Významná dizertačná práca Martina Hanusa sa venuje spracovaniu stredovekých teplovzdušných vykurovacích systémov, ktoré predstavujú fascinujúcu kapitolu histórie stavebníctva a techniky. Cíeľom práce je spracovanie stredovekých teplovzdušných vykurovacích systémov v juhovýchodnej časti strednej Európy, teda na území Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska a Rumunska. Táto rozsiahla štúdia prináša komplexný pohľad na metodiku a historický kontext vývoja týchto technológií.
Metodika a rozsah výskumu
Práca prináša prehľad výskumu v európskom kontexte a sumarizuje aktuálne teoretické poznatky. Dielo ponúka detailný katalóg viac ako stovky pecí v skúmanom regióne, vrátane ich dokumentácie. Zároveň kriticky hodnotí predchádzajúce objavy a prináša aj nové, zatiaľ nepublikované exempláre. Zozbieraný materiál systematicky analyzuje v hlavnej kapitole a venuje sa aj širšiemu sociálnemu a architektonickému kontextu skúmaného javu.
How does a stove fan work? (Peltier and Seebeck Effect)
Historický vývoj a rozšírenie
Martin Hanus prostredníctvom svojej práce umožnil sledovať postupné šírenie technológie z pôvodného nemeckého prostredia smerom na východ a juh až do historického územia moldavského kniežatstva. Teplovzdušné vykurovanie bolo v skúmanom regióne zdokumentované od druhej tretiny 12. storočia a používalo sa až do konca stredoveku. Táto technológia pretrvala až do nástupu 15. storočia, kedy ju rýchlo nahradili kachľové pece, ktoré mali aj estetickú a reprezentatívnu funkciu. Technológia sa vo svojej histórii postupne vyvinula do štyroch konštrukčných variantov.
Posledný z týchto variantov, ktorý sa objavil v 14. storočí, zaznamenal výraznú kvantitatívnu a geografickú expanziu. Tento typ vykurovania prenikol z prostredia svetských a duchovných elít aj do meštianskych domov, čo svedčí o jeho efektivite a popularite. Teplovzdušné vykurovanie bolo typické najmä pre kláštory, kde štandardne vykurovalo refektáre.
Sociálny a architektonický kontext
Systémy teplovzdušného vykurovania sa objavujú v rôznych typoch stavieb. V kláštoroch často zabezpečovali teplo v spoločných priestoroch, ako sú refektáre. Okrem kláštorov sa nachádzali aj v hradoch, biskupských rezidenciách a neskôr aj v meštianskych domoch, čo dokazuje ich všestranné využitie a postupné šírenie do rôznych sociálnych vrstiev. V kontexte výskumu je dôležité spomenúť aj spracovanie vzoriek mazanice zo sídlisk badenskej kultúry na východnom Slovensku, čo poskytuje informácie o starších stavebných technikách. Analýza konštrukčných odtlačkov a architektonických konštrukcií nám umožňuje lepšie pochopiť stavebné väzby a metódy výroby, ako aj komerčné a funkčne špecificky navrhnuté sídelné prvky, ako sú spevnené ohniská či kupolové pece.
Príklady lokalít s teplovzdušným vykurovaním
Katalóg, ktorý práca ponúka, obsahuje množstvo konkrétnych nálezísk. Nižšie uvádzame výber niektorých lokalít, kde boli objavené stredoveké teplovzdušné pece, ako aj ich všeobecný kontext na základe skúmaného obdobia.
| Kat. číslo | Lokalita-objekt | Krajina | Typ pece | Výstavba (stor.) | Zánik (stor.) | Sociálne prostredie | Vykurovaná stavba | Vykurovaný priestor |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Budapešť (Budín) - františkáni | Maďarsko | Teplovzdušná pec | 13. - 14. | 15. | Rehoľa (františkáni) | Krídlo kláštora | Refektár |
| 2. | Ostrihom - hrad - kúpele | Maďarsko | Teplovzdušná pec | 13. - 14. | 15. | Kráľovský dvor/Šľachta | Hrad | Kúpele |
| 3. | Jihlava - meštiansky dom | Česko | Teplovzdušná pec | 14. | 15. | Meštianske prostredie | Meštiansky dom | Obytné priestory |
| 4. | Ludanice - benediktíni | Slovensko | Teplovzdušná pec | 13. - 14. | 15. | Rehoľa (benediktíni) | Kláštor | Refektár/obytné priestory |
| 5. | Vyšehrad - palác - kúpele | Maďarsko | Teplovzdušná pec | 14. | 15. | Kráľovský dvor | Kráľovský palác | Kúpele |
| 6. | Most - minoriti | Česko | Teplovzdušná pec | 13. - 14. | 15. | Rehoľa (minoriti) | Kláštor | Refektár/stuba |
tags: #martin #hanus #stredoveke #teplovzdusne #vykurovanie #dizertacna