Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie: Analýza dopadov novej vyhlášky a jej zmien

Nová vyhláška MH SR 503/2022 Z.z. o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie priniesla množstvo zmien. Pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch sa v roku 2024 zmenili opätovne novelou číslo 337/2024 Z.z. Jedným z hlavných cieľov vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá bola pripravená v spolupráci s Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody Slovensko, Slovenskou obchodnou inšpekciou a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, bolo zabezpečiť, aby boli náklady na teplo a teplú vodu pre vlastníkov bytových domov rozdelené čo najspravodlivejšie a aby nová vyhláška v sebe zahŕňala aj riešenia pre aktuálne spôsoby dodávky tepla.

Prinášame praktický príklad jej dopadov. Všetky údaje použité v tejto analýze sú z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá.

Analýza spotreby a vývoj denných stupňov

Vývoj denných stupňov v blízkej lokalite Vrbové a nameranej spotreby tepla vykazuje lineárnu koreláciu na úrovni +0,9593, dá sa teda konštatovať, že správanie sa domácností vykurovaných z centrálneho zdroja sa výrazne v perióde rokov 2018-2023 nemenilo a je predpoklad, že tak bolo i v domácnostiach vykurovaných samostatným kotlom.

Vo vyúčtovaní roku 2023 sa v prípade variabilnej zložky uvádza cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá tzv. cene pre zraniteľných odberateľov.

Štruktúra bytového domu a rozvody tepla

Situácia v dome je znázornená na nasledujúcom obrázku. Viac ako polovica plochy domu pripadá na domácnosti s vlastným kúrením. Iba cez dva byty s vlastným kúrením prechádzajú rozvody centrálneho zásobovania teplom, ostatné odpojené byty predstavujú kompaktný priestor, cez ktorý nevedú žiadne rozvody. V situačnom náčrte domu sú uvedené koeficienty polohy jednotlivých vykurovaných miestností.

Porovnanie spotrieb bytov v rokoch 2022 a 2023

V nižšie uvedenej tabuľke sú spotreby bytov na vykurovanie tak, ako je to uvedené vo vyúčtovaní za rok 2023 a 2022.

Z právneho hľadiska a perspektívy žalôb žiadajúcich vyňatie samostatne vykurovaných bytov z rozpočítavania je dôležitý fakt, že do rok 2022 vrátane neboli súčasťou rozpočítavania nákladov na vykurovanie. Treba povedať, že merná spotreba bytov zo samostatným vykurovaním sa odhadom pohybovala v rozmedzí 50-120 kWh/m2, pričom úplne logicky byty s najvyššou mernou spotrebou aj v tomto prípade boli nad nevykurovanou pivnicou resp. garážou.

Kontrolný výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z.

Základná a spotrebná zložka

Podľa § 8 Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vyhlášky v odseku 4 sa uvádza: „Základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.“ Vo väzbe na odsek 1, ktorý dáva vlastníkom právo znížiť podiel základnej zložky zo 60% až na 30%, čo sa i v prípade bytového domu stalo, v nižšie uvedenej tabuľke je 30 % z celkových 8 385,4438 EUR teda 2 515,6331 EUR rozdelených na 994 m2 obytnej plochy bytov. Na základe toho pripadá na 529 m2 bytov z vlastným kúrením 1 340 EUR a na 465 m2 bytov s centrálnym zásobovaním teplom 1176 EUR. Z hľadiska energetických jednotiek pripadá zo 63 478 kWh na samostatne vykurované byty 10 135 kWh a centrálne zásobované zostáva celková spotreba 53 343 kWh. Keďže 30 % ako základná zložka predstavuje 19 034 KWh, tak na centrálne vykurované byty zostáva 8 908 kWh na základnú zložku a podľa dielikov pomerových meračov sa bude rozpočítavať spotrebná zložka 44 435 kWh. Výsledok je v tabuľke.

Treba povedať že náklad na m2 v EUR a spotreba tepla v kWh na m2 sú z výpočtového hľadiska pri pomernom rozpočte rovnocenné veličiny. Preto v porovnaniach uprednostňujem kWh/m2, lebo je to aj okamžitá informácia o energetickej efektívnosti resp. o mernej spotrebe tepla na vykurovanie.

Aplikácia kontrolného mechanizmu podľa § 8 ods. 15 vyhlášky

Vo zúčtovaní nákladov doručených vlastníkom bol uvedený zistený pomer v tomto kroku medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo presne zodpovedá pomeru medzi bytom 13 a 18 podľa môjho výpočtu. Teda v tomto kroku je medzi výpočtami súlad.

Avšak, ak pre samostatne vykurovaný byt č. 9, kde v mojom výpočte sa uvádza, že má zaplatiť 154 EUR, tak rozpočítanie doručené správcom uvádza, že by mal zaplatiť 298,42 EUR. Je to z toho dôvodu, že v ďalšom kroku na základe toho, že medzi dvomi bytmi s meranou spotrebou zásobovaných z centrálneho zdroja je rozdiel v špecifickej spotrebe ma m2 v pomere 1: 3,691994, rozpočítavateľ mechanicky uplatnil ods. 15, § 8 vyhlášky: „Ak v rámci zúčtovacieho obdobia pre objekt rozpočítavania podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa odseku 14 prekročí hodnotu 2,5, upraví sa základná zložka podľa odseku 1 na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor tak, že hodnota P je 2,5 alebo menšia. Rozpočítanie nákladov sa vykoná s takto upravenou základnou zložkou.“

Mechanické uplatnenie spočíva v tom, že do druhého kola rozpočítavania zahrnul i „nevykurovanú plochu“ bytov odpojených od CZT. V § 2 vyhlášky je nasledovná definícia vykurovaného priestoru: „i) vykurovaným priestorom vykurovaný byt alebo nebytový priestor, vykurovaný spoločný priestor okrem schodísk a chodieb v objekte rozpočítavania s jednotným systémom merania za obdobie kalendárneho roka v užívaní jedného alebo viacerých konečných spotrebiteľov“.

Ak by tvorca vyhlášky mal v úmysle v druhom kole zahrnúť do rozpočítavania nevykurovanú plochu, v zmysle legislatívnych pravidiel, keďže sa jedná o výnimku, by mal túto skutočnosť v texte uviesť. Podporu pre toto tvrdenie nachádzame i v § 5 odst. 2 vyhlášky: „Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy, náklady na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 30 % a spotrebná zložka 70 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka sa rozpočíta aj medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním.“

V zmysle zásady „rovnakého zaobchádzania“ nie je teda možné vyžadovať od odpojených domácností v objekte vykurovania viac ako podiel podľa nejakého rozpočítavacieho kritéria na 30 % z celkových nákladov systému zásobovania teplom objektu rozpočítavania.

Úprava základnej a spotrebnej zložky

V nižšie uvedenej tabuľke je rozpočítanie nákladov po zistení, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presahuje 2,5. Iteračnou metódou bol pre vykurovaný priestor stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky na 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka.

Vyhláška v § 5 a v § 6, kde stanovuje pravidlá pre rozpočítavania nákladov na teplo pre priestory, kde rozpočítavanie je podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru stanovuje striktne podiel základnej zložky pre takéto rozpočítanie na 30 % ak sú v objekte rozpočítavania aj byty odpojené od systému CZT. Dôvodová ani predkladacia správa k tejto vyhláške nedáva vysvetlenie, aký je dôvod stanovenia tejto hodnoty, ale podstatné je, že tvorca vyhlášky rešpektuje, že v záujme právnej istoty je potrebné stanoviť tento limit. Ak pri rozpočítavaní pri meranej spotrebe pomerovými meračmi v jednotlivých vykurovaných priestoroch takýto limit nie je stanovený, stráca sa právna istota a ekonomická predvídateľnosť u domácností zabezpečujúcich vykurovanie samostatným vykurovacím systémom. Ak sa totiž napríklad vo vykurovanom objekte nachádza priestor, kde sú radiátory v celom priestore uzavreté a teda pomerové merače namerajú nulovú spotrebu. To súčasne dokazuje, keďže v rozúčtovaní prezentovanom správcom sa uvádza vypočítaný pomer základnej zložky na celkových nákladoch 58 %, že spoločnosť rozpočítavajúca náklady na teplo v rozpore s definíciou výpočtu tzv. základnej zložky postupovala chybne.

Na základe horeuvedených skutočnosti konštatujem, že predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie pre bytový dom za rok 2023 je chybné a nie je v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z.z.

Koeficienty polohy a ich aplikácia

Teplo si môžu vymieňať iba telesá alebo priestory s rôznou teplotou. Na schéme sú vyznačené byty s vlastným kúrením a tie, ktoré sú zásobované teplom zo systému CZT. Ak by mal platiť predpoklad vyhlášky, ktorý je právnym základom pre rozpočítavanie, že odpojené byty sú nevykurované, tak by sa mali správne uplatniť koeficienty polohy.

Pre bytové jednotky obklopené odpojenými bytmi by napríklad bolo treba uplatniť koeficienty pre miestnosti s viacerými vonkajšími stenami a napríklad pre 3 trojizbové byty nad sebou vo vedľajšom vchode by pre všetky bolo potrebné uplatniť koeficienty ako u bytov s vonkajšími stenami, hoci v skutočnosti susedia s bytmi vykurovanými samostatným kúrením. Výklad procesu priradenia nákladov za vykurovanie dodávateľom rozpočítavania nie je pre niektoré rozpočítavajúce spoločnosti jasný alebo je nesprávne interpretovaný.

Zmeny vo vyhláške v roku 2024

Nový spôsob rozpočítavania by tak mal zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky. Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii.

Odporúčaný pomer a kontrolný mechanizmus

Súčasná právna úprava odporúča rozpočítavať celkové náklady na množstvo dodaného tepla v pomere 60 % základná zložka podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Novinkou je, že vyhláška určuje, že podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 %, a predovšetkým zavádza kontrolný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov. Podľa neho by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome. Zároveň vyhláška určuje, že takto stanovená základná zložka sa bude rozpočítavať aj na byty a priestory s individuálnym vykurovaním.

Nové koeficienty pre odpojené byty

Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Naviac môžu vlastníci bytov po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo.

• Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2.
• Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5.

Vyhláška naďalej pripúšťa možnosť v budovách s pomerovými rozdeľovačmi nákladov a určenými meradlami pri rozpočítavaní využívať koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu. Výška koeficientov je vo vyhláške daná, napríklad pre miestnosti na najvyššom podlaží pod plochou strechou. Ak však vlastníci chcú uplatňovať iné ako dané koeficienty po 31. júli 2024, potrebujú na to písomne odôvodnené stanovisko odborne spôsobilej osoby pre energetickú certifikáciu alebo energetického audítora. Na získanie odborného stanoviska a rozhodnutie o upravených koeficientoch majú vlastníci 18 mesiacov od účinnosti vyhlášky.

Rozpočítavanie nákladov na teplú vodu

Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou bolo vtedy stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 %.

Najčastejšie otázky k rozpočítavaniu nákladov na teplo

Ako sa rozdeľujú náklady na vykurovanie?

Ak je v dome inštalované meranie (napr. pomerové rozdeľovače alebo merače tepla), náklady sa delia na základnú zložku (štandardne 60 %) a spotrebnú zložku (štandardne 40 %). Vlastníci sa môžu dohodnúť aj na inom pomere, pričom základná zložka nesmie klesnúť pod 30 %. Základná zložka pokrýva náklady spojené s existenciou a prevádzkou vykurovacieho systému ako celku. Spotrebná zložka zohľadňuje spotrebu jednotlivých užívateľov.

Čo znamená podiel špecifických nákladov (EUR/m²)?

Vyhláška zavádza kontrolný mechanizmus tzv. podielu špecifických nákladov. Ide o porovnanie nákladov na vykurovanie medzi bytmi podľa ich podlahovej plochy. Platí pritom jasné pravidlo: najvyšší náklad na m² nesmie byť viac ako 2,85-násobok najnižšieho nákladu na m² v objekte. Ak tento limit nie je splnený, upravuje sa pomer základnej a spotrebnej zložky - zvyšuje sa podiel základnej zložky. Tento mechanizmus chráni vlastníkov pred extrémnymi rozdielmi a zohľadňuje prestup tepla medzi bytmi.

Prečo platí základnú zložku aj odpojený byt?

Bytový dom je z pohľadu vykurovania jeden funkčný technický celok. Teplo prirodzene prestupuje medzi bytmi cez steny, stropy aj podlahy. Aj byt, ktorý je odpojený od vykurovacej sústavy, prijíma tzv. pasívne teplo zo susedných bytov. Preto sa základná zložka uplatňuje aj pri odpojených bytoch.

Čo sa stane, ak vlastník neumožní odpočet prístrojov?

Ak vlastník neumožní vykonať odpočet, použije sa náhradný výpočet spotreby so sankčným charakterom. Spotreba sa určí z najvyššej spotreby na m² bytu v danom objekte a táto hodnota sa ešte navýši o 10 %. Výsledná hodnota býva spravidla výrazne vyššia ako reálna spotreba.

Ako sa postupuje pri poruche meracieho prístroja?

Postup závisí od dostupnosti historických údajov. Ak sú k dispozícii údaje z predchádzajúcich období, náhradná spotreba sa určí ako priemer za posledné dve zúčtovacie obdobia. Podmienkou je, že porucha sa neopakovala a nedošlo k zmene vlastníka. Ak historické údaje nie sú použiteľné, spotreba sa vypočíta z priemernej spotreby na m² bytov s funkčnými prístrojmi, ktorá sa následne vynásobí plochou miestnosti.

tags: #naklady #za #vykurovanie #supisne #cisl