V srdci Štiavnických vrchov, na strednom Slovensku, sa nachádza malebná dedinka Svätý Anton, do roku 1996 známa aj pod názvom Antol. Táto obec je len na skok do Banskej Štiavnice a je známa predovšetkým vďaka monumentálnemu barokovo-klasicistickému kaštieľu a prekrásnemu anglickému parku. Od roku 1985 je kaštieľ evidovaný ako národná kultúrna pamiatka a je sprístupnený verejnosti. Počas svojej histórie prešla obec rôznymi obdobiami a bola ovplyvnená významnými šľachtickými rodmi, predovšetkým rodinou Koháryovcov a neskôr Coburgovcov, ktorí významne prispeli k rozvoju obce.

História obce Svätý Anton
Prvé zmienky a názvy
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266, kedy sa nazývala Scentantollo. Otázky vývoja obce sú málo zmapované a vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13. storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného sv. Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny Hunt-Poznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovice 15. storočia sa príslušnosť dediny k svätému Antonovi Pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. Z roku 1276 je písomne doložený názov Sanctus Antonius, z roku 1342 Zenthantal, z roku 1808 Swatý Antal, z roku 1920 Svätý Anton, z roku 1960 Antol. Po maďarsky sa nazývala Szenantal a po nemecky In der Au, Sankt Anton.
Majetkové pomery a významné rody
Do konca 14. storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. V 70. rokoch 13. storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získali obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus.
V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi poddaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor.
V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V roku 1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich v roku 1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II. rozhodol v roku 1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy.
Pred polovicou 16. storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V roku 1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17. storočia. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20. roky 17. storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 - 1918 bulharský cár. Dnes je kaštieľ sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami.
Ako žili šľachtici na kaštieli Svätý Anton? | História chutí 🍽️
Hospodársky a spoločenský život
V roku 1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili najbohatšej dedinskej vrstve. V roku 1476 sa v obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených.
V roku 1715 obec mala 30 domácností. V roku 1828 malo 172 domov a 1030 obyvateľov, ktorí sa živili prácou v baniach, v miestnom kameňolome a v lesoch. Za I. ČSR časť obyvateľov pracovala v baniach a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici a okolí, malá časť v poľnohospodárstve. V obci bola tehelňa. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia pracovali v Banskej Štiavnici, Krupine, Banskej Belej a v miestnom JRD. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov.
V roku 1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2. februára, 3. mája, 10. augusta a 10. novembra.

Pozrime sa na prehľad historického vlastníctva obce Svätý Anton:
| Obdobie / Rok | Vlastník / Panstvo | Poznámka |
|---|---|---|
| 1266 | Rodina Hunt-Poznanovcov | Prvá písomná zmienka |
| 1276 | Komes Ders nazývaný Veľký | Majetkové spory |
| 1342 | Hrad Čabraď | V obci sa vyberalo mýto |
| 1405 | Synovia Ladislava Kakaša z Kazy | Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda |
| 1472 | Panstvo hradu Čabraď | Spory o majetky Horvátovcov |
| 1501 | Ján Fussy (zať Petra Horváta) | |
| okolo 1508 | Urban Fánči (zať Petra Horváta) | Získal hradné panstvo Čabraď |
| 1511 | Arcibiskup Tomáš Bakóc | Kúpil majetky pre brata a jeho syna |
| 1514 | Michal a Ján Paláštyovci | Kúpili časti obce od Andreja a Šimona Dúbravického |
| 1517 | Rodina Erdodyovcov | Rozhodnutie kráľa Ľudovíta II. |
| po Erdodyovcoch | Peter Pálfy | |
| 1540 | Panstvo Sitno | Obec sa stáva jeho súčasťou |
| 1582 | Illésházyovci | |
| 1622 | Peter Koháry | Získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy v boji proti Turkom |
| 1826 | Coburgovci | Po svadbe dcéry Koháryovcov s Ferdinandom Jurajom Coburgom |
| do 1944 | Ferdinand Coburg | Posledný vlastník z rodu Coburgovcov, bulharský cár |
Kaštieľ Svätý Anton
Neprehliadnuteľnou dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý patril rodom Koháryovcov a Coburgovcov. Dostavaný bol v druhej polovici 18. storočia v štýle neskorého baroka. Pôvodne na mieste súčasného kaštieľa stál malý zámoček už v 15. storočí. V 16. storočí tam postavili väčší hrad a opevnenie, ktoré malo chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami. Od roku 1722 tu stál dvojkrídly kaštieľ.
Postavili ho v roku 1744 v štýle neskorého baroka, na mieste staršieho hradu vybudovaného pre hontianskeho župana a cisárskeho generála Andreja Koháryho. Prvým majiteľom bol Štefan II. Koháry. Do dnešnej podoby dal kaštieľ prestavať v roku 1750 hlavný župan Hontianskej župy Andrej Koháry. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci ako Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti. Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. Dnešní školení statici len krútia hlavami, aké úskalia zvládli starí murárski majstri len s kameňom, pieskom, tehlou, drevom a vápnom. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo.

Architektúra a kalendárna symbolika
Architektúra kaštieľa je výnimočná vďaka kalendárnej symbolike, ktorú do stavebnej koncepcie zahrnul uznávaný viedenský architekt Ján Entzenhofer. Traduje sa, že stavba symbolizuje kalendárny rok - má štyri vchody (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Poschodový objekt štvorkrídlového pôdorysu s ústredným nádvorím má všetky znaky reprezentačného sídla. Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadľujúcimi vplyvy talianskeho a rakúskeho umenia.
Interiér kaštieľa
Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko-reprezentačných miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom prepojené miestnosti. Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke. V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.
Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom. V jednej z miestností uvidíte nádherné benátske zrkadlá. Tie vraj v sebe ukrývajú veľkú moc. Keď sa do nich pozrie žena, tak ihneď opeknie.
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
V južnom krídle kaštieľa je kaplnka Nanebovzatia Panny Márie s nádhernou freskomaľbou od A. Schmidta. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarokového iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora. Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1722, ktorej maľovaná výzdoba sa nesie v duchu neskorobarokového iluzionizmu.
Ako žili šľachtici na kaštieli Svätý Anton? | História chutí 🍽️
Expozície a múzeum
Od roku 1954 bol kaštieľ sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, špecializovaného celoslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými. V súčasnosti expozície, umiestnené v kaštieli, podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty (slohový nábytok najmä z 18 - 19. storočia, obrazy a iné), ako aj o vývine lesníctva a poľovníctva na Slovensku. Pozornosť púta aj izba tapetovaná dobovými ilustráciami najmä z francúzskych humoristických časopisov, poľovnícke zbrane a trofeje, lesnícke zariadenia, nástroje a pomôcky a ďalšie exponáty.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Interiér kaštieľa obsahuje pôvodné zariadenia, obrazy a výrobky, ktoré svedčia o bohatstve a dobrom vkuse bývalých majiteľov.
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Múzeum vo Sv. Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav.
Známi obyvatelia a legendy kaštieľa
Kaštieľ sa neskôr stal majetkom bohatej rodiny Coburgovcov. Do konca druhej svetovej vojny v ňom žil niekdajší bulharský cár Ferdinand Coburg. Ferdinand Coburg bol veľmi vzdelaný človek. Ovládal až osemnásť jazykov a vlastnil veľa kníh, ktoré si neustále čítal. Zaujímal sa o biológiu, zbieral chrobáky a tvoril herbár s rôznymi druhmi rastlín. V kaštieli môžete vidieť vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky. Ferdinand bol medzi obyvateľmi Svätého Antona a Banskej Štiavnice veľmi obľúbený. Často chodieval na prechádzky a zhováral sa s nimi. Svätý Anton sa podarilo uchovať vo veľmi dobrom stave. Vďačíme za to najmä bulharskému kráľovi Ferdinandovi, ktorý tam žil až do roku 1944.
S poľovníctvom sa spája aj najznámejšia legenda o kaštieli. Prvými majiteľmi boli Koháryovci. František Jozef bol vášnivým poľovníkom, ktorý trávil v lesoch veľa voľných chvíľ. Lenže časom to už začalo prekážať zvieratám, ktoré zosnovali pomstu. Uniesli jeho jedinú dcéru, ktorú postavili pred súd. Počas neho sa rozhodli, že nevinné dievča nezabijú, ale porátajú sa s jej otcom. Posledný majiteľ Ferdinand Coburg bol výborným poľovníkom. Istá všetica mu povedala, že zomrie v tom roku, kedy sa mu nepodarí uloviť hlucháňa.
Jedna z ďalších legiend hovorí o Ištvánovi Kohárym. Ten nechal v dome označiť všetky okná a potom ich z vonku spočítal. Vtedy si uvedomil, že jedno z nich nie je označené. Zúfalo sa snažil nájsť túto miestnosť, ale nedarilo sa mu. Jeho mama prezradila, že v kaštieli je skutočne jedna tajná zamurovaná komnata, v ktorej vraj panovali zlí duchovia. Raz sa mu ju podarilo konečne nájsť, ale keď do nej vstúpil, začali sa diať strašidelné veci.
Park a záhradná vilka
K areálu kaštieľa patrí baroková sýpka z roku 1750, prícestná kaplnka Sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia, dve hospodárske budovy, skleník a 30 ha park. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami z 18. storočia. Do kompozície parku začlenili rôzne druhy drobnej architektúry, vodopád a jazierko. Je vhodný na romantické prechádzky. Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový park so zatrávnenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky.

Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napríklad Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov. Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi a je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku je tiež jaskyňa - umelo vytvorená jaskyňa, studňa s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altánky a Kaplnka sv. Huberta.
Ďalšie pamiatky a zaujímavosti obce
Kostol sv. Antona Pustovníka
Okrem kaštieľa je významnou pamiatkou aj Kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý je zasvätený patrónovi obce. Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blízkosti farská budova a škola.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov. Keď v minulosti prišiel do Svätého Antona chýrny umelec Anton Schmidt na pozvanie práve Andreja Koháryho (1755) mal za to, aby tu zanechal dielo. Jeho tvorba v kaštieli je všade navôkol a aj tu v objekte prícestnej barokovej kaplnky. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov. Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. Bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.
Bašta
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplatila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska - Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku. Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Mýtnica
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala takzvaná mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľa vo Svätom Antone.
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 1939 až 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace. V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 až 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
František štôlňa
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú takzvané dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa. Jedná sa o chránený areál 200 metrov dlhej, sčasti zavalenej štôlne s biotopom, ktorý je vhodný pre niektoré druhy vzácnych živočíchov. Ústie štôlne sa nachádza v dolnej časti obce za roľníckym družstvom pri Ilijskom potoku.
Ďalšie objekty
- Bývalá tehelňa: V minulosti objekt slúžil na vypaľovanie tehál.
- Banská budova a stupa: Objekt významnej banskej stupy slúžil na drevenie rudy. Na svoju prevádzku využívala vodu z potoka Štiavnica. Pôvodne banská budova dnes slúži ako obytný dom.
- Kríž s Ukrižovaným: Miesto modlitieb obyvateľov.
- Požiarna zbrojnica: V centre obce Svätý Anton sa nachádza budova požiarnej zbrojnice postavená začiatkom 20. storočia.
- Katolícka fara: Barokový objekt z 2. polovice 18. storočia postavený pre účely fary. V 19. storočí bol objekt upravený, na južnej strane bola dostavaná vyrezávaná drevená veranda a na severnej strane bol pristavený ozdobne vyrezávaný prístrešok.
- Hospodársky objekt: Bol súčasťou areálu kaštieľa Svätý Anton. Boli v ňom umiestnené maštale pre dobytok a byt pre ich správcu. Objekt dnes prechádza rekonštrukciou.
- Mlyn: Bývalý mlyn zásobovaný vodou zo štiavnického potoka z roku 1871 dnes slúži ako obytný dom.
- Hostinec: Barokový objekt z 2. polovice 18. storočia so zachovanou klenutou pivnicou a pôvodným interiérovým vybavením. V objekte, ktorý je zaujímavý bohato zdobeným vyrezávaným štítom nad vstupným schodiskom, sa v minulosti nachádzal hostinec a byt krčmára.
- Studňa: Kamenná studňa prekrytá typickou drevenou konštrukciou.
- Pivovar: V súčasnosti sídlo Lesného závodu.
Aktivity a podujatia v obci
V obci a v kaštieli sa pravidelne konajú rôzne kultúrne podujatia, ktoré priťahujú návštevníkov z blízkeho i vzdialeného okolia. Medzi najznámejšie patrí tradičná akcia Deň svätého Huberta - poľovnícke slávnosti, zasvätené patrónovi poľovníkov. Múzeum vo Svätom Antone realizuje celoslovenské poľovnícke slávnosti vždy počas dvoch víkendových dní na konci augusta alebo začiatkom septembra. Dni svätého Huberta predstavujú príležitosť pre priateľské stretnutie poľovníkov aj nepoľovníkov z celého Slovenska alebo zahraničia. Svätý Anton si zachováva aj množstvo lokálnych tradícií a folklóru, čo sa odráža v živote obyvateľov a miestnych zvykoch.
Ako žili šľachtici na kaštieli Svätý Anton? | História chutí 🍽️
Obec Svätý Anton sa aktívne zapája do rôznych projektov a iniciatív, medzi ktoré patria:
- Projekty obnovy: Realizácia záverečnej etapy obnovy Sochy sv. Vendelína s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
- Podpora komunít: Zapojenie sa do grantovej schémy na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb rómskej komunity.
- Rozvoj obce: Vybudovanie včelína pri základnej škole a výsadba nektárodajných stromov a rastlín v obci.
- Infraštruktúra: Realizácia projektu Svätý Anton - chodník pri ceste I/51, II. etapa.
- Životné prostredie: Vybudovanie nového dreveného prístrešku a zdravotný orez líp vďaka dotácii od Slovenskej agentúry životného prostredia.
Kam na výlet v okolí Svätého Antona
Svätý Anton je ideálnym východiskovým bodom pre výlety do okolia, ktoré ponúka bohaté možnosti pre turistov a milovníkov histórie a prírody. Okolie obce je ideálne na prechádzky, turistické výlety a cykloturistiku. Nachádza sa v blízkosti Štiavnických vrchov, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Táto oblasť je bohatá na flóru a faunu, čím poskytuje ideálne podmienky pre milovníkov prírody.
Tu je niekoľko tipov:
- Banská Štiavnica: Navštívte historické banské mesto s dvoma hradmi a množstvom ďalších pamiatok.
- Ranč Nádej: Strávte príjemnú letnú dovolenku jazdou na koni v Štiavnických vrchoch.
- Hrad Sitno: Vystúpte na najvyšší vrch Štiavnických vrchov a objavte zrúcaninu slávneho hradu.
- Arborétum Kysihýbel: Prezrite si unikátne arborétum s cudzokrajnými drevinami.
- Náučný chodník Kysihýbel: Prejdite sa po náučnom chodníku a spoznajte historické a prírodné zaujímavosti okolia.
- Malé a Veľké Studenské jazero: Užite si letnú rekreáciu pri tajchoch v Banskom Studenci.
