Kvalitné omietnutie betónových plôch je proces, ktorý vyžaduje precíznu prípravu podkladu. Betónový strop či steny musia byť pred omietaním zabezpečené proti tvorbe kondenzátu, vlhkosti, rozpínaniu škár a spojovacej vrstvy, ako aj tepelne izolované. Všeobecne musí byť podklad pevný, suchý, bez prachu, čistý a bez hrdze, aby bola zaručená dobrá a dlhodobá priľnavosť omietky.
Podiel vlhkosti v betóne musí byť menší ako 2 až 3 % hmotnosti. Tento stav možno dosiahnuť pri priaznivých podmienkach približne za štyri týždne a pri nepriaznivých (vysoká vlhkosť vzduchu, mráz) najskôr za osem týždňov po vybetónovaní. Z tohto dôvodu musia byť steny, ktoré majú byť omietnuté alebo stierkované, chránené pred vlhkosťou.
Kontrola a úprava podkladu
Pred začatím prác je potrebné najskôr urobiť vizuálnu kontrolu podkladu, skontrolovať, či sa na stenách alebo stropoch nenachádzajú mokré miesta, výkvety, prípadne iné nečistoty, napríklad separačný olej. Následne sa urobí kontrola dotykom dlane, čím sa zistí, či nie je plocha premrzná, zaprášená, či sa povrch podkladu nedrobí. Nevyhovujúce podklady treba pred aplikáciou sadrových omietok a stierok upraviť - napríklad oklepať, spevniť penetráciou alebo odmastiť.
- Lyžicou alebo škrabkou sa odstránia prípadné výčnelky, nesúdržné miesta a povrchové nečistoty.
- Zo zaprášených plôch treba stiahnuť prach vlhkou štetkou.
- Pred nanášaním, počas nanášania aj po nanesení sadrových stierok a omietok treba zabezpečiť minimálnu teplotu podkladu a prostredia 5 °C.
Zabezpečenie nasiakavosti a priľnavosti
Ďalším krokom je zistenie nasiakavosti podkladu. Overí sa to lokálnym navlhčením povrchu. Ak voda steká po kvapkách, ide o nenasiakavý podklad. Ak však voda rýchlo vsiakne, podklad je nasiakavý.
Na sadrové a vápenno-sadrové omietky sa musí aplikovať penetračný náter, aby sa dosiahla rovnomerná nasiakavosť. Extrémne nasiakavé podklady (napríklad pórobetón) sa upravia regulátorom nasiakavosti, ktorý sa nanáša najčastejšie maliarskym valčekom alebo striekaním.
Nenasiakavé sklovité hladké podklady, ako sú monolitické konštrukcie z betónu, sa upravia kontaktným mostíkom na zvýšenie priľnavosti omietky k podkladu. Kontaktný náter je potrebné pred samotným nanášaním a rovnako aj počas nanášania dobre premiešať, aby sa zabránilo usadzovaniu hrubších zložiek disperzie. Kontaktný náter sa aplikuje výhradne valčekom a nikdy sa neriedi vodou. Čas potrebný na vyzretie kontaktných aj penetračných náterov pred aplikáciou omietky je minimálne 12 hodín.
Hladený metličkovaný betón, betónová cesta, betónový chodník, betónové schody 🙃🙃🙃 betón, betón....😎
Príprava a nanášanie zmesi
Pri príprave a nanášaní zmesi treba použiť úplne čisté náradie a nádoby. Do čistej nádoby s čistou vodou sa pomaly nasype zmes omietky a následne sa ručne alebo elektrickým miešadlom dôkladne premieša. Optimálna hustota zmesi pred aplikáciou je taká, že zmes nesteká a je bez hrudiek.
| Fáza práce | Odporúčanie |
|---|---|
| Spracovateľnosť | 60 až 90 minút |
| Minimálna hrúbka vrstvy | 5 mm |
| Teplota okolia | minimálne 5 °C |
Sadrová omietka sa na pripravený podklad aplikuje ručne, roztieraním pomocou antikorového hladidla. Nanáša sa v jednej vrstve v závislosti od rovinnosti povrchu a roztiera sa „z mokrého do শুকনো“. Pri hrúbke nad 5 mm sa plocha vyrovná pomocou hliníkovej H-laty. Po zavädnutí zarovnaného povrchu sa omietka rozfilcuje (uhladí) navlhčenou penovou hubkou. Kútové napojenie omietky sa robí pomocou rohového antikorového hladidla na vnútorné rohy.
Pre modernú výstavbu sú ideálne priemyselne vyrábané suché zmesi, ktoré zaručujú stálu akosť všetkých vstupných komponentov v správnom pomere. Vďaka univerzálnosti materiálov, ako je napríklad Multibat PLUS, možno z jedného základu pripraviť murovacie malty aj omietky, pričom rozdiel spočíva len vo vzájomnom pomere zmesi a piesku.