Kedy sa v bytoch zapína kúrenie podľa vyhlášky: Kompletný sprievodca

Máte pocit, že sa vonku už príliš ochladilo, ale u vás v byte sa nekúri? Je možné, že sa ešte nezačalo povinné vykurovanie. S príchodom jesene a chladnejších dní sa nevyhnutne otvára aj otázka vykurovania bytov a domov. Mnohí z nás sa už stretli so situáciou, kedy vonkajšie teploty naznačujú potrebu tepla v interiéri, no radiátory zostávajú chladné. Kedy presne sa začína povinné vykurovanie a aké legislatívne rámce túto problematiku upravujú? Je to skutočne bežná otázka súvisiaca s prichádzajúcou jeseňou či odchádzajúcou zimou. Nie jeden majiteľ bytu, respektíve člen domácnosti sa už informoval u miestneho dodávateľa tepla či správcu bytov. Koľkí z nás však poznajú tú správnu odpoveď?

Legislatívny rámec vykurovania a definícia vykurovacieho obdobia

Problematiku dodávky tepla na vykurovanie upravuje na Slovensku najmä Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. a jeho vykonávacia Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. Tieto predpisy definujú vykurovacie obdobie ako určený čas dodávky tepla na vykurovanie. Dodávku tepla podrobne opisuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. a Vyhláška č. 630/2005 Z. z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá rozoznáva teplotné aj dátumové kritériá sezóny.

Podľa § 1 ods. 1 písm. b) a ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 151/2005 Z. z. sa toto obdobie začína spravidla 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí sa 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Je dôležité poznamenať, že tieto dátumy sú skôr orientačné. Reálny začiatok a trvanie vykurovacej sezóny závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od poveternostných podmienok. Samozrejme, každý rok je iný, a teda aj vykurovanie sa reálne začína podľa počasia.

Podmienky pre spustenie vykurovania

Zákon a vyhláška jasne definujú, kedy sa má vykurovanie začať. Vykurovanie sa začína, ak vo vykurovacom období (1. september - 31. máj) vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pod 13 °C. Teplo sa začne dodávať vtedy, keď priemerná denná teplota počas dvoch dní po sebe klesne pod 13 °C. Kľúčovým predpokladom je tiež, že podľa predpovede vývoja počasia sa v nasledujúcom dni neočakáva pokles pod túto hodnotu, čo znamená, že dodávka sa spustí len v prípade, že sa neočakáva opätovné oteplenie. Teplárne začínajú s oficiálnymi dodávkami tepla až vtedy, keď dva po sebe idúce dni klesne priemerná denná teplota pod 13 °C a zároveň sa ani na ďalší deň nečaká vyššia teplota. Denne merajú teplotu vonkajšieho prostredia v tieni o 7:00, o 14:00 a o 21:00 h a ak sú splnené spomínané podmienky, vykurujú.

Výpočet priemernej dennej teploty

Presný výpočet vonkajšej priemernej dennej teploty je kľúčový pre určenie spustenia alebo prerušenia vykurovania. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. sa vonkajšia priemerná denná teplota vypočíta z vonkajších teplôt meraných v tieni o 7:00 hod., o 14:00 hod. a o 21:00 hod. Pri tomto meraní je potrebné vylúčiť vplyv sálania okolitých stien bytových domov. Priemer sa získava, keď sa súčet všetkých štyroch hodnôt - teplota nameraná o 21:00 h sa započítava dvakrát - vydelí štyrmi.

Podmienky pre prerušenie a ukončenie vykurovania

Rovnako presne sú definované aj podmienky pre prerušenie dodávky tepla. Dodávateľ tepla je povinný prerušiť vykurovanie, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období vystúpi počas dvoch po sebe nasledujúcich dní nad 13 °C a podľa predpovede sa v nasledujúcom dni neočakáva pokles pod túto hodnotu. Táto podmienka je definovaná v § 17 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. a v § 2 ods. 3 vyhlášky č. 152/2005 Z. z. Ak priemerná denná teplota aspoň dva dni po sebe stúpne nad 13 °C a podľa predpovede počasia by sa nemalo ochladiť, teplári dodávku tepla prerušia. Z vyhlášky taktiež vyplýva, že kúrenie sa môže dočasne vypnúť, ak priemerná denná teplota počas dvoch dní za sebou vystúpi nad 13 °C a predpoveď neukazuje, že by sa mala znova ochladiť. Ak sa znovu ochladí, dodávateľ kúrenie opäť zapne. Aj prerušenie alebo ukončenie centrálnych dodávok tepla sa odvíja od priemerných denných teplôt a prognózy počasia. V prípade, že teplota vzduchu počas dňa krátkodobo stúpne nad 17 °C, systém automaticky kúrenie preruší.

Možnosť dohody o vyššej teplote pre začiatok kúrenia

Hoci legislatíva stanovuje hranicu 13 °C pre spustenie kúrenia, niekomu sa táto hodnota môže zdať príliš nízka, najmä ak v byte pociťuje chlad. Preto vyhláška umožňuje dodávateľovi tepla dohodnúť sa so správcom bytového domu (či už spoločenstvom vlastníkov bytov alebo bytovým družstvom) aj na vyššej teplote, pri ktorej má začať kúriť. Táto dohoda môže zabezpečiť vyšší komfort bývania počas prechodných období. Na druhej strane, nie každému musí skoršie vykurovanie vyhovovať.

Rozdiely vo vykurovaní: Byty vs. Rodinné domy

Situácia týkajúca sa vykurovacej sezóny sa líši v závislosti od typu bývania. V rodinných domoch si vykurovacie obdobie stanovuje majiteľ individuálne. Má väčšiu mieru voľnosti a kúriť si môže podľa vlastnej potreby a uváženia. V tomto prípade vám stačí kúriť iba podľa potreby a ak bývate v rodinnom dome, vykurovacia sezóna vám začína aj končí individuálne. Vplyv na to má skutočnosť, že rodinné domy sú izolované obytné jednotky s horšou akumuláciou teploty, ako tomu je v bytovke. To sa prejaví najmä na konci vykurovacej sezóny, keď po vypnutí kúrenia príde k zníženiu teplotného komfortu prakticky v priebehu 24 hodín. Z uvedených podmienok jednoznačne vyplýva, že kým v staršom rodinnom dome na severe Slovenska môže trvať vykurovacia sezóna pokojne aj 9 mesiacov, v novostavbe na juhu to môže byť len od novembra do marca.

Domácnosti pripojené na centrálne ústredné vykurovanie však takú možnosť voľby nemajú. Na systém centrálneho vykurovania je na Slovensku pripojené veľké množstvo domácností, hlavne v bytoch. Centrálne zdroje sú najväčším dodávateľom tepla a teplej vody pre domácnosti v bytových domoch. Výhodou bytov s centrálnym diaľkovým vykurovaním je to, že sa ich obyvatelia nemusia o nič starať. V bytových domoch pripojených na centrálny zdroj tepla (CZT) je situácia iná. Vykurovacia sezóna sa riadi spomínanou vyhláškou č. 152/2005 Z. z. a jej spustenie je závislé od vonkajších teplôt a kalendárnych dátumov, ako bolo podrobnejšie opísané vyššie. Väčšina bytových domov na Slovensku je pripojená na centrálny zdroj tepla, no menej časté sú aj domy s vlastnou kotolňou alebo byty s individuálnym kúrením. V každom meste sa tak vykurovacia sezóna začína nezávisle od ostatných a každý rok to môže byť inokedy.

Optimálna vnútorná teplota a tepelná pohoda

Zákon a vyhláška tiež definujú požadovanú vnútornú teplotu v obytných priestoroch. Teplo na vykurovanie musí byť dodávané tak, aby bola dosiahnutá výsledná teplota ti vo vykurovaných priestoroch podľa prílohy k vyhláške. Táto teplota by mala byť v maximálnej odchýlke (ti - 1) °C až (ti + 3) °C. Výslednou teplotou ti je vnútorná teplota v miestnosti meraná podľa § 2 ods. 1 písm. o) zákona č. 657/2004 Z. z.

Príloha k vyhláške č. 152/2005 Z. z. špecifikuje odporúčané výsledné teploty pre rôzne typy priestorov:

Pre obývacie miestnosti je vo vyhláške odporúčaná minimálna teplota 20 °C. Okrem obývačky sa tým myslia aj iné priestory, kde sa bežne počas dňa zdržujete. V kúpeľni odporúča vyhláška naopak oveľa vyššiu teplotu, minimom by malo byť aspoň 24 °C. Dôvod je zrejmý, počas umývania v sprche alebo vo vani je telo náchylnejšie vnímať teplotný diskomfort. Ak ide o vykurované chodby a priestory, tu sa odporúča teplota aspoň 15 °C.

Je dôležité dodržiavať tieto odporúčané teploty, pretože príliš vysoká teplota v byte môže viesť k zdravotným problémom, ako je vysušovanie slizníc a zníženie vlhkosti vzduchu, a zároveň k zbytočnému plytvaniu energiou. Častou chybou pri kúrení býva prehrievanie miestností. Ak budete v byte, dome alebo v iných priestoroch kúriť dlhodobo oveľa viac, má to viacero rizík. Prvou kategóriou sú zdravotné, dochádza napríklad k vysušovaniu slizníc a k zníženiu vlhkosti vzduchu všeobecne v interiéroch.

Príprava na vykurovaciu sezónu

Aby bola vykurovacia sezóna čo najefektívnejšia a najúspornejšia, je vhodné pred jej začiatkom vykonať niekoľko opatrení:

• Termostatické hlavice: V čase, keď sa nekúri, a predovšetkým pred začiatkom vykurovacej sezóny (pred 1. septembrom), je dobré nechať termostatické hlavice naplno otvorené. Pri začatí vykurovania ich otvorte na najvyššiu hodnotu a overte funkčnosť radiátora.
• Odvzdušnenie radiátorov: Na začiatku vykurovacej sezóny je potrebné odvzdušniť radiátory v bytoch, najmä na vrchných poschodiach, pokiaľ nie sú nainštalované samoodvzdušňovacie ventily.
• Regulácia ÚK v bytovom dome: Bytový dom má tiež svoju UK miestnosť (na reguláciu ústredného kúrenia), kde možno centrálne upraviť prietočnosť systému.

Efektívne vykurovanie a úspora nákladov

Koľko zaplatíme za vykurovanie, závisí nielen od rozdielu vnútornej a vonkajšej teploty, ale tiež od doby, po ktorú vykurovacie obdobie trvá. Dĺžka vykurovacej sezóny je veľmi individuálna a závisí od toho, pri akej vonkajšej teplote začíname kúriť. Vykurovacie obdobie určuje do veľkej miery náklady každej domácnosti na plyn či elektrinu. Čím skôr klesne teplota na jeseň a čím neskôr sa oteplí na jar, tým viac zaplatíte za kúrenie. Dlhá a tuhá zima znamená vysoký účet za teplo, a to tak v byte, ako aj v rodinnom dome.

Rozpočítavanie nákladov v bytových domoch

V prípade bytových domov s centrálnym zdrojom tepla sa časť nákladov za odobraté teplo spravidla rozpočítava pomerne. Opak je pravdou, časť nákladov za odobraté teplo bytovým domom sa spravidla rozpočítava pomerne podľa podlahovej plochy jednotlivých bytov, a teda platiť bude každý. Uvedený spôsob rozpočítavania nákladov však má aj svoje rácio, keďže byty v strede bytového domu by teoreticky nemuseli zapínať svoje radiátory aj celú zimu a nechali by sa doslova vykúriť na úkor svojich susedov. Tento spôsob môže byť založený na ploche bytu alebo na skutočnej spotrebe nameranej meračmi. V minulosti bolo bežnejšie rozpočítavanie podľa podlahovej plochy, no platná legislatíva pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie pomerovým rozdeľovačom tepla prikladá menšiu váhu. Obyvatelia domu by mali byť informovaní o pomere medzi podlahovou plochou bytu a meračmi tepla (napríklad 60 % - 40 %). Pri meraní spotreby tepla pre majiteľov bytov sa dnes najčastejšie používa spôsob rozdelenia nákladov podľa plochy bytu a podľa skutočnej spotreby nameranej meračmi.

Tipy na úsporu energie počas vykurovacej sezóny

Aj malé zmeny v správaní môžu priniesť značné úspory. Zníženie potreby tepla počas vykurovacieho obdobia priemerne o 1 °C prináša úsporu až 5 % pôvodných nákladov. Ak sa vám niektoré zo spomínaných rád zdajú pre úsporu kúrenia ako málo významné, zníženie potreby tepla počas vykurovacieho obdobia priemerne o 1 °C prináša úsporu až 5 % pôvodných nákladov:

• Ak nie ste v danej miestnosti, znížte v nej kúrenie, no úplne ho nevypínajte, postačí napríklad zníženie o 5 °C. Miestnosť tak nevychladne a jej následné vykúrenie nebude energeticky náročné. Pri odchode z bytu termostatické hlavice úplne nevypínajte, teplotu len znížte o jeden stupeň.
• Používanie programovateľného termostatu môže účty za vykurovanie znížiť až o 20 %.
• Taktiež je vhodné zvážiť investíciu do úsporných LED svietidiel a žiaroviek, ktoré počas dlhších zimných večerov môžu priniesť dodatočné úspory na elektrickej energii.
• Správne vetranie: Vetrajte krátko a intenzívne (2 - 4 minúty). Za tento čas sa vzduch v priestore vymení a ochladí, no steny zostanú teplé. Dlhodobé pootvorené okno alebo vetračka spôsobuje únik tepla. V zime je odporúčané vetrať krátko a intenzívne, viackrát denne s uzavretým termostatickým ventilom. Ak budete vetrať dlhšie a celým otvoreným oknom, radiátor vypnite úplne, aj keby to malo byť iba na 15 minút, aspoň vám teplo nebude unikať.
• Regulácia teploty: Neprekurujte miestnosti. Každý stupeň zníženia teploty môže priniesť úsporu až 6 % nákladov. Ideálna teplota v obývačke je okolo 21 °C, v spálni stačí 18 °C.
• Nezakrývanie radiátorov: Ak máte radiátorové kúrenie, nezakrývajte ho nábytkom, drevenými panelmi a dajte pozor, aby nebolo zastreté záclonami alebo sedacou súpravou. Radiátory by nemali byť zakryté nábytkom, drevenými panelmi, záclonami či sedacou súpravou, aby teplo mohlo voľne prúdiť do miestnosti. Krátke záclony siahajúce po parapetnú dosku sú ideálne.
• Správna vlhkosť vzduchu: Správna vlhkosť vzduchu (ideálne 40-60%) ovplyvňuje tepelnú pohodu a spotrebu tepla.
• Izolácia: Skontrolujte tesnenia okien, dverí a odstráňte netesnosti, ktoré spôsobujú úniky tepla. Zateplenie: Absolútne najväčší vplyv na vykurovanie v byte a náklady za kúrenie má tepelná izolácia konštrukcie bytovky. Nehovoríme pritom iba o zateplení fasády, ale aj o zateplení strechy a izolácii spodnej konštrukcie. Ak to môžete ovplyvniť, zlepšite izoláciu priestoru, najjednoduchšia je výmena okien, ak bývate v dome, izolujte fasádu, podlahu a tiež strop.
• Umiestnenie a orientácia: Faktory ako umiestnenie bytu (prízemie nad pivnicami, strecha, okraje) tiež vplývajú na spotrebu tepla. Byty na prízemí nad pivnicami, na streche a na okrajoch majú spravidla vyššiu spotrebu tepla.
• Zónovanie vykurovania: Kúrte len tam, kde je to potrebné, a znižujte teplotu v nevyužívaných miestnostiach.
• Využívajte pasívne slnečné teplo: Počas dňa nechajte miestnosti prehriať slnkom, večer zatiahnite závesy alebo rolety.

Ako sa vyhnúť chybám pri vykurovaní

Starostlivosť o vykurovací systém je kľúčová. Aby vykurovací systém fungoval efektívne a bezproblémovo počas celej sezóny, je dôležitá jeho pravidelná starostlivosť:

• Príprava pred sezónou: Krátkodobá príprava (tesne pred sezónou) zahŕňa servis kotla, kontrolu tlaku v systéme, odvzdušnenie a kontrolu radiátorov, kontrolu rozvodov a izolácie a platnú revíziu komína. Dlhodobá príprava (mimo sezóny) zahŕňa opatrenia ako zateplenie budovy, výmena starého kotla, inštalácia termostatických hlavíc či inteligentných riešení vykurovania.
• Prevádzka a údržba počas sezóny: Kontrola systému zahŕňa sledovanie tlaku v systéme (ideálne 1,0 - 1,5 bar), tichý chod čerpadiel a ventilátorov a pravidelné sledovanie spotreby energie, ktoré pomáhajú odhaliť prípadné neefektivity alebo poruchy. Odvzdušnenie radiátorov: V prípade nerovnomerného ohrevu alebo zvukov v radiátoroch je dôležité ich včas odvzdušniť. Stav vykurovacej sústavy: To, koľko budete platiť v bytovke za kúrenie, je závislé aj od pravidelnej údržby vykurovacej sústavy. Samozrejmosťou by malo byť pravidelné odvzdušňovanie radiátorov a kontrola izolácie rozvodov v spoločných priestoroch.
• Správne ukončenie vykurovacej sezóny: Po ukončení kúrenia sa odporúča postupne znižovať teplotu, vykonať technickú kontrolu kotla, skontrolovať a v prípade potreby odvzdušniť radiátory a zabezpečiť revíziu komína.

Dodávatelia tepla pozorne sledujú vývoj počasia a systémy sú schopné efektívne prispôsobiť dodávku tepla. Počas teplých dní dochádza k primeranému útlmu kúrenia a vo večerných hodinách sa kúrenie opäť zintenzívni.

tags: #podla #vyhlasky #sa #kedy #pusta #kurenie