Jeden z obľúbených filmov slovenskej klasiky, Pásla kone na betóne z roku 1982, rozohráva osudový príbeh o dcére slobodnej matky. Keď neplánovane otehotnie a nemá sa za koho vydať, ocitne sa v rovnakej životnej situácii ako jej mama pred rokmi. Filmový príbeh na motívy prozaičky a zároveň hlavnej herečky vo filme Milky Zimkovej rozpráva tragikomický príbeh matky, dcéry a ich osudov. Dej filmu režiséra Štefana Uhera sa odohráva na východnom Slovensku, v miestnej dedine.
Zrod príbehu a jeho autorka
Predlohou filmu bola knižka herečky a spisovateľky Milky Zimkovej, ktorá si zároveň zahrala matku a družstevníčku Johanu Ovšenú. Hlavná rola vo filme, úloha Johany Ovšenej, bola zverená samotnej autorke príbehu, Milke Zimkovej. Charakteru postavy sa zhostila s dôveryhodnosťou a odovzdaním. V úlohe dcéry Pavlínky sa po jej boku ukázala česká herečka Veronika Jeníková.
Osudový dej a jeho postavy
V miestnej dedine tu žije Johanka (Milka Zimková), mladá a žiadaná žena. Jedného dňa stretáva urasteného studniara, s ktorým sa dobrovoľne „prespí“ a vzápätí na to otehotnie. Na Johanku prichádzajú ťažké časy. Má sa stať slobodnou matkou a vychovávať svoje dieťa v prostredí dedinskej nevraživosti a všeobecného odsúdenia. Svoju úlohu však zvládne bravúrne a vychová 17-ročnú Pavlínku (Veronika Jeníková).
Pavlínka pracuje v mäsokombináte a tajne túži po živote na slobodárni. Zoznamuje sa s Jirkom, miestnym vojakom, venuje mu svoj strážený dôkaz lásky a história sa opakuje... Pavlínka otehotnie. Matka aj dcéra sú zúfalé. Johanka sa predsa len dočkala toho, pred čím chcela svoju dcéru celý život uchrániť - svojej vlastnej chyby, osudu slobodnej matky.
Po neúspešných pokusoch vyvolať potrat sa Johanka s kamarátkou Jozefkou rozhodnú nájsť pre Pavlínku ženícha alebo inak povedané kúpiť „lístok do neba“. Aby ostatným „vytreli zrak“ a z prostého dôvodu: „nemáš muža, nemáš pravdu.“ Nájdu potenciálneho ženícha z Ostravy a začnú chystať bohatú svadbu, no tá sa stáva len dejiskom mnohých veselých i tragicko-komických udalostí. Pavlínka však začne znenazdania krvácať a Johanka ju s podozrením potratu odváža do nemocnice, míňajúc oneskoreného ženícha.
Pásla kone na betóne 1
Hlboký pohľad na charaktery
Vo filme vystupujú rôznorodé charaktery postáv. Johanka je silná statočná žena, ktorá trpko oľutovala svoju chybu z mladosti, no tvrdo za ňu zaplatila. Život v dedinskom prostredí, kde sa každá novina šíri ústnym podaním rýchlosťou vetra, jej jej životný údel neuľahčil. Aj napriek jej šikovnosti a obratnosti sa nemôže stať predsedkyňou miestneho JRD. Je len žena a ako slobodná matka, bez muža po boku neznamená nič len miestnu „prespanicu“. Svojej úlohy sa však zhostila so zodpovednosťou a materinskou láskou a dokázala sama vychovať takmer dospelé dievča. Aj napriek tomu, že je Johanka aj po rokoch neustále atraktívna a vzbudzuje u mužov záujem, ostáva chladná a voči mužskému pokoleniu nedôverčivá. Jej city sa však opäť prebudia príchodom nového učiteľa - pilota.
Pavlínka je mladá, dôverčivá, ba priam až mierne naivná Johankina dcéra. Túži po láske a príležitosť vidí v miestnom vojakovi Jirkovi, ktorý o ňu prejaví záujem. Ich láska sa však končí tragicky. Pavlínka je pasívna, ako pri vynadaní za ranné meškanie do práce, pri Jirkovej žiadostivosti, tak i pri snahe matky o vyvolanie potratu, výbere ženícha či pri chystaní svadby. Postava vyvoláva dojem ľahostajnosti, nezúčastnenosti a flegmatizmu. Nebráni sa, svoj osud vedený niekým iným príma bez slova či akéhokoľvek náznaku vzbury. Je nepriamym pozorovateľom akcií a pritom je ich hlavným aktérom, čím sa stáva presným opakom matky.
Marie Logojdová (Jozefka), i keď nie je jednou z hlavných postáv, zaujala svojím výkonom v úlohe Johankinej dlhoročnej kamarátky. V deji vystupuje len zriedkakedy, najmä keď nastane problém. Vtedy vystúpi ako radca a hlavný riešiteľ. Jej charakter podáva triezve názory, realistický a odosobnený pohľad na vec s následným riešením. Okrem spomínaných tu vystupuje ešte množstvo iných postáv - dedinských charakterov. Samotný studniar, Pavlínkin otec, vystupuje ako anonymná postava. Po celý čas svojho výstupu neprehovorí, divák sa nedozvedá jeho meno, dôležitý je najmä jeho mužný zjav prezentovaný hlavne širokým chrbtom.
Pre lepšie pochopenie dynamiky vzťahov a charakterov vo filme Pásla kone na betóne, si pozrite túto tabuľku:
| Vlastnosť / Postava | Johanka Ovšená (Matka) | Pavlínka (Dcéra) |
|---|---|---|
| Osobnosť | Silná, statočná, zodpovedná, materinská, nedôverčivá voči mužom | Mladá, dôverčivá, mierne naivná, pasívna, ľahostajná, flegmatická |
| Životný údel | Slobodná matka, dedinská nevraživosť, boj o uznanie | Opakovanie matkinho osudu, túžba po láske, podliehanie osudu |
| Reakcia na osud | Aktívne sa bráni, presadzuje svoje, bojuje | Prijíma osud bez slova, nepriamy pozorovateľ |
| Pozícia v obci | Šikovná, obratná, ale bez muža "prespanica", nemôže byť predsedkyňou JRD | Dcéra slobodnej matky, pracuje v mäsokombináte, túži po slobode |
Spoločenské témy a kontroverzie
V čase nakrúcania neboli všetci pripravení na zrod silnej emancipovanej ženy, či už na plátne, ale aj mimo neho, keďže Milka Zimková si zahrala postavu zo svojej vlastnej knižky. Film bol uvedený v roku 1983 na 34. filmovom festivale pracujúcich v 20 mestách SSR pod heslom „Filmovým umením za radosť a krásu života, za mier a komunizmus“ ako „mládeži neprístupný“.
Pobúrila súdruhov
Prvé škrípanie sa objavilo už na začiatku nakrúcania. „Nad filmom mal vtedy patronát Ústredný výbor KSČ, a to, čo sme počas dňa natočili, sme museli posielať na schválenie na Kolibu,“ vracia sa v spomienkach Zimková a pokračuje. „Keď si súdruhovia v komisii pozreli scény filmovej svadby, odkázali režisérovi Štefanovi Uherovi, že nie som družstevníčka, akú si predstavovali, ale moderná dáma v krásnych červených šatách,“ vysvetľuje herečka, ktorá si z toho ťažkú hlavu nerobila. „Povedala som si, nech idú do hája a nech sa prídu pozrieť na východné Slovensko. Tam sa ženy obliekajú s istým šarmom a sexepílom. U nás totiž vždy platilo, že aj keby na chleba nebulo, na šumne šaty, muši buc!,“ smeje sa Zimková. A tak si nakoniec vo filme presadila elegantné červené šaty. „Navrhla som si ich sama. Výtvarníčka ma totiž chcela obliecť do šiat, ktoré by si moja babka ani na pole nezobrali.“
Spolupráca s režisérom Štefanom Uherom
Keďže Uher a Zimková mali o filme odlišné predstavy, sem-tam dochádzalo k sváru. „Pohádali sme sa, dverami trieskali, lebo každý si stál za svojím. Ale pred kamerou a zo štábu o tom nikto nevedel. Doteraz mnohí spomínajú, v akej pohode sa film nakrúcal,“ priznáva herečka. Rozdeľoval ich aj pohľad na filmovú erotiku, keďže Uher bol známy svojim asketickým prístupom. „Snažila som sa do filmu vpašovať a presadiť jemnú erotiku. Povedala som mu, nech tej žene dopraje trochu lásky, nemôže byť stále len s kravami. Upokojovala som ho, že ak to nebude dobré, v najhoršom to vystrihneme,“ hovorí Zimková o tom, ako presadila pamätnú milostnú scénu pri studni pod orechom. A chtiac-nechtiac, v čase socializmu a obdobia zakazovanej erotiky, aj toto prinieslo filmu Pásla kone na betóne popularitu.
Obsadenie a herecké výkony
Dodnes sa pri mene Milky Zimkovej divákom automaticky vybaví Johana Ovšená z Pásla kone na betóne. Pravda je však taká, že túto silnú, životom skúšanú ženu, ktorá si od nikoho nenechá skákať po hlave, mala hrať pôvodne úplne iná herečka. A tých mien mal režisér Uher v zálohe viac. „Spomínali sa herečky ako Libuša Geprtová, Soňa Valentová či Iva Janžurová,“ menuje Zimková. „Povedala som režisérovi, že by som si Johanu rada zahrala, ale ak o tom nie je presvedčený, nech ma neobsadzuje. Poplačem si, bude mi to ľúto, ale dôležité je, aby sme urobili dobrý film. To, že budem hrať Johanu, som sa nakoniec dozvedela len tri dni pred nakrúcaním.“
Nastávajúceho Johaninej dcéry Štefana, z ktorého sa nakoniec vykľul tyran, si zahral Ľubomír Paulovič. Ten Johanu aj jej dcéru Pavlínku nešetril. Tĺkol ich a poriadne si pri ňom vytrpeli. „Aj samotná Milka vo filme povedala, že preklína deň, kedy ma mama porodila,“ spomína Paulovič a nepopiera ani to, že ohlasy na jeho postavu neboli práve pozitívne. „Mali sme tam aj scénu, kde som Johanu šmaril do kopy sena a išiel ju jemne znásilňovať. A práve tieto erotické napadnutia sa robia lepšie ako tie násilnícke, pretože podľa mňa nie sú také trápne,“ bilancuje herec.
Produkčné zaujímavosti a prostredie
Dej filmu sa odohráva na východnom Slovensku, v Prešovskom kraji. Výberom tohto prostredia sa snažila autorka scenára vyznať lásku ku kraju, kde žila 18 rokov. Výber prostredia ocenila aj Dagmar Pružincová: „Základom takéhoto úspechu je pravdivý a presvedčivý obraz súčasnej slovenskej dediny, obraz jej ľudských problémov, v ktorých majú diváci možnosť konfrontovať svoju vlastnú skúsenosť.“ Herec Peter Statník sa vyjadril: „Velkým kladem filmu je podle mě i autentika příběhu a prostředí. Režisér Štefan Uher dosáhl opravdu věrohodného vyznění díla. Natáčeli jsme ve Finticiach u Prešova, ale i v Ostravě, v bratislavském masokombináte a jinde. Všude tam, kde žijí lidé se svými radostmi i starostmi, kde žijí další potenciálni Jolany.“ Milka Zimková o prostredí, rodnom kraji, v ktorom sa natáčalo, povedala: „Můj rodný kraj mi ničím neublížil, právě naopak.“ Konkrétne sa nakrúcalo v obciach Fintice a Okružná (okres Prešov).
Dej filmu sa odohráva v dvoch líniách. Paralelne sa odvíjajú dva príbehy, pričom prichádza k prechodu z prítomnosti do minulosti a k striedaniu pozorovania matkinho a dcérinho osudu. Kamera Stanislava Szomolányiho je objektívnym pozorovateľom. Určitým leitmotívom sa vo filme stáva lietadlo vo vzduchu ako symbol túžby po úniku, po slobode.
Nezabudnuteľné filmové hlášky
Film je bohatý na pamätné dialógy, ktoré sa vryli do pamäti divákov:
- „Kadzi chodzi, dzeci robi.“
- „Nemaš chlopa, nemaš pravdy!“
- „Na, pi, ty paskudo!“
- „Divadelné predstavenie sa neuskutoční v kultúrnom dome, ale na ihrisku. Kultúrny dom je zaprataný obilím, bo sklady nestačia brať. Po divadle tentoraz žiadna zábava nebude, ale výčap bude v prevádzke.“
Prijatie a ocenenia
Popularita filmu rástla aj vďaka "erotickým" scénam. „Keď začali film premietať v kinách, išla som s mojím jedenásťročným synom Ondrejkom do obchodu po Námestí SNP. Kým sme na semafore čakali na červenú, visel pred nami reklamný pútač na náš film a do toho sme si vypočuli rozhovor vedľa stojacich asi šestnásťročných mládencov: ´Počuj, starý, musíme na to ísť, vraj tam tá Zimková ťažkú erotiku dáva!´ Môj syn na mňa len pozrel a ďalej sme to nerozoberali.“
Zaujímavosti a ocenenia:
- Pásla kone na betóne bol v roku 1983 nominovaný na Oscara.
- V roku 1996 získala Zimková na festivale v Saint Étienne cenu za najlepší ženský herecký výkon za Kone na betóne.
- Zimková videla film len jedinýkrát. Nerada sa spätne pozerá na svoje herecké výkony.
Symbolika názvu "Pásla kone na betóne"
Samotný názov filmu znie originálne, netypicky a u mnohých vzbudzuje zvedavosť. O jeho vysvetlenie sa pokúsili mnohí. „Tato lidová, poeticky formulovaná moudrost, nebo chcete-li řčení, symbolicky vyjádřuje obtížnost a leckdy i marnost lidského úsilí jít bez ohledu na přijaté konvence svou vlastní, třeba neprošlapanou cestou.“ Vladimír Justl si názov vysvetlil po svojom: „Protiklad kůň- beton je ale také obrazem rodného venkova: čím méně je na vesnici koní, tím více se tam udomácňuje beton zadupávajíci zem. Lze tedy název chápat jako pojmenování průsečíku času, kdy dochází k proměne, k střetnutí tradičního s čímsi novým, co se rodí a co je ještě nesnadno pojmenovatelné: je to jakási tabula rasa (třeba z betonu)."
Technické detaily filmu
Film Pásla kone na betóne (1982) má dĺžku 78 minút. Réžiu zabezpečil zaslúžený umelec Štefan Uher, námet pochádza od Milky Zimkovej, ktorá spolu so Štefanom Uherom napísala aj scenár. Hudbu zložil Svetozár Štúr, kameramanom bol Stanislav Szomolányi. Architektom bol zaslúžený umelec Anton Krajčovič a strih mal na starosti Maximilián Remeň. K filmu bol premietaný aj krátky 14-minútový filmový dokument Pod krídlami holubice pod režisérskou taktovkou Dušana Rapoša o Pochode mieru.