Aké drevo nie je vhodné na kúrenie a prečo?

Efektívne kúrenie drevom závisí od správneho výberu a skladovania. Nech ide o otvorené ohnisko, kozub alebo uzavreté kachle - nie všetko sa hodí do ohňa. Výber palivového dreva netreba podceniť, pretože každá drevina má inú výhrevnosť a tiež horí iným spôsobom. Na otázku, akým drevom kúriť, je teda čiastočnou odpoveďou výhrevnosť dreviny, avšak táto informácia je len čiastočná, pretože dôležitú úlohu zohráva aj jeho pôvod, vlhkosť a spôsob spracovania.

Vlhkosť dreva - najväčší nepriateľ efektívneho kúrenia

Bez ohľadu na konkrétny druh dreva, vysoká vlhkosť je pri bezpečnom a účinnom zakladaní ohňa jedným z najväčších neprajníkov. Vlhké či, nebodaj, mokré drevo horí oveľa horšie. Vlhkosť čerstvo spíleného dreva bežne dosahuje 50 až 80 %, preto takéto drevo nie je vhodné na okamžité použitie a najskôr sa musí vysušiť. Pri spaľovaní vlhkého dreva sa veľká časť energie spotrebuje na odparenie vody, čo znižuje výhrevnosť. Takéto drevo navyše produkuje viac dymu, ktorý zaťažuje komín. Aj keď táto informácia nie je prekvapivá, prekvapivo málo ľudí ju berie vážne.

Zle vysušené drevo nielenže väčšinu energie spotrebuje na odparenie vody, ale pri takomto kúrení sa produkuje veľa dymu s vysokým obsahom dechtu. Ten zanáša ohnisko, sklo krbovej vložky, kachle i komín. Pri dlhodobom spaľovaní čerstvého dreva navyše vytvárate nebezpečné podmienky, ktoré môžu skončiť nešťastím. Pri spaľovaní čerstvého dreva vzniká lepkavý a horľavý kreozot, ktorý môže upchať komín a spôsobiť požiar. Pre založenie a trvácnejšie udržanie ohňa je tiež potrebné minúť oveľa viac dreva než v prípade suchého.

Ideálna vlhkosť dreva na kúrenie je pritom 10 až 15 % a nemala by prekročiť 20 %. Používajte vlhkomer na overenie, že drevo má vlhkosť pod 20 percent. Tento jednoduchý krok vám pomôže dosiahnuť maximálnu efektivitu kúrenia. Vlhkomer na drevo je elektronický prístroj špeciálne určený na meranie vlhkosti dreva. Priložíte ho na drevo (alebo vpichnete sondy) a na displeji uvidíte hodnotu vlhkosti v percentách.

Chemicky ošetrené a spracované drevo

Iste netreba zdôrazňovať jasné fakty, že páliť by sme nemali drevo napustené chemikáliami, natreté farbou alebo drevotriesky, ktoré obsahujú rôzne lepidlá. Stopku má impregnované drevo a drevotrieska. Ich splodiny nielenže poškodzujú životné prostredie, ohniská, dymovody či komíny, ale sú aj jedovaté a ich popol je nepoužiteľný napríklad v záhrade.

Drevo zo starých skríň, regálov či stoličiek môže byť druhovo vhodné, suché aj zdravé, no do kozubu by ste ho rozhodne dávať nemali. Pri výrobe nábytku často prechádza úpravami, počas ktorých do seba vstrebáva chemikálie. Tie ho majú chrániť pred škodcami, plesňou, hubami či poveternostnými podmienkami. Nehovoriac o farbách či lakoch na jeho povrchu. Drevo ošetrené nátermi môže pri horení uvoľňovať toxické látky do ovzdušia.

Nebezpečné a jedovaté dreviny

Nielen drevo ošetrované chemikáliami je pri spaľovaní toxické. Vo voľnej prírode nájdeme aj také druhy drevín, ktoré obsahujú jedovaté látky prirodzene. Môžeme k nim zaradiť napríklad oleandre, ktoré sa v našich podmienkach hojne pestujú. Pri spaľovaní uvoľňuje toxické látky, ktorých vdýchnutie môže spôsobiť zdravotné problémy. Aj keď je oleander obľúbený, jeho drevo v žiadnom prípade nespaľujte. Do kozubu v žiadnom prípade nepridávajte ani časti brečtanu alebo škumpy.

Brečtan, sumach jedovatý alebo čokoľvek, čo poznáte ako jedovatú alebo dráždivú rastlinu, treba spaľovať veľmi opatrne. Škodlivé látky sa totiž teplom uvoľnia a môžu spôsobiť dýchacie ťažkosti. Opatrnosť je namieste aj v prípade, že si na dvore alebo v drevárni skladujete drevo napadnuté škodcami alebo plesňou. Pri dlhodobom pôsobení vlhkosti podlieha drevo rozkladu. Stráca svoju štruktúru i hmotu, čo sa prejavuje mäknutím či rozpadaním sa. Hnijúce drevo navyše vytvára ideálne podmienky pre množenie húb a plesní. Je teda na prvý pohľad jasné, že na horenie z neho už veľa neostalo a kúriť ním bude neefektívne.

Nevhodné druhy dreva pre dlhodobé kúrenie

Nie je drevo ako drevo. Mäkké drevo má v krbe či kachliach celkom iné vlastnosti, ako drevá tvrdé. Ak drevom kúrite dlhodobo, je lepšie zadovážiť si tvrdé drevo s dobrou výhrevnosťou. Mäkké drevá, ako napríklad borovica, jedľa alebo tisovec zhoria rýchlo, viac dymia a bude z nich menej tepla. Hodia sa skôr na otvorené ohniská v záhrade alebo opekanie v prírode, než na dlhodobé kúrenie.

Mäkké drevo produkuje väčšina ihličnatých drevín, ako napríklad smreky, jedle a borovice. Je cenovo dostupnejšie ako tvrdé drevo z dubu, buku či jaseňa, no horí rýchlejšie a má nižšiu výhrevnosť. Obsahuje živicu, ktorá pri horení môže produkovať iskry, a spaľovanie sprevádza nepríjemný dym a špecifická aróma. Pri dlhodobom používaní riskujete aj znečistenie a upchatie komína kreozotom. Mäkké drevo je známe tým, že kvôli obsahu živice „vystreľuje“, preto je vhodné len do uzavretých ohnísk. Odporúča sa na rozkurovanie, pretože rýchlo horí, ale nie na udržiavanie ohňa. Ihličnany môžu vďaka vysokej výhrevnosti zavádzať. Drevo ihličnatých stromov sa síce hodnotovo rovná tvrdému masívu, avšak horí veľmi rýchlo.

Mäkké dreviny, ako je vŕba, lipa či topoľ, majú slabú výhrevnosť a zle horia, preto sa neodporúčajú na kúrenie. Smrek, borovica, breza, prípadne baza, lipa a iné podobné druhy prevažne ihličnanov, majú mäkké drevo. Aj keď schnú rýchlejšie a zanechávajú menej popola, pre udržanie stabilného a dlhotrvajúceho tepla nie sú ideálne.

Hrubé kláty, ktoré sú hrubšie ako 12 cm v priemere, ťažšie zapálite, horšie sa s nimi manipuluje. Rýchlejšie sa zohrejete tým, že polená nasekáte na menšie kusy.

Reč je aj o morskom dreve. Z naplaveného dreva nasiaknutého soľou sa totiž môže uvoľňovať škodlivý chlór. Ak si chcete urobiť romantický večer na morskej pláži, aspoň si nesadajte blízko k ohňu. Ak chcete nejako využiť krásne kusy dreva ošľahané vlnami, vyrobte si z neho radšej nejakú peknú dekoráciu na stenu.

Pôvod dreva a jeho vplyv na kúrenie

Pri nákupe dreva sa pravdepodobne viac pozastavíte nad samotnou cenou ako nad tým, odkiaľ pochádza. Treba si však uvedomiť, že nie je dub ako dub, pretože na kvalitu dreva vplýva aj oblasť, kde strom pôvodne rástol. Drevo z neznámych oblastí môže obsahovať stopy ťažkých kovov, toxické látky z kontaminovanej pôdy či priemyselných závodov, alebo aj pesticídy či herbicídy z postrekov.

V dreve neznámeho pôvodu si domov môžete priniesť aj škodce a podkôrny hmyz, ktoré sa môžu neskôr rozmnožiť. Odborníci preto odporúčajú dôsledne si overiť pôvod dreva a kontrolovať, či v danej oblasti nebol zaznamenaný výskyt škodcov alebo devastačné znečistenie lesov. Pri kúpe je dôležité poznať aj oblasť, odkiaľ drevo pochádza.

Prehľad nevhodného dreva na kúrenie

Aby ste to mali jednoduchšie a zabezpečili bezpečné a efektívne kúrenie, stačí sa riadiť hlavne vlhkosťou, tvrdosťou a pôvodom dreva.

tags: #nevhodne #drevo #na #kurenie