Medzinárodné testovanie PISA (Programme for International Student Assessment) je projektom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý testuje pätnásťročných žiakov a zisťuje ich prírodovednú, matematickú a čitateľskú gramotnosť. PISA testovanie je najväčšie medzinárodné skúmanie vo vzdelávaní a prebieha od roku 2000. Zúčastňuje sa ho viac ako 90 krajín a ekonomík z celého sveta.
Štúdia sa realizuje v trojročných cykloch a v hlavnom meraní 2025 je zapojených viac ako 80 krajín sveta. Jedna z troch oblastí gramotnosti je v každom cykle hlavnou oblasťou, čo znamená, že je tejto oblasti venovaná väčšia pozornosť. Žiaci riešia viac úloh z tejto oblasti a tak isto sa položky v dotazníku vzťahujú primárne na túto oblasť. Hlavnou oblasťou v štúdii PISA 2025 je prírodovedná gramotnosť, ktorá bola hlavnou doménou naposledy v cykle 2015. Okrem povinných oblastí sa Slovensko v cykle 2025 zapojilo aj do inovatívnej oblasti Učenie sa v digitálnom svete, ktorá prinesie dáta o digitálnych kompetenciách slovenských žiakov v medzinárodnom porovnaní.
Historický prehľad a súčasný stav výsledkov Slovenska
Slovensko dlhodobo zaostáva za priemerom OECD v testovaní PISA. Pod priemerom OECD sme boli vo všetkých troch oblastiach aj v predošlých testovaniach okrem matematiky v cykloch 2006 a 2009. Najďalej od priemerného skóre OECD krajín sme boli vo všetkých oblastiach v roku 2015. Najnižšie skóre dosahujeme dlhodobo v čitateľskej gramotnosti, kde aj najviac zaostávame za priemerom OECD. Podobne zaostávalo v čítaní (5,8 %) a prírodných vedách (4,7 %) aj v roku 2018.
Výsledky PISA 2022
V testovaní z roku 2022 Slovensko zaostávalo za priemerom OECD o 1,7 % v matematike, 6,1 % v čítaní a 4,5 % v prírodných vedách. V nominálnych hodnotách sme v roku 2022 dosiahli najhoršie výsledky v regióne a zároveň najhoršie výsledky historicky.
V porovnaní s testovaním z roku 2018 sme zaznamenali najväčší prepad o 22 bodov v priemernom skóre v matematike. V čitateľskej gramotnosti sa znížilo priemerné skóre o 11 bodov a najmenší pokles o 2 body sme mali v prírodovednej gramotnosti.
Čo sa týka poradia, v matematike sme boli na 29. priečke krajín OECD (z 37), v čitateľskej gramotnosti na 32. priečke a v prírodovednej gramotnosti na 31.
Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje kľúčové údaje z PISA testovania 2022 na Slovensku v porovnaní s predošlým cyklom a priemerom OECD.
| Oblasť gramotnosti | Pokles skóre oproti 2018 (body) | Zaostávanie za priemerom OECD v 2022 (%) | Poradie v OECD (z 37 krajín) v 2022 |
|---|---|---|---|
| Matematika | 22 | 1,7 | 29. |
| Čitateľská gramotnosť | 11 | 6,1 | 32. |
| Prírodovedná gramotnosť | 2 | 4,5 | 31. |
Kľúčové faktory ovplyvňujúce výsledky
Vplyv pandémie COVID-19
Za zhoršením skóre v testovaní z roku 2022 stojí do veľkej miery vplyv pandémie a s tým spojené narušenie vzdelávacieho procesu. Vplyv pandémie môžeme pozorovať viac alebo menej vo veľkej väčšine štátov OECD, čo sa odrazilo aj na poklese priemerného skóre OECD ako celku. Pri matematike kleslo priemerné skóre OECD o 15 bodov, pri čitateľskej gramotnosti o 10 bodov a pri prírodovednej gramotnosti o 2 body.
Socioekonomické zázemie žiakov
Jedným z faktorov slabších výsledkov Slovenska je horšie sociálno-ekonomické zázemie žiakov v porovnaní s priemerom OECD. Slovenskí žiaci sú v priemere najviac sociálne a ekonomicky znevýhodnení zo štátov V4 a druhí najviac znevýhodnení v EÚ po Rumunsku. Vyplýva to z indexu ekonomického, sociálneho a kultúrneho statusu, ktorý je meraný v rámci PISA testovania.
Z krajín OECD malo Slovensko v roku 2022 najsilnejší vplyv ekonomického a rodinného zázemia žiakov na ich výsledky (t.j. najnižšiu socioekonomickú férovosť) pri matematike a prírodovednej gramotnosti. Žiaci s lepším socioekonomickým zázemím majú s výnimkou čitateľskej gramotnosti porovnateľné výsledky s inými krajinami. Celkové výsledky Slovenska však ťahajú nadol najmä žiaci s najhorším socioekonomickým zázemím.
Testy PISA ukázali veľké rozptyly v skóre medzi žiakmi zoradenými do socioekonomických kvartilov, čo sú štvrtiny žiakov vo vzorke rozdelené podľa ich socioekonomického indexu. Celkový rozptyl v skóre, to znamená rozdiel medzi najvyšším a najnižším kvartilom, sme mali v testovaní z roku 2022 najvyšší v OECD v matematike a prírodovednej gramotnosti. Pri čitateľskej gramotnosti sme mali štvrtý najvyšší rozptyl. Ak sa však pozrieme na rozptyl medzi najnižším a druhým najnižším kvartilom, tak ten máme bezkonkurenčne najvyšší.
Podrobnejší prehľad dáva medzinárodné porovnanie vo výsledkoch podľa decilov, teda desatín žiakov zoradených podľa ich sociálno-ekonomického statusu:
- Vo všetkých troch oblastiach testovania (matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť) dosiahli žiaci dvoch najnižších decilov výrazne horšie výsledky ako v iných štátoch V4, Rakúska či priemeru OECD.
- Mierne horšie výsledky majú aj žiaci z tretieho najspodnejšieho decilu.
- Naopak, žiaci z prvých siedmich decilov majú, s výnimkou čitateľskej gramotnosti, porovnateľné výsledky s inými štátmi.
Jedným z problémov nášho vzdelávacieho systému je segregácia žiakov, čo nám vyčíta aj Európska únia. Na problém segregácie poukazuje aj fakt, že Slovensko má druhý najvyšší rozptyl výsledkov testovania medzi školami. Zároveň žiaci, ktorí nenavštevovali inštitúcie predprimárneho vzdelávania, dosiahli podľa porovnania Erste Group horšie výsledky.
Kvalita vzdelávacieho procesu a školy
Národný inštitút vzdelávania a mládeže identifikoval v Krátkej správe o výsledkoch merania za jeden z faktorov ovplyvňujúcich výsledky žiakov aj spôsob, akým prebieha vzdelávací proces. Žiaci, od ktorých učiteľ vyžadoval zdôvodnenie riešení a povzbudzoval ich v snahe nájsť riešenie samostatne, dosahovali lepšie skóre. V cykle 2018 boli skúmané aj ďalšie vplyvy ako napríklad klíma v triede pri vyučovaní, postoj učiteľov k vyučovaniu, materiálne vybavenie či nedostatok personálu.
Ďalším možným faktorom slabších výsledkov je iný výber škôl v rôznych testovacích cykloch. Podľa OECD by pomer vybraných druhov a typov škôl vo vzorke mal zodpovedať skutočnému pomeru zastúpenia týchto druhov a typov škôl na Slovensku. Najlepšie výsledky vo všetkých troch oblastiach dosiahli študenti osemročných a štvorročných gymnázií. Na treťom mieste boli stredné školy s maturitou a na štvrtom základné školy.
PISA 2025 na Slovensku: Realizácia a význam
PISA testovanie je užitočný nástroj na identifikáciu oblastí školského systému, ktorým by sa mala venovať zvýšená pozornosť a mali by byť zlepšované. Na výsledky jeho merania sa odvolávajú viaceré strategické dokumenty ako napríklad programové vyhlásenia vlády, plány reforiem a plán obnovy a odolnosti. Plán obnovy identifikoval ako hlavnú výzvu vo vzdelávaní väčšiu inklúziu znevýhodnených žiakov.
Účasť a výber vzorky v PISA 2025
Merania sa zúčastňujú žiaci základných škôl, špeciálnych základných škôl, 8- a 4-ročných gymnázií a stredných odborných škôl, ktorí v roku 2025 dovŕšili vek 15 rokov a 3 mesiace až 16 rokov a 2 mesiace a navštevujú 7. alebo vyšší ročník. Na hlavnom meraní PISA 2025, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo počas apríla 2025, sa zúčastnilo približne 6000 žiakov z 301 škôl nachádzajúcich sa na celom území Slovenska. Testovaní boli žiaci narodení v roku 2009, prevažne deviataci základných škôl a špeciálnych základných škôl, žiaci prvých ročníkov stredných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií.
Výber reprezentatívnej výskumnej vzorky je zabezpečený stratifikovaným náhodným výberom - vo vzorke je zachovaný rovnaký pomer sledovaných vlastností škôl, ktorý zodpovedá rozloženiu v celej populácii 15-ročných žiakov. Sledované vlastnosti (t. j. stratifikačné premenné) sú typ školy, región, vyučovací jazyk a priemerný výsledok žiakov školy v národnom meraní T9 za posledné 3 roky.
Keďže MŠVVaM SR považuje výsledky merania PISA za veľmi dôležitú a relevantnú spätnú väzbu pre vzdelávací systém SR, ktorú zohľadňuje pri prijímaní strategických rozhodnutí pre jeho ďalšie smerovanie (tzv. reformy školstva), účasť škôl na tomto monitorovaní je podľa § 154 odst. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) povinná. Taktiež technické štandardy štúdie PISA vyžadujú, aby sa merania zúčastnili všetky školy zaradené do vzorky.
Organizačné aspekty testovania
Prvou úlohou vybranej školy je určenie osoby zodpovednej za realizáciu merania v škole - školského koordinátora. Oddelenie medzinárodných meraní (OMM) NIVaM poskytuje školským koordinátorom informácie o procese prípravy a realizácie merania PISA elektronickou poštou, ako aj prostredníctvom online webinárov a prezenčných školení.
Prvou úlohou školského koordinátora je kontrola zoznamu žiakov školy, ktorí spĺňajú kritériá účasti (narodili sa v roku 2009 a navštevujú 7. a vyšší ročník). Školský koordinátor skontroluje, či sú údaje žiakov v zozname správne, príp. ich aktualizuje. Keďže meranie PISA prebieha v online prostredí, ďalšou úlohou školského koordinátora je zistiť, či internetové pripojenie školy a počítačové vybavenie spĺňa požiadavky pre bezproblémovú administráciu testovania.
Štúdia PISA, na rozdiel od národných testovaní (T9, maturita), neprebieha vo všetkých zúčastnených školách v rovnakom čase. Školský koordinátor teda v spolupráci s vedením školy určí jeden alebo dva dni v rámci stanoveného obdobia, ktoré škole najviac vyhovujú.
Súčasťou kognitívneho testu v štúdii PISA je veľké množstvo rôznorodých úloh zo všetkých sledovaných oblastí, a teda aj veľké množstvo rôznych kombinácií položiek do testových modulov, ktoré sa žiakom priraďujú. Znamená to, že je veľmi málo pravdepodobné, aby bol dvom žiakom v rámci jednej školy priradený úplne rovnaký test. Štúdia PISA explicitne nevyžaduje informovaný súhlas rodičov, úpravu tejto záležitosti ponecháva na legislatívnu úpravu jednotlivých krajín, príp. vnútorné predpisy zúčastnených škôl. Pre informovanie rodičov sú k dispozícii informačné materiály.
V deň administrácie testovania by mal školský koordinátor/administrátor testovania pripraviť učebňu s počítačmi ešte pred plánovaným príchodom žiakov. Žiaci si tak po príchode do učebne môžu sadnúť k pripravenému počítaču a pred začiatkom samotného testovania im administrátor testovania už len rozdá hárky s prihlasovacími údajmi. Po zadaní prihlasovacieho mena a hesla budú mať žiaci 10 - 15 minút na to, aby sa v súbore ukážkových úloh zoznámili s testovacím prostredím a vyskúšali si rôzne spôsoby, akými môžu odpovedať na rôzne druhy položiek. Úlohou administrátora je zaznamenať účasť žiakov do pripraveného formulára.
Školský koordinátor by mal po ukončení administrácie testovania vo všetkých skupinách v rámci školy vyhodnotiť, či sa testovania zúčastnilo aspoň 90 % vybraných žiakov. Ak bolo prítomných menej žiakov, školský koordinátor by mal naplánovať realizáciu náhradného testovania. Poslednou úlohou školského koordinátora je odoslať OMM vyplnený Záznam o žiakoch, Záznam z testovania a Vyhlásenia o zachovaní mlčanlivosti.
Testové úlohy zaradené do merania PISA podliehajú utajeniu. Je to najmä z dvoch dôvodov: úlohy sú autorským dielom organizátora merania a do testu sú zaradené tzv. trendové položky, ktoré sa opakovane zaraďujú do každého cyklu PISA. Cieľom tohto postupu je preskúmať, ako dokážu vyriešiť rovnaké položky žiaci v rovnakom veku, ale v priebehu času. Po každom cykle však OECD zverejní niektoré z položiek - ide o tzv. uvoľnené úlohy.
Význam výsledkov PISA pre Slovensko
Výsledky medzinárodného testovania sú v súčasnosti ešte vo fáze spracovania a vyhodnocovania. Ministerstvo školstva dodalo, že dlhodobo berú výsledky PISA vážne a využívajú ich ako jeden z kľúčových podkladov pre reformu vzdelávania.
Bratislava sa v septembri stane jedným z troch miest na svete, kde sa budú zverejňovať výsledky testovania PISA 2025. Zverejnenie výsledkov sa uskutoční 8. septembra. Je to zároveň príležitosť ukázať, že Slovensko je aktívnym a rešpektovaným partnerom v medzinárodnej diskusii o vzdelávaní.
