Drevená fasáda je jedným z najpríťažlivejších spôsobov, ako vdýchnuť domu charakter, nadčasovosť a prírodnú estetiku. Prináša teplo, útulnosť a architektonický šarm, ktorý moderne pôsobí na chalupách, rodinných domoch aj súčasných minimalistických stavbách. Okrem estetického aspektu ponúka aj funkčné benefity, ktoré bežné fasádne omietky jednoducho neponúkajú. Drevený obklad na dom je viac než len obyčajná fasáda. Predstavuje investíciu nielen do vzhľadu, ale aj do dlhodobej hodnoty domu.
Niekto bystrý raz poznamenal, že určité veci v živote sú ako tetovanie na tvári - musíte mať skalopevné presvedčenie, že ich chcete. Ani o drevenom obklade na fasáde domu sa nedá povedať nič výstižnejšie. Koketujete s myšlienkou obliecť vysnívanú stavbu do dreva? Kým sa pre ňu rozhodnete, zvážte všetky „za a proti“.
Prečo zvoliť drevenú fasádu? Výhody a ekologický aspekt
Drevená fasáda prináša domu vizuálne teplo, prirodzenú textúru aj výborné mikroklimatické vlastnosti. Drevený obklad dodáva domu prirodzený a šarmantný vzhľad, ktorý nemožno dosiahnuť inými materiálmi. Drevená fasáda pôsobí živým, prírodným a nadčasovým dojmom, ktorý je ťažké nahradiť umelými materiálmi. Je to prírodný, teda živý materiál, ktorý ovplyvňuje celkový vzhľad nielen svojou farbou, ale aj textúrou, kresbou či spôsobom uloženia.
Zároveň zlepšuje tepelnú mikroklímu domu a pomáha vyrovnávať teplotné zmeny. Drevo je kvalitný izolant - tepelne izoluje 6-krát lepšie ako klasická vápenná omietka. Drevený obklad je preto v modernej architektúre neodmysliteľnou súčasťou prevetrávaných fasád. Keďže dom môže voľne dýchať, nedochádza k tvorbe vlhkosti a následným plesniam.
Drevo je jedným z najudržateľnejších stavebných materiálov, pretože pochádza z obnoviteľných zdrojov a pri správnom hospodárení je jeho ťažba ekologicky vyvážená. Počas rastu viaže CO₂, čím znižuje uhlíkovú stopu domu, čo je dôležité najmä pre ekologických staviteľov. Drevená fasáda sa dá recyklovať, kompostovať alebo opätovne spracovať, čo minimalizuje odpad. Pri použití európskych drevín - samozrejme, bez termickej úpravy -zanecháva po sebe minimálnu uhlíkovú stopu. Na rozdiel od syntetických fasádnych systémov nevyžaduje energeticky náročnú výrobu. Použité nátery môžu byť na prírodnej báze, čo ešte viac podporuje ekologický charakter stavby. Drevený obklad je maximálne ekologický materiál, ktorý po doslúžení možno ľahko zrecyklovať.

Prirodzené starnutie dreva: Patina ako estetický prvok
Najkrajšie na drevenej fasáde je - samotné drevo. Svetlá farba a nezameniteľná kresba na čerstvo hobľovaných doskách. Snáď neexistuje krajší pohľad než na dom len nedávno obložený týmto jedinečným prírodným materiálom. Drevený obklad dodáva stavbe elegantný, moderný až exkluzívny dizajn. Čakať, že zostane navždy taký ako v deň montáže, je však chyba. Vplyvom času a poveternostných podmienok sa postupne zmení. Vybledne, neskôr zošedivie, miestami až sčernie.
Ľudia, ktorí sa zamilovali do drevených fasád, keď pracovali či študovali v škandinávskych krajinách, s tým rátajú. Mnohí sa na túto postupnú premenu vyslovene tešia. Vedia, že ich dom bude stále iný, no naďalej kvalitný. Horšie je to vtedy, ak očakávate, že drevený obklad si zachová svoj prvotný vzhľad. Ak sa zmierite s prirodzeným starnutím a farebnou nestálosťou fasády, čo je jedna zo základných vlastností dreva, môžete si ju ponechať ošetrenú len bezfarebným biocídnym náterom.
Kľúčové aspekty konštrukcie drevenej fasády
Konštrukčný návrh je rovnako dôležitý ako samotné drevo. Kvalitná fasáda vyžaduje stabilný rošt, správne kotvenie a dôsledné odvetranie.
Odvetraná fasáda: Základ dlhej životnosti
Odvetraná fasáda patrí medzi najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú životnosť dreveného obkladu. Vzduchová medzera medzi roštom a stenou zabezpečuje neustále prúdenie vzduchu, čím eliminuje kondenzáciu, ktorá je častým dôvodom vzniku plesní či hniloby. Bez odvetrania ostáva vlhkosť uväznená v konštrukcii, čo vedie k rýchlemu znehodnoteniu aj kvalitného dreva. Prevetrávaná fasáda je systém, ktorý umožňuje prirodzené prúdenie vzduchu medzi vrstvou obkladu a tepelnou izoláciou. Výsledkom je zdravé bývanie.
Fasáda je vonkajší obvodový plášť domu alebo budovy. Plní dve základné funkcie, a to ochrannú a estetickú. Drevený obklad môže byť použitý na realizáciu odvetranej fasády. Jej konštrukcia pozostáva z niekoľkých komponentov:
- Stena/murivo: pevný a rovný podklad, ktorý je základom celého systému. Stena, na ktorú sa inštaluje drevená fasáda, môže byť drevená, betónová alebo murovaná. Nerovnosti alebo praskliny môžu spôsobiť deformácie obkladu a hromadenie vlhkosti.
- Izolácia: Po vyrovnaní steny nasleduje montáž tepelnej izolácie, pri výbere ktorej sa odporúčame zamerať na typy, ktoré vedia pracovať s vlhkosťou. Ideálna je minerálna vlna alebo drevovláknitá doska. Do roštu sa kladie izolácia, väčšinou sa používa kamenná vlna, pretože sa ľahšie inštaluje medzi prvky hliníkového roštu.
- Fólie: Tiež niekoľko fólií (parovzdorných a paropriepustných). Pre debnené (plné) fasádne obklady ponúkame Kontaktnú difúznu fóliu KONTAKTFOL s gramážou 150 g / m2. Pre otvorené fasádne obklady je naopak nutná odolnejšia fólia s ochranou proti UV žiareniu. Kontaktná difúzna fólia TYVEK UV FACADE s gramážou 195 g / m2 poskytuje až 50 ročnú ochranu tepelnej izolácie pred všetkými poveternostnými podmienkami.
- Kotvenie a rošt: Nosný rošt je základom pre montáž obkladu. Tento typ fasády sa neupevňuje priamo na stenu, ale na tzv. rošt, ktorý môže byť z rôznych materiálov. Najčastejšie sa však využíva drevo alebo hliník. Odporúča sa použiť kvalitné drevo, ideálne ošetrené proti vlhkosti a škodcom. Ekologickejšou alternatívou je nosný rošt z tepelne ošetreného dreva ThermoWood®, ktoré nie je potrebné chemicky impregnovať, pretože ochranu dreva už zabezpečuje tepelná úprava. Dĺžka kotiev sa prispôsobuje hrúbke izolácie, ktorá môže byť 5 až 20 cm. Rozostupy hranolov sa odvíjajú od hrúbky obkladovej dosky, pri čom štandardný rozostup býva vo väčšine prípadov 600 mm.
- Vzduchová medzera: Medzi stenou domu a fasádou tak vznikne prázdny priestor (vzduchový kanál), ktorý je dôležitým prvkom prevetrávanej fasády. Slúži ako samostatná izolačná vrstva. Výhodou riešenia s medzerami je lepšie prevetranie fasády a vyššia cirkulácia vzduchu medzi doskami. Táto cirkulácia vzduchu je nepríjemná pre hmyz, preto v takejto fasáde je oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa tam zahniezdia napríklad osy.
- Drevené laty: Potom sa na profily v tvare písmena L alebo T inštalujú drevené laty. Drevené laty sú oporou pre finálnu vrstvu drevenej fasády. Dôležitý je rozstup a smer lát.
- Drevený obklad: Finálna vrstva fasády, ktorú je možné prispôsobiť vášmu alebo želaniu vášho architekta.

Triedy vystavenia dreva podľa normy EN 335 určujú, akým podmienkam bude drevo vystavené a aké riziká naň pôsobia. Pri drevených fasádach sa najčastejšie používa trieda 3 a 4, ktoré zahŕňajú pôsobenie zrážkovej vody, vlhkosti a biologických činiteľov. Od týchto kategórií sa odvíja výber náterov, impregnácií a olejov.
Výber dreviny: Základ pre dlhú životnosť a estetiku
Výber dreviny je jedným z najdôležitejších rozhodnutí pri plánovaní drevenej fasády. Predstavuje kľúčový parameter, ktorý ovplyvňuje celkový vzhľad i trvanlivosť tejto povrchovej úpravy. Kombinácia typu dreviny a jej prvotného ošetrenia rozhodne o trvácnosti a výzore celej drevenej fasády. A zároveň o cenovej náročnosti investície a prácnosť pri údržbe.
Pri výbere dreva sa robia chyby, ktoré môžu skrátiť životnosť fasády už v prvých rokoch. Nesprávna kvalita materiálu, nevhodný typ profilu či ignorovanie rozdielnych podmienok na fasáde vedú k problémom, ktoré sa časom len zhoršujú.
Domáce dreviny
- Smrek: Je cenovo dostupný a vhodný pre tých, ktorí hľadajú ekonomické riešenie, no vyžaduje kvalitnú povrchovú ochranu. Najlacnejší z nich je smrek, no bez ošetrovania veľmi rýchlo starne. Životnosť sa mu odhaduje iba na 10 až 15 rokov. Smrekové drevo je menej odolné voči poveternostným vplyvom, keďže je mäkké. Preto je vždy potrebné aplikovať chemickú ochranu.
- Borovica: Borovicové drevo je hustejšie a tvrdšie ako drevo smrekové. Tým, že obsahuje viac živice je aj ťažšie. Odolnosť tohto druhu dreva je porovnateľná so smrekovými doskami.
- Smrekovec opadavý (červený smrek/modřín): Jedným z najlepších materiálov na fasádny obklad je smrekovec opadavý, ktorého drevo pod vplyvom prostredia nedegraduje, ale pevnie. Zároveň patrí k cenovo dostupným. Podobne ako borovicové drevo sa vyznačuje dlhou životnosťou, pretože obsahuje viac živice a je hustejší ako drevo smrekové alebo borovicové. V Česku je sa označuje ako modřín, pretože po čase chytá rýchlo sivo modrú až sivú patinu. Ak chcete zachovať farbu čerstvého dreva, treba ho aspoň dvakrát natrieť bezfarebným lakom v tenkých vrstvách. Náter je potrebné obnovovať každé dva až tri roky.
Cudzokrajné a upravené dreviny
- Sibírsky smrekovec: Je odolnejší voči poveternostným vplyvom a prirodzene trvácnejší. Drevený obklad na fasádu zo sibírskeho smrekovca má veľmi dobrú prirodzenú odolnosť, preto nepotrebuje dodatočnú chemickú ochranu. Povrch smrekovca pod vplyvom UV žiarenia bledne a časom získava špeciálnu patinu. Čím je starší, tým je jeho farba krajšia a odolnejšia.
- Kanadský červený céder: Krásna okrasná drevina s výrazne dekoratívnou kresbou a pekným hladkým i lesklým povrchom.
- Exotické dreviny (napr. Ipe, Jatoba, Massaranduba, Cumaru): Tropické drevo, ktoré je mimoriadne tvrdé a odolné voči hnilobe a škodcom. Vďaka svojmu elegantnému a pôvabnému vzhľadu a úžasným technickým vlastnostiam je vyhľadávaným materiálom pre všetky exteriérové aplikácie. Na fasáde domu vydrží plne funkčné celé desaťročia. Kým životnosť chemicky neošetrenej fasády z miestnych mäkkých druhov dreva je približne 10 až 15 rokov, pri neošetrenom exotickom dreve to môže byť aj 60 až 80 rokov.
- Thermowood (tepelne upravené drevo): Tejto tretej možnosti sa hovorí tiež „pečené drevo“. Thermo drevo je špeciálne upravené mäkké drevo prostredníctvom procesu termizácie - teda zahrievania na vysoké teploty. Toto drevo bolo 48 až 96 hodín vystavené teplote 160 až 220 °C. Horúci vzduch v ňom narušil zložky, ktoré mu skracujú životnosť, čím sa zároveň stalo nezaujímavé pre drevokazný hmyz. Plusom takejto úpravy je tiež to, že termodrevo nevyžaduje následné ošetrenie chemickými prípravkami. Ponúka vysokú stabilitu, minimálne praskanie a dlhšiu životnosť. Vďaka úprave je odolnejšie voči plesniam, hmyzu či extrémnym zmenám vlhkosti. Hodí sa najmä do náročných oblastí, kde sú veľké rozdiely teplôt alebo vysoká vlhkosť. Výberom kvalitného dreva ThermoWood® minimalizujete nevýhody drevených fasád, ako je častá údržba a rýchle zvetrávanie, či deformácie obkladu.
Výber architektonických materiálov
Prehľad vlastností vybraných drevín
Nižšie uvedená tabuľka poskytuje porovnanie niektorých bežne používaných drevín pre fasádne obklady.
| Drevina | Cena | Životnosť (bez údržby) | Odolnosť | Údržba | Prirodzené starnutie |
|---|---|---|---|---|---|
| Smrek | Nízka | 10-15 rokov | Nízka (mäkké drevo) | Vyžaduje pravidelnú ochranu | Rýchle sivnutie/černenie |
| Borovica | Stredná | 10-15 rokov | Stredná (hustejšia ako smrek) | Vyžaduje pravidelnú ochranu | Sivnutie/černenie |
| Smrekovec opadavý | Stredná | 15-25 rokov | Dobrá (pevnie v čase) | Prirodzená patina, možnosť náteru | Rýchla premena na sivo-modrú až sivú patinu |
| Sibírsky smrekovec | Stredná až vyššia | 25-40 rokov | Veľmi dobrá | Nízka (prirodzená patina), možnosť náteru | Postupné blednutie a špeciálna patina |
| ThermoWood® (smrek, borovica) | Vyššia | 30-60 rokov | Výborná (stabilné, odolné voči hmyzu/plesniam) | Nízka (nie je potrebná chemická impregnácia) | Sivnutie, minimálne praskanie |
| Exotické dreviny (Ipe, Cumaru) | Vysoká | 50-80 rokov+ | Extrémna (odolné voči hnilobe, škodcom) | Minimálna | Postupné sivnutie, trvácna patina |
Povrchová úprava a údržba drevenej fasády
Drevená fasáda je prirodzene vystavená slnečnému žiareniu, dažďu, vetru aj biologickým vplyvom, ktoré spôsobujú postupné zmeny na povrchu. Aby si drevo zachovalo svoj vzhľad a bolo chránené pred degradáciou, je potrebné zvoliť vhodné nátery a správne preventívne opatrenia. Aj keď drevená fasáda môže vydržať desiatky rokov, potrebuje pravidelnú starostlivosť. Správna údržba predlžuje životnosť dreva, zabraňuje poškodeným miestam a umožňuje zachovať pekný vzhľad fasády aj pri zmenách počasia.
Ochrana pred UV žiarením a biologickým napadnutím
- UV žiarenie: UV žiarenie je jedným z najväčších nepriateľov drevenej fasády. Spôsobuje rozklad lignínu v dreve, čo vedie k postupnému sivnutiu, stmavnutiu alebo nerovnomerným farebným zmenám. UV ochranné nátery, najmä pigmentované oleje, dokážu tieto procesy výrazne spomaliť. Transparentné nátery síce zachovajú prirodzenú kresbu, no časom rýchlejšie strácajú účinnosť. Pigment pôsobí ako filter, ktorý odráža časť žiarenia, a tak drevo chráni dlhšie.
- Biologické napadnutie: Drevo môže byť náchylné na biologické napadnutie, ak nie je správne ošetrené alebo je dlhodobo vystavené vlhkosti. Najlepšou prevenciou je kvalitná impregnácie proti hmyzu, drevokazným hubám a plesniam, ktorá preniká hlboko do štruktúry dreva. Prvá vrstva nanesená na surové drevo je impregnácia. Predlžuje trvanlivosť dreva a chráni ho pred poveternostnými vplyvmi. Dôležité je aj odvetranie fasády, aby sa prebytočná vlhkosť neudržala v konštrukcii. Pri montáži treba rešpektovať zásadu, že drevo nesmie byť v kontakte so zemou, pretože spodná časť fasády býva najviac ohrozená.
Typy náterov a frekvencia údržby
Ak chcete, aby drevo vyzeralo stále ako nové, je nutné drevo v pravidelných intervaloch natierať. Toto si dobre zvážte, pretože ak obklad raz natriete, už budete musieť náter pravidelne obnovovať. Samozrejme to závisí aj od zvoleného dreva.
- Pigmentované oleje: Lepšie chránia pred UV žiarením a pomáhajú stabilizovať farebnosť a spomaliť nerovnomerné starnutie. Obnova náteru závisí od druhu použitého oleja a orientácie domu. Zvyčajne sa odporúča každé dva až štyri roky, no južné strany si môžu vyžadovať častejšiu starostlivosť. Ak sa rozhodnete pre olej, ideálne je aplikovať ho každý rok.
- Tenkovrstvové lazúry: Ponúkajú dlhoročnú ochranu dreva, s nízkou frekvenciou údržby (napr. 1x za 5 rokov). Ich princíp je založený na vytváraní ochrannej vrstvy na povrchu, ktorá pri opakovanom nanášaní prekrýva prírodnú štruktúru dreva.
- Bezfarebné nátery: Transparentné nátery zanechajú prirodzený vzhľad, ale rýchlejšie sivnú. Ak je náter zvolený nesprávne, môže dôjsť k nerovnomernému starnutiu, predčasnému sivnutiu či praskaniu povrchu.
Nami preferovaný náter na drevo OWATROL AQUATHERM predstavuje optimálny kompromis medzi frekvenciou a náročnosťou údržby. Je to kvalitný pigmentovaný náter na vodnej báze s UV ochranou. Preniká hlboko do pórov dreva, ktoré vyživuje, stabilizuje a zároveň ho ponecháva difúzne otvorené. Farebné pigmenty oživujú odtieň dreva, ale neprekrývajú jeho štruktúru. Údržba náteru prebieha v intervale podľa potreby zákazníka (približne 1x za dva roky). Veľkou výhodou je, že nový náter sa nanáša priamo na pôvodnú vyprchanú vrstvu, bez potreby prebrusovania. Pred novým náterom stačí drevený obklad len opláchnuť čistou vodou.
Riešenie sivnutia: Šednutie je prirodzené a súvisí s pôsobením UV žiarenia na lignín v dreve. Dá sa spomaliť pigmentovanými nátermi alebo oživiť jemným prebrúsením a novou vrstvou oleja. Na odstránenie šedivosti z neošetreného alebo opotrebovaného naolejovaného dreva môžete použiť účinné činidlo Belinka Belfresh. Oživuje povrchy, ktoré sú vyrobené z odolných typov dreva, ako sú napríklad smrekovec, dub, akácia, orech, tík či bangkirai.

Montáž a detaily dreveného obkladu
Montáž je rozhodujúci moment, počas ktorého sa spraví najviac chýb. Nesprávne kotvenie, nevysušené drevo či nedodržanie dilatačných pravidiel sú problémy, s ktorými sa montážnici stretávajú najčastejšie.
Príprava podkladu a kotvenie
Najprv je potrebné pripraviť pevný a rovný podklad. Nerovnosti alebo praskliny môžu spôsobiť deformácie obkladu a hromadenie vlhkosti. Pri montáž drevenej fasády na murivo je potrebné vytvoriť pevný rošt z kvalitných, impregnovaných hranolov, ktoré zabezpečia rovinnosť a stabilitu celej konštrukcie. Hranoly by mali byť správne rozmiestnené, aby uniesli hmotnosť obkladu a zabránili prehýbaniu. Pri drevostavbách treba dbať na presné kotvenie skrutiek tak, aby sa nepoškodila parozábrana či nosné časti steny. Veľkým problémom je aj montáž na mokré murivo, pretože vlhkosť sa môže preniesť do dreva a spôsobiť plesne či hnilobu. Stena musí byť suchá, pevná a pripravená.
Najčastejšou chybou je nesprávne zvolený spojovací materiál alebo prílišné dotiahnutie skrutiek. Nerezové skrutky sú ideálnou voľbou, pretože odolávajú korózii a neovplyvňujú vzhľad dreva. Dôležité je skrutky neťahať príliš hlboko, aby doska nebola pevne pritlačená a mohla prirodzene pracovať. Pre dlhú životnosť sa odporúčajú nerezové skrutky, ktoré nekorodujú. Montáž vrchného obkladu prebieha pomocou skrutiek, alebo špeciálnych úchytiek pre neviditeľný spôsob montáže. Pri montáži drevených obkladov dbajte na použitie kotviaceho materiálu iba z nerezovej ocele, aby ste zabránili škvrnám po korózii. Fasádna samorezná skrutka SOLIDA1 3,2 x 40 / 50 / 60 mm, TX10 je vhodná pre všetky modely obkladov ThermoWood® a má malú hlavičku pre estetickú montáž obkladov.
Smer uloženia dosiek a dilatačné medzery
Smer uloženia dosiek ovplyvňuje nielen estetiku fasády, ale aj jej funkčnosť. Každý smer má svoje výhody aj špecifiká údržby, a preto je dôležité rozhodnúť sa podľa architektúry, štýlu domu a praktických potrieb.
- Vertikálne uložené profily: Sú prirodzene náchylnejšie na rýchle odvedenie vody, vďaka čomu sú vhodné do vlhkejších oblastí alebo na severné strany domu. Zvislý obklad je v princípe najjednoduchší, pretože sa dá robiť z obyčajných dosiek. Nemusia mať šikmé skosenia na odtok vody ako vodorovné. Celkovo je ale takýto obklad hrubší, pretože je potrebný jeden nosný rošt naviac. Niektoré publikácie dokonca uvádzajú, že zvislý obklad má vyššiu životnosť vďaka tomu, že dažďová voda steká po doskách v smere žiliek dreva.
- Horizontálne uloženie: Pôsobí tradične a vizuálne rozširuje dom, čo môže byť výhodné pri úzkych fasádach. Pri silnom daždi sú miernou nevýhodou dosky umiestnené vodorovne. Keďže sa voda drží v medzerách a neodteká tak ľahko ako pri zvyslých profiloch, dosky dlhšie schnú.
Medzery medzi doskami sú dôležitým prvkom, ktorý zabraňuje deformácii dreva pri prirodzenom rozpínaní a zmršťovaní počas roka. Drevo reaguje na vlhkosť a teplotu, a ak nemá dostatok priestoru, začne sa vlniť, krútiť alebo praskať. Dilatačné medzery umožnia, aby sa profily hýbali nezávisle od seba, pričom si zachovajú rovný tvar. Skúsenosti montážnikov ukazujú, že chýbajúce alebo príliš malé medzery sú najčastejšou príčinou poškodenia fasád v prvých rokoch po montáži. Výsledkom bývajú otvorené spoje, nadmerné praskliny či výrazné nerovnosti.
Zvlnené alebo zvráskavené dosky sú často dôsledkom nevhodného sušenia dreva, chýbajúcich medzier alebo nesprávneho kotvenia. Ak dôjde k menšiemu zvlnutiu, môže pomôcť jemné prebrúsenie povrchu a nanesenie nového náteru. Pri vážnejšom poškodení je riešením výmena profilu a úprava roštu.

Orientácia fasády a jej vplyv
Orientácia fasády zohráva zásadnú úlohu pri jej starnutí aj pri údržbe. Južná strana dostáva najintenzívnejšie UV žiarenie, ktoré spôsobuje rýchlejšie vyblednutie či sivnutie dreva, najmä pri transparentných náteroch. Severná strana býva dlhšie vlhká, čo môže podporovať rast rias alebo machu, ak nie je fasáda dobre odvetraná. Východ a západ sú vystavené striedavému slnku a dažďu, čo spôsobuje mierne nerovnomerné starnutie. Rôzne svetelné podmienky spôsobujú nerovnomerné starnutie dreva. Drevo, ktoré je chránené pod presahom strechy je vždy menej zničené. Lebo je chránené pred UV žiarením zo Slnka a pred dažďom.
Farebné odlišnosti na drevenej fasáde najčastejšie spôsobuje rozdielna hustota dreva, pôvod z rôznych šarží alebo nerovnomerné pôsobenie UV žiarenia. Aby sa predišlo výrazným rozdielom, je dôležité nakupovať drevo od jedného dodávateľa a ideálne z jednej série. Pred montážou by mali byť dosky ošetrené rovnakým náterom v rovnakom množstve vrstiev a zo všetkých strán.

Cena a voľba dodávateľa
Cenu drevenej fasády ovplyvňuje viacero faktorov - druh dreva, profil, hrúbka, kvalita roštu, cena montáže, nátery aj pravidelná údržba. Drevená fasáda nepatrí k lacným záležitostiam. Najlacnejšími drevinami sú, pochopiteľne, tie lokálne, z ktorých sa najčastejšie používa smrek a borovica. Smrek je najlacnejší, no vyžaduje vyššiu starostlivosť. Smrekovec a thermowood sú drahšie, no dlhodobo úspornejšie pre ich stabilitu. Dôležitou položkou je aj povrchová úprava, pretože kvalitné oleje alebo lazúry predlžujú životnosť fasády. Rozpočet by mal zahrnúť aj spojovací materiál, odvetranie a montáž profesionálom.
Výber správnej firmy je zásadný, pretože aj najlepšie drevo môže byť znehodnotené nesprávnou montážou. Lacní dodávatelia často používajú drevo, ktoré nie je dostatočne vysušené alebo pochádza z neoverených zdrojov. Častým problémom je aj použitie nevhodných skrutiek, nedostatočné kotvenie alebo absencia impregnácie. Výsledkom sú deformácie, šednutie či skoré poškodenie fasády. Kvalitný dodávateľ poskytne drevo s certifikátom pôvodu, garantovanou vlhkosťou a rovnomernou kvalitou. Dôležité sú aj referencie, skúsenosti s montážou a znalosť správnych postupov. Pri montážnikovi si treba všímať presnosť práce, dodržiavanie dilatačných pravidiel a schopnosť navrhnúť riešenia pre špecifické detaily fasády.
Majitelia, ktorí zvolili kvalitnú drevinu, profesionálnu montáž a pravidelnú údržbu, potvrdzujú, že drevená fasáda je investíciou, ktorá sa oplatí. Drevo dodáva domu jedinečný vzhľad, pôsobí teplo a prirodzene a časom získava charakter. Skúsenosti ukazujú, že aj po desiatich či pätnástich rokoch môže fasáda vyzerať výborne, ak sa o ňu staráte. Najväčším benefitom je estetika a príjemná atmosféra, ktorú drevo prináša. Bude sa vynímať v rustikálnom dedinskom prostredí, ale i v modernej mestskej zástavbe.