Prechádzate sa po izbe, občas zadupete: „Tá podlaha je docela dobrá, trochu sa hojdá, ale položíme nový koberec a bude ako nová.“ Neplatí to vždycky. I u podlahy, ktorá je na prvý pohľad v perfektnom stave, sa ľahko stane, že ju budete musieť rozobrať do hĺbky. S podlahami na trámových stropoch sa stretnete hlavne v bytoch v činžákoch z prelomu storočia, ako sú napríklad tie na pražských Vinohradoch alebo na Smíchove, a tiež v rodinných domoch postavených v prvej polovici 20. storočia.
Keď pripravujete rekonštrukciu domu alebo bytu, riešite, ako veľmi a či vôbec je nutné do podlahy zasahovať. Čím viac sa do podlahy zasiahne, tým je rekonštrukcia drahšia, ale zároveň sa vychytajú možné problémy. Najčastejším dôvodom, prečo musíte zasahovať do celej skladby podlahy, nie je jej vzhľad, ale technický stav spodných vrstiev, alebo tadiaľ potrebujete viesť vnútorné rozvody.
Skladba podlahy na trámovom strope
Podlaha sa skladá z niekoľkých vrstiev, vrchná je nášľapná, po tej chodíte. U starého domu je to napríklad koberec, parkety alebo podlahové PVC. Pod nášľapnou vrstvou je vrstva roznášacia, najčastejšie sú to dosky. Pod nimi je násyp zo škváry alebo stavebnej sute. Keď sundáte dosky roznášacej vrstvy, zistíte, že boli pribité klincami k priečnym trámikom, ktoré sú zapustené v škvárovom násype, tým sa hovorí polštáře. Škvárou to, čomu hovoríme podlaha, končí. Pod podlahou sú opäť dosky, tie tvoria záklop stropu.
Typické problémy a riešenia pri rekonštrukcii podlahy
1. Problém s nášľapnou vrstvou
Ak sa pozriete k špičkám svojich topánok a vidíte 20 rokov starý koberec na rozvrzaných parketách, problém je v najtenšej nášľapnej vrstve. Tú je najjednoduchšie vymeniť. Koberec alebo PVC ľahko vyhodíte a nahradíte novým. U parkiet, alebo správne vlysov, je to iné. Tie sú pribité klincami k doskám pod nimi, teda s vlysy sundáte obe vrstvy naraz. Často ale nie je nutné vlysy meniť, stačí podlahu vyspraviť a zbrúsiť.
2. Hojdajúca sa podlaha a obavy o trámy
Ak ste prešli od dverí k oknu a cítite, ako sa podlaha hojdá, začínate mať obavu, že budú zhnité stropné trámy. Problém je tentoraz naozaj v hĺbke, ale obvykle nie až v samotnej stropnej konštrukcii. Najčastejšie sú zhnité polštáře a dosky roznášacej vrstvy, preto nie je podlaha stabilná a hojdá sa, aj keď samotné trámy sa nepohnú a o poschodie nižšie nič. Zhnité konštrukcie je treba vybúrať a vrstvu škváry alebo sute vyrovnať a na nej položiť nové podlahové OSB alebo Cetris dosky krížom cez seba. Tie nahradia staršie podlahové dosky a celú konštrukciu spevnia. Táto vrstva tlmí hluk z chôdze a funguje taktiež ako požiarna ochrana.
3. Slabá zvuková izolácia stropu
Slabá zvuková izolácia nie je väčšinou problém podlahy samotnej, škvára tlmí dostatočne, problém bude skôr v stropných trámoch. V takom prípade bude treba odstrániť aj vrstvu škváry a dosiek pod nimi, stropné trámy skontrolovať a tie zlé zosilniť alebo vymeniť.
4. Prenikanie chladu zospodu
Ak je izba v prvorepublikovom činžiaku priamo nad chodbou, kde sa netopí, alebo na prízemí nad pivnicou a podlahou preniká do bytu zospodu chlad, je potrebná intervencia. V prípade, že preniká chlad do miestností zospodu, je potrebné odstrániť nielen podlahovú krytinu a dosky, ale čiastočne aj vrstvu škváry. Tú je možné dosypať iným násypom, ale v tenšej vrstve, aby bolo možné pod podlahové dosky položiť minerálnu vatu, tá ale nesmie byť príliš silná, kvôli jej stlačiteľnosti. Na prízemí rodinného domu alebo nad pivnicou bytového domu ste na tom o niečo lepšie, pretože strop nad suterénom je betónový a na betónový strop môžete položiť dosky z polystyrénu.
5. Vedenie vnútorných inštalácií a elektriny
Máte dve možnosti, kadiaľ viesť rozvody vnútorných inštalácií alebo elektriny, buď ich zasekať do stien, alebo ich viesť v podlahe. Zasekanie do stien je na prvý pohľad jednoduchšie, ale hlbokou pozdĺžnou ryhou, ktorú takýto rozvod potrebuje, narušíte statiku domu, a tak je lepšie viesť čo najviac rozvodov vo vrstve škváry v podlahe.
Príkladom je byt v prvorepublikovom činžiaku, kde prebieha rekonštrukcia a robia sa všetky rozvody nové. K radiátoru v spálni je potrebné doviesť rúrky vykurovacieho systému od kotla. Majiteľovi bytu sa ale príliš nechce rozoberať podlahy a radšej by zasekal vykurovanie do stien. Steny okolo miestnosti sú ale tvorené tenkými priečkami hrubými 150 mm vrátane omietky, teda sú to tehly na výšku. Pokiaľ by sa do takej priečky vysekala drážka na rúrku vykurovania, bude mať vrátane tepelnej izolácie priemer 50 mm. Aj so zakrytím omietkou tak bude treba, aby drážka mala hĺbku približne 70 mm, tak zasiahne skoro do polovice priečky a pobeží po celej jej dĺžke.
Rozdíl mezi vodivou a antistatickou podlahou – co potřebujete vědět?
Tepelná a zvuková izolácia dreveného trámového stropu
Tepelná izolácia je pri kúpe starého domu povinná. V súlade so zákonom o energetickej hospodárnosti budov musíte pri kúpe starého domu zaizolovať strop najvyššieho podlažia do dvoch rokov od odovzdania nehnuteľnosti. Ak chcete pritom izolovať drevený trámový strop, mali by ste si prácu dobre naplánovať a vykonať ju veľmi starostlivo. Najlepšie je zavolať si na pomoc odbornú firmu.
Drevený trámový strop musí spĺňať požiadavky na tepelnú a zvukovú izoláciu. Na dosiahnutie želaného výsledku si môžete vybrať z viacerých overených a spoľahlivých konštrukcií:
- Izolačné dosky so systémovými lištami: Slúžia na tlakovo odolnú izoláciu podlahy pod podlahovými doskami.
- Podlahové izolačné dosky pre vysoké prevádzkové zaťaženie: Majú mimoriadne hrubé izolačné vrstvy.
- Izolačné dosky proti kročajovému hluku: Pokladajú sa na podlahy s poterom.
- Suchý podsyp: Je ideálny, ak je konštrukcia podlahy na drevenom trámovom strope nerovná.
Do dreveného trámového stropu môžete zabudovať aj materiály, ako betón alebo hlinené tehly. Ak ich skombinujete s pružnými drevovláknitými doskami, zlepšíte zvukovú izoláciu a dosiahnete aj väčší komfort chôdze. Drevený trámový strop môžete efektívne izolovať pomocou drevovláknitých izolačných dosiek. Používajú sa preto ako izolačná vrstva pod takmer všetky typy podláh. Tlakovo odolné drevovláknité izolačné dosky sa však hodia aj na izoláciu krovov a stien v drevostavbách. Dosky totiž môžete inštalovať všade tam, kde máte na inštaláciu k dispozícii len malé výšky krokiev. Drevovláknité izolačné dosky sú ideálne aj vtedy, keď chcete dosiahnuť mimoriadne dobré izolačné vlastnosti strechy či stien.
Izolačný materiál musí mať dobré izolačné a tepelnoakumulačné vlastnosti, čím sa v dome vytvorí správna klíma. Flexibilné drevovláknité izolačné dosky majú takisto vysokú schopnosť tepelnej izolácie a akumulácie tepla. Tento izolačný materiál šetrný k pokožke sa dá navyše spracovať jednoduchým rezacím náradím. Takéto drevovláknité izolačné dosky sú veľmi flexibilné, extrémne zaťažiteľné a poskytujú optimálnu kročajovú izoláciu vo všetkých oblastiach použitia. Platí to pre hydraulicky tuhnúci poter, ako aj pre suchý podlahový systém, podkladové drevotrieskové dosky, podlahový systém z tehál alebo drevené podlahy.
Suchý podsyp a vyrovnanie nerovností
Výškové rozdiely v drevenom trámovom strope možno vyrovnať suchým podsypom. Existujú sypané produkty z expandovaného ílu ako liapor, ktoré zlepšujú zvukovú izoláciu a pružnosť podlahy. Podsyp z liaporu možno aplikovať na všetky podklady, na ktoré môžete uložiť ďalšie podkladové vrstvy a systémy suchej podlahy. Pre vyrovnanie podlahy na drevenom strope je možné použiť 100% prírodné ľahké keramické kamenivo Liapor s priemerom zŕn 1-4 mm. Vrstva týchto malých keramických guličiek, ktoré sa vypaľujú z 80 mil. rokov starých ílov, vyrovná nerovnosti podkladu a umožní tiež bezpečné uloženie rozvodov kúrenia a elektroinštalácií. Aplikovaná vrstva Liaporu sa urovnáva a hutní iba ručne. Liapor je doporučené ukladať v pruhoch o cca 20% širších, než je formát podlahových dosiek a doskami ho zaklápět priebežne.
Tipy a varianty pre izoláciu dreveného trámového stropu
Dobre izolovaný drevený trámový strop pohlcuje aj zvuk.
Variant č. 1: Vrstvená izolácia s betónovými dlaždicami
Na podlahové dosky uložené na drevenom trámovom strope položte tvrdú drevovláknitú dosku s hrúbkou 3,2 mm. Na to sa položia 5 cm hrubé betónové dlaždice. Ďalšiu vrstvu tvoria tlakovo odolné 40 mm drevovláknité izolačné dosky so systémovými lištami. Na ňu položíte podlahovú konštrukciu - napríklad dosky hrubé 21 mm.
Variant č. 2: Izolácia tlakovo odolnými doskami
Existujúce podlahové dosky zakryte tvrdou drevovláknitou doskou s hrúbkou 3,2 mm. Na vrch uložte izoláciu z tlakovo odolných podlahových izolačných dosiek s hrúbkou 40 mm. Poslednou vrstvou je podlaha.
Variant č. 3: Izolácia medzi trámami
Izolačná vrstva sa musí vložiť medzi stropné trámy. Parapety pod oknami môžu byť potom príliš nízko. Väčšinou sa musia skrátiť aj dvere.
Konštrukčné typy drevených stropov
Pre návrh stropu je potrebné zohľadniť aj to, aké v ňom budú zabudované technické zariadenia (vodovodné, vykurovacie, vetracie rozvody atď.). Nosnú konštrukciu stropu navrhujeme tak, aby vzdialenosť medzi podporami (obvodové a nosné steny, prievlaky a iné) bola čo najmenšia. Drevené stropy sú, pre malé zaťaženie od vlastnej tiaže v porovnaní s masívnymi stropmi (železobetónové monolitické, montované a polomontované na báze tehly alebo pórobetónu), označované ako ľahké konštrukcie.
Povalové stropy
Nosnú funkciu povalových stropov plnia trámy kladené vedľa seba. Trámy sú pospájané skobami alebo šikmo zarazenými drevenými klinmi. Takto spojené trámy fungujú ako súvislá doska. Ďalšia možnosť spriahnutia trámov je pomocou vloženého pera alebo pomocou klinov. Trámy sú uložené buď v drážke, alebo na rímse v nosnej stene. Minimálna šírka uloženia je 80 mm. V mieste komínového otvoru je potrebné urobiť výmenu, ktorá sa s povalovými trámami viaže pomocou šikmých plátových spojov. Tento typ konštrukcie môžeme nájsť najmä v historických budovách. Hlavnými nosnými prvkami sú stropné trámy (stropnice) osovo vzdialené 900 až 1 200 mm. Dĺžka uloženia na obvodovú alebo nosnú stenu je 150 až 200 mm. Čelá trámov treba ošetriť, aby nepodliehali degradácii biologických činiteľov. Medzi čelom trámu a stenou zo silikátu je potrebné nechať medzeru minimálne 50 mm pre odvetranie a ložnú plochu odizolovať proti vlhkosti. Keďže ide o prvky veľkých prierezov (šírka 80 až 200 mm; výška 120 až 300 mm; v závislosti od zaťaženia a rozpätia) nevyhneme sa praskaniu trámov, pokiaľ nebudú z lepeného dreva. Treba to vziať do úvahy hlavne pri strope s priznanými trámami. Tu sa, samozrejme, kladú aj vyššie požiadavky na povrchové opracovanie (minimálne hobľovaním). Na priznané trámy sa zvrchu pribíjajú podlahové dosky s hrúbkou 30 až 45 mm alebo záklop s hrúbkou 25 mm. Najtypickejšou konštrukciou jednopodlažných sedliackych obytných domov je trámový strop s priznanými stropnicami so záklopom z prekladaných dosák s hrúbkou 25 mm a hlinenou mazaninou. Hlinenú mazaninu môžeme nahradiť napríklad škvárovým násypom, v ktorom sú trámce na pribitie podlahy. Násyp zvyšuje požiarnu odolnosť. Záklop môže byť aj čiastočne zapustený. Takýmto spôsobom vieme zmenšiť hrúbku stropu s tým, že trámy sú čiastočne priznané.
Klasické trámové stropy s rovným podhľadom
Klasické trámové stropy s rovným podhľadom majú na spodnej strane obklad z dosák a omietku na trstinovom pletive alebo drevený podhľad. Požiarnu bezpečnosť môžeme zvýšiť tak, že podhľad prichytíme na trámce, ktoré prenášajú len zaťaženie od vlastnej tiaže podhľadu. Prípadné priehyby stropníc sa neprenášajú priamo do podhľadu. Taktiež sa zvýši nepriezvučnosť konštrukcie.
Stropy s oceľovými profilmi
Trámy môžeme vložiť aj do oceľových profilov v tvare I a U. V takom prípade sú profily od seba osovo vzdialené 3 až 4 metre. Stropnice sa osádzajú do spodnej príruby profilov. Navrch sa opäť kladie záklop, násyp a podlaha. Odspodu sa pribíjajú dosky a na ne sa dáva omietka na trstinovom pletive. Dĺžka uloženia oceľových nosníkov je 250 mm, pričom na rozdiel od drevených stropníc sa ich záhlavia môžu bez obáv zamurovať.
Trámové stropy s krížovými vzperami
Pre stropy s veľkým rozpätím (6 až 10 m) je vhodný trámový strop s krížovými vzperami. Stropnice sú navzájom rozopreté krížovými stužidlami s profilom 40 × 80 mm, umiestnenými vo vzdialenosti 1 až 1,5 m. Pevné rozopretie zabezpečuje oceľové ťahadlo s rektifikačným článkom. Stropné trámy sa najčastejšie vyrábajú zo smrekového, jedľového a smrekovcového dreva.
Kazetové stropy
Kazetový strop vzniká vložením priečnych trámov (výmen) medzi stropné trámy (stropnice). Výmeny majú obyčajne polovičnú výšku stropníc, do ktorých sú začapované. Stropnice a výmeny sa spravidla priznávajú, niekedy sa obložia dreveným obkladom, prípadne trstinovým pletivom so štukovou omietkou. Pri obkladaných stropoch sú výmeny falošné, zbíjané z dosák. Kazetová štruktúra stropu sa používala pri náročnejších estetických požiadavkách, s využitím obkladov zo vzácnych drevín alebo s polychrómovanou štukatúrou. Známe sú kazetové stropy s portrétmi a vyobrazeniami erbov, prípadne s ornamentálnymi maľbami.
Fošňové stropy
Fošňové stropy sú pomerne moderné konštrukcie, ktoré boli vynútené úsporou reziva. Pri americkom type fošňového stropu preberajú nosnú funkciu fošne s dimenziou približne 60 × 240 mm, kladené v osovej vzdialenosti 600 mm a zabezpečené proti klopeniu krížovými vzperami vzdialenými od seba 1,5 m. V konštrukcii nazývanej parsimon plnia nosnú funkciu stropnice zo zbíjaných fošní. Prierez stropnice tvorí stredný profil 26 × 120 až 240 mm, obitý obojstranne fošňami 30 až 50 × 120 až 240 mm. Stredný profil je vysunutý tak, aby tvoril vymedzovací nos na uloženie tehál. Osová vzdialenosť stropníc je 330 mm a je určená rozmerom plnej alebo dutej tehly, ktorá tvorí podklad pod podlahu. Hĺbka uloženia je 80 až 120 mm. Proti klopeniu sú stropnice rozopreté presne prirezanými vložkami z dosák vo vzdialenosti 1 až 1,5 m. Každá tretia až štvrtá stropnica je ukotvená do nosnej steny trámovými kliešťami. Tehlové vložky sú izolované od nosníkov pásmi lepenky alebo asfaltovým náterom a po položení sa zalejú riedkou maltou.
Moderné riešenia drevených stropov
V súčasnosti, pri rozpätiach do 6 m, sa vo fošňových a trámových stropoch využívajú nosné prvky z lepeného lamelového dreva. Takéto prvky majú väčšiu únosnosť, a teda klesá hrúbka stropnej konštrukcie. Pomocou moderných technológií vieme vyrobiť duté drevené tvarovky. Ide o prefabrikované prvky, ktoré majú veľmi dobré mechanické vlastnosti. Jednotlivé dielce sa navzájom spájajú pomocou pera a drážky, čím vznikne tuhá doska. Strop má veľmi dobré zvukovoizolačné vlastnosti, ktoré vieme zlepšiť tým, že otvory v dielcoch vyplníme zvukovou izoláciou. Ďalšou možnosťou, ako zvýšiť nepriezvučnosť, je pridanie zaveseného podhľadu alebo pridanie vrstvy s veľkou plošnou hustotou.
Masívne stropnice sa v poslednom čase nahrádzajú prvkami zloženého prierezu. Najčastejšie ide o I-profily, ale používajú sa aj priehradové nosníky s diagonálami z prelisovaného plechu. Pásnice I-profily sú z masívneho dreva, steny najčastejšie z OSB dosák alebo z vlnitého plechu. Výhodou nosníkov je vysoká únosnosť (dajú sa realizovať väčšie rozpony), ktorá sa v miestach, kde pôsobia malé posúvajúce sily môže oslabiť otvormi v stene nosníka pre inštalačné rozvody. Ide o obdobu povalového stropu. Pri povalových stropoch sa používa najčastejšie masívne drevo trojstranne opracované. Pri tomto type však používame plnostenné lepené profily, ktoré do seba zapadajú na pero a drážku.
Spriahnutý drevobetónový strop
Drevené stropy trpia dvoma hlavnými nedostatkami - nízkou vzduchovou nepriezvučnosťou a nízkou tepelno-akumulačnou schopnosťou (čo je problém najmä pri navrhovaní nízkoenergetických a pasívnych budov). V snahe vyriešiť tieto nedostatky vznikol spriahnutý drevobetónový strop. Ide o spojenie trámového, krabicového alebo masívneho stropu s vrstvou betónu pomocou klinov, dosák s prelisovanými hrotmi a podobne. Ďalšími prednosťami tejto konštrukcie sú lepšie mechanické vlastnosti (betónová časť je namáhaná na tlak, drevená na ťah) a zvýšenie požiarnej bezpečnosti.
Rozdíl mezi vodivou a antistatickou podlahou – co potřebujete vědět?
Praktické aspekty sanácie a kladenia podlahy na drevenom strope
Pri sanácii budov s drevenými trámovými stropmi je nevyhnutné najskôr overiť stav konštrukcie a zohľadniť zaťaženie stropu. Pokiaľ zobytňujete podkrovie, predtým, ako sa pustíte do novej podlahy na starom drevenom trámovom strope, overte si stav konštrukcie a možné zaťaženie stropu. V prípade potreby treba strop opraviť (napríklad zoskrutkovať uvoľnené palubovky), podklad sa nesmie prehýbať alebo pružiť. Na zabezpečenie celoplošného kladenia podlahových prvkov je potrebné podklad vyrovnať vyrovnávacím podsypom. Na zvukovo-technickú sanáciu možno vo všeobecnosti použiť iba systémy s malou výškou a relatívne malou plošnou hmotnosťou. Suché plávajúce podlahy s vyrovnávacím podsypom sú výhodné nielen vďaka nízkej hmotnosti, na rozdiel od podláh betónových sa vyznačujú výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami a fungujú taktiež ako kročajová izolácia. Na drevených trámových stropoch sa z izolačno-technických dôvodov neodporúča použiť dosky z penového polystyrénu. Na tento typ stropov sú vhodnejšie drevovláknité dosky alebo dosky s minerálnou izoláciou.
Voštinový izolačný systém
Sadrovláknité podlahové prvky sa ukladajú celoplošne, čo si vyžaduje vyrovnanie podkladu vyrovnávajúcim podsypom. Do starých budov sa hodí voštinový izolačný systém. Podlahová voština sa kladie celoplošne na nosnú časť stropu. Postranné prečnievajúce papierové pásiky zabezpečujú pozdĺžne a priečne prekrytie. Rozvody široké maximálne do 10 cm sa môžu zrezať a zasypať do podlahovej voštiny. Voštiny sa potom vypĺňajú voštinovým zásypom. Pokiaľ bude pri sanácii starých drevených trámových stropov potrebné výškové dorovnanie, môžu sa použiť podlahové voštiny s presypaním voštinového zásypu maximálne 3 mm. Ak nie je toto výškové dorovnanie dostatočné, ďalšie výškové vyrovnanie nad podlahovou voštinou je potrebné realizovať pomocou vyrovnávacieho podsypu. Na zabezpečenie optimálnej zvukovej izolácie musí podlahová voština doliehať priamo na nosnú časť stropu. Zrezanie sa realizuje nožom na rezanie kobercov. Uložené podlahové voštiny vyplňte voštinovým zásypom. So zasypávaním sa začína od dverí a pokračuje sa opatrne cez už vyplnené voštiny. Voštinový zásyp sa zarovná pomocou sťahovacej oceľovej laty tak, aby vznikol rovný podklad na kladenie sadrovláknitých podlahových prvkov. Na zhutnenie voštinového zásypu s hrúbkou 60 mm sa odporúča použiť elektrické vŕtacie kladivo s vypnutou funkciou vŕtania. Na voštinový zásyp by sa preto z dôvodu izolácie krokového hluku mali klásť podlahové prvky - sadrovláknité dosky s vrstvou drevovláknitej alebo minerálnej izolácie.
Postup kladenia sadrovláknitých podlahových prvkov
- Overenie rovinnosti podkladu: Pred kladením sadrovláknitých podlahových prvkov treba overiť stav existujúcej konštrukcie a zhodnotiť zaťaženie stropu. Vodováhou zistite nerovnosti.
- Príprava stropu: V prípade potreby strop opravte a uvoľnené palubovky zoskrutkujte, čím zabránite prehýbaniu a pruženiu podkladu.
- Okrajový izolačný pás: Na zamedzenie zvukových mostov sa na zvislé steny položia okrajové izolačné pásky. Izolačné pásky musia oddeliť podlahový prvok (vrátane podlahovej krytiny) od obvodových stien.
- Kladenie podlahovej voštiny: S kladením voštiny sa začína od kúta miestnosti a pokračuje sa v smere zľava doprava. Podlahová voština sa kladie na nosnú časť stropu celoplošne s dodržaním priebežných škár. Zrezanie voštiny na potrebný rozmer sa realizuje pomocou noža na rezanie kobercov.
- Voštinový zásyp: Uložené podlahové voštiny sa následne vyplnia voštinovým zásypom. Voštinový zásyp sa zarovná pomocou oceľovej sťahovacej laty, a to na hornú hranu voštiny tak, aby vznikol rovný podklad na kladenie sadrovláknitých podlahových prvkov.
- Zrezanie prvej dosky: Na prvej doske sa na priečnej a pozdĺžnej strane odreže prečnievajúca polodrážka. Odporúča sa použiť ručnú okružnú pílu (najlepšie ponornú) s pílovým kotúčom z tvrdokovu.
- Uloženie prvej dosky: Prvá doska sa položí do zadného ľavého kúta. Dosky sa kladú pozdĺž najdlhšej steny alebo od zadného ľavého rohu.
- Nanesenie lepidla: Na polodrážku prvého podlahového prvku sa nanesie podlahové lepidlo v dvoch pruhoch s priemerom 5 mm v jednom pracovnom kroku. Aby sa zabránilo znečisteniu rúk pri lepení polodrážok, odporúča sa použiť ochranné rukavice. V praxi sa osvedčili takzvané tekuté rukavice (krém na ruky).
- Zlepenie dosiek: Na druhej doske prvého radu sa odreže len prečnievajúca polodrážka na pozdĺžnej strane. Prečnievajúca polodrážka na priečnej strane sa uloží do nanesenej vrstvy lepidla na prvej doske. Podlahové prvky sa musia v priebehu desiatich minút vzájomne zoskrutkovať alebo zosponkovať. Inak dôjde k vypeneniu lepidla a nadvihnutiu prvku. Maximálne vzdialenosti spojovacích prostriedkov sú 15 cm (cementovláknité dosky pri použití skrutiek a sponiek alebo sadrovláknité podlahové prvky pri použití sponiek) až 20 cm (sadrovláknité podlahové prvky pri použití rýchlorezných skrutiek).
- Celoplošné uloženie dosiek: Ďalší rad dosiek sa začína odrezaným zvyškom poslednej dosky prvého radu (min. dĺžka 200 mm) s rovnakým odsadením škáry. Pri kladení treba zabrániť tomu, aby sa nerovnosti steny prenášali na podlahové prvky. Aby ste ich položili rovno, vyrovnajte prvý rad pomocou pravítka. Podlahové prvky sú pochôdzne, treba sa však pohybovať opatrne.
- Odstránenie vytečeného lepidla: Po vytvrdnutí podlahového lepidla po približne 24 hodinách sa jeho vytečené zvyšky odstránia škrabkou na lepidlo, špachtľou alebo dlátom.
- Príprava na podlahovú krytinu: Podlahové prvky majú z výroby na povrchu vrstvu základného náteru. Vo väčšine prípadov je však pred kladením finálnej podlahoviny potrebné realizovať ďalší náter.