Tvar a sklon strechy, strešná krytina a okraj strechy so štítovou hranou a odkvapom najviac ovplyvňujú celkový dojem zo stavebného objektu. Strechy vďaka svojej variabilite vo veľkej miere rozhodujú o celkovom vzhľade budovy. Navrhovanie tvaru šikmých striech ovplyvňujú klimatické podmienky, zemepisná oblasť, použitý materiál, stavebno-technické tradície a spôsob užívania budovy. Výrobné náklady a náklady na údržbu strechy môže vo veľkej miere ovplyvniť architektonické riešenie.
Komplikované tvary strechy sú väčšinou spojené s nákladnými riešeniami detailov, pri ktorých aj drobné chyby projektu alebo zhotovenia môžu spôsobiť rozsiahle poruchy. Už len z týchto dôvodov by sa mali uprednostňovať súvislé strešné plochy, pri ktorých sa nadstavby a prerušenia strešného plášťa presvetľovacími otvormi, vikiermi, inštaláciami a pod. Konštrukcie zastrešenia šikmých striech sa väčšinou realizujú pomocou drevených konštrukcií krovov. Tesárske práce pri realizácii šikmých striech patria k najstarším remeslám.
Krov je dôležitá statická a funkčná stavebná konštrukcia objektu, a preto je veľmi dôležité postaviť ho staticky a funkčne kvalitne na predpokladanú životnosť objektu. Na kvalitný krov, ktorý má byť aj ekonomicky a rýchlo zhotovený, je potrebné mať vypracovanú projektovú dokumentáciu odborne spôsobilým projektantom. Pri zhotovovaní krovu je potrebné projekt rešpektovať, ako pri príprave materiálu, výrobe jednotlivých prvkov, tak aj pri montáži. Dôležité je prípravu, výrobu a montáž krovu vyhotoviť pod dohľadom skúseného tesára. Ďalej je pre kvalitu krovu vhodné, aby jeho realizáciu kontroloval projektant stavebnej časti a statik.
Strechy, hlavne tie šikmé, sa rozhodujúcou mierou podieľajú na výslednom vzhľade celej nehnuteľnosti. Ich nosný základ predstavuje krov. Nosnou konštrukciou strechy je obvykle klasický drevený krov alebo na materiál úspornejšie priehradové väzníky. V každom prípade krov nesie celé zaťaženie vlastnou hmotnosťou, ale aj hmotnosť krytiny, pričom nemožno opomenúť ani zaťaženie spôsobené snehom a vetrom. Funguje na princípe uzatvorených trojuholníkov.
Výroba krovov sa zaraďuje medzi tesárske práce. Toto remeslo patrí k historicky najstarším. Tesár vykonáva montáž, údržbu a opravy rôznych druhov tesárskych konštrukcií. Má vedomosti a zručnosti týkajúce sa ručného aj strojového opracovania dreva vrátane práce na strojoch určených na presné spracovanie materiálov. Podieľa sa aj na rekonštrukciách pamiatkových objektov.
Typy krokvových sústav:
Krokvová sústava
Je to najjednoduchší typ konštrukcie, ktorý tvorí sedlovú strechu. Tvoria ju dve krokvy, ktoré sú vo vrchole spojené najčastejšie preplátovaním a kotvené sú do nosnej steny, resp. do stropnice. Krokvy prenášajú zaťaženie priamo do obvodových stien. Pozdĺžne stuženie zabezpečuje latovanie, resp. tzv. ondrejské kríže, ktoré sa na krokvy montujú z vnútornej strany, ale aj samotné latovanie. Optimálny sklon strechy s touto konštrukciou je 45° a rozpon do 6 metrov. Krokvová konštrukcia krovu sa na Slovensku veľmi rozširovala a v 19. storočí sa vyskytovala takmer na celom území (s výnimkou južného Slovenska). V nasledujúcom období bola postupne nahrádzaná novšími konštrukciami krovu.
Hambálková sústava
Hambálková sústava vznikne vložením hambálku (spojky) medzi dve krokvy v hornej tretine dĺžky krokvy. Vznikne trojuholníková sústava z hambálku a krokiev. Táto sústava je vhodná na preklenutie obvodových stien od 6 do 8 m. Pri hambálkovej sústave je každá väzba „plná“, t. j. každá dvojica krokiev je spojená hambálkom. Počet hambálkov je daný rozponom strechy (obvykle 0,9 až 1,2 m). Priestorovú tuhosť v pozdĺžnom smere zabezpečujú stužidlá v rovine strešného plášťa, ktorých funkciu plnia tzv. ondrejské kríže.
Hambálok sa vkladá medzi krokvy, čím znižuje ich zaťaženie. Vo väčšine prípadov ho tvoria klieštiny (jednostranné resp. obojstranné), ktoré sa ku krokvám pripevňujú pomocou svorníkov s ? 12 až 16?mm, pričom dĺžka sa odvíja od hrúbky jednotlivých spájaných prvkov. Takýto spoj je možné „poistiť“ skrutkami do dreva alebo klincami, pričom klince musia zasahovať do posledného pripájaného prvku minimálne v dĺžke šesťnásobku priemeru použitého spojovacieho prostriedku, vrátane hrotu a skrutky minimálne v osemnásobku.
Väznicová sústava
Väznicové sústavy sa používajú pri preklenutí väčších rozponov, kde by mali krokvy bez podopretia značný priehyb. Väznice sú vrcholové (hrebeňové), stredové a okrajové. Vrcholové a stredové väznice sú podopreté stĺpikmi, pričom okrajová väznica je uložená na obvodovú nosnú stenu (vtedy sa nazýva pomúrnica). Na väznice sa kladú krokvy v smere najväčšieho spádu strechy. Väznicovou sústavou je možné preklenúť rozpony od 6 do 16 m. V závislosti od rozponu sa mení aj počet stredových väzníc.
Väznice spolu so stĺpmi a vzperami (zavetrovacími pásikmi) vytvára stolicu (stojatú, ležatú), na ktorú sú uložené krokvy. Vzpery slúžia na zmenšenie rozpätia medzi stĺpmi. Pokiaľ sa podopretie stĺpom nachádza priamo pod krokvou, hovoríme o tzv. plnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokvy prenáša priamo do podperných stĺpov. Ak je krokva uložená na väznicu do rozpätia medzi stĺpmi, hovoríme o tzv. prázdnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokvy prenáša najprv na väznicu a až následne do podperného stĺpu. Rozpätie medzi plnými väzbami je približne 4 až 5 m (každá štvrtá až piata väzba). Pri väznicovej sústave musia byť podporné stĺpy umiestnené vždy nad nosné steny.
Väzný trám sa osadzuje do obvodových nosných stien, v ktorých je vytvorený otvor pre umiestnenie trámu. Trám sa osadzuje tak, aby nebol v priamom kontakte s murivom, a to tak, že sa uloží napr. na dubovú podložku, pričom lôžko v stene musí mať väčšie rozmery ako prierez trámu a nesmie byť vzduchotesne uzavreté, pretože by mohlo časom dôjsť napadnutiu zhlavia (čelnej časti) väzného trámu hubami resp. hnilobou.
Konštrukčné spoje a kotvenie
Tak ako sa vyvíjali strešné konštrukcie, tak si svojím vývojom prešli aj konštrukčné spoje, pomocou ktorých sa zhotovovali. V minulosti sa pri výstavbe krovu používali výhradne tesárske spoje, pričom nezriedka bola výsledkom tesárska konštrukcia zhotovená bez jediného klinca, resp. kovového spojovacieho prostriedku. Pri zhotovovaní takýchto konštrukcií vynikala zručnosť a bohaté skúsenosti tesára.
V súčasnosti, keď je dobrých remeselníkov ako šafranu a zároveň je na nich vyvíjaný tlak v súvislosti s rýchlou realizáciou prác, len málokto sa podujme na výrobu krovu klasickým spôsobom. Na stavebné konštrukcie sa upevňujú buď kotvením na vopred osadené závitové tyče, alebo sa kotvia pomocou kotiev, ktoré sa aplikujú nezávisle od tzv. mokrých procesov. Kotvenie pomúrnice do silikátových konštrukcií sa realizuje zabetónovaním kotevných skrutiek. Iná možnosť je použiť kotvy (segmentové kotvy, kotvy so svorníkom, chemické kotvy) - ide o tzv. suchú montáž, keď sa otvor na kotvu vŕta až pri montáži (výhodou je nezávislosť od „mokrého procesu“ a možnosť korekcie kotvenia).
Pozdĺžne spoje plne podoprených pomúrnic sa robia na tupo - jednoduchým priložením zarezaných koncových častí trámov k sebe, pričom čelá „zrazov“ môžu byť zrezané kolmo, šikmo, prípadne sú opatrené klinom, čapom alebo plátovaním (hlavne v prípadoch, keď spoj nie je dostatočne podopretý). Plátovanie môže byť rovné, šikmé alebo napríklad s ozubom.
Krokvy sa vo vrchole najčastejšie spájajú preplátovaním, pričom každý spoj je zaistený kovovým spojovacím prostriedkom (svorník, skrutky a pod.). V spodnej časti sa krokva pripevňuje na spodnú väznicu (pomúrnicu), pomocou tzv. osedlania, pri ktorom sa do krokvy vyhotoví zárez, ktorý dosadne na pomúrnicu. Platí, že osedlanie by nemalo byť hlbšie 1/3 výšky krokvy (bežne 30 až 50?mm), pretože by mohlo dôjsť k vážnemu oslabeniu prierezu v mieste osedlania, čo by mohlo mať za následok zlyhanie konštrukcie strechy. Na zaistenie spoja je možné použiť klince, skrutky, resp. svorníky.
Pri osádzaní pomúrnic je dôležité dbať na presnosť, pretože veľké odchýlky môžu spôsobiť problémy pri dodatočnom podkladaní alebo neskoršom vypiľovaní sediel krokiev. Pomúrnice sa spájajú preplátovaním, pričom spoje musia byť presné a zapadať do seba. V prípade potreby sa pomúrnice nadpájajú tzv. „natupo“ alebo pomocou preplátovania.
Pri väznicovej sústave sa spoje jednotlivých prvkov vyhotovujú klasickým tesárskym spôsobom čapovaním, kampovaním, preplátovaním atď. Jednostranné alebo obojstranné klieštiny, ktoré sú súčasťou hambálkového krovu, sa ku krokvám upevňujú svorníkmi a závitovými tyčami.
Materiály pre krov
Na konštrukciu krovov sa najčastejšie používa rezivo ihličnatých drevín. V našich končinách je to z ekonomického dôvodu predovšetkým smrek, borovica, jedľa a z listnatých drevín dub a agát. Drevo, resp. jeho mechanické a fyzikálne vlastnosti, predpisuje projekt krovu na základe statického prepočtu vykonaného odborne spôsobilým projektantom.
Vo všeobecnosti je potrebné dbať na to, aby drevo neobsahovalo veľký počet hŕč a kazových miest (drevo napadnuté škodcami resp. hnilobou), hlavne ak je prierez malý alebo oslabený otvormi a zárezmi.
Princípy osadenia krokiev od múru
Pri osádzaní krokiev na obvodové múry je kľúčové správne uloženie pomúrnice. Pomúrnica je trám, ktorý sa ukladá na obvodovú nosnú stenu a slúži ako podklad pre krokvy. Je potrebné ju osadiť čo najpresnejšie, aby sa zabezpečilo správne usadenie krokiev.
Krokvy sa v spodnej časti pripevňujú na pomúrnicu pomocou tzv. osedlania. Ide o tesársky spoj, pri ktorom sa do krokvy vyhotoví zárez, ktorý tvarovo presne dosadne na pomúrnicu. Aby nedošlo k oslabeniu prierezu krokvy, čo by mohlo viesť k zlyhaniu konštrukcie strechy, osedlanie by nemalo siahať hlbšie ako do tretiny výšky krokvy.
V prípade potreby sa konce trámov upravujú prepojením, napríklad preplátovaním, aby sa vytvorila pevná spojitosť. Dôležité je dbať na presnosť spojov a ich správne upevnenie pomocou klincov alebo skrutiek.
Pri stavbe drevostavieb, kde absentuje betónový veniec, sa pomúrnice osadzujú na drevené stĺpy pripevnené na hradu. V takomto prípade je potrebné zabezpečiť, aby bola konštrukcia pravouhlá a kolmo nadväzovala na ostatné časti.
Osadené pomúrnice sa upevňujú pomocou závitových tyčí utiahnutím matíc, aby sa predišlo ich uvoľneniu pri zosychaní dreva.
Základy konštrukcie strechy: Tipy na inštaláciu hrebeňových dosiek, ktoré fungujú
Pri murovaní štítov sa často využíva šablóna na určenie sklonu koruny múru, ktorá zodpovedá sklonu krokiev v projekte. Následne sa osadí vrcholová väznica, ktorá bude podopierať budúce krokvy. Táto väznica môže ležať na štítových múroch a drevených stĺpoch.
Pri ukladaní krokiev na pomúrnicu a vrcholovú väznicu je dôležité ich správne usadenie a prichytenie. Krokvy sa najprv priskrutkujú, aby sa nehýbali, a následne sa v mieste vrcholu obkreslia a zapília prečnievajúce konce, aby sa dosiahol tvar písmena A. Potom sa vymerajú sedlá na väznici aj na pomúrnici.
Dĺžka krokiev a ich spodné zapílenie sa prispôsobuje projektu. Spodná časť krokiev sa môže spíliť zvislo, alebo zvislo a čiastočne aj vodorovne, v závislosti od potreby upevnenia ďalších prvkov.
Dvojice krokiev sa pred osadením spoja pri hrebeni závitovou tyčou, následne sa osádzajú s určitým rozstupom. Pri osádzaní sa prichytávajú oceľovými spojkami, aby sa nehýbali pri pribíjaní dlhými klincami.
V prípade menších striech bez vrcholovej väznice sa krokvy osádzajú priamo na pomúrnice a priskrutkujú sa k podpernej hrade v požadovanom sklone.
Všetky krokvy sa po osadení pribijú dlhými klincami k pomúrnici a vrcholovej väznici. Každá dvojica krokiev sa k sebe prichytí závitovou tyčou.
Pre správne fungovanie strešného systému je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné vetranie. Strešná ventilácia umožňuje únik teplého, vlhkého vzduchu a vpúšťa chladnejší, suchší vzduch do podkrovia. Správny ventilačný systém chráni strechu pred poškodením spôsobeným extrémnymi teplotami a pomáha pri regulácii vlhkosti.
Pri plánovaní strechy je dôležité zvážiť aj jej odolnosť voči poveternostným vplyvom, ako sú vietor, sneh a dážď. Správny výber strešnej konštrukcie a materiálov, ako aj precízne prevedenie montáže zabezpečia dlhú životnosť a funkčnosť strechy.