V snahe o rýchlosť pokroku ľudstva sa často zabúda na staré a osvedčené techniky, ktoré po stáročia plnili svoj účel a na ktoré naši predkovia nedali dopustiť. Hlina vždy patrila a stále patrí k najrozšírenejším stavebným materiálom. Z minulosti sú známe aj nepálené tehly. V dnešnej dobe je nepálená hlina takmer zavrhnutá ako prežitý stavebný materiál, hoci bola využívaná tisícročia. Trendy súčasnej doby však poukazujú na návrat k prírodným stavebným materiálom, a tak je odpoveď na otázku, či hlina patrí do moderného domu, jednoznačná.
História a Obnovená Popularita Nepálených Tehál
Najprv niečo z histórie. Prvé nepálené tehly sa začali používať pred neuveriteľnými 10 000 rokmi a boli významným stavebným prvkom konca doby kamennej. Na našom území sme sa s hlinou stretávali v podobe podláh či hlinených omietok. Nepálená tehla sa používala ako materiál na výstavbu najmä rodinných domov na Slovensku do začiatku 20. storočia, no lokálne pretrvala až do 2. svetovej vojny. Vyrábali sa totiž z hliny, ktorej vždy bol dostatok a na našom území sa používali až do konca devätnásteho storočia, kedy ich z trhu postupne začali vytláčať tehly pálené. Stavebníctvo sa rozvíjalo a postupne nepálené tehly nahradili tehly pálené, v súčasnosti sú na vzostupe moderné tehly s vylepšenou geometriou tehlového črepu i tepelnoizolačnými vlastnosťami. Tu však musíme podotknúť, že stavby z pálených tehál prevládali na Slovensku v nížinných oblastiach, no na „dolniakoch“ sa nepálené tehly ako stavebný materiál objavovali až do polovice 20. storočia. Veľkou témou je, samozrejme, aj udržateľný rozvoj, preto môžeme sledovať aj rastúci trend v používaní hliny ako alternatívneho stavebného materiálu. Prečo sú nepálené tehly opäť tak populárne? Ich hlavným tajomstvom úspechu je hlina.
Výhody a Jedinečné Vlastnosti Hliny
Hlinu mnohí z nás považujú ako pôvodcu nečistôt na topánkach, chodníkoch, cestách. Berú ju proste ako odpad, prehliadajúc jej vlastnosti, z ktorých najdôležitejšou je, že zo všetkých dostupných stavebných prírodných materiálov najlepšie prirodzene reguluje vlhkosť vzduchu - dokáže rýchlo prijať a aj rýchlo vydať vzdušnú vlhkosť. Tým prispieva k zdravej vnútornej klíme. Z dôvodu objemu a materiálovej štruktúry pohlcuje zvuk, vďaka čomu má vynikajúce akustické parametre. Hlina zároveň vďaka svojej veľkej objemovej hmotnosti dokáže akumulovať teplo, čo pri výkyvoch teplôt v exteriéri pomáha udržiavať optimálnu teplotu v interiéri. Zo zdravotného hľadiska zabezpečuje optimálny, rovnomerný pomer vlhkosti, dokonalú klímu v obytných priestoroch. Táto vlastnosť sa ďalej násobí aplikáciou s hlinenou omietkou. Je antistatická, teda pozitívne vplýva na obsah iónov vo vzduchu. Škodlivé elektrožiarenia neodráža, ale pohlcuje, čím zmierňuje vplyv silových polí sekundárneho kozmického a umelého krátkovlnného žiarenia (napr. mobilných telefónov) vďaka svojmu dobrému tieniacemu efektu chráni pred elektrickým smogom, ktorý vytvárajú elektrické zariadenia v budove. Stavebný materiál je šetrný k životnému prostrediu z prírodných zdrojov, ktorý je po uplynutí svojho životného cyklu možné prirodzene recyklovať. Počas výroby vzniká zanedbateľné množstvo emisií oxidu uhličitého a spotrebovanie primárnej energie nedochádza k páleniu, prirodzené vysúšanie prebieha v krytom priestore. Ide o dostupnú surovinu s energeticky nenáročným spracovaním a 100% recyklovateľnosťou. Hlinené tehly z hľadiska regulácie vlhkosti sú najlepší výrobok na trhu s vlastnosťami, ktoré sa iné výrobky len snažia napodobniť. Sú dobrým základom pre vytvorenie kvalitnej mikroklímy domu.
TIP#4 AKO NA ROZLIATY / PLACATÝ CHLIEB? Príčiny, tipy a triky...
Výroba a Typické Rozmery Nepálených Tehál
Stavanie z nepálených tehál spájaných hlinenou maltou je presné, bez neskorších výraznejších porúch v murive spôsobených zmrašťovaním materiálu počas sušenia. Dobre pripravené tehly obsahujú minimálne množstvo vody na rozdiel od iných techník murovania z hliny ako sú: stavanie z váľkov (vlhké bochníky ukladané šikmo na seba), lepenice (voľné formovanie hmoty múru nahrubo, ktorý sa zarovnával osekávaním) či nabíjanice - fr. pisé (nabíjanie navlhnutej zmesi do posuvného debnenia).
Tradičná a svojpomocná výroba
Hranolovitá forma tehly sa štandardizovala na rozmery 300x150x60-100mm s postupným nadobúdaním symetrického tvaru kvádra. Do nakopanej a odležanej hliny (1 - 2 roky) zmiešanej s vodou sa pridávali ako spojivo posekaná slama, plevy, prasacie chlpy, piliny, piesok, kamienky alebo popol, ktoré zmenšovali pnutie vznikajúce už v hotovom výrobku. Po mechanickom spracovaní sa masa natlačila do navlhčených drevených foriem. Po vybratí z foriem sa tehly sušili na vzduchu, pokým sa všetka voda neodparila. Priame slnečné lúče spôsobovali trhanie nerovnomerne sušenej hliny. Napriek tomuto faktu sa v dnešnej dobe nájde dostatok odvážlivcov, ktorí si nepálené hlinené tehly vyrábajú svojpomocne doma doma tradičných receptúr aj napriek tomu, že sa hovorí, že takáto výroba je nerentabilná. Domáca nepálená tehla nie je ničím iným, ako zmesou rôznych prírodných materiálov, z ktorých mnohé sa pri sériovej výrobe nepoužívajú. Základom je samozrejme hlina a ako rozpúšťadlo a zároveň spojivo slúži voda. Ďalej však tieto tehly obsahujú takzvanú náplň - rezanú slamu, piesok, usušené stonky rastlín, vápno, dokonca hnoj, piliny či jednoduchú zem. K povinnej výbave tiež patria formy na tehly (klasické váľky potrebujú na zhotovenie ešte viac času) a plochu, kde sa budú tehly vysúšať.
Sériová výroba
Dnešné sériovo vyrábané nepálené tehly sú vyrábané z tehliarskej suroviny bez finálneho výpalu. Ich výroba preto dosahuje nízku spotrebu energie a nízku produkciu škodlivých látok. V súčasnosti sa do hlinenej zmesi niekedy pridáva, na zvýšenie trvanlivosti, aj malý diel cementu alebo vápna. Princíp sériovej výroby nepálených tehál sa takmer nelíši od výroby tých pálených. Podstatné ale je, že neprechádzajú výpalom. Sú zhotovené z tehliarskej suroviny, ktorá je zložená z druhohorných sedimentov a piesku. Plastická hmota je vytláčaná extrudérom cez oceľovú formu a následne rozrezaná drôtom na požadovaný rozmer. Potom sa sušia v komorových sušiarňach, v ktorých sa používa odpadové teplo z tunelovej pece. Nepálené tehly sa dajú vyrobiť aj svojpomocne, no sériová výroba deklaruje rovnaké vlastnosti u všetkých vyrobených tehál.
Prehľad štandardizovaných rozmerov tehál
| Typ hlinenej tehly | Typické rozmery (D x Š x V) |
|---|---|
| Klasická hlinená tehla | 250 x 120 x 65 mm |
| 290 x 140 x 65 mm | |
| Dupľovaná hlinená tehla | 250 x 120 x 140 mm |
| 120 x 250 x 240 mm | |
| Dierovaná tehla | 300 x 175 x 140 mm |
Možnosti Použitia a Aplikácie Nepálených Tehál
Nepálené tehly sú určené predovšetkým na stavbu nenosných múrov a priečok najmä v budovách, kde je žiaduca vysoká tepelná akumulácia a prirodzená regulácia vzdušnej vlhkosti. Nepálenú tehlu HELUZ Nature Energy je možné využiť pri stavbe vnútorných stien - priečkových a akumulačných stien. V kombinácií s inými čisto prírodnými materiálmi sú neprekonateľné. Napríklad pri drevodomoch sa odporúča dodať ich vo forme niektorých priečok alebo do podláh namiesto betónových akustických poterov. Priečky je pritom možné robiť ako bežné murované, alebo montované. V montovaných priečkach sa miesto štandardnej výplne (minerálna vlna) naukladajú nasucho hlinené tehly. V murovaných domoch je najjednoduchšie použitie samozrejme ako murované priečky. Môžu tvoriť zaujímavú interiérovú stenu, ak sa neomietnu a prizná sa špárovanie medzi tehlami. Stavbu domu z nepálených tehál môžeme prirovnať ku sochárstvu. Už aj z toho dôvodu, že na hlinené nepálené tehly sa nanáša opäť hlina vo forme omietky. Plasticita hliny nám poľahky umožní vytvoriť múr so zakrivenými formami, zaoblenými rohmi, oblúkmi atď. Tento dizajn je opäť v kurze v modernom a etnickom štýle.
Súčasné Produkty a Iné Techniky Stavania z Hliny
Heluz NATURE je nepálená tehla využívaná na vnútorné priečky a ako akumulačné murivo, určená na stavby z prírodných materiálov a zlepšenie vnútornej mikroklímy. Donedávna bolo výrobkov málo, ale už aj veľký výrobcovia pochopili, že nepálená hlina má svoje miesto na trhu. K alternatívnym materiálom patria už spomínané nepálené tehly, hlinené omietky, slama či výrobky z technického konope alebo ľanu v podobe izolačných materiálov. Takéto výrobky už aj na Slovensku predávajú menší dodávatelia. Hlinené omietky majú z hľadiska regulácie vlhkosti výrazne lepšie parametre ako napríklad najčastejšie používané vápenno-pieskové omietky. Vápenné omietky sú lepšia voľba ako vápenno-pieskové. A niektoré vápenné majú vylepšené receptúry a fungujú porovnateľne ako hlinené alebo aj podľa testov lepšie. V porovnaní s hlinenými tehlami sú ale hlinené omietky menej „výkonné“ v regulácii vlhkosti, pretože do hlinených omietok sa pridáva piesok, čiže samotnej hliny je v rovnakom objeme menej ako v tehlách bez piesku. Finálny povrch omietky môže ostať hrubý (drsný), alebo sú dostupné kvalitné farebné prírodné pigmenty pre finálny jemný povrch. Ak chcete mať farebnú stenu, je možné použiť aj bežne dostupné farby, ale podmienka je, aby boli difúzne otvorené. Upozorňujeme ale, že hlinené omietky sa aplikujú na steny podľa iných technologických postupov ako bežne používané, a bežný omietkár na 99 percent bude mať s nimi problém. Používajú sa napríklad ako náhrada sadrokartónových dosiek, hoci sú hrubšie.
Ubíjaná hlina (Pisé)
Zaujímavá technológia s hlinou je ubíjanie hliny (ľudovo „nabíjaná hlina“) do pripraveného debnenia. Technológia spočíva v utláčaní zmesí vybraných materiálov vrátane štrku, piesku, bahna a hliny, ktoré sa nabíjajú - natláčajú medzi debnenia z plochých panelov (šalovanie). V dnešnej dobe tradičné drevené nabíjacie koly nahrádzajú pneumatické tyče. Do stabilizovanej ubíjanej zeme sa pridáva malé množstvo cementu (zvyčajne medzi 5-10%) pre spevnenie a trvanlivosť múrov. Toto platí pri tenkých múroch. Vzhľad a farbu múrov z ubíjanej hliny je možné priamo ovplyvňovať použitím rôznych typov zeminy, štrku a piesku. Steny zo stabilizovanej nabíjanej zeme potrebujú len malú ochranu. Môžu sa ale z povrchu mierne droliť. Existujú však tisícky budov postavených z nestabilizovanej (tradičnej) nabíjanej zeme po celom svete, ktoré sa zachovali storočia až tisícročia. Väčšina energie pri takýchto stavbách sa spotrebuje pri ťažení stavebných surovín a ich premiestňovaní na miesto stavby. Táto forma použitia hliny má ale jeden problém: nie je legislatívne podchytená, takže sa nedá oficiálne projektovať na statické účely a nikto sa pod to z projektantov nepodpíše. Ani my túto technológiu neprojektujeme.
Hlinené váľky
V minulosti sa bežne používali ručne tvarované hlinené váľky. Už sme sa pár krát s nimi stretli pri riešení rekonštrukcií takýchto domov. V súčasnosti nepoznám žiadneho realizátora novostavieb týmto spôsobom. Možno sa nájdu nadšenci. Spomíname ich práve kvôli rekonštrukciám. Ak je dom z váľkov v dobrom technickom stave a rekonštrukcia finančne zmysluplná, je dom z váľkov dobrým základom pre vytvorenie zdravého bývania. Treba ale dobre zvážiť spôsob zateplenia domu.