Pošramotená povesť nekvalitných plochých striech z minulosti upadá do zabudnutia a ploché strechy sa v súčasnosti stali jedným zo základných prvkov modernej architektúry. Plochá strecha môže byť prvkom nadčasového dizajnu a moderného vzhľadu, ale aj dôvodom nejednej vrásky na čele majiteľa domu. Druhý prípad sa samozrejme týka iba nezvládnutej realizácie strechy.
Aktuálne platná technická norma STN 73 1901 rozdeľuje strechy na ploché, šikmé a strmé. Pre určenie rozdelenia striech je rozhodujúci sklon vonkajšieho povrchu krytiny. Sklon 0° nie je v norme nikde uvedený. Odporúčaný je však sklon povlakovej hydroizolačnej vrstvy (krytiny), ktorý by mal predstavovať najmenej 1° a musí smerovať k odvodňovacím prvkom. Každá strecha bez výnimky, teda aj plochá, musí spoľahlivo slúžiť svojmu účelu. Plochá strecha musí zvládať všetky vrtochy počasia bez toho, aby niekde zatekala.
Pri rodinných domoch je bežne využívaná jednoplášťová strecha. V prípade pasívnych, či nízkoenergetických montovaných domov sa však často môžete stretnúť s dvojplášťovou strechou. V prvom prípade je interiér domu od exteriéru oddelený jedným plášťom. Dvojplášťová plochá strecha je tvorená dvomi nosnými konštrukciami, ktoré sú navzájom oddelené prevetrávanou vzduchovou medzerou. V nosnej konštrukcii spodného plášťa je použitá parozábrana a tepelnoizolačná vrstva. Nosnú konštrukciu horného strešného plášťa zasa tvorí expanzná vrstva a povlaková krytina.
Plochá strecha prináša v porovnaní so sedlovou strechou niekoľko benefitov. Viaceré z nich sa odvíjajú od oveľa menšej plochy, ktorú takýto typ strechy zaberá a v konečnom dôsledku tak môže byť investícia do plochej strechy nižšia. Okrem spomínanej úspory energií a finančných prostriedkov možno plochú strechu využiť na vybudovanie priestrannej terasy alebo záhrady.
Drevené nosníky ako základ modernej strechy
Drevené nosníky majú omnoho širšie využitie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Okrem drevostavieb sú vhodné na zhotovenie stropov murovaných a betónových stavieb, dokonca ich možno kombinovať s oceľovými spriahnutými nosníkmi. Vďaka použitiu dreva, ktoré počas svojho rastu prirodzene viaže z prostredia CO2, tak môže vzniknúť hybridná stavba spĺňajúca kritériá trvalo udržateľnej výstavby.
Nosníky Steicojoist sa vyrábajú v troch základných rozmeroch - so šírkou pásnic 45, 60 a 90 mm a s výškou pásnic 39 mm. Nosníky môžu mať celkovú výšku 200 až 400 mm. Vďaka svojmu tvaru a vlastnostiam sú ideálne na zhotovenie konštrukčných prvkov, ktoré sú vysokonamáhané na ohyb, ako sú spomínané krokvy alebo stropné nosníky. Štandardná dĺžka nosníkov je 10, 11, 12 a 13 m. Maximálna dodávaná dĺžka je 16 m. Všetky nosníky sú dostupné s tepelnou izoláciou stojiny, ktorú tvoria pásy drevovláknitej izolácie presne narezané na požadovaný rozmer. Vo výrobe vložená izolácia stojiny zabezpečuje zvyčajný obdĺžnikový prierez.
Optimalizovaná geometria nosníkov umožňuje ich použitie na zhotovenie strešných konštrukcií s vysokými požiadavkami na tepelnú ochranu. Normalizovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla, ktorý je pre šikmé strechy nad obytným priestorom so sklonom ≥ 45° stanovený na Ur2 = 0,22 W/(m2 . K), a odporúčanú hodnotu Ur3 = 0,15 W/(m2 . K) možno bez problémov splniť vhodnou kombináciou vrstiev drevovláknitej tepelnej izolácie.
Možnosti využitia drevených nosníkov
Cez štíhlu stojinu nosníkov možno vytvoriť prierazy na vzduchotechniku a viesť cez ne potrubia. Napr. pri bungalove, ktorý bude mať krov zhotovený z týchto nosníkov, môže stavebník viesť v tejto konštrukcii všetky rozvody. Nie je potrebné realizovať znížený strop, čo predstavuje ďalšie náklady navyše. Takýto krov potom môže pohodlne zatepliť fúkanou izoláciou.
Vŕtané otvory s priemerom max. 25 mm sa môžu umiestniť v stojine ľubovoľne. Vzdialenosť medzi otvormi musí byť minimálne 25 mm. Obdĺžnikový otvor s rozmermi max. 14 × 40 mm. Do stredu stojiny možno umiestniť vŕtané otvory s priemerom max. 38 mm. Vzdialenosť medzi otvormi musí byť minimálne 78 mm.
Priznaný krov v interiéri predstavuje nielen architektonicky zaujímavé riešenie, ale zároveň šetrí priestor, pretože zateplenie krovu sa realizuje nad krokvami. Na obitie nosníkov a na zhotovenie záklopu je vhodná trojvrstvová masívna smreková doska tzv. biodoska. Biodoska sa upevňuje na nosníky klincami bez hlavičky, rovnako sa vytvára aj záklop. Z exteriérovej strany sa potom uloží vrstva drevovláknitej izolácie.
Práve na tento účel je využitie nosníkov Steicojoist ideálne. Po rozložení sa nosníky kotvia do steny drevostavby. Ak sa ukladajú na nosné murivo, pripevňujú sa pomocou kovových vložiek. Na nosníky sa potom kladie OSB doska a zvyšné vrstvy podlahového systému. Celková nosnosť takéhoto stropu je ešte omnoho vyššia. Pri výške nosníkov 300 až 360 mm je únosnosť stropu úplne bezpečná (dokáže preniesť zaťaženie zaparkovaného auta). Ak zoberieme, že v jednom metri sú tri nosníky, ich únosnosť je 600 kg/m úžitkového zaťaženia. Podhľad možno pri strope z drevených nosníkov riešiť viacerými spôsobmi.
Nosníky STEICOjoist sú vhodné vďaka ich nosnosti až do 3,8 tony dokonca na výstavbu bytových domov.
Väzníkové strešné konštrukcie
V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa začali používať väzníkové strešné konštrukcie. Nie sú potrebné vnútorné podporné steny, t.j. dispozičné usporiadanie je možné kedykoľvek prispôsobiť, nie je potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore strechy. Statický návrh a výpočet každej konštrukcie je vypracovaný individuálne pomocou špeciálneho softvéru pre zabezpečenie maximálnej bezpečnosti. Rýchlo vyrobené (do 1 dňa), a rýchlo zmontované (do 2-3 dní).
Vďaka precíznej a premyslenej statike strechy sa využíva približne o 30% menej dreva ako pri klasických strešných konštrukciách. Dá sa využiť aj pri plochých strechách. Nosnosť konštrukcie vždy prispôsobujeme podľa individuálnych požiadaviek investora.
Priestor pod konštrukciou strechy je využiteľný ako úložný priestor a v mnohých prípadoch je možnosť použiť aj ako obytné podkrovie. Jeho využiteľnosť sa osvedčila aj pri rekonštrukcií rodinných domov, keďže odľahčená konštrukcia strechy a statické pôsobenie je menšou záťažou pre steny a základy domu. Väzníkové strechy sú lacnejšie a zanechávajú menšiu ekologickú stopu.
Podhľad môže byť priamo zavesený na spodné pásy väzníkov, tzn. vybudovanie masívneho stropu (betónový, keramický, drevený, atď.) nie je potrebné. Môže presiahnuť voľné rozpätie až 34 metrov bez vnútornej podpory a ďalších nákladov. Má mnohostranné využitie a dajú sa ním realizovať akýkoľvek tvary a nápady - horolezecké steny, lávky, kopuľe, atď.
MYSLITE NA TO, ŽE BELATTI VÁM ŠETRÍ FINANCIE OD ÚPLNÝCH ZÁKLADOV. Čísla neklamú: s väzníkovou strechou môžete ušetriť na investíciách, ale nie na kvalite. Za kratší čas, za menej peňazí, môžete mať strechu postavenú z kvalitných certifikovaných surovín.
Ploché strechy v kontexte drevostavieb a medzinárodných štandardov
Drevostavby získavajú rok od roku čoraz väčšiu dôležitosť a popularitu v našich krajinách (SK a CZ). Aj u nás boli už realizované prvé projekty plochých striech v drevostavbách na objektoch s väčšou plochou. Avšak určite je dobré pozrieť sa na túto problematiku k našim blízkym západným susedom, kde skúsenosť a neprerušená technická prax, ale hlavne schopnosť poučiť sa z vlastných chýb dali vznik bezproblémovým detailom, ale aj celému technickému konceptu riešenia. Tak mohli vznikať projekty drevostavieb s plochou strechou nielen v oblasti výstavby RD, ale aj v oblasti občianskej výstavby a dokonca priemyslu. Cieľom tohto článku je teda vysvetlenie si pravidiel technickej praxi a spôsobov návrhu pre bezpečnú dvojplášťovú plochú strechu s prevetrávanou medzerou s ohľadom a odporúčaniami na technickú prax a štandardy v krajinách D-A-CH a na základe slovenských pravidiel a STN.
V susedných západných krajinách s dlhoročnou tradíciou v odbore drevostavieb ako je Rakúsko bol podiel drevostavieb v občianskej bytovej výstavbe v roku 2018, 23 % a podiel vo výstavbe bytových domov 11 %, pričom v posledných rokoch tieto čísla ešte viac rástli. Na neväčšom európskom stavebnom trhu - v Nemecku tvoria drevostavby 20,4 % zo všetkých 129 363 povolených stavieb. Ale hlavne v hospodársky silných spolkových krajinách tvoril podiel drevostavieb vysoký konkrétne: v roku 2021 až 34,3 % v Bádensku-Württembersku, 25,1 % v Bavorsku a v Hesensku 27,3 %. Tento trend jednoznačne potvrdzuje aj to, že drevo je v týchto vyspelých krajinách plnohodnotným stavebným materiálom a tento vzťah k drevu a dreveným materiálom potvrdzuje drevo ako hlavný konštrukčný prvok pri budovaní prakticky akejkoľvek bežnej stavby. Hlavne je spojenie nemeckej systematiky a precíznosti v podobe platných pravidiel pre kvalitné plánovanie a realizáciu drevostavieb.
S ubúdajúcou pracovnou silou narastá význam automatizácie a tvorba detailov vo výrobnom procese - tvorba detailov na výrobnej linke. Dosahuje sa tým naviac minimalizovanie množstva chýb pri montáži systémom „per partes“, tj. po jednotlivých malých častiach. Tým, že výroba prebieha mimo stavby na výrobnej linke, sa redukuje aj riziko atmosférických vplyvov a zanesenie vlhkosti do konštrukcie. Vzhľadom na tieto požiadavky bola v 90. rokoch 20. storočia vynájdená technológia CLT (cross laminated timber), tj. krížom lepeného dreva. CLT materiál upravovaný na moderných CNC obrábacích strojoch a výrobných linkách totiž ponúka veľkú škálu výrobkov a aplikácii pri rôznych detailoch. Technológia CLT sa stále doplňuje o nové časti a komponenty, ktoré pomáhajú vylepšovať jeho akustické a statické vlastnosti (beton), ale ponúka aj úplne nové modality, ktoré sa v konvenčných postupoch nevyužívali.
Nedeliteľnou súčasťou dnešných štandardných moderných drevostavieb, ale aj tých modulových, je architektonicky populárna plochá strecha. Pri súčasných moderných drevostavbách je najviac používaný typ I.
Bezpečná dvojplášťová plochá strecha s prevetrávanou medzerou
Rýchlosť výstavby moderných masívnych a modulárnych drevostavieb bez prítomnosti efektívnej ochrany drevenej konštrukcie behom fázy výstavby zvyšuje riziko vnikania vlhkosti atmosférickými vplyvmi. Okrem počasia hrá rolu taktiež nedodržiavanie technologickej disciplíny na stavbe. Pomyselným poistným faktorom môže byť voľba difúzne otvorenej konštrukcie plochej strechy zo separátnou prevetrávanou medzerou v spojení s prefabrikovanými prvkami. Tento druh konštrukcie vďaka svojej skladbe predstavuje väčšiu bezpečnosť pri výskyte kondenzátu, ale aj vniknutej vlhkosti v dôsledku netesnosti obálky budovy. Vďaka svojej difúznej otvorenosti dochádza k lepšiemu a rýchlejšiemu vysychaniu v letných periódach. Behom dekád používania tejto konštrukcie došlo k osvedčeniu skladby tejto skladby a dostalo túto konštrukciu do normy DIN 4108 časť 3 (2018) a DIN 68800 48 časť 2 (2022). Táto konštrukcia sa označuje ako „nachweisfreie Konstruktion“.
Pre bezpečné fungovanie konštrukcie plochej strechy s prevetrávanou separátnou medzerou je dôležitá úplne funkčná prevetrávaná medzera. Norma ČSN 731901 časť 2 a pravidla CSS definujú úplne správne jej minimálnu bezpečnú výšku, ale nehovorí sa o jej tvare a podobe nasávacieho a výpustného otvoru. Ďalej ale definuje minimálnu plochu privetrávacích otvorov. Tu by mal byť ale zohľadnený faktor redukcie a tvaru prevetrávanej mriežky.
Nemecká norma DIN 68800 časť 2 (2022) pripúšťa maximálnu dĺžku prevetrávanej medzery 15 metrov a vstupný a výpustný otvor musí byť umiestnený viditeľne oproti sebe. Naviac, aby bola zaručená funkčná termika, musí byť minimálny sklon plochej strechy ≥ 3°. Pri návrhu takejto konštrukcie plochej strechy by mal byť zohľadnený prevládajúci smer vetru, tj. na náveternej strane by mali byť umiestnené nasávacie otvory.
Najznámejšie prevedenie konštrukcie plochej strechy s nosnou konštrukciou z dreva s prevetrávanou medzerou je varianta s rámovou nosnou konštrukciou. Kedy na interiérovej strane je umiestnená parobrzda (parozábrana) Sd ≥ 2 m podľa DIN 4108 časť 3 a DIN 68800 časť 2), potom nosná trámová konštrukcia (KVH) vyplnená difúzne otvorenou tepelnou izoláciou (minerálna vlna, drevovláknitá fúkaná tepelná izolácia, celulóza atď.). Nad nosnou konštrukciou je umiestnené drevené doskové debnenie z dreva zo šírkou max b = 160 mm, zakryté difúzne otvorenou poistnou strešnou hydroizoláciou určenou pre vodotesné podstrešie podľa pravidiel ZVDH triedy 1. Prevedenie spojov a napojenie poistnej strešnej hydroizolácie musí byť vodotesné, a musí byť difúzne otvorená a jej Sd musí byť ≤ 0,3 m.
Prevedenie prevetrávanej medzery, tj. jej dimenzia, navrhnuté v zmysle DIN 68800 (max. dĺžka 15 m, min. výška 50 mm), alebo podľa pravidiel ZVDH. V zmysle pravidiel CSS a ČSN 731901 časť 2 je min. výška prevetrávanej medzery 100 mm.
Nosná spádová konštrukcia z dreva (GK0) prevetrávaná medzera do dĺžky max. 15 metrov min. V našom blízkom zahraničí je táto konštrukcia takisto často využívaná a ako príklad môže slúžiť ocenená budova komunitného centra v mestečku St. Gerold v Rakúsku, ktorá je umiestnená v alpskom teréne v nadmorskej výške 887 m n.m. Táto stavba bola postavená v roku 2009 a slúži bezpečne aj v týchto extrémnych alpských podmienkach doteraz.
CLT panely a ochrana počas výstavby
V predchádzajúcich kapitolách bola zmienená aj informácia o narastajúcich počtoch projektov z CLT, kde je z veľkej miery kladená požiadavka na rýchlosť a vysoký stupeň prefabrikácie. Panely CLT musia byť chránené nielen počas svojej životnosti, ale už aj počas fázy výstavby. Ako vhodný prvok pre efektívnu ochranu CLT panelov počas fázy výstavby bol vyvinutý produkt Wetguard 200 SA, jedná sa o celoplošne lepivú parobrzdu s hodnotou Sd = 3,5 m, ktorá vďaka svojej robustnosti a spoľahlivej hydroizolačnej funkcii chráni stavbu proti atmosférickým vplyvom počasia. SIGA Wetguard vďaka svojej výbornej UV stabilite dokáže chrániť stavbu až 3 mesiace proti atmosférickým vplyvom a zároveň môže slúžiť ako efektívna vzduchotesná rovina v konštrukciách drevostavieb.
Stavebno-konštrukčnú ochranu v podobe celoplošne lepivej parobrzdy SIGA Wetguard možno aplikovať priamo na stavbe, alebo taktiež priamo vo výrobe, kedy je zaistená ochrana už aj počas transportu, skladovania na stavbe, ale hlavne pri finálnej montáži a priebehu stavebných prác. Vďaka svojej skladbe je zabránené kapilárnemu efektu v prípade prieniku vody do ochrannej hornej vrstvy, nakoľko je impregnovaná kvalitným lepidlom.
Tak ako pri CLT paneloch, tj. masívnych drevostavbách, je požiadavkom pri poistnej strešnej hydroizolácii, aby došlo k jej aplikácii v čo najrýchlejšom čase a bola by tým zároveň najlepšie chránená nosná konštrukcia z dreva a aj tepelná izolácia. Pre strechy s nízkym sklonom a aj ploché strechy (sklon strešnej roviny ≥ 3°) je odpoveďou na tieto požiadavky výroba „prefabrikovanej“ poistnej strešnej hydroizolácie na mieru a podľa požiadaviek projektu.
Pre šikmé strechy s požiadavkom dažďu odolného podstrešia a vodotesného podstrešia a plochej strechy zo separátnou prevetrávanou medzerou špeciálne v alpských podmienkach firma SIGA Cover AG otestovala a odporúča produkt SIGA Majcoat 350 - trojvrstvová poistná strešná hydroizolácia tvorená vysoko pevnou špeciálnou polyesterovou textíliou s obojstrannou polyuretánovou difúzne otvorenou vrstvou, ktorá chráni funkčnú vrstvu a umožňuje teplovzdušné zváranie. Prefabrikácia podľa projektov zákazníka zaručuje vysokú kvalitu zvaru podľa požiadaviek noriem a pre zákazníka tak šetrí čas a znižuje riziko zatečenia do konštrukcie počas fázy vytvárania spojov. Hotový produkt je teda možné dodať na stavbu a bezpečne aplikovať.
Konštrukcia plochej strechy z dreva zo separátnou prevetrávanou medzerou s nosným CLT a konfekčne vyrobená poistná strešná hydroizolácia s roboticky zváranými spojmi ponúka aplikáciu v čo najrýchlejšom čase, a tým aj najefektívnejšiu ochranu nosnej konštrukcie z dreva a tepelnej izolácie.
Riziká a riešenia pri plochých strechách s drevenou konštrukciou
Konštrukcie plochej strechy sa vďaka nepodareným developerským projektom vyskytujú bohužiaľ v tej najrizikovejšej skladbe, tj. s rámovou konštrukciou bez spádovej tepelnej izolácie nad rámovou konštrukciou. Tento negatívny vývoj spôsobuje negatívnu odozvu u laickej aj odbornej verejnosti, pretože tieto konštrukcie a ich poruchy poškodili meno celej skupine plochých striech z dreva a v drevostavbách. Dôvodom, prečo si túto skladbu stavebníci vyberajú, je podľa nášho názoru jej jednoduchá realizácia a teda úspora ako časová tak aj finančná. Často taktiež býva nešťastná požiadavka investora využiť pre tepelnú izoláciu priestor medzi stropnými trámami, ktorý by inak zostal nevyužitý.
Riziká skladby:
- Nekomfortná realizácia parozábrany z fólie ľahkého typu nad hlavou bez pevného podkladu, ktorá je náchylná na nekvalitné opracovanie detailov, prestupov, ale aj presahov v ploche. Naviac pri montáži SDK podhľadu väčšinou dochádza k perforácii parozábrany kotevnými prvkami a k jej znehodnoteniu.
- Nevhodné umiestnenie drevených prvkov v oblastiach skladby, kde dochádza ku kondenzácii - typicky OSB doska pod hydroizolačnou fóliou, OSB doska medzi hlavnou tepelnou izoláciou z minerálnych vlákien a spádovou vrstvou z EPS. Kondenzácia na týchto prvkoch potom spôsobuje ich biologické napadnutie a postupnú degradáciu.
Pri optimistickom zadaní hodnôt faktora difúzneho odporu parozábrany, kde projektant nezohľadní perforácie napr. kotevnými prvkami SDK podhľadu a samotnú kvalitu realizácie, môže dôjsť k mylnému záveru, že skladba výpočtovo vyhovie požiadavkám na maximálne ročné množstvo skondenzovanej vodnej pary v konštrukcii. Väčšou chybou je však nevyhodnotenie rizika ohrozenia drevených prvkov v konštrukcii kondenzáciou. Hmotnostná vlhkosť dreva alebo materiálu na báze dreva by nemala presiahnuť hodnotu 18%. Pri prekročení tejto hranice hrozí riziko biologického napadnutia týchto prvkov, ich následná degradácia až strata mechanických vlastností.
To, že so skladbou nie je niečo v poriadku zistí najčastejšie až majiteľ, keď sa pri pravidelnej kontrolnej obhliadke strechy prepadne pod zhnitou OSB doskou. V týchto prípadoch nasleduje požiadavka na opravu strechy. Okrem zdegradovaných OSB dosiek však môžu byť biologicky napadnuté aj priľahlé nosné drevené trámy, čo prináša riziko statických porúch, obzvlášť pri plochých strechách s priťažovacou vrstvou z kameniva. Vlhkosťou môže byť poškodená aj tepelná izolácia z minerálnych vlákien. Vlhká tepelná izolácia má horšie tepelnoizolačné vlastnosti ako suchá a pri jej nasýtení a prípadnom odkvapkávaní vody hrozia hygienické poruchy na SDK podhľade v podobe vlhkostných máp a plesní. Oprava takejto skladby potom nie je lacnou záležitosťou.
Riešenie:
V prípade požiadavky investora na zachovanie drevenej nosnej konštrukcie, tak najbezpečnejším a výpočtovo overeným riešením je použitie jednoplášťovej skladby DEKROOF 07A - SK s tepelnou izoláciou nad drevenou nosnou konštrukciou. V tejto skladbe je uplatnený princíp konštrukčnej ochrany drevených prvkov, kedy sú tieto prvky umiestnené v interiéri, teda v oblasti bez rizika kondenzácie a prípadne následnej biologickej degradácie drevených konštrukcií. Ako parozábrana je v skladbe navrhnutý samolepiaci asfaltovaný pás GLASTEK 30 STICKER PLUS, ktorý sa kladie na celoplošné debnenie. Výhodou tohto riešenia je pokládka parozábrany a opracovanie presahov a prestupov zvrchu na pevnom podklade, samolepiaca úprava pásu umožňuje pokládku bez použitia plameňa. V porovnaní s nepohodlnou realizáciou parozábrany z ľahkých fólií zdola nad hlavou, prináša riešenie s asfaltovaným pásom na pevnom podklade nižšie riziko vzniku nedokonalostí a nevhodne opracovaných detailov.
Na takto pripravený podklad sa potom kladú tepelnoizolačné dosky napr. z EPS, separačná vrstva z geotextílie FILTEK a hydroizolačná fólia z PVC-P napr. fólie ALKORPLAN. Umiestnenie tepelnej izolácie nad nosnou konštrukciou okrem konštrukčnej ochrany drevených prvkov prináša súvislú vrstvu tepelnej izolácie, čo znamená elimináciu tepelných mostov a menšiu hrúbku tepelnej izolácie, oproti riešeniu s tepelnou izoláciou medzi trámami. Prípadný SDK podhľad sa môže kotviť do drevených trámov a nedochádza k perforácii parozábrany ako pri štandardnom riešení s parozábranou z ľahkých fólií, realizovanou zo spodnej strany.
V prípade, že drevené nosné trámy nie sú poškodené a je možné ich zachovať, nemusí dôjsť k zásahu do konštrukcie z interiéru, tzn. k odstráneniu SDK podhľadu s pôvodnou parozábranou, ktorá je do drevenej nosnej konštrukcie kotvená. Okrem hydroizolačnej fólie odporúčame odstrániť aj zhnité OSB dosky a pôvodnú tepelnú izoláciu z minerálnych vlákien. Následný postup spočíva v realizácii nového celoplošného debnenia na pôvodné nosné trámy, parozábrany GLASTEK 30 STICKER PLUS, tepelnej izolácie napr. z EPS, separačnej vrstvy FILTEK a hydroizolačnej fólie ALKORPLAN.
Pri rekonštrukcii plochej strechy podľa princípu skladby DEKROOF 07A - SK je nutné upozorniť na fakt, že pri vyššie opísanom postupe dôjde k navýšeniu celkovej hrúbky skladby a plochá strecha musí mať dostatočne vysokú atiku, prípadne je potrebné jej navýšenie.
Na záver by sme chceli upozorniť, že pri nahradení hydroizolačnej PVC-P fólie za FPO/TPO fóliu, napr. z dôvodov očakávanej dlhšej životnosti hydroizolácie, musí dôjsť taktiež k úprave navrhovanej parozábrany. Faktor difúzneho odporu FPO/TPO fólií μ je cca 10x vyšší ako pri PVC-P fólii, z tohto dôvodu musí mať aj navrhnutá parozábrana vyšší faktor difúzneho odporu ako pri štandardnej skladbe s PVC-P fóliou. Pre tieto prípady je možné použiť napr. samolepiaci asfaltovaný pás s vložkou z hliníkovej fólie TOPDEK AL BARRIER.
