Obec Píla sa nachádza na severozápadnom cípe okresu Lučenec na hranici s okresom Detva. Leží vo východnej časti Javoria v úzkej doline pravostranného prítoku potoku Kriváň pod úpätím vrchu Javor. Administratívne patrí obec Píla do okresu Lučenec v regióne Novohrad. Z hľadiska cestnej dostupnosti susedí s obcami Mýtna a Podkriváň (okres Detva), ale aj s obcou Divín (z hľadiska hraníc katastrálnych území). Geograficky sa obec Píla nachádza na súradniciach 48˚29´severnej zemepisnej šírky a 19˚32´ východnej zemepisnej dĺžky. Uvedené súradnice predstavujú severozápadnú časť na okraji okresu Lučenec v regióne Novohrad na hranici s okresom Detva. Leží 1 km vľavo od hlavnej cesty E 571 v smere Lučenec - Zvolen. Nadmorská výška stredu obce je 340 m n. m. Výmera celého katastra obce Píla predstavuje 755 ha, pričom najväčšiu časť zaberajú lesné pozemky (takmer ½ výmery katastra). Kultúrno-historický potenciál obce tvoria a predstavujú stavebné pamiatky, historické budovy, príp. historické miesta. Sídlo OcÚ: Obecný úrad Píla, Píla č. 174, 985 53 p. Starosta obce: Ing. Ondrej Máli. Cirkevný sviatok obce Píla je sv. Mikuláš.
Počiatky a etymológia názvu
Obec Píla si pripomína 550. výročie prvej písomnej zmienky z roku 1456 ako Fyryz. Retrospektívny lexikón ČSSR. Praha 1978 s.1000 uvádza, „že prvá písomná zmienka v 14. storočí.“ K dispozícii zatiaľ však máme len najstaršiu písomnú zmienku o obci Píla z 13. októbra 1456 v podobe F y r y z (Fryz) ako súčasť Divínskeho panstva. Názvy obci sa menili Fyryz, Fyréz. Už v 16. storočí sa objavuje názov Pilaffiriz a koncom 17. storočia v kanonických vizitáciách nachádzame aj pod názvom Píla, maďarsky Fürész. Etymologicky názov Píla podľa Borovszkého (1911) bol odvodený na základe vodných píl, ktoré tu boli. Maďarské slovo píla=fürész sa vyskytuje už v r. 1502, keď mala obec názov F y r e e z a v r. 1545 ako Pilafyriz. Meno, zdá sa, zobrala od toho, že vedľa tečúceho potoka ešte aj v tomto storočí existovalo viac vodných píl (mlynov), ktoré síce už v súčasnosti neexistujú. Od roku 1808 sa znovu používa slovenský názov obce Píla (maď. Fürész).
Historický vývoj obce od praveku
Okolie bolo obývané už v dobe bronzovej, ako o tom svedčia archeologické nálezy pilínskej (1450-1100 pred n.l.) a kyjatickej kultúry (1100-700 pred n.l.). Pri Podrečanoch sa našlo popoľnicové pohrebisko - keramika - amfora, váza, džbánok, hrncovité nádoby a pokrievka zo žiarivých hrobov a bronzový krúžok. Tento materiál bol odlíšený od dovtedajšieho známeho materiálu lužickej a pilínskej kultúry a dal podnet k presadeniu termínu podrečiansky typ. Kotmanová - Pohanský hrad (kóta 593,3) s niekoľkonásobným valom je hradisko kyjatickej kultúry. Na JZ od hradu Divín je Mara medvedia jaskyňa (dĺžka 12,5 m), kde sa našli úlomky pilínskej keramiky z doby bronzovej a kosti 40 druhov stavovcov (vrátane medveďa).
Stredovek a osmanská nadvláda
Obec Píla vznikla asi v 14. storočí. Kráľ Matej preto daroval hrad Divín s panstvom Michalovi Országhovi v roku 1469. V roku 1535 Divínske panstvo kráľ daroval ostrihomskému arcibiskupovi Pavlovi Várdaimu. V roku 1548 zemepánom bol Žigmund Balassa. V roku 1553 obec Fürész (Píla) mala 8 port. Je zaujímavé, že v tureckom súpise sečianskeho sandžáku obec nie je evidovaná, bola asi spustošená Turkami. Od 28. júla 1575 do 26. februára 1593 okupovali hrad Divín a okolie osmanskí Turci. Okolie patrilo do Fiľakovského sandžáku, okres (náhija) Divín.
Obdobie po oslobodení a nové osídľovanie
Po oslobodení od Turkov po roku 1593 začalo tu aj kopaničiarske osídlenie - fáza dosídľovania územia. Nadviazala na kolonizáciu na valašskom práve, ktoré malo hospodárske využitie, čím zodpovedalo aj roztrúsené osídlenie (Lazy-Kopanice). Medzi najstaršie rodové mená na tomto území patrili: Mráz, Gregor, Krakó, Bališka, Hinč a i. V roku 1598 Píla patrila Imrichovi Balašovi. Po smrti Žigmunda Balašu (1623) zdedil Divínske panstvo jeho synovia Ladislav, František, Šimon, Ján a Ondrej. Pre lúpežné prepady Imricha Balašu z Divína cisár Leopold odobral hrad Divín s panstvom a podľa darovacej listiny 16. júla 1686 vystavenej za 53.000 zlatých daroval ho grófovi Zichymu. Panstvo bolo rozdelené na 5 správnych obvodov. Do I. obvodu patrilo 23 obcí, medzi nimi aj Píla. V tomto období postihla Pílu prvá známa povodeň. V dikálnom súpise Novohradskej stolice z 13. novembra 1696 z okolitých obcí platili dane takto:
| Obec | Počet dika (daňová jednotka) |
|---|---|
| Budiná | 258 a ½ |
| Dobroč | 256 |
| Ružiná | 260 |
| Podrečany | 177 |
| Píla | 47 |
Poznámka: dica=dika - porub, rovás daňová jednotka za feudalizmu, od 17. stor. podriadená porte, ktorá sa stala už len abstraktnou jednotkou. V dikálnom súpise z roku 1709 je evidovaná aj Píla pod názvom Fürész. Obce platili takéto poplatky: Dobroč 200 rýnskych florénov, Kotmanová 75, Píla 30, Mýtna 150, Budiná 175 atď. Z týchto údajov sa dá vyčítať i hospodárske postavenie Píly vzhľadom na okolie. Čím bola obec hospodársky vyspelejšia, tým viac úrody bola schopná zobrať, mala i viac hospodárskych zvierat. Píla platila 30 rýnskych florénov, čo zodpovedalo 12 denárom, naturáliách 11 kýtam a 1/8 kvartálu pšenice, alebo 22 kýtam a ½ kvartálu ovosa, prípadne 7,50 centom mäsa. Obec mala 2 hajdúchov (obecných sluhov) a platili 2 florény. Potom nasledovala aj druhá veľká povodeň. Svedčí o tom i súpis z roku 1715, keď v Píle spísali len 4 slovenské domácnosti, ktoré mali poddanskú ornú pôdu 13 kat. Súpis z roku 1720 nezaznamenáva obec Pílu. V mape z roku 1736 je zakreslená aj obec Píla pod názvom Fürész. Matej Bel však uvádza, že v slovenskej časti Novohradu je veľmi rozvinuté pastvinárstvo. Obyvatelia pásli hovädzí dobytok, ošípané a ovce, všade po kraji boli prístrešky pre popásajúce sa stáda a košiare pre ovce. Ošípané sa pásli v lesoch - zana žaluďoch a bukviciach. V druhej pol. 18. storočia nastáva nová kolonizácia obce Píla. Okolo roku 1755 bola postavená aj zvonica (spočiatku drevená), základná osada a nové lazy. Z Píly chodili na týždenné trhy a výročné jarmoky do Divína (kde ich bolo ročne 5). Zichyovci povolali sem aj kolonistov aj z územia bývalej Juhoslávie.
Industrializácia a remeslá
V súpise priemyslu z čias Márie Terézie je zaevidovaná v lokalite Píla výstavba sklárskej huty pre divínske panstvo. Podľa niektorých autorov išlo o hutu v Bzovej. Ďalší uvádzajú, že v tejto oblasti boli v prvej pol. 18. storočia už dve sklárske huty vedľa Divína a v Bzovej. Divínska skláreň vznikla už v prvej pol. 18. storočia a pracovalo v nej asi 50 sklárov. Na začiatku 19. stor. sklárne vyrábali biele duté a ryté sklo a sklené tabule. Sklárne pracovali pre potrebu divínskeho panstva. Urbárska regulácia Márie Terézie mala zjednotiť povinnosti poddaných v celom štáte podľa jednotnej normy platnej pre všetkých. Spísali tu 13 gazdovstiev. Pod divínske panstvo patrili 4 želiari, pod modrokamenské 5 sedliaci, 3 želiari.
Obyvateľstvo a migrácia
Vojenské mapovanie za Jozefa II. v r. 1782-85 zaznamenáva obec pod slovenským názvom Píla. Vzdialené od Mýtnej 1, Trhanovej (pozn. neskôr pod názvom Podkriváň) 1 ¾. Z roku 1782 pochádza obecná pečať. V pečatnom poli sú písmená H.J. pod ktorým je letopočet 1782. Korabinského lexikon z r. 1786 uvádza 26 domov, 35 rodín, 227 obyvateľov, 2 cudzinci, 50 ženatých mužov, 78 slobodných, žien 118, 1 mešťan, 46 želiarov, 6 iných, 1 vyslúžilý vojak, Detí 1-12 roč. 59, 13-17 roč. 4, spolu detí 128. V tomto období nastala ďalšia imigrácia obyvateľov z Novohradu na Dolnú zem. V máji 1786 z Píly v rámci sťahovania Slovákov na dolnú zem do Aradáča sa vysťahoval evanjelik Ján Oravec s trojčlennou rodinou. Na Dolnej zemi (na území bývalej Juhoslávie) doteraz pretrvávajú rodové priezviská, ktoré sú dokladom, že dolnozemskí Slováci mali pôvod z Novohradského regiónu, ako napr. Ábelovský (Ábelová), Dobrocký (Dobroč), Píľan (Píla), Mýtňan (Mýtna), Nedelický (Nedelište) a i. Súpis hasiacich prostriedkov v obci Fürész 17. januára 1787 vykazuje: 5 rebríkov, 15 motýk, 20 drevených konví, 2 lampy. V roku 1796 je v tlači znovu opis obce Fürész (Píla): dedina v Novohradskej stolici, zemepáni gróf Balassa a Zichy, obyv. kat. patria pod fíliu Divín. Chotár je tenký, podobný ako v obci Bulhary, III. triedy. Z roku 1826 máme opis obce z Monografie Novohradu: Fürész (slovensky Píla) v susedstve Divény-Oroszi. Obyvatelia začiatkom minulého storočia trpeli povodňami, ďalej to už nemohli zniesť, preto sa rozptýlili do okolitých obcí. Dlhá dolina vedúca do Banskej Bystrice nazýva Pilianska dolina. Je tu 15 rím. kat. patriaci pod matkocirkev Divín, ostatní pod ev. Dobroč ako filiálka. Patrí k divínskemu panstvu. V roku 1828 obec Píla mala 24 domov a 142 obyvateľov, ktorí sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Meno Píla, zdá sa, zobrala od toho, že vedľa tečúceho potoka ešte aj v tomto storočí existovalo viac vodných píl (mlynov), ktoré síce už v súčasnosti neexistujú. Ten istý potok častými záplavami spôsobil v obci veľké škody, preto obyvatelia obce znova vystavali domy vyššie a od seba vzdialenejšie. Obyvatelia tejto obce svoje živobytie zaisťujú vyhotovovaním dreveného riadu, drevených nástrojov, nakoľko chotár je drsný.
Školstvo a vzdelávanie
Budova evanjelickej školy bola vybudovaná v roku 1863. Vyučovacou rečou bola slovenčina, ale od roku 1889 aj maďarčina. Novšia budova bola postavená v roku 1911. Učiteľom bol Ľudovít Fábry, diplomovaný učiteľ, člen krajinskej učiteľskej penzijnej spoločnosti. Rímskokatolícka škola ako drevená budova bola postavená v r. 1870. Prestavaná na murovanú bola z milodarov v roku 1895. Vyučovacou rečou bola slovenčina a od r. 1889 aj maďarčina. Učiteľmi boli Antal Vošt, Antal Turcsányi, Ján Kovalčík. V roku 1900 učiteľom bol Michal Fridrich bez diplomu. Školu priemerne navštevovalo 27 žiakov.
Revolučné udalosti 1848/49
14. apríla 1849 maďarská vláda v Debrecíne na čele s Kossuthom detronizovala panovnícky rod. Detronizačnú slávnosť ustrojili i menšie obce, tak i v mestečku Divín. Rečník Pavel Švehla, ev. a. v. farár z Dobroče, sa diplomaticky vyhol tomu, aby sa vo svojej reči dotkol panovníckej rodiny, preto sa nedostal ani na čiernu listinu. Keď Gőrgey pred Rusmi od Vacova šiel do Lučenca, druhé ruské vojsko pod vedením generála Grabbeho z B. Bystrice sa chystalo mu zamedziť cestu, aby sa Gőrgeyho vojsko nedostalo medzi dva ohne. František Repeczký s miestnymi domobrancami zatarasil krivánsku dolinu (bolo to pri terajšom píľanskom tuneli). Gőrgey 19. júla 1849 do Lučenca prišiel, ale na druhý deň už odišiel do R. Soboty aj s maďarským vojskom. Preto i píľanské strojenie minulo cieľa. Jednak guerila bola v píľanskej doline v pohotovosti, ale domáci domobranci sa rozišli do svojich domovov. Preto Grabbe so svojím vojskom mohol rozobrať zátarasy pri Píle a ruské vojská mohli prejsť cez Mýtnu do Lovinobane. Pred Lovinobaňou jeden oddiel guerily pod vedením Antona Graca napadol Rusov, niekoľkých vojakov zabili. Rusi však postupovali ďalej a pri Hôrke (už v uderianskom chotári) ich znovu napadli. Rusi v domnení, že to boli ľudia z Uderinej, podpálili obec 6. augusta 1849.
Geomorfologické a prírodné charakteristiky
Javorie predstavuje horský krajinný celok Slovenského stredohoria. Na severe ho výrazne ohraničuje Zvolenská kotlina, na západe je to Pliešovská kotlina, na východe ho od Slovenského rudohoria oddeľuje horný tok Kriváňa a Tuhárskeho potoka. V južnej časti Javorie pozvoľna prechádza do Krupinskej planiny. Dosahuje dĺžku vyše 35 km, šírku 15 km a vrcholí Javorím (1044 m n. m.). Javorianska hornatina má stratovulkanickú stavbu. Členitý chotár obce Píla tvoria žulové horniny veporského kryštalinika a sopečné tufy s vrchom Javor (821 m n. m.).
Podnebie a pôdne podmienky
Obec Píla sa nachádza v miernom podnebí. Priemerná ročná teplota ovzdušia je 6 - 7 ˚C, júlová teplota je v priemere okolo 17 ˚C a januárová v priemere -4 až -5 ˚C. Absolútne minimum -34 ˚C bolo zaznamenané v roku 1940, presne 18. februára. V Píle sú hnedé lesné pôdy. Svahovitosť pôdy v okolí je vyše 15%. Z hľadiska záberu má poľnohospodárska pôda výmeru 331 ha, z toho len viac ako 3 ha predstavujú ornú pôdu. V katastri obce je 16 ha záhrad. V nich sa z ovocných stromov a krov najviac pestujú jablone, slivky, hrušky, čerešne, orechy. Zo zeleniny sa najviac darí mrkve, cibuli, cesnaku, kapuste, uhorkám a paradajkám. Z plodín sa pestuje kukurica, fazuľa, hrach, cukrová repa a zemiaky.
Hydrológia a vodné zdroje
Potok Kriváňa (historicky správne Lučenský potok 1299 aqua Lusunch, 1327 Luchunch, 1826 Losontz, 1866 Bzova potok, 1876 Krivan, Lučenský potok, 1965 Kriváň, ale aj Lučenčík, 1971 Krivánsky/Lučenský potok). Názov vznikol od osadných názvov Kriváň a Lučenec- resp. od miesta, kde pramení Lučenčík JZ od kóty Javor, vo výške 760 m Z od obce Píla. Lučenčík tečie najskôr Z smerom, za osadou Válovňa sa stáča do S smeru, tečie cez Podkriváň a V od Podkriváňa mení smer na JV. Od obce Píla sa označuje ako Krivánsky potok. Dĺžka toku 48,2 km, plocha povodia 204,89 km2. Umelá vodná nádrž je na potoku Kriváň 2 km nad obcou Mýtna. Nádrž (290 m. n. m., 3,8 ha) slúži ako zásobáreň vody, umožňuje gravitačný prevod vody do nádrže Ružiná s cieľom zlepšiť odtokové pomery Budínskeho potoka.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Fytogeograficky územie patrí čiastočne do oblasti panónskej flóry a to do podoblasti matranskej. Časť severného územia patrí do oblasti predkarpatskej flóry, čo znamená, že má teda už submontánny charakter. Zmiešané lesy sú len severne a plošne ho prevládajú bučiny s nízkou pokryvnosťou bylinného poschodia. Suchšie výslnné svahy zaberajú dubiny s cerom a dubovo-hrabové lesy. Významnými rastlinnými druhmi sú plavúň jedľovitý, slezinník severný, tavoľník prostredný, metlica krivolaká, fialka dvojkvetá, horec luskáčovitý, zvonček širokolistý a i. Významnou prísne chránenou rastlinnou je Perovník pštrosí (Matteucia struthiopteris (L.) Tod.). Dosahuje značný vzrast, ktorý je v jarnom období charakteristický neplodnými svetlozelenými až 1,5 m dlhými jednoducho sperenými listami, usporiadaný v tvare lievika a v lete tmavohnedými výtrusnými listami vyrastajúcimi zo stredu. Neplodné zelené listy odumierajú na jeseň. Živočíšstvo je viazané na lúky, lesy a vodu. Z hmyzu sa na území obce nachádzajú nasledovné druhy chrobákov: bystruška lesklá, bystruška zlatá, hrobárik obyčajný, roháčik obyčajný, lajniak jarný. Z motýľov sú to babôčka pávooká a babôčka pŕhľavová, mlynárik žerušnicový a i. Výskyt obojživelníkov (napr. žiab) je len sporadický. Z početných druhov vtákov sú to napr. holub plúžik, kuvičok vrabčí, sokol sťahovavý, penica popolavá, škovránok stromový, glezg obyčajný, ale aj bažant obyčajný. Z cicavcov v katastri obce Píla žije dulovnica menšia a bielozúbka krpatá, z netopierov je to podkovár veľký. Vyskytuje sa tu tiež mačka divá, rys ostrovid, kuna hôrna, líška obyčajná, jeleň obyčajný, srnec hôrny, sviňa divá. Zaznamenali tu ojedinele aj medveďa hnedého.
Ochrana prírody
Pilnianský potok sa vlieva do Krivánskeho potoka, ktorý je vyhlásený za prírodnú pamiatku. Po jeho brehoch rastie spomínaná vzácna chránená rastlina perovník pštrosí, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje medzi ohrozené druhy slovenskej flóry. K najúčinnejším opatreniam na jeho záchranu okrem územnej ochrany patria tie, ktoré umožňujú zachovanie optimálnych ekologických podmienok stanovišťa. Patrí medzi dekoratívne pôsobiace rastliny. Potok s brehovými porastami má biologickú a estetickú hodnotu. Na svahoch sú lesné porasty, ktoré tvoria významnú vodohospodársku oblasť.
Železničná doprava a moderný priemysel
V roku 1871 bol v obci postavený tunel v rámci stavby železničnej trate Šalgotarján - Lučenec - Zvolen. Píliansky tunel je dlhý 121 m. V druhej pol. 20. stor. sa tunel prestal používať. 18. júna 1871 prešiel prvý vlak z Lučenca vedľa Píly do Zvolena. Trať merala 52 km a celá dedina bola pri tejto udalosti. Podľa zmluvy zo 20. mája 1869 začali projekčné práce na železničnej trati Salgótarján-Lučenec-Zvolen. Na úsek Salgótarján-Zvolen sa vyčlenilo vyše 5 a pol. milióna Frt. Trať jednokoľajná s korunou šírkou 4 m, minimálnym polomerom oblúka 275 m, maximálne stúpanie 16 promile. Všetky mosty a priepusty z kameňa a ocele. Napriek zlým poveternostným podmienkam a stavebným pomerom na 330 m dlhého vodou zaplaveného tunela pri Kriváni, sa trať včas vyhotovila. Píľansky tunel je dlhý 121 m, postavený 1871 (rakúskou tunelovou metódou). Od úplného zdvojkoľajnenia úseku trate Lovinobaňa-Kriváň v druhej pol. 20. stor. sa tunel prestal používať.
Železnice – nezrealizované stavby
Súčasná píla a jej rozvoj
V obci Píla spočiatku spracuje ročne štvrť milióna kubických metrov dreva s výhľadom ďalšieho rozširovania na 400-tisíc kubíkov. Firma patrí viacerým lučenským podnikateľom a v súčasnosti spracuje ročne vyše 200-tisíc kubíkov ihličnatého dreva. Spolumajiteľ PRP Ján Božík hovorí, že novú pílu už testujú a firma sa do nej bude z Veľkého Krtíša sťahovať v krátkom čase. „Staršie priestory boli pre nás pritesné. Nová fabrika je aj v lepšej lokalite - priamo pri hlavnej cestnom ťahu medzi Zvolenom a Košicami a hneď pri železnici,“ argumentuje J. Božík s dôvetkom, že píla prechádza v novej prevádzke na modernejšie nemecké piliarske technológie. PRP s novou fabrikou poškuľuje aj po dlhodobejších zmluvách na garantovanú dodávku dreva zo štátnych Lesov SR. Tie dávajú takúto lukratívnu výhodu iba podnikom, ktorým štatút mimoriadne dôležitej investície prisúdi vláda. „So štátom rokujeme o dlhodobejších zmluvách na drevo pre novú fabriku. Chceme na ňu získať investičné stimuly i daňové úľavy. Ako to dopadne, rozhodne vláda,“ vraví J. Božík. Lučenčania boli v kontraktoch s Lesmi SR mimoriadne úspešní aj doteraz. V ostatných rokoch od nich mali vždy až 200-tisíc kubických metrov dreva na báze jednoročných zmlúv. Len vlani malo PRP od štátnych lesníkov o štvrtinu menej suroviny - 150-tisíc kubíkov. Bolo to však stále viac ako 140-tisíc kubíkov, ktoré dostáva najväčšia píla Rettenmeier. Veľkokrtíšska firma začínala pôvodne pred dvoma dekádami s jednoduchou piliarskou výrobou. Neskôr rozbehla aj ziskovejšiu produkciu obkladov, strešných konštrukcií či lepeného dreva. Píla ustála straty kedysi silných vývozných kontraktov do Maďarska a našla si nové trhy.
Turistické a rekreačné možnosti v okolí
Vodná nádrž Ružiná a jej okolie
Ružiná je umelo vybudovaná vodná nádrž v okrese Lučenec. Zasahuje do katastrálneho územia dvoch obcí, Ružiná a Divín. Vďaka svojej polohe vo nadmorskej výške 385 m patrí medzi najteplejšie vodné nádrže na území našej krajiny, s priemernou teplotou vody 23 °C. Je zasadená do čarovnej prírody Lučenskej kotliny, obklopená jej lesmi a zeleňou. Bola vybudovaná na Budinskom potoku v rokoch 1969 - 1973, pričom jej rozloha dosahuje rozmedzie minimálne 45 ha, maximálne 170 ha. Jej pôvodným účelom bola ochrana pred povodňami a priemyselná potreba, vyrovnáva toky Budinského a Krivánskeho potoka. Avšak už od jej vybudovania patrí aj medzi obľúbené športovo-rekreačné lokality so širokým spektrom aktivít. Samozrejme, môžete sa v nej kúpať či surfovať, požičať si člny aj vodné bicykle. Zahráte si rôzne športy, k dispozícii sú volejbalové ihriská a tenisové kurty. Ponúka však aj možnosti kempovania, rybárčenia a aktívneho oddychu. Tým môže byť napríklad čoraz viac populárna cyklistika, nakoľko je okolo priehrady dokonca vybudovaná aj cyklotrasa. Priehrada dosahuje maximálnu hĺbku 7 m a na jej dne žije veľká populácia sladkovodných lastúrnikov škľabiek riečnych a korýtok maliarskych. Okrem toho tu taktiež hniezdia rôzne chránené druhy vodného vtáctva. Neďaleko od priehrady sa nachádzajú prírodné rezervácie Príbrežie Ružinej a Ružinské jelšiny. Krásny výhľad na priehradu a jej okolie sa Vám naskytne z kopca, kde leží zrúcanina Hradu Divín. Okrem nej táto neveľká obec skrýva ešte ďalšie pamiatky, ktoré sa oplatí vidieť. Konkrétne sú to renesančný Zichyho kaštieľ, Kostol Všetkých Svätých, Kaplnka sv. Anny a budova fary, v ktorej sú najstaršie slnečné hodiny v Novohrade. Stráviť leto pri Ružinej je výborný nápad. Skvelo si tu oddýchnete, načerpáte potrebnú energiu a perfektne sa pri tom zabavíte.
Turistické podujatia
Turistami je využívaná aj opačná trasa. Lučinský pochod s nočným výstupom na vrchol Javor sa koná v decembri. Novoročný výstup 1. januára. Máme krásnu a bohatú prírodu, nechovajme sa k nej ako dobyvatelia, ale ako rozumní a citliví hospodári. Len tak ju zachováme krásnu, zdravú a bohatú pre radosť budúcich pokolení.