Súčasný svet je charakteristický komplexnou sieťou obchodných dohôd, ktoré formujú medzinárodné ekonomické vzťahy. Momentálne vo svete je viac ako 200 prednostných dohôd o obchode, i keď každá krajina je účastníkom aspoň jednej z týchto dohôd, oveľa dôležitejší je fakt, že len málo ktorá z týchto dohôd sa vzťahuje na skupinu štátov, väčšinou sú to dohody medzi dvoma štátmi a nie zoskupeniami štátov (Romalis, 2005). Napriek dominancii bilaterálnych dohôd sa však postupne začali objavovať aj ambicióznejšie projekty regionálnej ekonomickej integrácie, ktoré mali za cieľ prekonať národné hranice a vytvoriť rozsiahlejšie zóny voľného obchodu. Jedným z významných príkladov takéhoto vývoja je formovanie severoamerickej zóny voľného obchodu, ktorej vznik predchádzala dôležitá Kanadsko-Americká dohoda.
Zóna voľného obchodu medzi Kanadou a Spojenými štátmi (CUSFTA)
Kľúčovým krokom k rozsiahlejšej integrácii v Severnej Amerike bol vznik zóny voľného obchodu medzi Kanadou a Spojenými štátmi, známej ako The Canada - U. S. Free Trade Agreement (ďalej len ,,CUSFTA"). Vzniku tejto dohody medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom predchádzal práve vznik tejto bilaterálnej zóny voľného obchodu medzi Kanadou a Spojenými štátmi. CUSFTA predstavovala významný precedens a položil základy pre neskoršie, rozsiahlejšie obchodné zoskupenie.
Prípravné fázy a rokovania
Proces vzniku CUSFTA bol podporený legislatívnymi zmenami v Spojených štátoch. Ešte pred samotným vznikom zoskupenia CUSFTA americký prezident Ronald Reagan v roku 1984 podpísal zákon o dohode a sadzobníku, ktorý dal prezidentovi špeciálnu autoritu uzákoniť dohodu o voľnom obchode oveľa rýchlejšie. Tento legislatívny krok výrazne urýchlil možnosti pre medzinárodné obchodné rokovania.
Iniciatíva na vytvorenie zóny voľného obchodu vzišla z Kanady. Zoskupenie CUSFTA sa začalo formovať 26. septembra 1985, kedy Kanada predložila Spojeným štátom myšlienku na vytvorenie zóny voľného obchodu. Americký prezident Ronald Reagan prijal kanadskú iniciatívu a kongres umožnil prezidentovi podpísať dohodu o voľnom obchode medzi Kanadou a Spojenými štátmi. To viedlo k intenzívnym rokovaniam medzi oboma krajinami.
Vysvetlenie NAFTA
Dokončenie a podpis dohody
Vzájomné rokovania medzi Kanadou a Spojenými štátmi boli ukončené v októbri 1987 a dospeli k dohode o vytvorení Kanadsko-Americkej zóny voľného obchodu. Vytvorenú dohodu podpísali 2. januára 1988 vrcholní predstavitelia Kanady a Spojených štátov. Podpisom tejto dohody sa položil dôležitý základ pre hlbšiu ekonomickú spoluprácu a integráciu v Severnej Amerike, ktorá mala čoskoro presiahnuť aj na tretiu krajinu.
Rozšírenie regionálnej integrácie: NAFTA
Úspech a skúsenosti s Kanadsko-Americkou zónou voľného obchodu (CUSFTA) vytvorili predpoklady pre rozšírenie regionálnej integrácie. Hoci pôvodný návrh sa týkal len Kanady a Spojených štátov, vízia pre rozsiahlejšiu zónu voľného obchodu v Severnej Amerike sa začala čoskoro formovať. Práve CUSFTA slúžila ako model a predchodca pre Severoamerickú dohodu o voľnom obchode (NAFTA - North American Free Trade Agreement), ktorá okrem Kanady a Spojených štátov zahŕňala aj Mexiko.
NAFTA, ako významná medzinárodná obchodná dohoda, mala za cieľ eliminovať väčšinu colných poplatkov a iných bariér obchodu a investíciám medzi tromi krajinami Severnej Ameriky. Jej vznikom sa vytvorila jedna z najväčších zón voľného obchodu na svete, čím sa prepojili ekonomiky Spojených štátov, Kanady a Mexika do jedného rozsiahleho trhu. Štúdie, ako napríklad tie od Romalisa (2005), naznačujú komplexný vplyv takýchto dohôd na medzinárodný obchod a ekonomiky zúčastnených štátov, zdôrazňujúc potrebu detailnej analýzy ich dlhodobých dopadov a výziev, ktorým čelila NAFTA počas svojej existencie.
tags: #medzinarodne #organizacie #lysak #gres