Komfort obyvateľov mesta zaisťujú tisíce kilometrov potrubí a káblov. Pražské siete fungujú dobre, čelia ale mnohým nástrahám. Voda už dávno nie je samozrejmosťou. Svetový deň vody, ktorý každoročne pripadá na 22. marca, pripomína, že jej dostupnosť, kvalita i spravodlivé rozdelenie sú kľúčové pre bezpečnosť i fungovanie celej spoločnosti.
Zásobovanie Pitnou Vodou v Prahe
Zdroje a Úpravne Vody
V metropole tečie z kohútikov voda zo Želivky, na severe a v centre zmiešaná s tou z Káraného. Mesto si už dnes nevystačí so zdrojmi získanými na svojom území. Cez 70% pitnej vody mieri do Prahy 52 km dlhým tunelom z vodného zdroja Želivka.
Úpravňa vody Želivka je najväčšia úpravňa vody pre hl. m. Prahu. Úpravňa vody Želivka bola uvedená do prevádzky v roku 1972. Voda je dodávaná do úpravne cez čerpaciu stanicu surovej vody radom čerpadiel z vodárenskej nádrže Švihov, ktorá má pri maximálnej hladine 377 m.n.m. objem 266,57 mil. m3 vody. Odber vody z nádrže sa vykonáva etážovo z dvoch odberných veží. Technológia úpravy vody obsahuje koagulačnú filtráciu, ozonizáciu vody a následnú filtráciu cez granulované aktívne uhlie (sorpčný stupeň).
Zvyšok vody sa jíma zo studní v Káraném. Pražské vodovody a kanalizace, a.s. prevádzkujú úpravňu vody Káraný a Podolí. Úpravňa vody Káraný je prvou vodárňou, ktorej výstavba (a sprevádzkovanie v r. 1914) zabezpečila obyvateľstvu Prahy kvalitnú a zdravotne nezávadnú vodu dodávkou do vodojemu na Floře.
Podzemná pitná voda v Káraném je získavaná zo zdrojov brehovej infiltrácie, t.j. zo sústavy 680 vŕtaných studní pozdĺž rieky Jizery. Pomocou čerpacích staníc a gravitačného radu je voda dopravená do hlavnej čerpacej stanice v Káraném. Ďalšie významné kvalitné zdroje podzemnej vody sú zdroje umelé infiltrácie, kde je surová jizerská voda po prostej filtrácii na pieskových rýchlofiltroch prečerpávaná do otvorených vsakovacích nádrží. Vsakovaná voda získava vlastnosti podzemnej vody a obohacuje tak jej prirodzené zásoby. Voda je jímana vo vzdialenosti 200 metrov od miesta vsaku systémom vŕtaných studní a studní spúšťaných s horizontálnymi zberačmi. Čerpadlami osadenými v týchto studniach je voda prečerpávaná pomocou gravitačného zvodného radu do hlavnej čerpacej stanice v Káraném.
Voda z Vltavy sa v súčasnosti využíva len ako záložný zdroj. Úpravňa v Podolí je pripravená fungovať núdzovo po dobu 96 hodín. Podolská vodárňa sa ale bude rekonštruovať, aby mohla sústave pomáhať pravidelnejšie. Od júna 2021 je obnovená trvalá prevádzka ÚV Podolí. ÚV Podolí bola vybudovaná v roku 1929 a do dnešnej podoby bola dokončená v roku 1966. Ide o dielo architekta Antonína Engela. Upravuje riečnu vltavskú vodu na vodu pitnú. Úpravňa vody Podolí prešla v rokoch 2019 až 2021 rozsiahlou modernizáciou a technológia bola doplnená o tretí stupeň úpravy - filtráciu cez granulované aktívne uhlie (GAU), vďaka čomu sa z vody odstraňuje aj veľká časť pesticídov, ich metabolitov a ďalších kontaminantov. Hygienické zabezpečenie vyrobenej vody je zaistené UV žiarením a dávkovaním plynného chlóru.
Rozvodná Sieť a Jej Výzvy
Cez 700 kilometrov vodovodnej siete už slúži viac ako 60 rokov. Niektoré potrubia sú aj z konca 19. storočia. Havárie a úniky vody sú často spôsobené napríklad starým vedením, inde zasa použitím menej kvalitných materiálov v 70. a 80. rokoch. Vďaka veľkým investíciám (v roku 2019 viac ako 1,1 miliardy korún) sa ale darí niektoré parametre zlepšovať. V niektorých častiach Prahy sa noví obyvatelia na túto sieť prakticky už nemôžu napojiť. Rozširovanie mesta výstavbou satelitných štvrtí spôsobuje najväčšie problémy hlavne na juhovýchode metropole, kde už nestačí kapacita vodojemu Kozinec. Vďaka prepracovanému systému prieskumu vodovodnej siete a vyhľadávania skrytých únikov vody, ktoré tvoria najväčšiu časť objemu strát, sa podarilo PVK za posledných 15 rokov znížiť straty vody na polovicu. Zatiaľ čo sa v roku 1997 ešte strácalo cez 43 % vody, dnes je to podstatne menej.
Kvalita Pitnej Vody a Kontrola
Pitná voda z vodovodu pre verejnú potrebu, ktorú dodávajú Pražské vodovody a kanalizace, je v celej Prahe nezávadná a jej kvalita celkom zodpovedá parametrom vyhlášky MZ ČR č. 252/2004 Zb., ktorou sa stanovujú požiadavky na pitnú a teplú vodu, rozsah a frekvenciu kontroly pitnej vody. Kvalitu pitnej vody sledujú PVK, prevádzkovateľ vodohospodárskej infraštruktúry v hlavnom meste a priľahlej obci Radonice, po celú dobu jej cesty ku spotrebiteľovi. Kontrola kvality dodávanej pitnej vody je nepretržite sledovaná počas celého kalendárneho roka, a to tak laboratórnymi analýzami, ako aj on-line monitorovacími sondami, ktoré sú inštalované na strategických miestach distribúcie vody. Významným doplnením kontroly kvality zdroja vody je ako prvá bariéra biologická indikácia toxicity vody (BIT) pomocou pstruha dúhového. Niektoré ukazovatele sú stanovované priamo v teréne už pri odbere vzoriek, ide predovšetkým o teplotu vody, množstvo chlóru, prípadne železo a zákal. Ďalšie ukazovatele sú potom analyzované v akreditovanom laboratóriu PVK. Ročne laboratóriá vykonávajú analýzu u viac ako 15 000 vzoriek vody tak vo vodovodnej sieti, ako aj na úpravniach vody.
Posúdenie rizík v priebehu jímania, výroby a distribúcie pitnej vody v Pražských vodovodech a kanalizacích je spracované podľa požiadavky zákona č. 258/2000 Zb., o ochrane verejného zdravia, v znení neskorších predpisov a bolo vrátane riadenia rizík a prijatých nápravných opatrení zapracované do "Provozního řádu pro zásobování pitnou vodou hl. m. Prahy" schváleného Hygienickou stanicí hlavního města Prahy a tiež do „Provozního řádu zásobování pitnou vodou obce Radonice„ schváleného Hygienickou stanicí Středočeského kraje. Prevádzkový poriadok je spracovaný v súlade so zákonom č. 258/2000 Zb. a vykonávacím právnym predpisom vyhláškou č. 252/2004 Zb., ktorou sa stanovujú hygienické požiadavky na pitnú a teplú vodu a frekvencia a rozsah kontroly pitnej vody, v znení neskorších predpisov. Prevádzkové poriadky a analýzy rizík systému zásobovania pitnou vodou sú pravidelne aktualizované. Posledné prehodnotenie rizík pre zásobovanie hl. Prahy prebehlo v roku 2023 a pre obec Radonice v roku 2024.
Chlór zabraňuje množeniu zárodkov baktérií vo vodovodných sieťach. Voda opúšťa úpravňu vody vo výbornej mikrobiologickej kvalite a obsahuje len prvky nevyhnutné pre vaše zdravie, najmä soli a minerály. Aby táto kvalita bola zachovaná až k vášmu vodovodnému kohútiku a aby bolo zabránené akémukoľvek nebezpečenstvu náhodnej sekundárnej kontaminácie, je nevyhnutné upravenú vodu hygienicky zabezpečiť. Chlórovanie je najčastejší spôsob dezinfekcie vody v ČR, ale aj v zahraničí. Dôvodom častého využívania chlóru je jeho veľká baktericídna účinnosť, ktorú si zachováva aj v malých koncentráciách. Je však nutné upozorniť, že chlorácia má aj negatívnu stránku a to tvorbu vedľajších produktov chlorácie. Chlór môže reagovať s niektorými organickými látkami a halogenidmi, ktoré sa vo vode prirodzene vyskytujú a môžu vznikať vedľajšie produkty, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé alebo ich účinok na zdravie nie je celkom známy. Sú to napr. trihalogénmetány (najvýznamnejším zástupcom je chloroform), halogénderiváty kyseliny octovej alebo niektoré brómované zlúčeniny. Vznik týchto látok možno minimalizovať už pri úprave vody. Ak sa odstráni prekurzor, zníži sa vznik uvedených vedľajších produktov dezinfekcie. Vyhláška MZ č. 252/2004 Zb. ktorou sa stanovujú hygienické požiadavky na pitnú a teplú vodu a frekvencia a rozsah kontroly pitnej vody, uvádza limitnú hodnotu voľného chlóru na kohútiku u spotrebiteľa 0,3 mg/l, uvedená limitná hodnota neplatí pre výstup z úpravne vody a pre vodojemy. U spotrebiteľa však nesmie byť dotknutá prijateľnosť pachu a chuti vody. Táto vyhláška ďalej uvádza aj najvyššiu limitnú hodnotu samostatne pre chloroform (NMH - 30 µg/l) a definuje limitnú hodnotu pre sumu trihalometánov, ktorá sa vzťahuje na súčet kvantitatívne zistených koncentrácií trichlórmetánu (chloroformu), tribrómetánu (brómformu), dibrómchlórmetánu a brómdichlórmetánu.
S tvrdosťou vody sú tiež spájané rôzne jednotky tvrdosti, s ktorými sa najčastejšie stretávame pri nákupe nového spotrebiča, napr. práčky či umývačky. Často výrobcovia spotrebičov používajú vyjadrovanie tvrdosti v nemeckých či francúzskych stupňoch. Obe extrémne tvrdosti (veľmi mäkká x veľmi tvrdá) sú nežiaduce z hľadiska zdravotného i technického. Pitná voda v Prahe je väčšinou mäkká až stredne tvrdá, v závislosti na pôvode vody, resp. Limit pre tvrdosť vody, koncentráciu vápnika a horčíka je daný formou odporúčanej hodnoty, tzn., že sa jedná o nezáväznú hodnotu ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorá stanovuje optimálne rozmedzie daného ukazovateľa z pohľadu vplyvu na ľudské zdravie. Zo zdravotného hľadiska vyhláška pre pitnú vodu odporúča, aby voda určená na konzumáciu mala 2,0 - 3,5 mmol/l, táto hodnota je pre ľudský organizmus optimálna.
Vnútorné Vodovody a Spotreba
Vnútorný vodovod je potrubie určené pre rozvod pitnej alebo teplej vody po dome, ktoré nadväzuje na koniec vodovodnej prípojky alebo na iný zdroj vody, a to vrátane príslušenstva a technických zariadení na ne pripojených. Vnútorný vodovod musí byť vykonaný zo zdravotne nezávadných materiálov, ktoré sú kompatibilné s kvalitou distribuovanej vody. Vnútorný vodovod pripojený na vodovod pre verejnú potrebu sa podľa zákona nesmie priamo prepojovať s potrubím zásobovaným z iného zdroja (napr. studne). Rovnako tak sa nesmie vzájomne prepojovať oddelené vnútorné vodovody rôznych druhov vôd.
Päťdesiat a viac rokov staré potrubia vnútorného vodovodu môžu korodovať a dodávať hnedo zakalenú vodu, alebo byť zarastená vodným kameňom a nepríjemne znižovať tlak vody. Ak je ale vnútorný vodovod ešte predvojnový a vyrobený z olova, na kvalite vody to svojimi zmyslami nespoznáte. Voda z takého vodovodu môže byť riziková pre malé deti a tehotné ženy.
Pri odbere vzoriek pitnej vody sa využíva sieť pravidelných miest odberu. Ide predovšetkým o verejné inštitúcie, ale aby sa postihla kontrola kvality vody v celej Prahe, tak sa časť odberových miest každoročne obmieňa. Z tohto dôvodu sa môže stať, že pracovníci zazvonia aj u vás doma a požiadajú o možnosť odberu vzorky pitnej vody priamo z kohútika vo vašej domácnosti alebo prevádzke.
Priemerná denná spotreba vody na osobu v roku 2025 bola v Prahe 106 litrov (v ostatných regiónoch ČR je spotreba vody na osobu a deň nižšia).
Ako fungujú čistiarne odpadových vôd?
Odvádzanie a Čistenie Odpadových Vôd (Kanalizácia)
Stoková Sieť a Čističky Odpadových Vôd
Kde končí voda z našich kúpeľní? Znečistenú vodu odvádza cez tisíc kilometrov prípojok do stokovej siete, ktorá meria ďalších 3 781 km. Naprostá väčšina (93%) splaškov mieri cez stoky pomenované jednotlivými písmenami abecedy do ústrednej čističky na Cisárskom ostrove. Každú sekundu do nej pritečú 4 kubíky odpadových vôd. V metropole ale pracuje ďalších 28 čistiarní, slúžiacich hlavne v okrajových častiach mesta. V členitom teréne Prahy sa nemôžeme spoliehať len na gravitáciu. Cez 300 čerpacích staníc zaisťuje, aby sa splašky dostali zo všetkých nižšie položených miest tam, kam majú.
Kanalizácia okrem priemerného veku siete (cca 50 rokov) trpí tým, že hlavne v centre mesta do stok mieri aj dažďová voda. Zrážky zbytočne zaťažujú stokovú sieť a znižujú účinnosť čistenia splaškových vôd. V okrajových častiach Prahy už je pre ne väčšinou zriadená oddelená dažďová kanalizácia alebo sú zasakované priamo na mieste. Hlavné stoky splaškovej kanalizácie sú označené písmenami. Tá pomenovaná A prechádza priamo pod Staromestskou radnicou a občas do nej môžete nahliadnuť počas mimoriadnych prehliadok.
V ústrednej čistiarni práve prebieha veľká modernizácia, ktorá na ňu dovolí napojiť aj ďalšie lokality a zrušiť niektoré lokálne čistiarne. Pražská vodohospodárska spoločnosť a.s. (PVS), zastupujúca hlavné mesto Prahu, uzavrela Zmluvu o dielo na „Stavbu č. 6963 „Celková prestavba a rozšírenie ÚČOV na Cisár. ostrove, etapa 0002 - existujúca vodná linka (SVL)“ so Spoločnosťou pre rekonštrukciu SVL vedenou stavebnou firmou SMP Construction a.s. zo skupiny VINCI Construction CS, a.s., ktorá vo verejnom výberovom konaní podala najvýhodnejšiu ponuku. Čistiareň odpadových vôd v Hostiviciach pri Prahe prešla v minulom roku zásadnou modernizáciou, ktorá prináša vyššiu kvalitu čistenia aj lepšiu pripravenosť na prívalové dažde. Mestská čistiareň odpadových vôd v Hostiviciach pri Prahe funguje od roku 1968 a jej kapacita postupne rástla z pôvodných 5 000 ekvivalentných obyvateľov cez 10 000 až na dnešných približne 14 000.
Kontrola a Prevádzka Stokovej Siete
Stoková sieť v metropole je každým rokom pod bedlivou kontrolou odborníkov z Pražských vodovodov a kanalizácií. Tí vlani prezreli 149 kilometrov kanalizácie a zrevidovali 1 417 vstupných šácht a objektov. „Pri prehliadkach sme našli sedemnásť havárií na stokovej sieti. Po ich vyhodnotení sme vypracovali 53 návrhov na odstránenie závad, ktoré boli následne odovzdané do plánu opráv a investícií,“ uviedol tlačový hovorca spoločnosti Tomáš Mrázek. Pomocou dymovej metódy prebehla kontrola 15 kilometrov splaškovej kanalizácie. Dymová metóda je primárne využívaná za účelom nájdenia nepovoleného napojenia dažďových vôd do oddelenej splaškovej kanalizácie.
Spoločnosť HYDROTECHNIK PRAHA spol. s r.o. pôsobí na českom stavebnom trhu od roku 1996 a odvtedy sa vyprofilovala medzi lídrov v oblasti bezvýkopových technológií a predajcu oceľového potrubia. Táto spoločnosť sa zameriava na realizáciu zákaziek na kľúč od prípravy až po následnú realizáciu kvalifikovanými zamestnancami s dlhoročnými skúsenosťami a s použitím vlastnej, modernej techniky. V posledných rokoch realizuje ako menšie zákazky typu kanalizačných a vodných prípojok, tak rozsiahle a komplikované stavby vykonávané unikátnou technológiou mikrotuneláže.
Inteligentné Riadenie a Inovácie
Systém SWiM NG a Dáta
Pri príležitosti Svetového dňa vody dostane Praha darček v podobe unikátneho systému pre riadenie a správu vodohospodárskej infraštruktúry. Pražskí vodohospodári zahájili 20. marca prevádzku systému nazvaného SWiM NG (Smart Water integrated Management - new generation). Nový systém nadväzuje na úspešný predchádzajúci systém. Je ale postavený na celkom novej softvérovej platforme a prináša rad zmien a vylepšení. Systém je dielom spolupráce Pražských vodovodov a kanalizácií (PVK) a Pražskej vodohospodárskej spoločnosti (PVS). „SWiM NG zaradí pražské vodohospodárstvo medzi európsku špičku. Oceňujeme technickú vyspelosť tohto systému a dôraz na bezpečnosť, ktorá je v dnešnej dobe zvlášť dôležitá.“
Vďaka SWiMu má PVK ľahší prístup k informáciám, lepšie komunikuje so zákazníkmi a efektívnejšie riadi vodárenský systém. SWiM je dostupný 24 hodín denne 7 dní v týždni, zamestnanci sú tak v reálnom čase informovaní o prevádzkových udalostiach a dáta zo systému slúžia k vyhodnoteniu a ďalšiemu zdokonaleniu poskytovaných služieb.
Webové stránky poskytujú prístup k operatívnym dátam z chrbticovej siete vodomerných staníc v ČR. Umožňujú prezerať aktuálne údaje o vodnom stave, prietoku a teplote vody v hlásnych profiloch kategórie A a B, a na vybraných staniciach kategórie C. Väčšinu týchto staníc prevádzkuje Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ), ktorý kontroluje kvalitu priamych meraní aj odvodených prietokov. Prezentácia podlieha dohľadu hydrologickej služby ČHMÚ, ktorá v rámci svojich možností upozorňuje na chybné merania a pokiaľ to ide, tak ich aj opravuje.
Údaje o vodnom stave sú uvádzané v centimetroch a vyjadrujú relatívnu výšku hladiny k stanovenej nule vodočtu. Nula vodočtu nemusí ležať na úrovni najhlbšieho dna koryta v mieste stanice. Údaje o prietoku sú uvádzané v m3·s-1 a vyjadrujú objem vody, ktorý korytom toku v danom profile pretečie za jednu sekundu. Údaje o teplote vody sú uvádzané v stupňoch Celzia a vyjadrujú teplotu vody v koryte toku v blízkosti vodomernej stanice. K vodomernej stanici je priradená línia úseku platnosti stupňov povodňovej aktivity, ktorá sa v mape vyfarbuje podľa aktuálneho vodného stavu. Prvý stupeň (stav bdelosti) signalizuje vznikajúce nebezpečenstvo a vyžaduje zvýšenú pozornosť a sledovanie situácie. Druhý stupeň (stav pohotovosti) sa vyhlasuje pri reálnej hrozbe, kedy sa aktivujú povodňové orgány a pripravujú konkrétne ochranné opatrenia. Najvyšší, tretí stupeň (stav ohrozenia), značí bezprostredné nebezpečenstvo alebo už prebiehajúce záplavy, ktoré môžu ohroziť životy a majetok a vyžadujú nasadenie záchranných zložiek a prípadnú evakuáciu.
Kolektory a Podzemná Infraštruktúra
V husto zastavanom meste sa stretáva mnoho rôznych sietí. Drôty vedené po stenách v uliciach vidieť nechceme, všetko sa schováva pod povrch. Bez premysleného riešenia je ale chodník stále rozkopaný. Riešením sú kolektory, teda podzemné tunely, do ktorých sa všetky siete združia. Kolektory budované od roku 1969 majú zatiaľ 93,7 kilometra. Hlavné tunely sa nachádzajú až 35 metrov pod povrchom a trasy sa nedržia uličnej siete. Chodby pod ulicami, rozvádzajúce infraštruktúru priamo do domov, sú väčšinou 16 až 6 metrov pod úrovňou chodníka. Investícia do tunelov je v prvých rokoch samozrejme veľká a vyplatí sa až počas desaťročí. To príliš nemotivuje developerov, ktorí sledujú hlavne rýchlu návratnosť svojich investícií a v nových štvrtiach ukladajú siete lacnejšie do výkopu.
Legislatíva a Budúcnosť
Regulácia a Investície
Na seminári budú prebraté aktuálne právne postupy v odbore vodovodov a kanalizácií, najmä týkajúce sa vlastníctva, prípravy a realizácie vodovodov a kanalizácií a prezentované skúsenosti prednášajúceho s uvedenou témou. Rovnako bude poukázané na novinky, s ktorými je nutné počítať, a to najmä v súvislosti s veľkou novelou nového stavebného zákona prejednávanou Poslaneckou snemovňou pod ST 67, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1.7.2026.
Pražania v budúcom roku zaplatia za vodné a stočné 140,37 Kč bez DPH za meter kubický. Cena tak medziročne vzrastie o 3,93 %, teda len mierne nad úroveň inflácie. Vďaka úsporám v prevádzke je nárast cien nižší, než predpokladá schválená Stratégia rozvoja vodohospodárskej infraštruktúry do roku 2035, ktorá umožňuje rast až o dva percentné body nad celoročnú infláciu do roku 2028. Pražská voda sa naďalej drží hlboko pod hranicou tzv. sociálne únosnej ceny vody stanovenej OECD a českými dotačnými orgánmi.
„Praha zahajuje jednu z největších vodohospodářských investic ve své historii."