Náklady na vykurovanie v nízkoenergetických domoch: Ako efektívne znížiť výdavky na energiu

S rastúcimi cenami energií a služieb je dôležité pochopiť, ako sa tieto zmeny dotknú domácností. Zvýšenie cien energií a služieb núti domácnosti aj podniky prehodnotiť ich využívanie. Rastúce ceny energií zvyšujú tlak na domácnosti a firmy, aby hľadali efektívne riešenia na zníženie výdavkov. V tomto článku predstavíme kľúčové rozdiely v nákladoch na plyn, elektrinu, teplo, vodu a stočné s osobitným zameraním na nízkoenergetické domy.

Priemerná slovenská domácnosť obývajúca starší rodinný dom platí za energie zhruba 1 527 eur ročne. Do veľkej miery za to môže zastropovanie cien energií, ktoré štát predĺžil aj na rok 2025. „Priemerné mesačné náklady na energie v starších rodinných domoch podľa výsledkov nášho prieskumu sú na úrovni 127 eur. Treba však zdôrazniť, že náklady by bez cenových stropov ktoré platíme zo štátneho rozpočtu, boli tento rok o takmer 40 % vyššie,“ vysvetľuje Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnost. Plošné cenové stropy však budúci rok zrejme skončia.

Vo svete pozorujeme čoraz väčší nedostatok plynu a elektriny. Momentálne sa v EÚ dováža vyše 50 % spotrebovanej energie, čo sa odráža na neustálom vzraste cien. Cena elektriny stúpla o 24,7 % (v rokoch 2005 až 2021). Prakticky to pre nás znamená, že za elektrinu v domácnosti si neustále priplácame. Podľa nariadenia vlády zo 17. 1. 2023 nesmie cena za elektrinu v 2023 prekročiť 199 eur na MWh dodanej elektriny, čo je 0,199 € za kWh. Prognózy nie sú ružové ani v budúcnosti.

Čo sú nízkoenergetické domy a ako sa líšia?

Vývoj v stavebníctve sa bude zameriavať najmä na zvyšovanie energetickej účinnosti stavieb. K takýmto stavbám sa radia aj nízkoenergetické a pasívne domy. Základným kritériom podľa ktorého môžeme rozdeliť kategórie energeticky efektívnych stavieb do niekoľkých skupín je spotreba tepla na vykurovanie.

Nízkoenergetický dom (NED) je vyššou kategóriou štandardných rodinných domov. Investícia do NED je oproti štandardným domom vyššia. Hlavným rozdielom medzi štandardným domom a nízkoenergetickým domom je rozdiel vo vykazovanej ročnej spotrebe tepla na kúrenie. Za nízkoenergetický dom sa považuje stavba, ktorá vykazuje ročnú spotrebu tepla na kúrenie maximálne 50kWh/m2.

Energeticky pasívny dom je vyššou kategóriou energeticky úsporných budov. Investícia do EPD je oproti nízkoenergetickým domom vyššia. Hlavným rozdielom medzi nízkoenergetickým domom a energeticky pasívnym domom je rozdiel vo vykazovanej ročnej spotrebe tepla na kúrenie. Pasívny dom má spotrebu maximálne 15kWh/m2 za rok. Sú to domy, ktoré nepotrebujú aktívny vykurovací systém a väčšiu časť potreby tepla čerpajú z vnútorných zdrojov tepla, slnečného žiarenia, okolia - vnútra zeme. Energetická náročnosť pasívneho domu je o 90% nižšia v porovnaní so štandardnou stavbou rodinného domu. V EPD pocitovo príjemnú teplotu v zime aj v lete je možné dosiahnuť bez bežného vykurovacieho systému a klimatizácie len vďaka pasívne získavanému teplu zo slnečného žiarenia a doplnkového kúrenia.

Pilotný projekt NED FIAMO

V roku 2009 firma FIAMO s.r.o. v spolupráci so Stavebnou fakultou Technickej univerzity v Košiciach realizovala pilotný projekt NED FIAMO - nízkoenergetický dom FIAMO. Je to jeden z prvých nízkoenergetických domov na Slovensku v energetickej triede A a je aj evidovaný v databáze nízkoenergetických a pasívnych domov slovenského IEPD (Inštitút pre energeticky pasívne domy) a rakúskeho PASSIV HAUS INSTITUT.

NED FIAMO bol realizovaný na základe špičkovej a unikátnej predprojektovej prípravy, vysokokvalitnej realizačnej výkresovej dokumentácie a pri samotnej stavbe boli použité v danej dobe špičkové materiály a technológie. V tomto dome po realizácii stavby nasledovalo za plnej prevádzky domu 3 ročné výskumné meranie a monitoring rôznych prevádzkových údajov. Namerané a zistené údaje potvrdili kvalitu predprojektovej a projektovej prípravy ako aj kvalitu realizačných prác.

Konečným výsledkom je vysokokvalitný, moderný a energeticky veľmi úsporný dom čo dokazuje aj spotreba energie a mesačné náklady na celú energiu použitú v dome na úrovni 55€ mesačne. Priemerná ročná spotreba energie je 5300 kWh, z toho spotreba energie na kúrenie je cca 2600 kWh a ostatná spotreba elektrickej energie (svietenie, varenie, spotrebiče a pod.) je cca 2700 kWh.

Faktory ovplyvňujúce náklady na vykurovanie

Výslednú cenu samozrejme ovplyvňuje nastavenie vnútornej teploty a spôsob vetranie ľudí v dome, ako aj dĺžka vykurovacej sezóny a vonkajšie teploty počas nej. Ak tieto faktory zanedbáme a budeme uvažovať normovú zimu a normové správanie ľudí (podmienky podľa STN 73 0540), tak výpočet spotreby tepla na vykurovanie bude násobkom vykurovanej plochy domu (pozor, počíta sa aj plocha obvodových a vnútorných stien - nezamieňať s úžitkovou plochou) a potreby tepla na vykurovanie v kWh/m2.rok. Takto dostanete celkovú hodnotu tepla v kWh.

Podľa toho či kúrite na plyn alebo elektrinu si treba pozrieť na stránkach Vášho dodávateľa energie v príslušnej tarife koľko Vás stojí v eurách jedna kWh. Vynásobením celkového počtu spotreby energie (tepla) v kWh s jednotkovou cenou od dodávateľa zistíte výslednú cenu, ktorú zaplatíte za kúrenie vo Vašom dome. Jednotkovú cenu energie od dodávateľa nezabudnite spočítať z hodnoty za distribúciu a za dodávateľa (napr. SPP distribúcia a SPP).

Pri výbere vykurovacieho systému a odhadovaní nákladov na vykurovanie je dôležité zohľadniť nasledujúce faktory:

• Tepelné straty domu: Staršie domy s nedostatočnou izoláciou majú vyššie tepelné straty, čo zvyšuje náklady na vykurovanie.
• Typ okien: Dôležitý je typ okien, či ide o dvojskla/trojskla, a počet komôr v rámoch.
• Izolácia domu: Hrúbka a kvalita izolácie stien a strechy má zásadný vplyv na tepelné straty.
• Lokalita: Teplota v danej lokalite ovplyvňuje spotrebu energie na vykurovanie.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce energetickú náročnosť nízkoenergetických domov

Základné zásady návrhu nízkoenergetických budov sú definované správnym tvarovým a dispozičným riešením objektu v danej lokalite. Orientovanie obytných častí objektu by malo byť smerom na juh, aby sa využívalo čo najviac energetických ziskov zo slnka.

Ďalšou dôležitou zásadou je čo najjednoduchší tvar bez zbytočných zalomení a odskokov fasády a strechy. Šikovný architekt vie navrhnúť pekné fasády aj pre pasívne domy. Dôležitým faktorom, ktorý viete, ako budúci investori a stavebníci ovplyvniť, je orientácia rodinného domu na pozemku. Pri pasívnych domoch je to kriticky dôležité. Orientácia pozemku, svahovitosť, poloha prístupovej cesty a bezprostredné okolie, to všetko sú faktory, ktoré v konečnom dôsledku vplývajú na výslednú potrebu tepla na vykurovanie. Výber z projektov rodinných domov je veľký, preto ak chcete zlepšiť jeho energetickú bilanciu, vyberte si taký, ktorý má veľké presklené plochy na fasáde, ktoré budete mať na svojom pozemku orientované na juh.

V celkovej bilancii potreby tepla na vykurovanie okrem vyššie spomínaných faktorov zohrávajú najdôležitejšiu úlohu dostatočne hrubé a z hľadiska tepelných mostov dobre vyriešené tepelné zaizolovanie domu. Obalové konštrukcie objektu by mali mať vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti a konštrukčné detaily stavby by nemali vytvárať tepelné mosty R = 5 m2 K W-1 a viac. Samozrejmej súčasťou obvodových stien musia byť okná a dvere s výplňou z izolačných trojskiel a tomu zodpovedajúcich rámov. Taktiež nezanedbateľnou skutočnosťou je výber kvalitných okien s dokonalým tienením.

Pri nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch je nutnou podmienkou, aby použité materiály spĺňali okrem iného aj kritériá tepelno-technickej normy alebo kritériá na tesnosť objektu. V prípade betónu, kameňa či tradičnej plnej pálenej tehly to neznamená len hrubé obvodové múry, ale aj ďalšie desiatky centimetrov na dodatočné zateplenie. Pre pasívne domy sa uvažuje s izoláciou obvodových stien 30 až 40 centimetrov. Hrubé obvodové múry však výrazne znižujú vnútornú obytnú plochu domu, ale vyžadujú si aj zvýšené finančné nároky na stavbu. Preto sa pri stavbe rodinných domov uplatňujú moderné stavebné materiály a celé konštrukčné systémy.

Možnosti vykurovacích systémov a ich náklady v NED

Výber vhodného vykurovacieho systému v rodinnom dome ovplyvní jednak tepelnú pohodu a komfort v dome, ako aj celkové finančné náklady, ktoré musí užívateľ domu vynaložiť na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému. V súčasnej dobe sa projektujú a stavajú už iba domy s takmer nulovou potrebou energie (pasívne domy, trieda A0).

Tepelné čerpadlo

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako optimalizovať náklady na vykurovanie a ohrev vody, je investícia do tepelného čerpadla. Obstaranie tepelného čerpadla je ideálne pre novostavby s dobrou izoláciou, kde je možné dosiahnuť vysokú energetickú účinnosť. V domoch, ktoré majú kvalitne zateplený vonkajší plášť, môže byť investícia do tepelného čerpadla naozaj rentabilná.

Koncepcia nízkoenergetického a pasívneho domu vychádza z myšlienok využívania všetkých dostupných zdrojov z okolia domu. Použitie tepelného čerpadla nie je nevyhnutné na dosiahnutie štandardu nízkoenergetickégo a pasívneho domu, avšak vo väčšine prípadov sa používa na prípravu TUV a aj na nízkoteplotné vykurovanie. Ako zdroj tepla je možné použiť studňu alebo zemný výmenník. Princípom tepelného čerpadla je uzavretý chladiaci okruh (podobne ako u chladničky), čím sa teplo na jednej strane odoberá a na druhej odovzdáva. Tepelné čerpadlo dokáže odobrať teplo z okolitého vzduchu, odpadového vzduchu, povrchových vôd, pôdy, vrtov i z podzemnej vody. Využiteľným zdrojom je i odpadové teplo technologických procesov. Typ tepelného čerpadla sa určuje podľa druhu ochladzovanej a ohrievanej látky. Najobvyklejšou kombináciou sú vzduch/voda, vzduch/vzduch, voda/voda, alebo zem/voda. Pre ohrev TUV, alebo pre vykurovanie rodinných domov sú na trhu dostupné kompaktné tepelné čerpadlá. U teplovzdušných tepelných čerpadiel sa často využíva možnosť reverzného chodu - zatiaľ čo v zime kúria, v lete vzduch v miestnosti ochladzujú.

Pri bežnom rodinnom dome na Orave (chladnejší región) vychádza tepelné čerpadlo pri rozumných sadzbách elektriny spravidla lacnejšie ako plyn. Úspora sa v našom modeli pohybuje okolo 400 -500 € ročne, pri napojení na fotovoltiku ešte viac. Porovnávali sme vykurovanie plynom vs. tepelným čerpadlom v jednom z chladnejších regiónov Slovenska, na Orave. Ceny sa v praxi líšia podľa dodávateľa a tarify.

Kedy sa tepelné čerpadlo neoplatí?

Týkajú sa domov s veľmi nízkou tepelnou stratou - približne do 2 kW. Náklady na vykurovanie sú v týchto prípadoch také nízke, že by sa návratnosť tepelného čerpadla podstatne pretiahla. To isté platí aj pre domy s extrémne vysokou tepelnou stratou. Ak zatúžia po ekologickejšom variante, je nutné zvážiť rekonštrukciu domu, najmä v oblasti fasády a zateplenia na zníženie energetických strát.

Náklady na kúrenie s tepelným čerpadlom vs. plynovým kotlom

Rozdiel v nákladoch medzi tepelným čerpadlom a plynovým kotlom závisí predovšetkým od sezónneho vykurovacieho faktora (SCOP). Ak táto hodnota tepelného čerpadla prekročí pri súčasnom nastavení cien energií hranicu 2,4, čo je bežný vykurovací faktor kondenzačného kotla, je prevádzka čerpadla lacnejšia než plynové vykurovanie, ktorého SCOP sa pohybuje tesne pod hranicou 1,0. V praxi môže rodinný dom s podlahovou plochou 200 m² a tepelnou stratou 10 kW ušetriť viac ako 250 eur ročne v porovnaní s plynovým kotlom.

Príklad porovnania nákladov:

• Plynový kotol: 20 000 (spotreba energie v kWh za rok) * 0,05 (spotrebná cena v eurách) / 0,9 (účinnosť vyjadrená vykurovacím faktorom) = cca 1 110 eur ročne
• Tepelné čerpadlo vzduch/voda: 20 000 (spotreba energie v kWh za rok) * 0,15 (spotrebná cena v eurách) / 3,5 (účinnosť vyjadrená vykurovacím faktorom) = cca 857 eur ročne

Slovenská vláda ponúka dotácie na kúpu a inštaláciu tepelných čerpadiel, ktoré môžu pokryť až 30-50 % z nákladov na zariadenie. Ak zvažujete optimalizáciu svojich energetických nákladov, tepelné čerpadlo je ideálna voľba.

Podlahové kúrenie

Podlahové kúrenie patrí medzi najkomfortnejšie spôsoby vykurovania domácnosti. Je nenápadné, účinné a úsporné. Na rozdiel od klasických radiátorov, ktoré sálajú teplo len lokálne, podlahové kúrenie dokáže odspodu rovnomerne zohrievať celý priestor. Teplo sa šíri z veľkej plochy a udržiava príjemnú teplotu od nôh až po strop. Vďaka efektívnemu prenosu tepla a nižšej teplote vody (pri teplovodných systémoch okolo 30-40 °C) sa podlahové kúrenie výborne kombinuje s kondenzačnými kotlami či tepelnými čerpadlami.

Typy podlahového kúrenia:

• Teplovodné podlahové kúrenie: Funguje na princípe cirkulácie ohriatej vody cez plastové alebo kovové potrubia uložené v podlahe. Dá sa napojiť na plynový kotol, tepelné čerpadlo či iný zdroj tepla.
• Elektrické podlahové kúrenie: Využíva odporové káble alebo rohože, ktoré sú napojené priamo na elektrickú sieť. Inštaluje sa rýchlejšie, no prevádzkové náklady bývajú vyššie.

Ceny podlahového kúrenia pri kompletnej realizácii v rodinnom dome sa najčastejšie pohybujú medzi 5 000 až 12 000 €. Ak plánujete podlahové kúrenie napr. v novostavbe rodinného domu s rozlohou 120 m², počítajte s celkovou investíciou približne 5 500 až 8 500 € vrátane práce, materiálu a základnej regulácie. Táto suma nezahŕňa nový zdroj tepla (napr. kotol, tepelné čerpadlo).

Plynový kotol

Kondenzačný kotol patrí k zariadeniam s nižšou obstarávacou cenou vrátane samotnej inštalácie. Ak si ľudia stanovili ako svoju prioritu nízke náklady na vykurovanie a nevyhľadávajú cestu nezávislosti od fosílnych palív, potom je pre nich kvalitný kondenzačný kotol tou správnou voľbou.

Príklad cenovej ponuky pre inštaláciu plynového kotla: Jeden plynár dal ponuku: Kotol Viessmann s term. izbovým štandardom 25kW 46l. Attack 60l vstavaný. 6 radiátorov po 400€ aj s osadením. To už je cca 6000€. A materiál na rozvody aj s robotou a revíziami do 2000€.

Elektrické vykurovanie

Elektrické vykurovanie sa zaobíde bez vodného média, nemusíte teda riešiť plynovú prípojku, komín či zložité rozvody tepla. Vodiče sa zohrievajú prúdom, ktorý ich mení na zdroj tepla - funguje to podobne ako elektrická špirála. Teplo sa šíri pomocou sálania a mikrosekvencie, čo zabezpečuje stabilnú a zdravú teplotu podlahy. Elektrické vykurovanie nemá žiadne pohyblivé časti, nevyžaduje servis ani každoročnú kontrolu.

Elektrické podlahové kúrenie sa bežne inštaluje do akumulačnej vrstvy - betónu, anhydridu alebo samonivelizačnej stierky -, ktorá zadržiava teplo. Výhodou elektrického podlahového vykurovania je predovšetkým veľmi malá hrúbka a jednoduchá suchá inštalácia, ktorá si nevyžaduje žiadny zásah do stavebnej konštrukcie podlahy. Pri energeticky úsporných stavbách, čo sú dnes už všetky novostavby, vstupuje do hry aj faktor tepelnej zotrvačnosti. Najväčšou výhodou elektrických sálavých vykurovacích systémov je veľmi presná a rýchla regulácia, ktorá prispieva k ich úspornosti. Veľkou výhodou je možnosť skombinovania s inými obnoviteľnými zdrojmi, napríklad fotovoltikou.

Modelový príklad nákladov na elektrické vykurovanie:

• Dom 1 (2018, úsporné spotrebiče, LED osvetlenie): Mesačné náklady na elektrickú energiu: 91,80 € s DPH. Predpokladané náklady na vykurovanie a chladenie: cca 65 €/mesiac.
• Dom 2 (2018, úsporné spotrebiče, LED osvetlenie): Mesačné náklady na elektrickú energiu: 121,82 € s DPH. Predpokladané náklady na vykurovanie a chladenie: cca 83 €/mesiac.
• Dom 3 (2014, úsporné spotrebiče, LED osvetlenie): Mesačné náklady na elektrickú energiu: 171,82 € s DPH. Predpokladané náklady na vykurovanie a chladenie: cca 119 €/mesiac.

Je vidieť, že pri podobných domoch s rovnakým vykurovacím systémom sú náklady na elektrickú energiu odlišné. Skutočne nie je možné predpovedať presné prevádzkové náklady bez detailnej analýzy.

Kombinácia technológií a rekuperácia

Medzi technické zariadenia v dome môžeme zaradiť konvekčné kúrenie, rekuperácia tepla, solárne články a krb. Kontrolované (riadené) vetranie s rekuperáciou (spätným získavaním tepla z odchádzajúceho vzduchu) je nevyhnutnou podmienkou prevádzky pasívnych domov.

Slnečné kolektory sa stali obvyklou technológiou. Solárne zariadenia sa prevažne používajú pri novostavbách. Ich počet ale rastie aj v prípade už existujúcej výstavby. Slnečné kolektory, taktiež nie sú nevyhnutnou podmienkou pre prevádzku nízkoenergetických a pasívnych domov, napomôžu však výrazným spôsobom pri energetickej bilancii.

I keď je obstaranie tepelného čerpadla nákladnejšie než napríklad plynový kotol, dlhodobé úspory môžu túto investíciu aj niekoľkokrát vrátiť. V dobre zateplených novostavbách a nehnuteľnostiach vhodných na inštaláciu je samozrejme návratnosť zabezpečená skôr. Staršie objekty, ktoré vyžadujú doplnkové úpravy, môžu mať dlhší čas návratnosti.

Pasívne domy sú oproti nízkoenergetickým domom drahšie, zároveň však sú, čo sa týka spotreby energií, výrazne sebestačnejšie. Pre majiteľov ale nemusí byť vždy jediným kritériom pomer “cena/výkon” a ekonomická návratnosť. Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek z týchto dvoch kategórii, verte, že ste sa rozhodli správne. Rozhodli ste sa pre zdravý dom šetriaci prírodu, energie, vaše zdravie, a už po pár rokoch sa vám vstupné investície začnú vracať. V našom portfóliu nájdete tiež jedinečný Schlüter-Systems - systémové technológie pre stavbárske postupy + našu pomoc a podporu pri komplexných stavebných riešeniach, ako sú projekty, termovízie, kalkulácie, rôzne typy izolácií a kúrení, obnovy bytových domov a mnoho ďalšieho. V súčasnosti stále viac ľudí, zvažujúcich stavbu rodinného domu, sa začína zaujímať o energeticky úsporné domy. O stavby, ktorých spotreba energie potrebná na kúrenie je výrazne nižšia, ako u štandardných rodinných domov. A povedzme si úprimne, dôvodom nebude iba ekologické uvažovanie a rešpekt k prírode, hoci aj táto stránka danej problematiky je veľmi dôležitá. Jedným z neposledných dôvodov bude aj čím ďalej, tým výraznejšia a rýchlejšia finančná návratnosť stavby nízkoenergetického alebo pasívneho domu.

tags: #naklady #na #vykurovanie #v #ned