Pomerové rozdeľovače tepla: Prehľad spravodlivého rozpočítavania nákladov na vykurovanie

Vykurovanie predstavuje počas zimy jednu z najväčších položiek na zozname výdavkov. Práve preto sa čoraz viac kladie dôraz na šetrenie energií nielen v domácnostiach, ale všeobecne v stavebníctve. Proces toho, kým sa teplo od zdroja dostane k vám domov je pomerne dlhý a zastrešuje ho viacero osôb. Dodávateľ si stanovuje ceny tepla, ktoré prejde fakturačným meradlom do domu. Akonáhle je teplo dodané do paneláku, tak dodávateľ či výrobca tepla nemá zodpovednosť voči technickému stavu rozvodov v budove, montáži meračov tepla alebo rozpočítavaniu nákladov. O túto agendu sa opäť stará buď správca budovy, alebo vlastníci bytov.

Čo sú pomerové rozdeľovače tepla a ako fungujú?

Pomerové rozdeľovače nie sú merače. Prečo to nie sú merače? Pretože teplo spotrebované v bytoch sa priamym spôsobom a za primeranú cenu merať nedá. Teplo totiž nie je ako elektrina, plyn alebo voda - vypnem a spotreba je nulová. Vypnutím radiátorov sa odber tepla neznižuje na nulu, pretože radiátory nie sú jediným zdrojom tepla v byte a jedinou cestou, ako sa teplo do bytu dostáva. Teplo sa šíri aj vzduchom a cez steny. V istom zmysle môže mať pravdu ten, kto namieta, že v dnešnej dobe je merateľné čokoľvek. Avšak ak by teplo prechádzajúce stenami malo byť presne merané, znamenalo by to inštalovať obrovské množstvo snímačov a vzájomné interakcie vyhodnocovať zložitou výpočtovou technikou. Cena takého zariadenia by bola príliš vysoká pre hromadné použitie v bytoch. Teplo prijaté cez steny nie je zadarmo. Je rovnako drahé ako to, ktoré bolo prijaté cez radiátory. Je registrované domovým meračom tepla, dom teda zaň musí zaplatiť.

Pomerové rozdeľovače zobrazujú spotrebu v takzvaných dielikoch, ktoré sa následne násobia výkonom radiátora a koeficientom prestupu tepla. S ohľadom na to nie je možné určiť, koľko kWh tepla sa v byte spotrebovalo. Ide o iný druh merania. Prvé merače tepla v 90. rokoch fungovali na báze kvapaliny, no pre ich veľmi vysokú nepresnosť boli nahradené dvoma modelmi. Tento typ elektronických meračov je najrozšírenejší a umiestňuje sa priamo na radiátor. Teplo v priestore nemeria v reálnych jednotkách, ale v takzvaných dielikoch. Údaj teda hovorí skôr o dodanom pomere tepla.

Dôvod, prečo sa tieto merače používajú vo väčšej miere je ten, že teplota v rôznych častiach miestnosti sa líši - pochopiteľne, pri radiátore bude najvyššia a v zime pri oknách najnižšia. Rovnako tak teplotu ovplyvňuje aj výška miestnosti a podobne. Tieto merače fungujú na princípe dvoch snímačov. Jeden snímač je nastavený tak, aby monitoroval teplotu vykurovacieho telesa a druhý snímač meria teplotu v miestnosti. Druhý typ elektronických meračov má výhodu v porovnaní s predošlým modelom v tom, že dokáže merať teplo vstupujúce do bytu v reálnych jednotkách, čiže v kilowatthodinách. Ich použitie je limitované vykurovacou sústavou mimo bytových jednotiek.

V prípade, že sú v bytovom dome inštalované kompaktné merače tepla, zobrazujú sa hodnoty v kWh obvykle priamo na displeji. Väčšina pomerových rozdeľovačov vždy ukladá ročnú spotrebu do pamäte a 31. decembra ju vynuluje. Každý rok sa teda začína počítať od nuly.

Prečo musia byty s individuálnym vykurovaním platiť za teplo?

Všetky byty, teda aj tie odpojené od centrálneho zdroja tepla, sa v súlade s platnou legislatívou musia podieľať na základnej zložke nákladov na vykurovanie v bytovom dome. Byty s individuálnym vykurovaním sa na nákladoch podieľajú svojou podlahovou plochou, ktorá sa násobí koeficientom v závislosti od umiestnenia bytu v budove. To znamená, že aj keď máte individuálne vykurovanie, teplo sa šíri aj cez steny a vplýva na teplotu v susedných bytoch, čo je dôvodom pre podieľanie sa na spoločných nákladoch.

Základná a spotrebná zložka nákladov na teplo

Rozpočítanie nákladov na vykurovanie je komplexný proces, ktorý zohľadňuje rôzne faktory. Technické prostriedky na rozpočítanie nákladov na vykurovanie merajú len niektoré z faktorov charakterizujúcich spôsob vykurovania a spotreby tepla. Mnoho dôležitých faktorov je nemeraných alebo nemerateľných.

Pri rozpočítaní nákladov sa rozlišujú dve hlavné zložky:

1. Základná zložka: Udáva percento z celkových nákladov objektu na vykurovanie, ktorá sa rozdeľuje na jednotlivé byty podľa ich podlahovej plochy a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch.
2. Spotrebná zložka: Je zostávajúce percento z celkových nákladov na vykurovanie, ktoré sa rozdeľuje na jednotlivých vlastníkov podľa nameraných údajov z meračov tepla.

V prípade budov s inštalovanými pomerovými rozdeľovačmi tepla alebo určenými meradlami je odporúčaný pomer základnej a spotrebnej zložky 60 % ku 40 %. Vlastníci sa môžu dohodnúť na inom pomere, my však odporúčame, aby základná zložka bola minimálne 60 percent. Správne zvolenie pomeru zložiek je totiž kľúčovým parametrom pre čo najspravodlivejšie rozpočítanie nákladov tepla.

Tabuľka: Prehľad základnej a spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie

Riešenie špecifických situácií pri rozpočítavaní nákladov

Život v bytovom dome prináša aj situácie, ktoré si vyžadujú špecifický prístup pri rozpočítavaní nákladov na teplo.

Byty bez meračov alebo s poruchou

V takomto byte, kde vlastník neumožnil zapojiť PRVN, prípadne merače tepla, sa spotrebná zložka nákladov na vykurovanie vypočíta náhradným spôsobom v zmysle platnej legislatívy. Takisto aj v prípade, že byt nesprístupní na odpočet alebo nespolupracuje pri zbere dát, môže sa stať, že rozpočítavanie bude spracované náhradným výpočtom, kde hrozí penalizácia. Odporúčame preto vlastníkom byt vždy sprístupniť a predísť tak podobným nepríjemnostiam. Pri poruche meračov tepla sa spotrebná zložka počíta náhradným spôsobom. V prípade pomerových meračov tepla na radiátoroch podľa plochy miestnosti, v ktorej sa chybný merač nachádza. V prípade kompaktných meračov tepla potom podľa vykurovanej plochy celého bytu.

Problémy s rádiovým odčítaním

Niekedy sa stane, že pri odpočtoch sa neodčítajú všetky merače v bytovom dome. Vo väčšine prípadov, keď nie je možné prístroj odčítať, je príčinou nejaké rušenie rádiového prenosového signálu. V takom prípade sa vždy uskutoční pokus kontaktovať majiteľa bytu, aby sa vykonal odpočet meračov na mieste. Dnešné merače je možné odčítať buď vizuálne, manuálnym zápisom hodnôt z displeja elektronického pomerového rozdeľovača tepla, alebo automaticky rádiovou technológiou, napríklad digitálnou alebo rádiovou modulom.

Historický vývoj a výzvy pri rozpočítavaní nákladov

Pomerové rozdeľovače nie sú novinkou z posledných rokov. Kvapalinové odparovacie pomerové rozdeľovače vynašiel už v roku 1921 nemecký inžinier Max Gehre. V posledných desaťročiach ich začali nahrádzať iné prístroje, založené na nových technológiách.

Spravodlivosť rozpočítania nákladov na vykurovanie je diskutovanou otázkou od vzniku pomerových rozdeľovačov - teda už takmer storočie. Pomerové rozdeľovače vznikli v dobe manuálnych výpočtov - to znamená, že spôsob rozpočítania musel byť čo najjednoduchší - až primitívny, a to aj na úkor presnosti. Pri rozpočítaní neplatí, že čím viac sa rozpočíta podľa pomerových rozdeľovačov alebo meračov tepla, tým „presnejšie“ a spravodlivejšie je rozpočítanie.

Zmeny v priebehu rokov a ich vplyv

V Nemecku, už krátko po 2. svetovej vojne sa začal používať pomer základnej zložky 50 %. Po roku 1989, keď sa u nás vo väčšej miere začínali používať kvapalinové odparovacie pomerové rozdeľovače, bolo odborníkom známe, že základná zložka by mala byť v rozmedzí 40-60 %. V priebehu rokov sa významne zmenili vlastnosti indikačných prístrojov, ale aj tepelno-technické vlastnosti domov.

• Nárast cien tepla: Prvou významnou zmenou oproti dobe, keď bola založená tradícia 30% základnej zložky, bolo odstraňovanie dotácií a z toho dôvodu niekoľkonásobný nárast cien tepla. Úmerne rastu cien sa zvyšovali aj rozdiely v platbách bytov. V súvislosti s tým sa začala objavovať nespokojnosť s rozpočítaním a poukazovanie na neprimeranosť platieb voči dosahovaným teplotám.
• Nahrádzanie meračov: Druhou významnou zmenou je nahrádzanie odparovacích rozdeľovačov elektronickými pomerovými rozdeľovačmi a bytovými meračmi tepla. Tieto zariadenia majú podstatne zmenené vlastnosti - a podľa toho mali byť upravené pravidlá rozpočítania. Vo všeobecnosti sa tak nestalo.
• Zatepľovanie domov: Do tretice ďalšou významnou zmenou je zatepľovanie domov. Mení sa ním pomer tepla uniknutého do vonkajšieho prostredia voči výmene tepla cez stavebné konštrukcie, medzi vnútornými priestormi domu.

Každá z uvedených zmien bola dostatočne závažná na to, aby sa stala dôvodom na prehodnotenie spôsobu rozpočítania.

Vplyv umiestnenia bytu a tepelných strát

Byty z hľadiska umiestnenia v budove a tepelných strát nie sú rovnocenné. Niektoré byty (uprostred budovy) sú v chránenej polohe, obklopené inými vykurovanými priestormi, avšak časť bytov je viacerými stavebnými konštrukciami v kontakte s vonkajším prostredím. Je zrejmé, že systém rozpočítania, v ktorom je vopred jasné, že niektoré byty zaplatia niekoľkonásobok toho čo iné len z dôvodu rozdielnej polohy v dome by nebol všeobecne akceptovateľný. Zvýšená energetická náročnosť okrajových bytov nie je len záležitosťou týchto bytov. Majitelia okrajových bytov poskytujú ostatným akúsi „službu“ - tvoria bariéru, ktorá chráni ostatné byty pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Energetickú náročnosť svojich bytov môžu ovplyvniť len v malej miere. Obvodové konštrukcie, ktorými byty susedia s vonkajším prostredím, nie sú totiž príslušenstvom bytu, ale súčasťou budovy. Z tohto dôvodu pokladám za korektné, aby sa časť zvýšených nákladov okrajových bytov rozdelila medzi ostatné byty.

Avšak pri komplexne zateplených domoch sa váha uvedených argumentov môže zmeniť. Väčší vplyv na indikovanú spotrebu napríklad môže mať neobývaný byt s vypnutými radiátormi. Korekčné koeficienty neriešia vplyv výmeny tepla medzi bytmi.

V dome s veľmi veľkými tepelnými stratami do vonkajšieho prostredia, kde je podiel výmeny tepla so susednými bytmi v celkovej energetickej bilancii nízky, ak užívateľ vypne radiátory, interiérová teplota klesne na nízku hodnotu s malými rozdielmi, či susedia vykurujú menej alebo viac. Čím menšie sú tepelné straty do vonkajšieho prostredia, tým väčší je podiel výmeny tepla medzi bytmi na teplotný komfort a energetickú bilanciu bytu. Na teplotnom komforte a indikovaných jednotkách sa významne prejavuje teplota u susedov.

Dôležitosť správneho pomeru základnej a spotrebnej zložky

Pomer základnej a spotrebnej zložky je z pohľadu korektnosti rozpočítania veľmi významný parameter, avšak určiť jeho správnu hodnotu je veľmi problematické. Pomer základnej a spotrebnej zložky nemá väzbu na žiadnu fyzikálnu veličinu súvisiacu so spotrebou a šírením tepla. Pre rozpočítanie pomocou elektronických pomerových rozdeľovačov v zateplených domoch je primeraný podiel základnej zložky viac ako 75 %. Ak budova nie je zateplená komplexne (niektorá z konštrukcií má výrazne horšie vlastnosti), potrebné sú korekčné koeficienty polohy miestností. Uvedené hodnoty sú len informatívne. Primeraný podiel základnej a spotrebnej zložky závisí od množstva faktorov. Rovnaký pomer základnej a spotrebnej zložky môže viesť v jednom dome ku korektným výsledkom a v inom, aj keď podobnom, k nekorektným výsledkom rozpočítania.

Cieľom rozpočítania je, aby platby za vykurovanie zodpovedali dosiahnutému teplotnému komfortu. Rovnakým teplotám by mali zodpovedať rovnaké (alebo aspoň podobné) platby. Používanie nižšej základnej zložky ako je primerané vedie k tomu, že byty s najnižšími indikovanými spotrebami dostanú k úhrade cenu za menšie množstvo tepla, ako zodpovedá dosiahnutému teplotnému komfortu, pričom tento „benefit“ doplatia zvýšenou platbou susedia, a to v pomere indikovaných spotrieb. To znamená, že najväčšími sponzormi bytov s najnižšími indikovanými spotrebami sa stávajú byty s najvyššími indikovanými spotrebami. Používanie vyššej základnej zložky ako je primerané vedie k nivelizácii (vyrovnaniu) výsledkov rozpočítania. Náklady na vykurovanie prestávajú byť závislé na spotrebe tepla.

Vykurovanie budov nie je potrebné len pre dosiahnutie teplotného komfortu bývajúcich, ale aj pre funkčnosť a životnosť budovy. Nevykurovanie častí budov a vysoké teplotné rozdiely spôsobujú kondenzáciu vlhkosti v stavebných konštrukciách, tvorbu plesní a v konečnom dôsledku znehodnotenie budovy alebo jej časti. Príliš nízka teplota v jednom byte znamená znehodnocovanie susedných bytov. Na udržiavanie teploty 17 °C je potrebných 60 % spotreby tepla v porovnaní s komfortnou teplotou 22-23 °C. Bez ohľadu na to, akou cestou sa teplo do bytu dostáva, minimálna platba za vykurovanie by mala zodpovedať minimálne teplote 17 °C, to znamená 60 % z priemerných nákladov na vykurovanie. V tejto súvislosti treba konštatovať, že pokles teploty na menej ako 17 °C v byte obklopenom vykurovanými priestormi je neobvyklý a býva bežné, že teplota ani v bytoch s trvalo vypnutými radiátormi neklesá pod 19 °C. Znamená to, že skutočná spotreba tepla týchto bytov môže byť ešte vyššia ako 60 %. Pozor, uvedomte si: odkiaľ je to teplo?

Dôsledky nízkeho podielu základnej zložky

Slovenská vyhláška umožňuje vlastníkom dohodnúť sa aj na akomkoľvek inom spôsobe rozpočítania. Zo zotrvačnosti či tradície sa v mnohých domoch stále používa základná zložka 30 %, v niektorých domoch dokonca základnú zložku úplne zrušili. Ak byt s vypnutými radiátormi zaplatí menej ako spomenutých 60 % priemerných nákladov na vykurovanie 1 m2 v dome, platí za nižšiu teplotu v byte ako 17 °C. Ak sa vlastníci bytov rozhodnú pre základnú zložku 30 %, bytu s vypnutými radiátormi nechajú platiť len za priemernú vnútornú teplotu 11 °C. Ak základnú zložku zrušia, nechajú bytu s vypnutými radiátormi platiť za vnútornú teplotu totožnú s vonkajšou teplotou! Lenže v byte teplota nesmie klesnúť pod 17 °C a je pravdepodobné, že neklesla pod 19 °C. Kto to teplo zaplatí? Musia sa na to poskladať susedia. Podľa pomerových rozdeľovačov, niektorí viac, iní menej. A kto má nameranú najvyššiu spotrebu? Vôbec to nemusí byť byt extrémne vykurovaný, s teplotou ako v saune.

Alternatívne metódy rozpočítania

Pomerové rozdeľovače nie sú jedinými indikačnými prostriedkami na rozpočítanie. Rozpočítanie podľa vnútornej teploty sa udomácnilo v škandinávskych krajinách, na Slovensku a v Česku sa používa vo veľmi malej miere. Je založené na vyhodnocovaní vnútornej priestorovej teploty vo vykurovaných priestoroch a exteriérovej vonkajšej teploty. Je známe pod názvom „dennostupňová“ alebo „gradenová“ metóda. Ani tento spôsob rozpočítania nie je univerzálnym liekom na spravodlivosť. Nedá sa rozlíšiť, či teplota bola dosiahnutá odberom tepla z radiátora, alebo teplom z iného zdroja. Vývoj indikačných nástrojov nie je ukončený, vždy sa nájde niekto, kto sa snaží nájsť objektívnejší a dôveryhodnejší spôsob rozpočítania.

Príkladom kombinovanej metódy rozpočítania je systém označovaný ako „modifikovaná gradenová metóda“. Je založený na sledovaní teploty spiatočky z radiátora a vonkajšej teploty. Pomerové rozdeľovače nie sú všetky rovnaké. Dôkazom rozdielnych vlastností rôznych druhov a typov pomerových rozdeľovačov je ustanovenie, že v jednom celku rozpočítania môžu byť použité len pomerové rozdeľovače rovnakého druhu a typu. Takisto porovnávanie rôznych technických prostriedkov použitím rovnakého spôsobu rozpočítania nepokladám za korektné.

tags: #kurenie #pomerove #rozdelovace