Nožky mám v betóne: Od bolesti päty k tajomstvám slovenského jazyka a etymológie

Fráza "nožky mám v betóne" evokuje pocit ťažoby, stuhnutosti a nepríjemnej bolesti, ktorá obmedzuje pohyb. Hoci ide o ľudové prirovnanie, dokonale vystihuje stav, ktorý môže zažívať človek trpiaci špecifickým zdravotným problémom. Zároveň nás ale môže inšpirovať k zamysleniu nad pôvodom a významom slov ako takých, nad tým, akú cestu urazili, kým sa stali súčasťou našej každodennej komunikácie. Táto článok sa ponorí do oboch "pôvodov": medicínskeho vysvetlenia bolesti päty a rozsiahleho úsilia o zmapovanie etymologického pôvodu slovenských slov.

Nožky mám v betóne: Pochopenie bolesti plantárnej fascitídy

O čom je reč a prejavy

Ľudovo povedané ide o výrastok - kalcifikát na šľache, respektíve úpone zospodu päty. Doktori hovoria o Plantárnej fascitíde (Plantárna fascia - veľká šľacha v chodidle vedúca od päty k prstom). Nezamieňať si s výrastkom vzadu na päte na achillovej šľache. Na RTG snímke je jasne vidieť kalcifikát v tvare ostrohy, respektíve tŕňa.

Teraz si už každý vie predstaviť, ako sa po dačom takom „dobre“ chodí. Pričom nezáleží na veľkosti výrastku. Stáva sa, že ľudom vôbec neprekáža, ale keď si nájde správne miesto, správny nerv, tak sa dráždené miesto zapáli a potom ho pocítime. Najskôr sa problém spočiatku prejavuje mierne. Ráno s bolesťou došľapujeme na nohu. V priebehu dňa symptómy ustúpia, takzvane sa to rozchodí. Ďalšie ráno sa nepohodlie ale opakuje. Príznak môže byť aj taký, že sa cítime, ako keby sme včera behali po betóne v tenkých šľapkách alebo naboso.

Keď sme boli deti, stávalo sa, že nás tak päty pobolievali, ale o pár dní sme opäť behali bez ťažkostí. Teraz zápal sám neodznie. Problémy sa vyskytujú v každej vekovej kategórií, môžu si ho „uhnať“ tak rekreační bežci, ako aj ľudia dlhodobo stojaci v zamestnaní a, samozrejme, sa nevyhýba ani turistom. Stáva sa, že postupne trpia obe chodidlá.

Vznik a diagnostika

Ak je šľacha nadmieru namáhaná alebo skrátená nedostatočným strečingom, prípadne máme ploché nohy - zlým postavením nôh, ale napríklad aj otrasmi môžu vznikať mikrotrhliny a inkriminované miesto, väčšinou úpon na pätnú kosť, sa následne zapáli. Vniká bolestivé miesto, ktoré ak ignorujeme, organizmus samoopravným procesom obalí vápnikom. Teda zásadná vec je, že ak po dvoch- troch týždňoch kľudového režimu stále pociťujeme, že niečo nie je v poriadku, treba vyhľadať odborníka. Preto veľakrát jedna z prvých otázok je „Ako dlho problém trvá?“ a častokrát vaša odpoveď môže prezradiť aj dĺžku, či úspešnosť liečby.

Pri diagnostike prehmataním päty v porovnaní s druhým chodidlom si vieme nájsť bod, ktorý je znateľne citlivejší ako okolie. Pri rozsiahlejšom zápale stačí stlačiť pätu a hneď cítime bolesť. Na potvrdenie stačí RTG. Prípadne na zistenie rozsahu zapálenia šľachy, úponu, respektíve okolia výrastku, sa dá použiť aj MR.

Liečba a osobná skúsenosť

Liečbu môžeme rozdeliť na konvenčnú a nekonvenčnú. Konvenčná je eliminácia zápalu injekciou, takzvaný obstrek, napr. kortikosteroidný. Množstvo aplikácií ale býva obmedzené, pretože môže dochádzať k úbytku tukového tkaniva alebo skrehnutiu šliach. Prípadne sa nasadí terapia RTG ožarovaním. V oboch prípadoch „tŕň“ ostáva stále „zapichnutý“ v päte. Najnovšia nekonvenčná metóda rázových vĺn by mala byť schopná výrastok odstrániť. Aby to nebolo jednoduché, existujú dve vlny - a to radiálna rázová vlna - RSWT a fokusovaná rázová vlna ESWT a PSW. V krajnom prípade sa výrastok odstraňuje laparoskopickou operáciou, ale kto by si nechal operovať to, po čom chodí a nesie celú váhu? Ak máme problém v začiatkoch alebo ho doliečujeme, tak sa skúšajú štandardné procedúry liečenia pohybového aparátu typu - ultrazvuk, magnetoterapia či rebox a strečing. Zápal sa môže zmierňovať aj ľadovaním. Nosia sa rôzne gélové podpätenky, dá sa do nich spraviť diera na odľahčenie inkriminovaného bodu. Účinok „babských“ rád typu taká alebo onaká mastička napr. kostihoj je neistý, keďže päta má hrubú vrstvu tkaniva.

Osobná skúsenosť ukazuje, že po skorej návšteve doktora a začatí liečby pomohlo aplikovanie RTG ožiarenia. V druhom prípade, tiež v začiatočnom štádiu, uspeli radiálne vlny. Tretí priateľ v dôchodkovom veku po všetkých nezdaroch skončil napokon pod skalpelom. Blízky rodinný príslušník absolvoval niekoľko konvenčných liečení (obstrek, RTG) počas rokov, kedy sa problém opakoval, až nakoniec zhoda ďalších komplikácii ako upchaté cievy, diabetická noha, obstrek a nemocničná infekcia spôsobili fatálnu gangrénu a zlyhanie organizmu.

V prípade pisateľa tohto textu sa povaha a výchova typu „čo bolí to prebolí“, „to sa rozchodí“, „to sú len ploché nohy...“ podpísala na neskorom príchode k doktorovi. Po 1,5 roku trápenia sa mi pomaly darí chodiť aspoň s deťmi 10 - 15 km. V lete na 3-dňovom vandri s plnými báglami sa šľacha prvýkrát ozvala. Brufén a studená voda v potoku po prvýkrát zabrala. No v zime chôdza v „mačkách“ bola čoraz obtiažnejšia. Vtedy ešte stačil 2- až 3-týždňový kľudový režim a opäť jedna túrička a následne vynútená pauza. Na popud kamarátov som vyhľadal doktorov, postupne troch alebo štyroch. Nasledovalo odmietnutie obstreku. Nosenie podpäteniek, ľad, strečing bez efektu. Tak nastúpila skúška rázových vĺn. Keď sa po 5. radiálnej začala ozývať achilovka som ešte dostal ďalšie 2 a nič. Ďalej liečba ultrazvukom, magnetoterapia, rebox. Nič. Napokon 2 x RTG. Po ňom čakanie 1 - 3 mesiace na dostavenie sa účinku. Odľahčovaním - uhýbaním boľavej päte sa spustili druhotné bolesti ako kladivkový prst, ozýval sa preťažovaný palec. Tu som začal byť v koncoch, a teda po veľkom váhaní, absolvovanie prvého obstreku prinieslo prvýkrát trochu úľavu. Po 4 mesiacoch ďalšie ožiarenie a obstrek. Zápal ustúpil, výrastok ostal. Nastáva maximálne opatrné zaťažovanie nohy. Momentálne pol roka bez liečby a s vďakou si užívam aj krátke občasné túričky.

Ako postupovať pri bolestiach päty

Pri uvedenej diagnóze sa veľakrát stáva, že každému zaberie iný liečebný postup. Je dôležité včasné rozpoznanie problému, neignorácia opakujúcej sa bolesti a najmä skorá liečba. Zmena režimu zaťažovania je významná hneď po prevencií. Keď už „tŕň“ máme, je potrebné vylúčiť chodenie na boso. Treba zaradiť kľudový režim, strečing na plantárnu fasciu, prípadne cviky na plochú nohu, korekcia ortopedických chýb. Pomáha masáž ježkom - guľou. Striedanie obuvi a vložiek, vyradenie obnosených topánok a topánok s tvrdou podošvou. Pri nadmernej hmotnosti, je potrebné záťaž minimalizovať. Jedna z „babských“ rád, ktorej doktori neveria, je octanová masť pod igelit na noc. V lete pomohli tenisky s medzipodrážkou boost a topánky s kolískovým profilom podrážky.

Na záver zopakujem citát klasika: „Nohy máme radi. Maznáme sa s nimi. Nohy - to je teraz dôležitá známosť!“ - Július Satinský

Pôvod slov: Cesta za poznaním etymológie slovenčiny

Hoci bolesť päty má svoj konkrétny medicínsky pôvod, v jazyku je hľadanie pôvodu slov oveľa komplexnejší a dlhodobý proces. Presne taký, aký dlhé roky vykonával etymológ Ľubor Králik, autor prvého komplexného etymologického slovníka slovenčiny. Jeho práca nám otvára dvere k pochopeniu, prečo sú slová také, aké sú, a ako sa vyvíjali v historickom kontexte. Celé roky tak trávil medzi stovkami zahraničných, najmä slovanských slovníkov a kníh, a sám pátral, akou cestou k nám prišli slová ako laskonka či obchendovať.

Prvý etymologický slovník slovenčiny

Sedemnásť rokov pracoval na slovníku o pôvode slovenských slov, aký nám tu chýbal niekoľko desaťročí. Etymológ Ľubor Králik, ktorý pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, bol hybnou silou tohto monumentálneho diela. Na Slovensku vzhliadame k Ľudovítovi Štúrovi a jeho generácii kodifikátorov slovenčiny, je to v silnom slovenskom povedomí. Napriek tomu vyšiel prvý etymologický slovník slovenčiny až teraz, teda zhruba 170 rokov po kodifikácii spisovnej slovenčiny. Náš jazyk je zrejme posledným slovanským či európskym jazykom, pre ktorý bol vypracovaný takýto samostatný etymologický slovník. Je to súhra viacerých faktorov, personálnych aj organizačných.

V roku 1957 vyšiel Etymologický slovník jazyka českého a slovenského jazyka, ktorý vypracoval český indoeuropeista Václav Machek. Ako vedec bol mimoriadne produktívny, slovenčinu však mohol spracovať iba v takom rozsahu, v akom bola vtedy známa. Rozhodne však nemala vyčerpávajúco spracovanú slovnú zásobu, ani vtedajšiu aktuálnu, ani historickú. To prišlo až neskôr. Vypracovanie samostatného etymologického slovníka slovenčiny avizoval, v nadväznosti na vydanie už zmieneného Machkovho slovníka, významný slovenský slavista a indoeuropeista profesor Šimon Ondruš, ktorý pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Lenže svoj zámer napokon nesplnil, hoci opakoval, že slovník raz bude. Koncom 80. rokov odišiel do dôchodku, na fakulte si nevychoval žiadneho nasledovníka, takže z toho nakoniec nebolo nič.

Výzvy a objavy etymologickej práce

Ľubor Králik mal ambíciu zostaviť takýto slovník, keďže cítil, že veľmi chýba. Pre jeho plány mal pochopenie bývalý riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV profesor Ivor Ripka. S prácou na slovníku začal v roku 1998, keď na tento projekt aj získal grant. Hoci sa to zdá, že mu to trvalo poriadne dlho, faktom je, že mal okrem toho aj iné pracovné úlohy a na prácu bol prakticky sám. V poslednej fáze využil ešte pár odborníkov, ktorí mu v slovníku prekontrolovali citované slová z niektorých orientálnych jazykov. Lenže ten hlavný problém, ktorý ho veľmi brzdil, spočíval v tom, že si musel vybudovať infraštruktúrne podmienky, aby niečo také mohol vôbec robiť. Bolo treba vybudovať knižnicu s etymologickou literatúrou, ktorá tu dovtedy v nemalej miere chýbala. Potreboval totiž aspoň všetky dôležité etymologické slovníky desiatich slovanských jazykov, ale aj iných indoeurópskych jazykov - chetitčina, indoiránske jazyky, arménčina, stará gréčtina, latinčina a románske jazyky, germánske, baltské jazyky a podobne. Nehovoriac o špecializovaných slovníkoch či vedeckých monografiách, ktoré sa týkajú napríklad rôznych tematických skupín slovnej zásoby. Len si predstavte, že každý rok vyjde vo svete minimálne desať kníh, ktoré sú pre túto vednú disciplínu nevyhnutne potrebné. Získavanie takýchto slovníkov je finančne veľmi náročné, napríklad iba najnovší dvojzväzkový etymologický slovník starej gréčtiny vyšiel na takmer 500 eur.

Zdroje, ktoré poskytuje grantová agentúra SAV, sú, žiaľ, skromné. Veľkú pomoc získal zo zahraničia. Vďaka štipendiám z Nemecka, napríklad vďaka nadácii Volkswagenu, mohol nakúpiť veľa kníh. Na otázku, či je v SAV jediný etymológ, Ľubor Králik potvrdzuje, že áno, ale na Slovensku sú aj iní odborníci, ktorí sa zaoberajú etymológiou. V brnianskej pobočke Ústavu pre jazyk český je celé etymologické oddelenie, ktoré založil ešte v 50. rokoch už spomínaný Václav Machek. Českí etymológovia tak nadväzujú na dlhodobú tradíciu. V Brne mala porovnávacia indoeurópska jazykoveda priaznivejší osud, majú pre ňu profesorské miesto, školia doktorandov, za tie desaťročia si vybudovali skvelé odborné knižnice, hovorí sa o českej etymologickej škole. S Čechmi sme začínali z rovnakej vedeckej východiskovej pozície, no po sto rokoch je medzi nami a nimi obrovský rozdiel. Na bratislavskej univerzite pôsobili pred druhou svetovou vojnou či krátko po nej aj indoeuropeisti, zomreli však pomerne mladí. Takže nastala ruptúra a neskôr profesor Ondruš nevychoval nasledovníkov. V Brne vydávajú v tímovej práci od roku 1989 Etymologický slovník jazyka staroslověnského. O niečom takom sa nám môže len snívať. Ako populárno-vedecký etymologický slovník môže takýto slovník zostaviť aj jeden človek. No keby sa mala robiť podrobná odborná práca, tam by už bol potrebný špecializovaný tím.

Na Slovensku by sme vyslovene potrebovali germanistu, ktorý by ovládal okrem slovenskej historickej gramatiky aj nemeckú historickú gramatiku, dialektológiu. Odborníka, ktorý by vedel určiť, aké presahy mala napríklad nemčina na Spiši v 16. storočí na slovenčinu. Takisto by sme potrebovali podobne kovaného hungaristu, keďže medzi maďarčinou a slovenčinou bol tisícročný kontakt. Vzťah medzi týmito dvomi jazykmi je nesmierne zaujímavý. Neraz je to tak, že Maďari prebrali nejaký výraz od Slovanov a my sme ho spätne prebrali od Maďarov, ako napríklad slová gazda či vajda. Etymológ sa tak trochu musí prevteliť do roly germanistu, hungaristu aj slavistu. Niekde musel bádať sám, prišiel aj s niektorými vlastnými výkladmi, ktoré predtým v literatúre neboli. No jeho úlohou bolo skôr zmapovať to, čo je v slovanskej etymológii známe a akceptované, a aplikovať to na slovenčinu. Často preto „objavoval“, že to, čo práve skúma, možno už dávno nájsť v etymologických slovníkoch.

Príklady pôvodu slov a jazykové špecifiká

Ľubor Králik venoval niektorým slovám, pri ktorých prišiel s vlastným vysvetlením, okrem stručných slovníkových hesiel aj niekoľko vedeckých štúdií či referátov na konferenciách - napríklad gániť, jagať sa, ľahtikár, ligotať sa, rasca a iné. Problém mal trebárs so slovom obchendovať vo význame „postávať, motať sa“. Je to asi relatívne mladé slovo, doložené je až od 20. storočia. Špekuloval, či to nemá pôvod v nemčine, či sa tam nedá nájsť nejaké východiskové sloveso ab-händen, zatiaľ však bezvýsledne. Pri slove laskonka však dospel aspoň k istej domnienke, hoci dôkaz chýba. Slovo je známe od 20. storočia. Uvažoval, či nie je románskeho pôvodu, čo by mohlo naznačovať začiatočné la- - išlo azda o pôvodný románsky určitý člen? Španielske las conchas sa k nám mohlo dostať knižnou cestou, azda v názve cukrárskeho receptu, a bez priameho kontaktu so živým jazykom bolo chybne čítané ako „las konkas“, z čoho by vznikli laskonky. Hoci sa nepodarilo zistiť, či Las conchas označuje v španielčine podobný druh zákuska, tento príklad ukazuje občasnú mamutiu náročnosť etymologickej práce.

Pri obrovskom počte slov je uvedený ako ich pôvod praslovančina. Koniec praslovančiny sa datuje do 10. storočia, až potom sa dá hovoriť o jednotlivých slovanských jazykoch vrátane slovenčiny. V rôznych slovanských jazykoch sa staré praslovanské výrazy často vyvíjali rôznym spôsobom, napríklad z praslovanského golva vzniklo slovenské i české hlava, ako aj južnoslovanské glava, poľské głowa, ruské golova a podobne. Vďaka tomu vieme určiť, či je nejaké slovo zachované priamo z praslovančiny, teda či prešlo domácim hláskovým vývinom, alebo či ide o neskoršie prevzatie z iného slovanského jazyka. Aj pri takýchto výpočtoch budú vždy určité komplikácie. Napríklad slovo žiak je v konečnom dôsledku gréckeho pôvodu, má však vlastné slovotvorné hniezdo s odvodeninami žiacky, žiactvo, žiačik či spolužiak, ba funguje aj ako priezvisko. Jeho cudzí pôvod si dnes už neuvedomujeme, podobne ako nepociťujeme pôvod slova Vianoce, čo je staré prevzatie z nemčiny. Takéto výrazy sú síce z etymologického hľadiska prevzatými slovami, v slovenčine sú však zrejme už plne zdomácnené.

Špecifiká slovenčiny a vplyv cudzích jazykov

Slovenčina je najmä vo svojej nárečovej slovnej zásobe viac spojená s južnoslovanskými jazykmi ako susedná čeština či poľština. To súvisí aj s tým, že v Karpatskej kotline bolo až do príchodu Maďarov súvislé slovanské osídlenie smerom na juh. Takéto väzby na juh cítiť aj v našich nárečiach. S maďarčinou boli v priamom kontakte, a teda z nej i preberali, aj Srbi a Chorváti. Samozrejme, český vplyv je u nás pomerne výrazný, ale aj tu sa dá často diskutovať, či nejaké slovo pochádza z češtiny alebo zo západoslovenských nárečí. Niekedy to býva aj tak, že slovo, ktoré sa v spisovnom jazyku odmietalo ako nepotrebné prevzatie z češtiny, existuje aj v slovenských nárečiach a je pravdepodobné, že má už praslovanské východisko, veď analogické výrazy sú známe aj z iných slovanských jazykov. Sú to často veľmi zložité otázky.

Ak by sa malo pokúsiť o nejaké číselné hodnotenie najväčších vplyvov cudzích jazykov na slovenčinu, odvoláme sa na kolektívnu monografiu Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (2011). Jej autorky konštatovali takéto poradie prevzatých výrazov podľa jednotlivých jazykov:

Treba však pamätať i na to, že vplyvy cudzích jazykov môžu mať rozličnú intenzitu v rôznych historických obdobiach, pričom sa zaujímavo prejavujú v rôznych sférach spoločenského života či v príslušných tematických okruhoch slovnej zásoby - pripomeňme aspoň hudobné termíny talianskeho pôvodu alebo súčasné anglicizmy súvisiace s informačnými technológiami či marketingom.

Význam polyglotstva v etymológii

Pre etymológa je znalosť cudzích jazykov životne dôležitá. Ako povedal Goethe: Wer fremde Sprachen nicht kennt, weiss nichts von seiner eigenen. (Kto nepozná cudzie reči, nevie nič o tej svojej.) Angličtina z profesionálneho hľadiska nie je práve jazyk „number one“, okrem čítania vedeckej literatúry je však dôležitá aj preto, aby si etymológ mohol napísať požadované anglické resumé či abstrakt k vlastnej vedeckej štúdii. Samozrejme, slovenský etymológ by mal vedieť prečítať literatúru vo všetkých slovanských jazykoch. Výhodou nás Slovákov je, že čeština je nám prirodzene blízka, najnáročnejšia na čítanie je asi slovinčina. Tiež je dôležité na istom stupni ovládať maďarčinu, nemčinu, ďalej aj románske jazyky, ako francúzštinu, taliančinu, španielčinu, ale aj rumunčinu. Ľubor Králik ich ani nerozlišoval, či to treba pre prácu, jazyky ho vždy bavili. Ak sa chce niekto naučiť komunikovať v ktoromsi jazyku, treba si spraviť najskôr akési predprípravné obdobie, v ktorom ten jazyk iba počúva, aby sa vedel orientovať v zvukovom signáli.

tags: #nozky #mam #v #betone