemerná teplota 18 °C zabezpečujúca pri vnútornej teplote tai = 20 °C tepelnú pohodu, pri pôsobení vonkajšej teploty -11 až -20 °C, je potrebné zabezpečiť hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U od 0,5 po 0,4 W/(m2.K). Zníženie priemernej teploty na povrchu stavebnej konštrukcie pod 18 °C vyžaduje príslušne zvýšiť vnútornú teplotu nad 20 °C. Uvedená skutočnosť nepriaznivo ovplyvní potrebu energie na vykurovanie. Hodnoty súčiniteľa prechodu tepla otvorových konštrukcií v úrovni U = 0,4 a 0,5 W/(m2.K) sa v súčasnosti nedajú dosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že na zabezpečenie priemernej teploty na vnútornom povrchu stavebných konštrukcií obklopujúcich vykurovaný priestor musia ostatné konštrukcie (najmä obvodový a strešný plášť) dosiahnuť hodnoty lepšie ako je U = 0,4 a 0,5 W/(m2.K), v závislosti od podielu jednotlivých konštrukcií na celkovej ploche obalových konštrukcií budovy.

Hĺbkovou obnovou budovy podľa zákona č. 378/2019 Z. z. je významná obnova budovy a významná obnova technického zariadenia budovy, ktorou sa dosiahne zatriedenie budovy do energetickej triedy požadovanej pre kategóriu budovy, pri ktorej sa zohľadní ekonomický životný cyklus jednotlivých prvkov budovy.

Tabuľka: Rozdelenie energetických tried budov

Pri výpočte dodanej energie sa do úvahy berú všetky straty pri výrobe tepla a všetky straty distribúcie, akumulácie, odovzdávania a regulácie mimo hranice budovy/systémovej hranice (pokiaľ sa nezohľadnili napr. pri určení faktora primárnej energie CZT). Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov (napr. plyn, elektrina, teplo atď.), ktorými sa cez systémovú hranicu zásobujú technické zariadenia na vykurovanie, prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a na osvetlenie.

Dodanú energiu na vykurovanie a prípravu teplej vody ovplyvňujú aj tepelné straty vonkajšími rozvodmi a účinnosť zdroja (uvedené v prílohe 2 vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v znení vyhlášky 324/2016 Z. z.). Znamená to, že vplyvom potreby pokrytia tepelných strát vonkajších rozvodov a účinnosti zdroja, musí byť dodaná energia vyššia, ako je potreba energie budovy (napr. zásobovaním z CZT alebo zo zdrojov, ktoré sú umiestené v iných budovách na tom istom pozemku alebo na inom pozemku).

Účinnosť zdroja závisí od druhu zdroja (napr. kondenzačný kotol má účinnosť 98 %, starý kotol na zemný plyn 83 %, kotol na drevné peletky 86 %, zdroje CZT na zemný plyn 86 %). Ak je zdrojom tepelné čerpadlo (TČ), množstvo dodanej energie závisí od sezónneho výkonového čísla (SPF), napr. pre tepelné čerpadlo vzduch-voda je SPF = 2,9 (ale môže byť aj vyššie, napr. 5). Na zabezpečenie celkovej potreby energie v budove (100 %) je pri SPF = 2,9 potrebných iba 34,5 % elektrickej energie. Čiže na zabezpečenie potreby energie budovy (energetický nosič: elektrina) je množstvo dodanej elektrickej energie zo siete v kWh/(m2.a) nižšie.

Pokiaľ sa časť elektrickej energie vyrobí na mieste z fotovoltického zdroja (PV), zohľadní sa elektrická energia dodaná z obnoviteľného zdroja. V súčasnosti je v SR stanovené legislatívne obmedzenie na veľkosť malých fotovoltických elektrární s vlastným výkonom 10 kWp. Potreba elektrickej energie sa tak napr. v bytovom dome (45 bytov) pokryje max. v 10 % podiele potreby elektriny na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Postupné znižovanie (sprísňovanie) požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla vytvára priaznivé podmienky na zabezpečovanie postupného znižovania potreby tepla na vykurovanie, splnenie energetického kritéria podľa STN 73 0540-2, ale aj požiadaviek na EHB, tried energetickej hospodárnosti podľa úrovní výstavby stanovených v zákone č. 555/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. v znení č. 324/2016 Z, z,. ale aj ostatnej novely vyhlášky MDV SR č. 35/2020.

Sprísňovanie požiadaviek vytvára podmienky na zabezpečenie tepelnej pohody, splnenie požiadaviek na vnútorné prostredie a významné zníženie potreby tepla na vykurovanie.

Energetický certifikát a jeho význam

Energetický certifikát by mal byť vysvedčením, akú celkovú spotrebu energie si budova vyžaduje. U nás ho podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov potrebuje každá novostavba, rekonštruovaná budova i nehnuteľnosť na predaj či prenájom od 1. 1. 2008. Pri prezeraní realitných portálov zistíme, že viac ako 90 percent inzerátov na predaj alebo prenájom domu či bytu energetickú triedu neuvádza. Pritom práve pri hľadaní nového bývania môže byť tento údaj veľmi dôležitý, z neho totiž viete vyčítať, koľko energie budete míňať. Pri kúpe nehnuteľnosti by vám predajca alebo realitný maklér mal na požiadanie certifikát ukázať. Spotreba energie vášho budúceho bývania by mala byť dôležitým kritériom pri rozhodovaní.

Energetická trieda rodinného alebo bytového domu je známkou, ktorá môže hodnotu objektu zvýšiť, alebo naopak znížiť. Preto zákon vyžaduje, aby toto hodnotenie predávajúci priznali. Predajcov bytov a domov upozorňujeme, aby pri vypĺňaní formulára vyplnili políčko pre energetickú triedu. Energetický štítok budovy by mal zaujímať každého jej obyvateľa. Hovorí totiž okrem iného aj o tom, koľko energie je potrebnej na to, aby bola v nehnuteľnosti komfortná teplota. Spotreba energie na vykurovanie totiž môže tvoriť aj viac ako 80 percent celkovej spotreby domu.

Pri kúpe alebo prenájme nehnuteľnosti sa oplatí informovať o faktoroch, ktoré ju ovplyvňujú. V energetickom certifikáte domu sú všetky zahrnuté do ukazovateľa s označením celková spotreba energie. Je v nej započítaná potreba energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a osvetlenie. Spotrebu energií ovplyvňuje v prvom rade stav vonkajšej obálky budovy, teda obvodovej steny a strechy a s nimi súvisiacej vrstvy tepelnej izolácie. Keďže výpočtové vzorce sú zložité, výsledok sa uvádza ako označenie písmenom od A po G, aby bol zrozumiteľný aj pre laika. Medzi jednotlivými kategóriami sú značné rozdiely. Do roku 2016 pre novostavby stačilo dosiahnuť hornú hranicu triedy B (globálneho ukazovateľa primárna energia), od 1. 1. 2016 sme sa museli dostať do triedy A1. Od 1. 1. 2020 platia ešte prísnejšie požiadavky.

Slovákov v minulosti pri kúpe bývania zaujímala len lokalita a cena. Dnes zvažujú aj ďalšie kritériá. Patrí medzi ne občianska vybavenosť, výška platieb za energiu, technický stav všetkých častí budovy i to, či je zateplená. Ak sa aj neopýtate na energetickú triedu domu, určite by ste si mali overiť aspoň tepelno-technické vlastnosti budovy. Tieto veci veľmi úzko spolu súvisia. Stav a úroveň zateplenia a vykurovania budovy sú veľmi dôležité a každý, kto kupuje byt alebo dom, by o nich mal mať pre vlastné dobro maximum informácií. Môže vám ich zhodnotiť stavebný technik alebo si ich prečítate v energetickom certifikáte.

Predajcov bytov a domov sa často obracajú na energetických audítorov s nízkymi cenami a nevyžadujú od nich ani osobnú obhliadku budovy. Cena vystavenia energetického certifikátu pre rodinný dom sa pohybuje od 97 do 160 eur podľa jeho celkovej podlahovej plochy. Pri bytových domoch do celkovej podlahovej plochy 8-tisíc m2 sa pohybuje od 120 do 380 eur, nad 8-tisíc m2 je to individuálne. Ak chcete poznať skutočnú spotrebu vášho obydlia, môžete si objednať energetický audit sami, jeho cena však môže prekročiť aj 600 eur.

Legislatívne požiadavky a energetické hodnotenie

Od 1. 1. 2008 je povinnosť spracovania projektového hodnotenia podľa zákona č. 555/2005 Z. z. a doplnení v znení zákona č. 300/2012 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a vyhlášky MDVRR SR č. 324/2016 Z.z. (platná od 01.01.2017), ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 364/2012 Z.z. Stavebník, ktorý žiada o stavebné povolenie musí predložiť spolu s projektom ku stavebnému povoleniu aj projektové hodnotenie, v ktorom je výpočet energetickej hospodárnosti budovy. Hodnotia sa tepelnoizolačné vlastnosti budovy a energetickú náročnosť budovy z hľadiska potreby tepla na vykurovanie podľa STN 73 0540 (energetické kritérium).

Pri nebytových budovách sa uvažuje aj s potrebou energie na osvetlenie a ak sa uvažuje aj s núteným vetraním tak aj potreba energie na nútené vetranie a chladenie. Pri obytných budovách musia byť splnené aj požiadavky na miesto potreby energie na vykurovanie a miesto potreby na prípravu TV podľa vykonávajúcich vyhlášok č. 324/2016 Z.z. a č. 364/2012 Z.z.

Energetický certifikát je potrebný pri kolaudácii budovy, vyhotovuje sa na základe projektovej dokumentácie a obhliadky budovy, pri ktorej sa zistí či daný objekt je v súlade s projektovou dokumentáciou. Základnou informáciou je či posudzovaný projekt budovy spĺňa požiadavky stanovené v STN 73 0540, tj. energetické kritérium a tiež vykonávajúcich vyhlášok č.324/2016 Z.z. a č. 364/2012 Z.z.

Potreba energie na vykurovanie, tj. Stavebník žiadajúci o stavebné povolenie musí spolu s projektovou dokumentáciou predložiť aj projektové hodnotenie, ktoré obsahuje výpočet energetickej hospodárnosti budovy. Posudzuje sa tepelnoizolačná schopnosť stavby a jej energetická náročnosť na vykurovanie v súlade s normou STN 73 0540 (energetické kritérium). V prípade nebytových budov sa hodnotí aj spotreba energie na osvetlenie a, ak je súčasťou projektu, aj na nútené vetranie a chladenie. Pri obytných budovách je potrebné splniť aj požiadavky týkajúce sa spotreby energie na vykurovanie a prípravu teplej vody podľa vyhlášok č. 324/2016 Z.z. a č. 364/2012 Z.z.

Kľúčovou informáciou pri posudzovaní projektu budovy je, či spĺňa požiadavky stanovené normou STN 73 0540 (energetické kritérium) a vykonávajúcimi vyhláškami č. 324/2016 Z.z. a č. 364/2012 Z.z., ktoré určujú limity pre spotrebu energie na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Legislatívnym dôvodom na vyhotovenie projektového energetického hodnotenia je zabezpečenie návrhu budovy, ktorá už v projektovej fáze spĺňa požiadavky energeticky nenáročnej stavby. Vďaka tomuto hodnoteniu, ktoré zahŕňa energeticky úsporné opatrenia, je zaručené, že realizovaná budova bude v súlade s projektovou dokumentáciou a dosiahne energetický certifikát triedy A1. Projektové hodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, keď je budova ešte vo fáze prípravy. Energetický certifikát je nevyhnutný pri kolaudácii budovy a vyhotovuje sa na základe projektovej dokumentácie a obhliadky stavby. Cieľom obhliadky je overiť, či realizovaná budova zodpovedá projektovej dokumentácii.

Zákonné normy a predpisy:

• Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov
• STN 73 0540 - Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov
• Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z.z.
• Vyhláška MDV SR č. 35/2020

Pri výpočte dodanej energie sa do úvahy berú všetky straty pri výrobe tepla a všetky straty distribúcie, akumulácie, odovzdávania a regulácie mimo hranice budovy/systémovej hranice. Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov (napr. plyn, elektrina, teplo atď.).

Pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy projektová dokumentácia podľa § 4 ods. 4 zákona č. 555/2005 Z. z. a doplnení v znení zákona č. 300/2012 Z.z. Požiadavky na nové budovy majú splniť aj významne obnovované budovy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Požiadavky na nové budovy majú splniť aj významne obnovované budovy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Efektívnosť tepelnej ochrany, uvádzaná v definícii budovy s takmer nulovou potrebou energie, je základným predpokladom na splnenie sprísnených požiadaviek na energetickú hospodárnosť jednotlivých kategórií budov.

tags: #energeticke #hodnotenie #budov #vykurovanie