Akumulačné elektrické podlahové vykurovanie: Komplexný sprievodca

Pred samotnou výstavbou rodinného domu je nutné dôkladne zvážiť, ktorý vykurovací systém bude najvhodnejší a to ako z pohľadu tepelnej pohody v dome, samotného komfortu bývania, ale aj celkových finančných nákladov na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému. Podlahové kúrenie zabezpečuje rovnomerné rozloženie teploty v miestnosti. Teplá podlaha odovzdáva teplo do okolia sálaním, od ktorého sa ohrievajú okolité steny, nábytok a až následne okolitý vzduch. Elektrické podlahové vykurovanie je veľmi efektívny systém nízkoteplotného vykurovania, pri ktorom nedochádza ku zbytočnému víreniu prachu. Jeho popularita je daná nízkymi obstarávacími nákladmi, jednoduchou inštaláciou a predovšetkým komfortom, ktorý poskytuje - príjemne vyhrievaná podlaha umožňuje pohodlné chodenie naboso aj počas zimy. Odporúča sa najmä v priestoroch, kde rodina trávi veľa času, ako sú kúpeľne a obývacie izby. Je možné ho využiť ako hlavný zdroj tepla alebo ako príjemný komfortný doplnok.

História a vývoj elektrického vykurovania na Slovensku

Vykurovanie elektrickou energiou nemá na Slovensku bohatú tradíciu. Jeho začiatky siahajú do 30. rokov 20. storočia, keď sa elektricky vykurovalo iba niekoľko desiatok rodinných domov. Po druhej svetovej vojne bol tento spôsob vykurovania pre akútny nedostatok elektrickej energie a rozvodných sietí prakticky zakázaný. Začiatok rozvoja elektrického vykurovania spadá do 60. rokov minulého storočia, keď energetika začala podporovať hlavne akumulačné odbery, ktoré mali slúžiť na zrovnomernenie zaťaženia elektrizačnej siete. Pre tento spôsob odberu sa zaviedla zvýhodnená tarifa.

Vznikol aj prvý predpis na povoľovanie elektrického vykurovania do stavebných objektov, ktorý kládol prísne požiadavky na tepelno-technické vlastnosti obvodového plášťa. Rozvoj elektrického vykurovania postupoval pomaly, pretože chýbal sortiment vykurovacích elektrospotrebičov, regulačnej techniky a skúsenosti v projekčnej oblasti. Po roku 1969 sa stala elektrická energia jedným z médií, ktorými by bolo možné riešiť čistotu ovzdušia. Povoľovala sa najmä pri novostavbách a ako náhrada pevných palív v nevýrobnej sfére.

Vhodné podmienky na rozvoj akumulačného vykurovania sa začali vytvárať rekonštrukciou sekundárnych sietí, a to stanovením vhodnej tarify pre domácnosti s akumulačným odberom, ako aj propagačnou a poradenskou činnosťou. Tlak na rozvoj elektrického vykurovania nastal po ropnej kríze v roku 1973, ktorej dôsledkom bol nárast cien tekutých palív. Zvyšoval sa podiel výroby elektrickej energie v jadrových elektrárňach a taktiež sa postupne rozvíjali technické prostriedky riadenia spotreby elektriny zo strany energetiky. Na trhu sa začal objavovať širší sortiment vykurovacích elektrospotrebičov, modernejšie prostriedky automatizácie a regulačnej techniky.

Prudký rozvoj elektrického vykurovania sa začal v 90. rokoch. Sortiment vykurovacích zariadení od domácich aj zahraničných výrobcov bol obohatený o nové typy. Ropná kríza v roku 1991 mala za následok nárast cien plynných palív, čo spôsobilo nečakane priaznivú zmenu ceny elektrickej energie. Vytvorila sa nová sadzba pre elektrické priamo-ohrevné vykurovanie. V tomto období bolo asi 40 000 bytov vykurovaných len elektrinou, z toho asi 90% pripadalo na akumulačné pece. Zmeny v spotrebe elektrickej energie nastali nielen v jej výške, ale aj v štruktúre. Od roku 1993 nastal rýchly a takmer neusmerňovaný rozvoj elektrického priamo-výhrevného vykurovania.

Takáto situácia nastala v dôsledku veľmi výhodnej sadzby pre priame odbery, nízkych investičných nákladov na vykurovací systém a bohatého sortimentu priamo-výhrevných zariadení. Táto explózia so sebou priniesla rad problémov. Kapacita elektrizačných sietí, najmä na úrovni nízkeho a vysokého napätia, bola nedostatočná. Prehĺbili sa rozdiely v dennom diagrame zaťaženia; na jeho stabilizáciu malo slúžiť akumulačné vykurovanie. Požiadavky platných predpisov, určujúcich podmienky inštalácie elektrického vykurovania do stavebných objektov, sa nerešpektovali. Od konca 90. rokov možno sledovať mierny pokles záujmu o elektrické vykurovanie, spôsobený neustálym nárastom cien elektrickej energie. V súčasnosti na Slovensku predstavuje elektrické vykurovanie približne 4% v porovnaní s ostatnými druhmi vykurovania.

Princípy akumulačného vykurovania

Akumulačné vykurovanie je systém, pri ktorom sa odobratá elektrická energia premieňa na teplo, ktoré sa najprv akumuluje vo vhodnej látke a až následne využíva. Tento systém je v porovnaní s priamo výhrevným omnoho úspornejší, obzvlášť ak váš distribútor elektriny ponúka zľavu na takzvaný nočný prúd. Teplo v akumulačnom systéme sa zhromažďuje počas noci, kedy sú ceny energie nižšie, a neskôr počas dňa je prostredníctvom regulácie odovzdávané do vykurovanej miestnosti. Prevádzkové náklady na systém akumulačného vykurovania sú teda v konečnom dôsledku porovnateľné s inými systémami, ktoré ako zdroj nevyužívajú elektrický prúd.

Akumulačné pece ako príklad

Akumulačné kachle dostali svoj názov vďaka svojej schopnosti akumulovať teplo. Sú vyrobené zo špeciálnych tehál s vynikajúcimi tepelnými vlastnosťami, ktoré dokážu uchovať značné množstvo tepla po dlhší čas. Patria medzi tradičné vykurovacie systémy. Princípom prevádzkovania akumulačných kachiel je naakumulovanie tepla počas nízkej tarify elektrickej energie. Následne akumulované teplo používame podľa potreby napríklad cez ovládanie termostatom. Čiže akumulačná pec dodáva teplo počas celého dňa, no príkon (spotrebu elektrickej energie) má len v čase nízkej tarify, napríklad v noci.

V kategórii akumulačných vykurovacích telies je dostupný široký sortiment rôznych typov a veľkostí. Pri výbere je možné zohľadniť cenu a vlastnosti spotrebiča. Základné rozdelenie zahŕňa dynamické a statické akumulačné kachle. Dynamické ohrievače disponujú dobre izolovaným akumulačným jadrom, ktoré udržiava naakumulované teplo počas celého dňa a umožňujú jednoduchú reguláciu. Akumulačné elektrické pece nachádzajú uplatnenie v mnohých situáciách, kde je potrebné efektívne a úsporné vykurovanie. Vďaka modernej regulácii nabíjania, ktorá zohľadňuje vnútornú teplotu, je súčasné akumulačné vykurovanie až o 20 % efektívnejšie v porovnaní so staršími systémami.

Dnes je trendom kombinácia akumulačných kachiel a fotovoltaiky. Akumulačná pec je ideálna forma okamžitej spotreby fotovoltaikou vyrobenej elektrickej energie s jej následným využitím na kúrenie/dokúrenie v inom čase. Statické akumulačné kachle s ovládaním cez aplikáciu a záložným vykurovacím zdrojom poskytujú vysoký komfort. Nastavenia vykurovacích programov, presných období nabíjania podľa dostupnosti nízkeho tarifu a hromada ďalších funkcií robí z Ecombi PRO inteligentné vykurovacie zariadenie. Statická akumulačná pec Ecombi Solar ponúka efektívne riešenie vykurovania pri zvýhodnených sadzbách odberu elektrickej energie. Obšírne nastavenia umožňujú ideálnu reguláciu a optimálny odber počas hodín nízkej tarify. Akumulačné kachle Ecombi ARC pracujú, keď vy spíte. Využite tarifu nízkej elektrickej energie naplno a nechajte svoje vykurovacie zariadenie nabiť teplom v čase, keď je jej cena nízka. Navyše máte možnosť rôznych nastavení aj pri čerpaní solárnej energie. Akumulačné kachle Stiebel Eltron so zabudovaným termostatom s týždenným programom a tichou prevádzkou Vám zabezpečia ekonomický spôsob vykurovania. Úspornej prevádzke vďačí za inteligentné automatické nabíjanie C-Plus Technology.

Typy elektrického podlahového vykurovania

Konštrukcia podlahovej vykurovacej plochy závisí od zvoleného pracovného režimu vykurovacieho systému, ktorý môže byť akumulačný, polo-akumulačný alebo priamo-výhrevný. Pracovný režim určuje požiadavky na hrúbku akumulačnej vrstvy, hĺbku uloženia vykurovacích prvkov, kvalitu tepelnej izolácie a typ podlahovej krytiny, prípadne typ použitého vykurovacieho prvku.

Akumulačné podlahové vykurovanie

Akumulačný spôsob vykurovania je charakterizovaný najmasívnejšou podlahovou konštrukciou vzhľadom na obmedzený čas nabíjania a požiadavku dlhodobej akumulácie tepla. Akumulačnú dosku tvorí betónová vrstva, ktorej hrúbka sa pohybuje v rozpätí od 90 do 150 mm v závislosti od potreby akumulácie. Vykurovacie prvky sa kladú približne do jej spodnej tretiny, takže betonáž prebieha v dvoch fázach. Aby bol únik tepla smerom nadol minimálny, je potrebná kvalitná tepelná izolácia uložená pod vykurovacou plochou (50 až 60 mm). Výhodnosť akumulačného kúrenia je závislá na aktuálnych cenových tarifách pre elektrické akumulačné vykurovanie.

Poloakumulačné podlahové vykurovanie

Pre toto kúrenie sú určené vykurovacie káble KYCY a KYCYR, ktoré sa ukladajú na tepelnú izoláciu a potom sa zalejú 4 až 8 cm vrstvou betónu alebo anhydritu. Rozložený čas nabíjania s možnosťou dobitia v prípade potreby umožňuje menšiu hrúbku akumulačnej vrstvy. Na potrebnú akumuláciu postačuje jej hrúbka 60 až 90 mm a rovina uloženia vykurovacích káblov sa kladie približne do jej polovice. Tepelnoizolačná vrstva má obdobnú konštrukciu a kvalitu ako pri akumulačnom režime.

Priamovýhrevné podlahové vykurovanie

Elektrické podlahové kúrenie (priamovýhrevné) využíva teplo z odporových káblov uložených v podlahe. Tento systém nepotrebuje zdroj tepla (kotol). Jedná sa o podlahové kúrenie, ktoré je umiestnené priamo pod finálnou krytinou, ako je dlažba, alebo plávajúca podlaha. Vzhľadom na odber elektrickej energie zo siete počas celého pracovného cyklu nie je potrebné uskladňovať teplo do zásoby. Betónová vrstva slúži len na uloženie vykurovacích prvkov a jej hrúbka je maximálne 50 mm, alebo možno vykurovacie prvky klásť tesne pod nášľapnú vrstvu, čím dosiahneme väčšiu dynamiku systému. Rovina uloženia vykurovacích káblov sa umiestňuje čo najbližšie k povrchu podlahy. Inštalovaný príkon zdroja tepla je o jednu tretinu až polovicu nižší ako v prípade akumulačného režimu, pohybuje sa v rozpätí 80 až 140 W/m2.

Pri priamo výhrevnom elektrickom vykurovaní je odber elektrickej energie časovo totožný s dodávkou tepla do vykurovanej miestnosti. Nadobúdacie náklady na tento systém sú pomerne nízke, pretože nevyžaduje stavbu komína a kotolne, nevznikajú straty tepla v rozvodoch ani pri ohrievaní vody v systéme. Systém navyše vyžaduje len minimálnu údržbu.

Zmiešané elektrické vykurovanie

Kombináciou priamo výhrevnej a akumulačnej sústavy vznikne zmiešané elektrické kúrenie. Jedná sa o typ vykurovania, ktoré je umiestnené pod podlahou a využíva kombinované princípy oboch systémov na optimalizáciu spotreby a komfortu.

Konštrukcia a vykurovacie prvky

Pre optimálnu funkciu systému elektrického podlahového kúrenia je dôležitý správny návrh skladby jednotlivých vrstiev nad rovinou uloženia vykurovacích káblov a pod ňou, ich hrúbka a tepelná vodivosť. Tepelné odpory týchto vrstiev ovplyvňujú povrchovú teplotu prvkov vykurovacej sústavy, preto je potrebné zabezpečiť, aby sa neprekročila jej maximálna hodnota stanovená výrobcom. V opačnom prípade dochádza k prehrievaniu izolačných obalov a ich následnej degradácii, čím sa znižuje životnosť celého prvku. Preto treba zabezpečiť bezproblémový odvod tepla z roviny uloženia vykurovacích káblov, čo garantuje materiál obklopujúci vykurovací prvok s tepelnou vodivosťou väčšou než 0,1 W/m.

Vykurovacie káble

Tu dochádza k priamej premene elektrickej energie na energiu tepelnú. Vhodnou voľbou materiálu vodiča a jeho geometrickými rozmermi možno výrazne ovplyvniť výsledný tepelný výkon kábla, ako aj tepelné zaťaženie materiálov kábla. Odporové jadrá môžu mať kruhový prierez alebo môžu byť vyhotovené v tvare plochého pásika. Zhotovujú sa z kovových zliatin medi s prísadou niklu, mangánu alebo chrómu. Ich charakteristickou vlastnosťou je malý súčiniteľ tepelnej rozťažnosti a malý teplotný súčiniteľ odporu. Vyrábajú sa s priemermi 0,1 až 4 mm, s tepelným výkonom od 5 do 70 W/m, ktorý podstatne závisí od prierezu kábla a od počtu jadier.

Osobitnou skupinou vyhrievacích káblov sú samoregulačné vodiče. Pozostávajú z dvoch paralelných medených laniek, medzi ktorými je vytvorený mostík z teplotne závislého odporového prvku. Môže byť podľa účelu použitia kábla jednoduchý alebo dvojitý, vyrobený zvyčajne z materiálov na báze polymérov. Základnou funkciou je izolácia vodiča a zároveň odvod vznikajúceho tepla. Preto by sa mal vyznačovať dobrými elektroizolačnými vlastnosťami, vysokou trvalou tepelnou odolnosťou, vysokou tepelnou vodivosťou, vyhovujúcimi mechanickými vlastnosťami a dobrou spracovateľnosťou.

Materiál izolačných obalov a prípadne opláštenie vykurovacích káblov môže byť rôzne a v takom prípade môže dochádzať k vzájomnému ovplyvňovaniu, čo môže byť dosť výrazné hlavne pri vyšších teplotách. Tvorí ich kovové opletenie, opláštenie alebo ich vzájomná kombinácia. Najčastejšie sa používajú vodiče s jedným alebo dvoma jadrami a s dvojitým izolačným obalom, prípadne s ochranným opletením. Slúžia na veľkoplošné vykurovanie a temperovanie interiérov alebo vonkajších funkčných plôch ako ochrana pred námrazami vonkajších chodníkov, nájazdových rámp, mostov, ciest a pod. Ukladajú sa do betónových alebo mazaninových vrstiev podláh alebo pod dlažbu, sú vhodné aj do miestností so zvýšenou vlhkosťou. Na aplikáciu na vyhrievanie interiérov sa používajú káble s výkonom 10 až 20 W/m, na vyhrievanie exteriérov sú dovolené vyššie výkonové zaťaženia, ktoré však závisia od konkrétnych ochladzovacích podmienok. Káble vytvárajú vykurovacie okruhy, ktoré majú na koncoch studené vodiče; tie umožňujú pripojenie k napätiu 230 V, zriedkavejšie 400 V. Zahrievajú sa na maximálnu teplotu jadra 80 °C.

Vykurovacie rohože

Rohož pozostáva z nosného tkaniva, ku ktorému je meandrovito prichytený vykurovací kábel s priemerom maximálne 3 mm, ktorý má na obidvoch koncoch studené medené vodiče. Celková hrúbka rohože je približne 2,5 až 3,5 mm. Rohože sa vyrábajú v štandardnej šírke 0,5 m a v dĺžkach od 1 do 20 m, s plošným výkonom od 100 do 160 W/m2 (v závislosti od výrobcu). Rohože sú určené predovšetkým na vykurovanie interiérov na hlavné alebo doplnkové vykurovanie, ale možno ich použiť aj na iné aplikácie. Pre malú hrúbku sú vhodné pri renovácii podláh. Ich výhodou je výrazné skrátenie času montáže, obmedzenie možnosti vzniku chýb pri montáži a poškodenia vykurovacieho kábla.

Vykurovacie fólie

Vykurovací prvok pozostáva z dvoch laminovaných polyesterových fólií, medzi ktorými je vrstva homogenizovaného grafitu. Po bokoch fólie sú vedené napájacie vodiče. Aktívna šírka fólie je 0,5 m, po oboch stranách sú pasívne pásy široké 0,05 m, ktoré sú určené na fixáciu fólie ku konštrukcii podlahy. Celková šírka fólie je 0,6 m. Vyrába sa s plošnými výkonmi 150 a 200 W/m2 pre elektrické podlahové kúrenie na inštaláciu do betónu, 60 W/m2 na drevené podlahy a 80 W/m2 na laminátové podlahy. Celková hrúbka fólie je približne 0,4 mm.

Inštalácia a regulácia podlahového vykurovania

Možnosti využitia systémov elektrického podlahového kúrenia sú veľmi široké. Systém môže zabezpečovať tepelnú pohodu ako základný zdroj tepla alebo môže slúžiť ako doplnkové vykurovanie na temperovanie podlahy na príjemnú teplotu. Vzhľadom na to, že vykurovanie sa môže prevádzkovať s rôznymi režimami vykurovania, od čoho sa odvíja konštrukcia podlahy a výkon zdroja tepla, je systém vhodný nielen do novopostavených objektov, ale uplatňuje sa aj ako jedna z možností pri rekonštrukcii. Môže byť inštalovaný do celej plochy podlahy alebo sa môžu vykurovať len určité časti. Keďže nehrozí riziko zamrznutia systému, je vhodné aj pre miestnosti alebo objekty vykurované len občasne.

Proces inštalácie

Spôsob výroby podlahovej vykurovacej plochy s elektrickými vykurovacími prvkami zaliatymi v betóne, prípadne umiestnenými priamo pod nášľapnou vrstvou podlahy, je podobný ako v prípade teplovodného typu realizovaného mokrým spôsobom. Podlahová vykurovacia plocha sa kladie až po ukončení všetkých omietkarských prác a položení izolácií. Do miest, kde budú regulátory, sa osadia inštalačné škatule. Umiestnenie regulátorov závisí od funkcie miestnosti a požiadaviek investora.

Elektrické vykurovacie prvky sa kladú podľa vopred vyhotovených plánov pre každú miestnosť, kde sa zakreslí rozmiestnenie vykurovacích meandrov, prípadne pásov rohoží alebo fólií a miesta vývodov studených koncov do inštalačných škatúľ. Treba mať stále na pamäti, že vykurovacie prvky sa kladú len do voľných, nezastavaných plôch, takže je potrebné poznať aspoň približné rozmiestnenie zariaďovacích predmetov v miestnosti. Pri tomto spôsobe sa ako vykurovacie prvky najčastejšie používajú vykurovacie káble a vykurovacie rohože.

Pri akumulačnom a poloakumulačnom spôsobe sa najprv na protivlhkostnú izoláciu kladie vyrovnávajúca betónová vrstva (1/3 až 1/2 hrúbky výslednej betónovej platne, ktorú určí projektant výpočtom). Betónová zmes musí byť dokonale zhutnená, bez ostrých úlomkov, povrch musí byť hladký, bez výstupkov a nerovností, vyzametaný. Aby sa predišlo poškodeniu prvkov a dodržal sa predpísaný vzájomný rozstup káblov alebo aby nedošlo k prekrytiu rohoží, musia byť káble pri montáži pevne fixované k podkladu. Na pevné uchytenie vykurovacích káblov sa zvyčajne používajú inštalačné pásy, ktoré sa ukotvujú do betónovej dosky kolmo na predpokladaný smer kladenia termokáblov. Vzájomná vzdialenosť pásov by mala byť maximálne 1 m, pri väčších rozponoch by sa mohli porušiť rovnomerné rozstupy káblov pri betonáži. Ďalšou možnosťou je uchytenie káblov k oceľovej sieti. Tento spôsob sa volí v prípade malej hrúbky betónovej dosky pri priamom režime, alebo keď je výstuž pre danú podlahu predpísaná zo statických dôvodov.

V prípade priameho spôsobu vykurovania sa vykurovacie prvky môžu uložiť aj priamo na tepelnú izoláciu a následne sa zalievajú betónovou mazaninou alebo cementovým poterom. Pri použití termokáblov sa medzi ne a izoláciu položí drôtená sieť; vykurovacia rohož alebo fólia sa fixuje priamo na izoláciu. Musí byť zabezpečený bezproblémový odvod tepla z povrchu vykurovacích prvkov, inak dochádza k ich prehrievaniu a následnému zníženiu životnosti. Tento spôsob sa používa pri priamom režime na dosiahnutie maximálnej dynamiky vykurovacieho systému a pri renovácii starých podláh, prípadne tam, kde nie je k dispozícii dostatočná konštrukčná výška miestnosti. Vykurovacie prvky sa kladú priamo na tepelnoizolačnú vrstvu novej alebo už jestvujúcej podlahovej konštrukcie. Pri inštalácii vykurovacieho systému do drevených podláh sa vykurovacie prvky kladú na tepelnú izoláciu, pričom platí rovnaká zásada ako pri mokrom spôsobe. Vykurovacie prvky sa pri prevádzke systému zahrievajú v celej svojej dĺžke, resp. ploche rovnomerne, čím sa dosahuje aj rovnomerná povrchová teplota podlahovej vykurovacej plochy. Z hľadiska horizontálneho teplotného gradientu možno sledovať pokles teplôt v smere od vonkajšej steny k vnútornej obdobne ako pri teplovodnom type. Tento úkaz sa dá čiastočne odstrániť vytvorením okrajových zón s vyšším plošným výkonom.

Regulačné systémy

Termostaty sa napoja na prívod elektrickej energie. Vykurovacie prvky musia byť pevne pripojené cez regulátor, pohyblivý prívod nie je povolený. Rozmiestnenie napájacích miest sa zrealizuje podľa technickej dokumentácie. Od termostatu smerom k podlahe musia byť vedené dve ohybné elektroinštalačné rúrky na pripojenie studenej časti vykurovacieho kábla a na snímač teploty podlahy. Termostaty s priestorovými snímačmi teploty by mali byť umiestnené tak, aby ich funkciu neovplyvňovali nežiaduce faktory (oslnenie, osálanie vykurovacím telesom, prievan a pod.).

Súčasné inteligentné, učiace sa regulačné systémy vykurovania riadia vykurovanie v rodinnom dome podľa vnútornej teploty, okamžitej vonkajšej a predpovede počasia pre danú oblasť na najbližšie dni. Na požiadanie je možné k štandardnému sortimentu kachlí namontovať izbový termostat na reguláciu teploty.

Ekonomické aspekty a porovnanie

Investičné náklady na uloženie odporových káblov do podlahy závisia od systému (fólia, rohož a podobne). Na prípravu teplej vody je potrebná inštalácia elektrického bojlera (s obsahom vody 150 - 200l). Cena elektrickej energie sa skladá z dvoch zložiek: fixnej a variabilnej. Pri elektrickej energii sa tarifa neurčuje od množstva odobranej elektrickej energie, ale od účelu použitia elektrickej energie a ampérickej hodnoty hlavného ističa. Sadzba DD4 sa delí na cenu za spotrebu elektriny v nízkom a vysokom tarife.

Hoci je obstarávacia cena akumulačných kachlí vyššia v porovnaní s priamo výhrevnými vykurovacími telesami, počiatočná investícia sa majiteľovi rýchlo vráti prostredníctvom úspor elektrickej energie. Kachle-akumulátory sa nabíjajú počas obdobia s nižšou tarifou elektriny, najčastejšie v noci a cez poludnie, kedy je elektrina lacnejšia. Je však dôležité poznamenať, že inovatívne riešenia a technologický pokrok výrazne zmenili túto perspektívu. Elektrické vykurovanie bytu či domu už nemusí predstavovať veľkú záťaž pre vašu peňaženku.

Porovnanie prevádzkových nákladov

Ako príklad analýzy bol zvolený projekt rodinného domu o ploche 190 m2, podlahová plocha na kúrenie 142 m2, teplá voda pre tri osoby (50l na deň a osobu). Potreba tepla na vykurovanie je 13 000 kWh/rok, potreba tepla na prípravu teplej vody je cca 3 200 kWh/rok. V analyzovanom projekte je celková potreba tepla 16 200 kWh/rok. Pri 92% účinnosti prípravy tepla zemným plynom toto množstvo zodpovedá 17 609 kWh/rok ZP, resp. 1 647 m3/rok. Pre elektrické vykurovanie, pri 99% účinnosti prípravy tepla, toto množstvo tepla zodpovedá 16 364 kWh/rok. K tejto hodnote je potrebné pripočítať aj ostatnú spotrebu elektrickej energie, aby bolo možné určiť skutočnú cenu. Celková spotreba elektrickej energie potom je 19 364 kWh. Predpokladaný istič je 3x32A.

Z porovnania nákladov je vidieť, že ročné prevádzkové náklady pri elektrickom vykurovaní sú výrazne vyššie, ako vykurovanie zemným plynom. Investičné náklady na zriadenie vykurovania zemným plynom sú najvyššie z porovnávaných systémov a sú mierne vyššie ako zriadenie vykurovania elektrickým kotlom. Elektrické priamovýhrevné podlahové kúrenie je z investičného hľadiska najvýhodnejšie.

tags: #poloakumulacne #elektricke #podlahove #vykurovanie