Komplexný sprievodca obkladaním keramickými dlaždicami: Od výberu po inštaláciu

Na úvod je potrebné poznamenať, že dlaždice sú predovšetkým riešením, ktoré uľahčuje čistenie. Dlaždice sú ľahko umývateľné a chránia steny pred hromadením vlhkosti, čím znižujú riziko plesní a húb. Keramické obklady sú rokmi overenou klasikou do vlhkého prostredia kuchýň a kúpeľní. V porovnaní s kobercami či laminátovou plávajúcou podlahou vo vnútri je dlažba pevnejšia, odolnejšia, jednoduchšia na údržbu, vhodnejšia pre podlahové kúrenie a rovnako aj dizajnovo zaujímavejšia. To isté platí aj pre obklad. Ten si nachádza miesto už nielen v kúpeľni či kuchyni, ale pokojne aj v obývačke, okolo krbu či v spálni. V exteriéroch je zaujímavou alternatívou k tradičnej fasádnej omietke, no hodí sa aj ako jej veľmi originálny doplnok.

Dlaždice v kúpeľni sú nadčasovým, praktickým a dekoratívnym riešením. Na trhu máme taký obrovský výber keramických výrobkov, že je ťažké zvážiť iba jeden spôsob obkladu v kúpeľni. Mali by sme sa rozhodovať na základe individuálnych potrieb a vkusu, koniec koncov, kúpeľne sa líšia v závislosti od dizajnu a umiestnenia. Môžu byť úzke a vysoké, úzke a nízke, priestranné a vysoké, môžu byť nakoniec umiestnené pod uhlom. Preto v prvom rade stojí za to urobiť rozhodnutia, ktoré pomôžu vytvoriť funkčný, atraktívny a originálny interiér.

Čo sú keramické obklady a dlažby?

Keramické obkladové prvky sú vyrobené z vyťaženého prírodného materiálu (hlina, kameninový íl, kaolín, kremičitý piesok, živec, vápence, dolomity), ktorý sa rozomelie na prach, zmieša s vodou a následne vysuší. Potom sa táto vysušená zmes (granulát) lisuje za vysokého tlaku a vypaľuje za vysokých teplôt (1000°- 1300° podľa typu). Kvalita výrobku a jeho konečné vlastnosti sú závislé na konkrétnych použitých surovinách, lisovacom tlaku, výške teploty výpalu a dĺžke trvania výpalu (50 - 60 min).

Povrch keramických obkladových prvkov môže byť hladký alebo reliéfny, s glazúrou alebo bez glazúry (neglazovaný). Engoba („základný náter“) je nesklená vrstva s matným povrchom na báze ílov.

Glazované a neglazované obklady

• Glazúra: Glazúra je sklovitý povlak („tenký film„) nanášaný (zväčša striekaním) na povrch keramických obkladových prvkov zvyčajne s prímesou pigmentov (farbív), ktoré ovplyvňujú odtieň glazúry. Tento sklovitý materiál sa počas výpalu roztaví a natrvalo spojí s črepom. Výsledný vzhľad glazúry ovplyvňuje okrem zloženia aj teplota výpalu, teplotná krivka (výpal a chladenie), črep na ktorý bola glazúra nanesená a hrúbka glazúry. Podľa priehľadnosti môžu byť glazúry transparentné (priehľadné), polo-transparentné a krycie (nepriehľadné). Podľa lesku ich delíme na lesklé a matné prípadne polomatné. Glazované obklady a dlažby (GL) sú keramické obkladové prvky, na ktoré sa pred vypaľovaním nanáša glazúra. Glazúra umožňuje dať keramickým obkladovým prvkom jedinečné farby, individuálny vzhľad a širokú škálou vzorov v ktorých sa vyrábajú.
• Neglazované dlažby: Neglazované dlažby (UGL) sú keramické obkladové prvky bez glazúry. Hmota materiálu (črep) sa prefarbuje a teda ich črep je rovnaký v celom priereze. Tým sa nahradzuje estetická funkcia glazúry a vytvára sa samotný dizajn povrchu. Prípadné poškodené miesta sú menej nápadné. Čo sa týka farebnosti, na výber sú prírodné zemité a kameninové tóny, podľa obsahu výrobnej zmesi. Výrobky sú určené predovšetkým k obkladaniu podláh v interiéroch a exteriéroch, ktoré sú vystavené poveternostným vplyvom a vysokému až extrémnemu mechanickému namáhaniu, obrusu a znečisteniu. Leštený povrch je povrch glazovaných alebo neglazovaných obkladových prvkov, ktorý je po výpale mechanicky vyleštený. Technológia leštenia znižuje odolnosť proti tvorbe škvŕn.

Kľúčové vlastnosti keramických obkladov

• Nasiakavosť: Nasiakavosť je najdôležitejšou vlastnosťou pre voľbu typu obkladového materiálu do určitého prostredia. Ide o schopnosť keramických výrobkov absorbovať vodu alebo iné kvapaliny. Na vonkajšie obklady a dlažby je potrebné používať mrazuvzdorné keramické dlaždice, ktoré sú odolné voči dlhodobému pôsobeniu mrazu a poveternostným vplyvom.
• Odolnosť proti opotrebeniu: Odolnosť proti hĺbkovému opotrebeniu (odolnosť proti obrusu) je schopnosť neglazovaných keramických výrobkov odolávať za daných podmienok abrazívnym vplyvom. Odolnosť proti povrchovému opotrebovaniu - oteruvzdornosť - je schopnosť glazovaných keramických výrobkov odolávať za daných podmienok účinku brúsnej zmesi. Klasifikácia PEI (Porcelain Enamel Institute) pomáha určiť vhodnosť dlažby pre konkrétne zaťaženie:
  • PEI 1: Podlahy po ktorých sa chodí v topánkach s mäkkou podrážkou pri nízkej frekvencii chodenia bez prítomnosti abrazívneho znečistenia.
  • PEI 2: Podlahy, ktoré sú zaťažované normálnou obuvou pri nízkej frekvencii chodenia s nepatrným abrazívnym znečistením.
  • PEI 3: Podlahy, ktoré sú zaťažované normálnou obuvou pri strednej frekvencii chodenia s nepatrným abrazívnym znečistením.
  • PEI 4: Podlahy, ktoré sú intenzívnejšie namáhané pri silnejšej frekvencii chodenia v normálnej obuvi pri zvýšenom znečistení a zaťažení.
  • PEI 5: Podlahy, ktoré sú pri vysokej frekvencii chodenia vystavené vysokému znečisteniu a namáhané opotrebením.
• Protišmykovosť: Ide o jednu z najdôležitejších povrchových vlastností keramických dlažieb, ktorá určuje vhodnosť použitia vybraného typu dlažieb pre konkrétne priestory a zaistí bezpečný pohyb osôb.
• Pevnosť v ohybe a lomová sila: Pevnosť v ohybe - odolnosť proti prasknutiu - udáva informáciu o tom, akému mechanickému namáhaniu môžu byť vystavené výrobky pevne spojené s podkladom. Pre bežné použitie v obytných priestoroch, sociálnych zariadeniach, správnych budovách atď. je vhodná hrúbka dlažby od 8 do 10 mm. Dlažby s bežnou hrúbkou je tiež možné zaťažovať pneumatikami osobných áut. Lomová sila je sila, potrebná k zlomeniu, posudzuje sa u dlažby položenej prevažne do štrku, pričom dlažby nie sú pevne spojené s podkladom.
• Odolnosť proti tvorbe škvŕn: Lícna plocha keramických obkladových prvkov je vystavená skúšobným roztokom škvrnotvorných látok po určitú dobu, potom sa lícne plochy stanovenými spôsobmi očistia a vizuálne sa posúdia zmeny. V nadväznosti na výsledkoch sa dlaždice zatriedia do piatich tried. Trieda 5 zodpovedá najľahšiemu odstráneniu škvŕn, trieda 1 znamená, že škvrnu nie je možné odstrániť žiadnym uvedeným normovým postupom.

Rozmery a kalibrácia obkladov

Trendy v interiéroch hovoria jasne - rozmery obkladov a dlažieb sú čoraz väčšie, do popredia sa dostávajú veľkoformátové dlažby, ale aj malé formáty obkladov sú stále obľúbené a nachádzajú svoje miesto nielen v kúpeľni, ale aj v kuchyni. Rozmery obkladov a dlažieb sa vďaka novým technológiám vo výrobe zväčšujú a dlažby v rozmere 30x60 a 60x60, ktoré sa v minulosti považovali za veľkoformátové, sú dnes štandardom.

Kategórie rozmerov

• Malé formáty: 15x15, 10x30, 20x20, 20x25, 25x33, 20x40.
• Stredné formáty: 20x60, 25x75, 30x60, 60x60, 20x120, 15x90.
• Veľkoformáty: 33x100, 40x120, 60x120, 120x120, 150x300, 120x260.

V posledných rokoch je čoraz obľúbenejší formát 60x120, ktorý sa používa ako obklad aj ako dlažba. Pri obkladoch sú stále obľúbené rozmery 30x60, 20x40, 20x60 alebo 25x33. V dlažbách jednoznačne vedie rozmer 60x60, ale obľúbené sú aj rozmery 30x30, 45x45, 60x120 alebo dokonca 20x120, ktoré imituje dosku. Veľkoformátové dlažby pôsobia v interiéri luxusne. Skvele sa hodia aj do malých miestností, pretože opticky zväčšujú priestor, sú oderuvzdorné, ľahko sa čistia a majú veľmi dobrú tepelnú vodivosť. Sú preto jasnou voľbou, ak máte doma podlahové vykurovanie.

Rektifikácia a kalibrácia

Mnohí majú mylnú predstavu, že všetky obklady a dlažby v jednom balení musia mať úplne rovnaký rozmer. Pritom sú z prírodného materiálu a prechádzajú vypaľovacou pecou s teplotou nad 1 100 °C, takže každá z nich vykazuje isté deformácie. Napríklad rozmer sa v peci dokáže počas výpalu zmenšiť až o 10 %. Tolerancia je aj pri hrúbke, priamosti lícnych hrán, rovinnosti a pravouhlosti. Po vypálení obkladu a dlažby má každý jeden kus nepatrné deformácie rozmeru. Preto sa obkladové prvky následne rozdeľujú a triedia podľa kalibrov - podrozmerov.

Ide o proces, keď sa hotová dlažba obrusuje na ďalšej výrobnej linke na presný rozmer. Keďže rozmer sa presne definuje na desatiny milimetra, tak kaliber rektifikovaných výrobkov je len jeden. Rektifikáciou sa dosahuje aby mal obklad alebo dlažba zabrúsené hrany s vysokou presnosťou. Toto následne umožňuje estetickú pokládku s minimálnou škárou od 2 mm.

Plánovanie a príprava podkladu pred obkladaním

Pokladanie kúpeľňových dlaždíc si vyžaduje precíznosť a starostlivú prípravu. Je to dlhodobý proces, ktorý pozostáva z množstva aktivít. Každá pokládka dlažby či lepenie obkladu musia začínať prípravou podkladu. Najskôr dôkladne vyčistite podklad od prachu, špiny, olejov, mastnoty a iných nečistôt, ktoré by mohli zabrániť dobrému priľnutiu lepidla. Ak je podklad veľmi špinavý, možno bude potrebné jeho prebrúsenie či škrabanie. Či už pôjde o časti betónu, staré lepidlo alebo omietku, je nevyhnutné ich odstrániť. Následne venujte čas oprave prasklín, kde môžete použiť tmely alebo iné špeciálne hmoty. Cieľom je zabezpečiť dobrú priľnavosť lepidla a dlhodobú stabilitu pokladanej dlažby alebo lepeného obkladu. Podklad musí byť suchý a bez čiastočiek prachu.

Lepidlo aplikujte zubovou stierkou tak, aby sa vytvorila dostatočná vrstva pre nové kachličky. Pri nanášaní na podlahu je výber smeru na vás, pri nanášaní na stenu postupujte zdola nahor.

Samotné obkladačky sú nepriepustné, ale škáry ani zďaleka túto vlastnosť nemajú, a tak obložená stena nie je vodotesná. Keď zabudnete na hydroizoláciu, budú vašu kúpeľňu ohrozovať vlhkosť a voda - najmä na miestach najviac ostrekovaných vodou. Kritické je okolie sprchy a vane. Riešením sú náterové hydroizolácie a izolačné stierky, ktoré sa nanášajú podobne ako farba - štetcom alebo valčekom, v dvoch vrstvách kolmých na seba.

Meranie a návrh rozloženia

Pred kúpou obkladu si dobre zmerajte miestnosť. Najmä ak sa idete popasovať s komplikovaným tvarom kúpeľne, pôdorys si zakreslite a namerané hodnoty zapíšte. Nezabudnite si odmerať aj výšku steny, ak plánujete obkladať až po strop. Ak budete obkladať len do výšky, povedzme 150 cm, túto informáciu si napíšte k pôdorysu. Nezabudnite odpočítať plochu okien a dverí, ak sú v miestach plánovaného obkladu. Na určenie potrebného množstva materiálu najprv určte plochy, ktoré sa majú obkladať, zmerajte dotknuté plochy stien a k celkovej ploche pripočítajte 10 % na odpad a zlomy.

Záverečnou časťou je premyslenie a vytvorenie plánu pokladania. Začnite tým, že vyberiete rozmer kachličiek, zmeriate priestor, vytvoríte si na papieri rozloženie a umiestnenie a stanovíte si bod začiatku. Pri obkladaní je najdôležitejšie správne začať. Ak nesprávne, nekvalitne, zle, teda zvyčajne nakrivo založíme prvý rad obkladu, nemusí obkladanie dopadnúť dobre. Držať to, samozrejme, môže, ale o rovinnosti a vizuálnej a estetickej kvalite obkladu nemôže byť ani reči.

Dlaždice v kúpeľni by sa mali pokladať od najexponovanejšieho miesta. Na podlahe aj na stenách by sme si mali pamätať, že by mali byť úplne alebo rovnomerne orezané. Pozdĺžne alebo diagonálne? Už počas plánovania pokládky dlažby či lepenia obkladu sa treba rozhodnúť, akým spôsobom budú rozmiestnené. Ak sa rozhodnete pre diagonálne, čiže uhlopriečne lepenie obkladu alebo dlažby, získate dizajnovo zaujímavejší vzor. Plusom tohto spôsobu aplikácie je aj univerzálnosť, nakoľko sa hodí do rôznych typov priestorov a to vrátane tých menších, ktoré vie opticky zväčšiť.

Výška pokládky obkladov

Na otázku, ako vysoko položiť dlaždice v kúpeľni, neexistuje jednoznačná odpoveď. Existuje však niekoľko spôsobov obkladania, ktoré sa menia v závislosti od módy panujúcej v danom ročnom období. Je dôležité, aby bol efekt v súlade s naším zmyslom pre estetiku. Predpísaná výška kúpeľňového obkladu tiež neexistuje, zaužívaná je do 200 cm. Výška položenia má chrániť stenu a zároveň tvoriť dekoratívny prvok. Pri zvažovaní vhodných dlaždíc nezabúdajme na efekt, ktorý chceme dosiahnuť. Dlažby na stene kúpeľne, rovnako ako kuchynské dlaždice, nemusia zaberať celú plochu, niekedy stačí, ak ich kladieme iba na miesta vystavené postriekaniu vodou.

Referenčné body pre výšku obkladov

Obklady sú ideálne pre miesta, ktoré sú neustále zaliate vodou: nad vaňou, v sprchovej kabíne, za umývadlom.

• Sprchovací kút: Pri plánovaní inštalácie sprchovej vaničky v kúpeľni by sa mala určiť výška, na ktorú sa budú dlaždice ukladať. Spravidla sa určuje podľa výšky sprchovej batérie a dažďovej sprchy. Ručná sprcha je spravidla umiestnená približne 2 m nad podlahou sprchovej vaničky. Najčastejšie je však sprchová vanička uzavretá stenami sprchovacieho kúta, v tomto prípade bude jeho výškou náš referenčný bod. Výška dlaždíc bude určená súčtom výšky sprchovacieho kúta a výšky k hornému okraju sprchovej vaničky. Je to veľmi dôležité, pretože sprchové vaničky môžu byť v jednej rovine s podlahou a dosť vysoké, dokonca aj nad 30 cm. V získanej výške môžeme dlažbu položiť v celej kúpeľni alebo obmedziť jej pokládku iba na sprchovací kút.
• Vaňa: Ak kúpeľňa nemá sprchovú vaničku, miesto, kde bude dlažba končiť, určuje vaňa.
• Umývadlo: Ďalším referenčným bodom určujúcim výšku, v ktorej sa budú v kúpeľni ukladať dlaždice, môže byť umývadlo. Dbajte na to, aby dlaždice efektívne chránili nami diskutovanú zónu pred postriekaním, a preto by mali byť umiestnené približne 120 cm nad podlahou. Takto môžeme dorobiť iba plochu umývadla alebo štandardizovať úroveň obkladov vrátane obloženia zaveseného záchodového rámu a dokonca aj celej kúpeľne. Glazúra usporiadaná do tejto úrovne na všetkých stenách vyvolá asociácie s obložením. V situácii, keď je v kúpeľni ďalšia vanička, nič nebráni tomu, aby sa výška dlaždíc okolo nej líšila. Môžete sa dokonca pokúsiť túto zónu odlíšiť inou farbou, veľkosťou dlaždíc alebo vzorom, ktorý sa bude opakovať napríklad na podlahe, doske alebo na inej časti stien kúpeľne.
• Ďalšie prvky: Ďalším určujúcim činiteľom úrovne, na ktorej by sa malo ukladanie dokončiť, môžu byť prvky kúpeľňového vybavenia alebo povrchové úpravy. Správnym referenčným bodom bude vždy prvok organizujúci celé usporiadanie. Usporiadanie dlaždíc veľmi často určuje výšku dverí. Môžete tiež navrhnúť výšku okien - umiestnite ich do polovice alebo výšku zrkadla nad umývadlo. V kúpeľniach usporiadaných v podkroví je výška dlaždíc určená napríklad podľa výšky kolennej steny, spodného okraja strešného okna alebo steny ohraničenej sklonmi.

Obklad až po strop

Veľmi populárnym spôsobom zdobenia kúpeľne je pokrytie celého povrchu stien dlaždicami. To znamená, že ich umiestňujeme až po strop. Toto riešenie bude fungovať v moderných zariadeniach, v kúpeľniach s veľkými plochami (kúpeľne SPA), ako aj v malých kúpeľniach typických pre bytové domy, kde je potrebné zachovať určitú umiernenosť a dôslednosť, aby sa zabránilo efektu ohromenia.

Inštalácia obkladov a dlažieb

Pokladanie dlažby a lepenie obkladov je síce odborná záležitosť, no v našich podmienkach je stále populárne aj svojpomocné riešenie. Základom kvalitnej obkladačskej práce je precízne a presné založenie prvého, spodného, základného radu obkladu. Pri obkladaní nad úrovňou podlahy, vane či sprchovej vaničky je ideálnou pomôckou výškovo nastaviteľný zakladací profil. Ak nemôžete alebo nechcete začať obkladať celou obkladačkou úplne zdola, od prechodu steny a podlahy, pomôžte si zakladacím profilom. Ten vám umožní precízne začať prvý rad obkladu od vami zvolenej úrovne vďaka jednoducho nastaviteľnej výške. Ak obkladáte so založením spodného radu zakladacím profilom, postupujte od stredu ku kútom a okrajom stien. Táto zaužívaná metóda majstrov obkladačov sa využíva „pre istotu“ najmä na pohľadových plochách kúpeľní, napríklad oproti dverám či nad vaňou alebo umývadlom. Obklady v kútoch sú zvyčajne ukončené nie „na celú“ obkladačku, okraje stien by mali lícovať s okrajmi obkladačiek. Takto vyzerá obklad súmernejšie, ako keby ste dlaždice zrezávali v opačnom garde. Problematické orezy kachličiek okolo zárubne dverí viete eliminovať zapustením obkladu pod zárubňu, ktorá prekryje, čo treba. Zárubňa však musí byť širšia, ideálne obložková.

Výber a nanášanie lepidla

Po dôkladnej príprave je dôležité naniesť vhodné lepidlo na obklady v správnom množstve.Typy lepidiel:

• Lepidlá na bežné použitie (trieda C1): sú určené na lepenie nasiakavých keramických obkladových prvkov, pričom dochádza k ich kotveniu „presiaknutím“ vody a cementu do ich štruktúry (hmoty).
• Lepidlá na náročnejšie aplikácie (trieda C2): (vyššia kvalitatívna trieda) sa používajú na lepenie keramických obkladových prvkov s veľmi malou nasiakavosťou.
• Flexibilné lepidlá (trieda C2 - S1/S2): vďaka chemickým komponentom pevne priľnú k povrchu lepených keramických obkladových prvkov a špeciálne zloženie týchto lepidiel zároveň prináša väčšiu odolnosť voči pôsobeniu tepla, mrazu, vlhkosti, vibráciám a mechanickému namáhaniu. Treba podotknúť že pri obkladaní sprchového kútu treba použiť flexibilné lepidlo na obklad triedy C2.

Lepiacu maltu naneste v dvoch pracovných krokoch. Obklad uložte do maltového lôžka.

Pokládka a škárovanie

Nalepenie kachličky: Do pripraveného lepidlového lôžka teraz vtlačte dlažbu alebo obklad, podľa toho, či nanášate kachličky na podlahu alebo na stenu. Mierne pritlačte a kachličku poklepte gumovým kladivom tak, aby dosadla do lepidla. Pri obkladačkách je technika ukladania mimoriadne dôležitá, aby sa dosiahli rovnomerné škáry. Ak v danej miestnosti nie je pozornosť zameraná na konkrétne miesto, ale na väčšiu plochu, stojí za to vedome sa zamerať na výrazný dekoratívny akcent, ktorý upúta pozornosť. Bez ohľadu na použité riešenie, aby keramika po rezaní vyzerala esteticky, bez zubatých strán, musíte použiť vhodné nepoškodené nástroje. Okrem presného založenia prvého radu jednoznačne odporúčame zaistiť všetky rady dlaždíc proti pohybu a posunu osvedčeným vyrovnávacím systémom. Aby ste dosiahli rovnomerné škáry medzi kachličkami, použite distančné krížiky.

Špárovanie kachličiek: Po dokončení lepenia kachličiek s využitím vymedzovacích krížikov pre dodržanie vhodnej hrúbky špáry a úplnom zatvrdnutí lepidla pristúpte k špárovaniu. Po technologickej prestávke minimálne 3 dni je možné začať škárovať obklad. Všetky spoje podlaha/stena a stena/stena vyplňte pružným silikónovým tmelom.

Tabuľka 1: Odporúčané šírky škár pri pokládke obkladov

Pre prirodzené rozmerové nepresnosti pri nerektifikovaných obkladových prvkoch je lepšie sa úzkej škáre 2 mm vyhnúť. Tmavé odtiene škárovacích hmôt sa nesmú používať na leštené dlažby, pretože pigmenty (obsahujúce uhlík alebo grafit) by mohli sfarbiť povrch dlažieb. Ide o dôležitý úkon hlavne pri leštených povrchoch, ktorým sa minimalizuje riziko ich znečistenia a tvorby škvŕn či už používaním alebo hneď pri prvom škárovaní.

Dizajn a estetika obkladaných plôch

Pri zvažovaní vhodných dlaždíc nezabúdajme na efekt, ktorý chceme dosiahnuť. Na individuálny dizajn obkladaných plôch použite listely, dekoratívne obkladačky alebo mozaikové rohože. Ak v danej miestnosti nie je pozornosť zameraná na konkrétne miesto, ale na väčšiu plochu, stojí za to vedome sa zamerať na výrazný dekoratívny akcent, ktorý upúta pozornosť. Ak si priplatíte za prácu, pretože pokládka veľkoformátov si vyžaduje dôkladnú prípravu podkladu, ako aj špičkových obkladačov, ktorí zvládnu montáž.

Kombinácia rôznych rozmerov

Kombinovanie rôznych formátov v priestore môže interiéru dodať zvláštny vizuálny efekt. Použite napríklad menšie formáty obkladov na steny a väčšie formáty dlažby na podlahu. Vytvoríte tak kontrast a oddelíte jednotlivé plochy. Rôzne formáty v miestnosti možno kombinovať aj horizontálne alebo vertikálne v rámci tej istej steny. Nebojte sa toho. Napríklad dolná časť steny s veľkoformátovým obkladom 60x120 a horná časť steny s malým formátom 10x20 alebo x10x30 v tvare tehličky pôsobí skvele. Rovnako môžete použiť veľké formáty na stenách, ktoré doplníte malými formátami alebo mozaikou ako dekoratívnym prvkom na spestrenie celého priestoru. Skúste obložiť niku v sprchovacom kúte alebo možno nad vaňou mozaikou alebo obkladmi v tvare hexagonu - získate tak nevšedný dizajnový prvok aj praktický odkladací priestor. Pri kombinovaní rôznych rozmerov obkladov a dlažieb majte vždy na pamäti farbu a štruktúru, aby výsledný dojem nebol neprehľadný. Zároveň si dopredu premyslite, do akej výšky budú obklady v kúpeľni, aby výsledný priestor vyzeral presne podľa vašich predstáv.

Farby a povrchové úpravy

• Imitácie materiálov: O tom môže do veľkej miery rozhodnúť dizajn imitujúci prírodné materiály. Gresové dlažby s hrúbkou 20 mm sú vďaka technológii digitálnej tlače na nerozoznanie od prírodných materiálov, ktoré verne imitujú či už v dizajne kameňa, dreva, mramoru alebo betónu.
• Farby: Ak riešite dlažbu či obklad do menšej kúpeľne alebo naopak menej presvetlenej chodby, voľte skôr svetlejšie tóny, najmä béžovú, bielu, svetlo sivú či jemne oranžovú.
• Lesklý vs. matný povrch: Lesklý povrch kachličiek viac a lepšie odráža svetlo, opticky teda môže priestor či miestnosť presvetliť aj vizuálne zväčšiť. Na druhú stranu, matný povrch kachličiek pôsobí moderne, menej na ňom vidieť šmuhy a nečistoty a je aj o niečo menej náročný na údržbu.
• Tvar: Štvorec alebo obdĺžnik: Dôležitou otázkou pri výbere dlažby a obkladu je ich formát. Štvorcový typ umožňuje lepenie pozdĺžne aj diagonálne, obdĺžnikové prevedenie má výhodu v možnosti optického zväčšenia priestoru do šírky, výšky aj hĺbky.

tags: #obklad #na #obkladacky #k #rure