Starý Tekov, obec s bohatou minulosťou, sa v posledných rokoch stal centrom pozornosti vďaka dvom významným pilierom svojej identity: historickej rekonštrukcii bojov na Hrone a rozsiahlej obnove farského kostola. Tieto udalosti a projekty nielenže priťahujú tisíce návštevníkov, ale tiež oživujú a zviditeľňujú bohatú históriu obce, od jej stredovekých počiatkov až po udalosti druhej svetovej vojny.
Obec je vodou Hrona obkolesená s jednej strany a s druhej ramenom Hrona nazvanom Perec, po tekovsky Kompa. História obce bola vždy spojená s riekou. Prievoz spája dve veľmi blízke obce, Starý a Nový Tekov.
Rekonštrukcia bojov na Hrone: Živá história v Starom Tekove
Od roku 2005 sa Starý Tekov mení na javisko pre jedinečné podujatie s názvom "Boje na Hrone". Nadšenci rekonštrukcií bojov zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Rumunska, vyzbrojení dobovými zbraňami, ľahkou i ťažkou pásovou technikou, predviedli ukážku bojov medzi Červenou armádou a Nemcami na miestach, kde sa v marci 1945 začala bratislavsko-brnianska operácia. Toto podujatie nie je len obyčajnou ukážkou, ale komplexným zážitkom, ktorý sa odohráva na autentickom mieste bojov.
Podľa slov hlavného organizátora podujatia Jozefa Hostinského, podujatie v Starom Tekove patrí k najväčším svojho druhu v strednej Európe. Boje sa odohrávajú na ploche asi osem hektárov, kde sú vybudované bunkre, pevnôstky a zákopy v podobe rozsiahlej scenérie, ktorá sa neustále zväčšuje. Každý rok sa pre návštevníkov pripravuje niečo nové, napríklad spôsob vedenia útoku Sovietov, presne tak, ako sa to odohralo. Najmä pre deti je to zážitok, pretože dnes už nemajú nikde inde príležitosť vidieť, ako takéto boje prebiehali.
Súčasťou programu sú nielen dynamické ukážky bojov, ale aj statické a dynamické ukážky Ozbrojených síl SR a Vojenskej polície, prezentácia Policajného zboru, defilé historickej aj súčasnej vojenskej techniky, ukážky z výcviku protilietadlových delostrelcov či zoskok výsadkárov z vrtuľníka MI-17. V dopoludní si záujemcovia mohli pozrieť defilé historickej techniky, kde sa prvýkrát predstavil aj stíhač tankov Stuck a samohybné delo Sexta.
Bratislavsko-brnianska operácia: Historické pozadie
Podujatie sa zameriava predovšetkým na pripomenutie si bratislavsko-brnianskej operácie, mohutnej ofenzívy, ktorú v marci 1945 začali vojská 53. a 7. gardovej armády II. ukrajinského frontu pod velením maršala Malinovského na juhozápade Slovenska. Nemecké velenie vtedy vybudovalo na rieke Hron obranné pásmo s hĺbkou päť až sedem kilometrov. V úseku od obce Starý Tekov po Žemliare sa v dňoch 25. až 27. marca 1945 podarilo spojeneckým vojskám násilným prechodom rieky Hron prelomiť obranné postavenia nepriateľa.
Útok sa začal 25. marca 1945 v skorých ranných hodinách, pričom mu predchádzala takmer hodinová delostrelecká príprava. Z oblasti Tekova strieľalo už od štvrtej hodiny rannej tisíc diel a 17 kaťúš. Celú líniu riadil maršal Malinovský. Medzi vojakmi Červenej armády bojovali aj Rumuni a kozáci pod vedením generálporučíka Plijeva. Pamätníci zo Starého Tekova dodnes spomínajú, že "Hron bol červený od krvi padlých a zranených vojakov." Po štvorhodinovom pekle sa vojská Sovietskej armády pohli cez Hron. Ich útok smeroval na Vráble a Nitru.
Autentickosť a etika na bojisku
Na bojisku medzi účinkujúcimi vládne prísna etika, ktorú musia bezvýhradne dodržiavať. Komunikácia prebieha výlučne v jazyku jednotky, ktorej sú aktéri súčasťou (rusky na ruskej strane, nemecky na nemeckej). Každý účinkujúci podlieha svojmu veliteľovi a aj malé zaváhanie môže viesť k vylúčeniu z ukážky. Rovnako je prísne stanovená aj výstroj, ktorá musí spĺňať kritériá presnej autentickosti. Pokiaľ niekto nespĺňa stanovené podmienky, nemusí byť do ukážky vôbec pripustený. Účinkujúci musia presne poznať scenár, všetky gestá, mimiku a vojenské príkazy príslušného jazyka.
Vzdelávací a pietny rozmer
Podujatie sa začína pietnym aktom kladenia vencov k pamätníku bojov, ktorý bol vybudovaný v areáli penziónu na vlastné náklady majiteľa a zároveň organizátora Jozefa Hostinského. Pamiatku vojakov bojujúcich na rieke Hron si položením venca uctil aj minister obrany SR Peter Gajdoš. Pri príležitosti konania jubilejných ročníkov boli odovzdané aj pamätné medaily, napríklad Pamätná medaila generála Jána Goliána III. stupňa. Tieto rekonštrukcie slúžia ako dôležitý nástroj na pripomínanie si minulosti a uctenie pamiatky tých, ktorí položili svoje životy.
Rieka Hron a história Tekovského prievozu
Rieka Hron a obec Starý Tekov sú ako spojené nádoby. História obce bola vždy spojená s riekou. V Tekove má výraz kompa dvojaký význam, jednak je to rameno Hrona - Perec, ale je to aj názov pre prievoz na Hrone. Kompa - Perec je umelo vykopaný mlynský náhon v dĺžke asi 42 km. Na jeho vybudovanie prispela obciam pri Hrone rodina grófa Esterházyho po tom, ako cisárske nariadenie v roku 1790 zakázalo prevádzku vodných mlynov na Hrone.
Tekovský prievoz cez Hron je dnes už raritou. Prievoz s prievozníkom, loďkou zavesenou na lane napnutom z jedného brehu rieky na druhý a typickou na dnešné pomery archaickou prievozníckou kolibou sa oplatí vidieť a použiť. V minulosti bol prechod cez Hron na dôležitej dopravnej spojnici ciest z južného ľavostranného Pohronia do dôležitých stredísk na pravej strane Hrona. Mosty boli udržiavané až do roku 1784. Keďže spojenie s druhým brehom bolo dôležité, pre obec bola po dlhé desaťročia starostlivosť o prievoz jednou z priorít.
Úrady prevádzku prievozu sledovali a postupne sprísňovali podmienky pre jeho používanie. Pre tekovský prievoz boli obvodným notariátom vypracované a župným úradom schválené pravidlá. Prievoz bol hojne využívaný a bol zdrojom aj značných príjmov. Ročný príjem z prievozu odvedený do obce prievozníkom za rok 1936 bol 1730,- korún.
Po II. svetovej vojne premávku prievozu obnovili prievozníci Karol Jančo a Marko Bednárik. V roku 1953 od nich prievoz za 7.000,- Kčs odkúpil Miestny národný výbor v Starom Tekove. Prievozníci sa stali zamestnancami MNV. 19. marca 1979 sa utopil prievozník Štefan Vrlina, ktorý bol už na dôchodku.
Obec požiadala lodenice v Komárne v roku 1954 o vyrobenie pontónu pre nákladný prievoz. Oceľové pontóny boli dodané 17. júna 1955 plavením po Dunaji a potom hore Hronom až do Tekova. Bolo vyrobené drevené premostenie, ktoré oba pontóny spojilo v jeden celok. Prievoz uniesol súčasne dva konské povozy, alebo vlečku s traktorom, či jedno nákladné auto. Táto súprava nákladného prievozu sa používala do roku 1970, čo predstavuje plných 15 rokov.
Pri pohľade na terajší prievoz už nájdeme plechovú loďku s prievozníkom v slušnom pracovnom oblečení, oholenom a prívetivom dôchodcovi, ktorý ochotne poskytne informácie. Prístup k prievozu je po asfaltovej ceste a rieka je hlboko zakliesnená do brehov prevýšených hrádzami. Ale prísne bezpečnostné pravidlá tak ako v minulosti platia a sú dodržiavané aj teraz.
Prievoz na Hrone medzi Starým a Novým Tekovom po viac ako dvoch storočiach prevádzky (od roku 1784, kedy bol povodňou zničený most na Hrone) ukončil svoju činnosť dňa 27. mája 2014. V tento deň Obecný úrad v Starom Tekove, ktorý bol prevádzkovateľom prievozu, oficiálne oznámil ukončenie prevádzkovania prievozu z dôvodu výstavby mosta cez Hron na tomto mieste.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie: Svedok stáročí a rozsiahla obnova
Starotekovský farský kostol Nanebovzatia Panny Márie je ďalším významným bodom záujmu v obci. Táto jednoloďová, pôvodne predrománska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavenou vežou, pochádza z prvej polovice 11. storočia a nachádza sa uprostred dediny v opevnenom areáli.
Najstaršie pozostatky po niekdajšej stavbe kostola tvoria objavené základy románskej architektúry lode s presbytériom, s vnútornými rozmermi približne 7,35 x 6,40 metra. Tieto základy sa objavili po odstránení podlahy kostola z tzv. levického zlatého ónyxu a hlbšej podsypovej vrstvy. Jedná sa pravdepodobne o najstaršiu sakrálnu stavbu z prvej polovice 11. storočia. Šírka deštruovaných základov bola okolo 1,25 metra a základný materiál tvorili lomové kamene a riečne okruhliaky spájané vápennou maltou. Z odkrytých základov bolo možné predpokladať ďalšie stavebné etapy - rozšírenie románskej stavby najprv na juh a neskôr na severozápad, kde gotické presbytérium s vonkajšími opornými piliermi nahradilo malú románsku svätyňu.
Farský kostol je prvýkrát spomínaný v novovekých kanonických vizitáciách. V roku 1561 bol uvádzaný ako kostol Blahoslavenej Panny Márie, až v roku 1713 sa stretávame s konkrétnym mariánskym zasvätením Nanebovzatia Panny Márie. Hlavný oltár s obrazom Nanebovzatia Panny Márie dal zhotoviť barón Mikuláš Jaklin a vysvätil ho titulárny biskup Žigmund Berényi 22. mája 1729.
V ďalšom období, okolo roku 1733, za farára Imricha Bána, bol kostol rozšírený do dnešnej podoby o súčasné polygonálne presbytérium a južnú stenu. Chrámová loď bola zaklenutá valenou klenbou s lunetami, vybudovaná bola empora (chór) a ohradený cintorín pri kostole. V roku 1825 bola od základov novopostavená súčasná veža. V druhej štvrtine 18. storočia bola k svätyni pribudovaná malá zaklenutá sakristia, ktorá bola neskôr zväčšená. V kostole sú od roku 1911 uložené relikvie sv. Klimenta a sv. Blandíny. V roku 1916 bol vymenený hlavný oltár za nový, výrobok budapeštianskej firmy Rétay és Benedek, ktorý v kostole stojí dodnes. Ďalšie opravy a rekonštrukcie sa realizovali v rokoch 1953-1954, 1966-1968, 1984-1986 a 2004.
Na prelome 20. a 21. storočia sa na kostole začali prejavovať statické poruchy, ktoré viedli k výrazným trhlinám obvodových múrov a stropu. Archeologický výskum v roku 2011, ktorý bol súčasťou sanačných prác, potvrdil, že príkostolový cintorín sa pochovávalo s krátkymi prestávkami takmer nepretržite v 11. až 18. storočí. Hroby sa našli aj na území súčasného presbytéria, ktoré sú zrejme staršie ako samotné presbytérium. Za najpozoruhodnejší včasnostredoveký nález bola objavená hlinená nádoba v priestore južného nárožia románskej lode v hĺbke približne 70 cm.
Samotná sanácia a oprava kostola v rokoch 2011-2012 zahŕňala odvodnenie objektu a okolia, izoláciu obvodových stien, nahradenie dreveného klenbového vzpaženia oceľovým a zateplenie povalovej časti polyuretánovou penou. Následne boli vyspravené trhliny a zhotovená nová podlaha s podlahovým kúrením, ktoré má v zimnom období eliminovať teplotné rozdiely. Pôvodná podlaha z tzv. levického zlatého ónyxu bola nahradená novou keramickou dlažbou. Okrem týchto zmien bol zamurovaný vonkajší vstup na chór a vybudovaný nový vstup zvnútra kostola. Zrealizovaný bol nový elektrický rozvod s osvetľovacími telesami, modernizácia pohonu a ovládania zvonov, výmena vchodových dverí. Vyhotovený bol nový obetný mramorový stôl a ambona. Nový je aj oltárny kríž z ušľachtilého kovu a vymenené sú obrazy krížovej cesty.
Rozvoj občianskej vybavenosti a súvisiace podujatia
Okrem historických udalostí a sakrálnych pamiatok sa Starý Tekov rozvíja aj v oblasti občianskej infraštruktúry. V meste Zlaté Moravce, ktoré je v blízkosti Starého Tekova, sa realizuje projekt výstavby nového sociálno-rehabilitačného stredisko v pôvodnej budove kina Tekov. Rekonštrukcia zahŕňa opravu strešnej konštrukcie, fasády, obnovu otvorových konštrukcií, povrchové úpravy, novú elektroinštaláciu, zdravotechniku, ústredné kúrenie a bleskozvod. Stredisko bude poskytovať služby 30 klientom, ktorí sú odkázaní na pomoc, slabozrakí, nepočujúci, alebo majú ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť, ako aj fyzickým osobám, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Hlavnou činnosťou bude sociálna rehabilitácia zameraná na podporu samostatnosti prijímateľov sociálnych služieb.
Podobné podujatia, ako rekonštrukcie bojov na Hrone v Starom Tekove, slúžia ako inšpirácia pre ďalšie regióny. Príkladom je podujatie v Komárňanskej pevnosti, ktorá sa 31. augusta 2024 premení na živé múzeum minulosti. Po prvýkrát v svojej dlhej existencii sa stane svedkom dramatickej rekonštrukcie bojov z obdobia druhej svetovej vojny. Toto výnimočné podujatie sľubuje návštevníkom nielen fascinujúci pohľad na minulosť, ale aj hlbšie pochopenie významných udalostí 20. storočia. Súčasťou programu bude prehliadka pevnosti s odborným sprievodcom a ukážky cvičenia Hasičského a záchranného zboru a Záchrannej zdravotnej služby.
tags: #stary #tekov #rekonstrukcia