Náklady na kúrenie v bytových domoch sú dlhodobo predmetom diskusií a nezhôd. Snaha o spravodlivé rozdelenie nákladov viedla k prijatiu novej vyhlášky, ktorá mení doterajšie pravidlá. V tomto období dostávajú vlastníci bytov a nebytových priestorov vyúčtovania nákladov za rok 2023, ktoré sú už vypracované v súlade s novou Vyhláškou č. 503/2022 zo dňa 19.12.2022. Aj keď boli vlastníci o zmene pravidiel rôznymi komunikačnými kanálmi vopred informovaní, mnohí zostali výsledkom ich vyúčtovania za rok 2023 v podobe nedoplatkov nemilo prekvapení. No našli sa aj vlastníci, ktorých výsledok vyúčtovania za rok 2023 podľa nových pravidiel potešil v podobe preplatkov.
Cieľom legislatívnych zmien je odstrániť nekalé praktiky a zabezpečiť, aby každý platil za to, čo reálne spotrebuje, no zároveň zohľadniť špecifické podmienky bytových domov. Táto zmena sa pretaví do vyúčtovania za minulé obdobie a prinesie nové výzvy aj príležitosti pre vlastníkov bytov.
Kľúčové legislatívne zmeny: Vyhláška č. 503/2022 Z. z. a jej novela č. 337/2024 Z. z.
Pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch sa zmenili predovšetkým prostredníctvom Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2023. Táto vyhláška bola pripravená v spolupráci s Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody Slovensko, Slovenskou obchodnou inšpekciou a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou. Následne, od 15. decembra 2024, nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 337/2024 Z. z., ktorá pôvodnú vyhlášku mení a dopĺňa.
Tieto vyhlášky aktualizovali pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo. Legislatíva sa dotkla vlastníkov, ktorí svoje domácnosti vykurujú prostredníctvom centrálneho zdroja tepla, alebo majú centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovom dome.
Rozdelenie nákladov na základnú a spotrebnú zložku
Dosiaľ zavedený spôsob rozpočítavania nákladov na spotrebované teplo v bytovom dome na základnú zložku a spotrebnú zložku zostal i naďalej v platnosti. Nový spôsob rozpočítavania by mal zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky.
- Základná zložka (ZZ): V sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo podľa podlahovej plochy bytu, ktorú vlastník bytu nemôže ovplyvniť. Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii.
- Spotrebná zložka (SZ): Zahŕňa náklady nameranej spotreby tepla, ktorú vie vlastník bytu ovplyvniť reguláciou teploty.
Pôvodná vyhláška neuvádzala minimálnu hranicu základnej zložky, čo v mnohých prípadoch spôsobovalo, že bytové domy mali základnú zložku nastavenú pod 40 %, a v extrémnych prípadoch sa dokonca blížili k 0 %. Práve to dosiaľ často spôsobovalo výrazný rozdiel v nákladoch na vykurovanie v dvoch bytoch s rovnakou výmerou.
Podľa nových pravidiel už základná zložka nemôže byť nižšia než 30 % celkových nákladov, pričom vyhláškou odporúčané rozdelenie zostáva nezmenené, teda 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka. Znamená to, že nová vyhláška ponecháva vlastníkom možnosť rozhodovať o výške základnej zložky tepla na vykurovanie v rozpätí od 30 % do 100 %.
Nový kontrolný mechanizmus a dopady na vlastníkov
Ďalšou dôležitou zmenou bolo zavedenie nového kontrolného mechanizmu, ktorého úlohou je riešiť príliš nerovnomerné rozdelenie nákladov v niektorých bytoch. Podľa vyhlášky 337/2024 Z. z. by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor. Rozpočítanie sa následne vykoná s takto upravenou základnou zložkou. Uvedený mechanizmus sa bude uplatňovať plošne vo všetkých bytových domoch, teda aj v tých, kde základná zložka dosahuje vyhláškou odporúčaných 60 %.
Zmenou legislatívy by sa malo predchádzať nespravodlivým situáciám, keď napríklad krajné byty, resp. byty orientované na sever, alebo byty vedľa, či nad neobývanými, či nevykurovanými priestormi, museli spotrebovávať viac tepla ako byty, v ktorých stačilo kúriť menej, keďže ich pomáhali vyhrievať okolité byty. Znamená to, že pravdepodobne tí, ktorí pri kúrení extrémne šetrili, po novom zaplatia viac. Výraznejšie si zrejme priplatia aj vlastníci neobývaných bytov, či poloprázdnych bytov, kde je kúrenie nastavené len na minimum. Naopak, ušetriť by mohli tí, ktorí museli kúriť viac, pretože nie vlastnou vinou mali väčšie úniky tepla.
Elektrická energia a náklady na elektrinu s využitím kWh
Vplyv na byty odpojené od centrálneho vykurovania
Samostatnou kategóriou vlastníkov, ktorých sa zmena pravidiel dotkla v najväčšej miere, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorým v minulosti ostatní vlastníci umožnili odpojenie sa od spoločných rozvodov vykurovania v bytovom dome a zriadili si individuálne vykurovanie svojich bytov alebo nebytových priestorov. Zmeny sa dotknú aj bytov s vlastným samostatným vykurovaním, napríklad vlastným plynovým kotlom.
Podľa novej vyhlášky sa musia aj majitelia bytov odpojených od centrálneho zdroja tepla podieľať na nákladoch spojených so spoločným vykurovaním domu. V takomto prípade sa základná zložka rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania. Väčšine takýchto vlastníkov sa ich náklady na vykurovanie výrazne zvýšili, nakoľko aj im sa vyúčtovala základná zložka na celú ich podlahovú plochu bytu alebo nebytového priestoru, a tá sa môže pohybovať od 60 % a dokonca až 90 %. Keď si títo vlastníci pripočítajú k vyúčtovaným nákladom za základnú zložku ešte svoje náklady za spotrebované palivo vo svojich tepelných individuálnych zdrojoch, tak sa im už pri dnešných cenách primárnych energií stávajú ich náklady na vykurovanie neúnosnými.
Pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky sa po zmene vyhlášky č. 337/2024 Z. z. uplatňujú koeficienty:
- Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2.
- Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5.
Rozpočítavanie nákladov na teplú vodu
Zavedený spôsob rozpočítavania nákladov teplej vody na základnú a spotrebnú zložku zostáva taktiež v platnosti. Základná zložka však už nemusí tvoriť 20 % nákladov na prípravu teplej vody ako doposiaľ, ale je určená ako náklady spojené s cirkulačnými stratami rozvodov teplej vody za miestom prípravy. Nesmie však presiahnuť 20 % nákladov na prípravu teplej vody.
V platnosti zostáva aj spôsob rozpočítania medzi vlastníkov, a to rovným dielom na každý byt a nebytový priestor, ak má byt a nebytový priestor možnosť vodu odobrať. Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou bolo vtedy stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 %.
Implementácia a praktické dôsledky pre vlastníkov a správcov
Nová vyhláška sa neuplatní automaticky. Vlastníci bytov si nové rozdelenie základnej a spotrebnej zložky musia dohodnúť spoločne. Ak si to nestihli odhlasovať do konca júna minulého roka, pri vyúčtovaní sa nové rozdelenie neuplatní. Zmeny môžu byť schválené nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov ešte pred ďalšou vykurovacou sezónou. Vo všetkých ostatných bodoch bolo potrebné rozhodnutia vlastníkov zosúladiť s novou vyhláškou do 30. júna 2023.
Jedným z hlavných problémov pri implementácii je nedostatočná informovanosť. Mnohí vlastníci bytov neboli včas informovaní o tom, ako sa vyhláška premietne do ich platieb za energie, a aká bude nová výška zálohovej platby za teplo. To môže viesť k nepríjemným prekvapeniam pri májovom vyúčtovaní a zvýšenému počtu reklamácií a dotazov.
Povinnosti správcov bytových domov
Dôraz na transparentnosť a spravodlivosť znamená pre správcov objektov niekoľko kľúčových povinností:
- Rozdeľovanie nákladov podľa pravidiel rozpočítavania: Aby bolo rozpočítavanie spravodlivejšie, je povinnosťou postupovať podľa pravidiel rozpočítavania, ktoré ustanovuje vyhláška.
- Zabezpečenie odpočtu: Je povinnosťou správcu zabezpečiť odpočet prístrojov, zároveň je povinnosťou vlastníka umožniť vykonanie odpočtu v jeho byte.
- Údržba a kontrola meracích zariadení: Aby bola zaručená presnosť merania, je nutné zabezpečiť pravidelnú kontrolu a údržbu zariadení.
- Informovanie obyvateľov: Informujte vlastníkov o systéme odčítania údajov a dôležitosti spravodlivého rozdeľovania nákladov. Nezabudnite zmieniť ustanovenie minimálnej hodnoty základnej zložky nákladov na teplo na 30 % a zavedenie pravidla o 2,85-násobku sumy.
Zmenili sa tiež postupy pri určení náhradnej spotreby v prípade poruchy určeného meradla alebo pomerového rozdeľovača tepla v prípade, ak vlastník bytu neumožní ich odčítanie, vykoná neoprávnený zásah, alebo ich poškodí. Zmenil sa spôsob výpočtu náhradnej spotreby v prípade, ak vlastník neumožní zapojiť určené meradlo alebo pomerový rozdeľovač tepla.
Príklad rozpočítavania nákladov pred a po vyhláške č. 503/2022
Predstavme si bytový dom, kde sú tri rôzne typy obyvateľov:
- Pán Novák, ktorý žije v byte v strede budovy a vykuruje pravidelne a mierne počas celej zimy.
- Pani Svobodová, ktorá má byt na rohu budovy, vykuruje viac a má vyššie tepelné straty.
- Pán Pospíšil, ktorý má investičný byt, v ktorom nebýva, vôbec nekúri a spolieha sa na teplo z okolitých bytov.
Pred vyhláškou č. 503/2022: Náklady na teplo boli rozdelené na základe základnej a spotrebnej zložky, ale vlastníci bytov si mohli stanoviť vlastný kľúč rozdelenia. Mohlo to znamenať, že pán Pospíšil, ktorý nekúri vôbec, platil minimálne platby za teplo, pretože jeho spotrebná zložka bola nulová alebo veľmi nízka. Pani Svobodová a pán Novák, ktorí kúria, naopak mohli znášať nespravodlivo vysoké náklady.
Po zavedení vyhlášky č. 503/2022 a jej novely: Minimálna hodnota základnej zložky je 30 %. To znamená, že aj Pán Pospíšil bude musieť prispievať na základné náklady spojené s vykurovaním budovy, aj keď vo svojom byte sám nekúri. Vyhláška ale stanovuje, že byt s najvyššími nákladmi na m² nesmie platiť viac než 2,85-násobok bytu s najnižšími nákladmi na m². To znamená, že rozdiel v nákladoch pre Pani Svobodovú a Pána Pospíšila bude nižší. Toto nové pravidlo pomáha zabezpečiť, že všetci vlastníci bytov prispievajú spravodlivejšie na spoločné náklady spojené s vykurovaním.
Reklamácie a nárast počtu sťažností
Nastavenie nových pravidiel môže pre vlastníkov bytov znamenať nepríjemné prekvapenie. Očakáva sa preto zvýšený počet sťažností a reklamácií. Ak došlo k zmene v rozpočítavaní a nebola vopred avizovaná, je možné reklamovať vysoký nedoplatok u správcu, najmä ak sa líši od minuloročného vyúčtovania. Po prijatí reklamácie je nutné preveriť všetky okolnosti a údaje.
Prípadová štúdia: Rozdiely v nákladoch na vykurovanie v konkrétnom bytovom dome
Vyúčtovanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie náhradným výpočtom sa za rok 2019 realizovalo v SBD Banská Bystrica v štyroch bytoch. Tento radový bytový dom je postavený v konštrukčnom systéme T 06B a do užívania bol odovzdaný v roku 1975. V dome je 96 bytov na ôsmich poschodiach. Bytový dom je rozdelený na dve vykurovacie sekcie. V dome sa realizovalo hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, v rámci ktorého sa pred všetkými vykurovacími telesami inštalovali regulačné ventily s termostatickými hlavicami.
Jeden byt, ktorý mal za rok 2019 pridelenú spotrebu tepla na vykurovanie náhradným výpočtom, sa nachádza na najvyššom poschodí vo vchode číslo 20, v ktorom je 32 bytov. Vlastník tohto bytu podal na rozpočítavanie nákladov písomnú reklamáciu, pretože neuznal vysoko vyúčtované náklady. Reklamáciu správca bytového domu odborne posúdil a na základe zistených skutočností zamietol ako neoprávnenú. Za rok 2017 sa mu vypočítala spotrebná zložka v sume 237,70 €, za rok 2018 v sume 238,95 € a za rok 2019 v sume 260,82 €.
Z uvedených zistení vyplýva, že platná legislatíva (napr. vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z.) razantným spôsobom neriešila „kradnutie tepla na vykurovanie legálnym spôsobom“ tým, že stanovila len 1,5 násobok priemernej spotreby tepla na jednotku plochy vykurovaných bytov.
Prehľad nákladov v spotrebnej zložke vybraných bytov (ilustratívne údaje)
| Bytové číslo | Rok 2017 (Spotrebná zložka v €) | Rok 2018 (Spotrebná zložka v €) | Rok 2019 (Spotrebná zložka v €) | Jednotky spotrebnej zložky (2019) |
|---|---|---|---|---|
| Byt č. 94 (najvyššie poschodie) | 237,70 | 238,95 | 260,82 | (nešpecifikované v jednotkách) |
| Byt č. 7PL2 (ilustratívny príklad s nízkou spotrebou) | N/A | N/A | N/A | 5 769 |
Táto tabuľka ilustruje situáciu, kde byt č. 94 mal vysoké náklady, zatiaľ čo byt 7PL2 mal nízku spotrebu jednotiek, čo poukazovalo na potenciálne nerovnosti v rozpočítavaní nákladov pred zavedením nových pravidiel.
Alternatívy vykurovania a Centralizované zásobovanie teplom (CZT)
Individuálne plynové kúrenie v bytových domoch
S rastúcimi cenami ústredného kúrenia sa čoraz častejšie diskutuje aj o možnostiach individuálneho vykurovania v bytových domoch, najmä plynového kúrenia. Tento typ vykurovania ponúka niekoľko výhod:
- Individuálna regulácia: Každý byt má vlastný merač spotreby tepla a možnosť regulovať výkon vykurovania podľa individuálnych potrieb.
- Nezávislosť: Možnosť zapnúť a vypnúť kúrenie bez zásahu tretích osôb a upraviť prívod tepla do vlastného bytu.
- Efektivita a náklady: Plyn je často lacnejší ako iné zdroje tepla a umožňuje efektívnejšie využitie energie.
- Ekologický aspekt: Moderné plynové kotly môžu byť ekologickejším spôsobom výroby tepla.
- Flexibilita: Pri odchode z domu je možné znížiť kúrenie na minimum, čím sa šetria náklady.
Jedinou významnou nevýhodou plynového kúrenia v bytových domoch je technické obmedzenie: tento systém nie je možné realizovať v budovách s viac ako 10 poschodiami. Zmena ústredného kúrenia na plynové vykurovanie je možná po dohode na schôdzi vlastníkov bytov. Schéma plynového vykurovania v bytovom dome je navrhnutá tak, aby zabezpečila individuálnu dodávku tepla do každého bytu, čím sa ušetrí a zároveň zabezpečí komfort.
Význam centrálneho zásobovania teplom (CZT)
Napriek snahám o decentralizáciu a individuálne vykurovanie, systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT) majú v Európe, a najmä na Slovensku, svoje nezastupiteľné miesto. Slovensko patrí medzi krajiny s rozvinutým systémom CZT, ktorý je spoľahlivý, stabilný, bezpečný a poskytuje komfort za prijateľnú cenu. CZT má svoje opodstatnenie predovšetkým v mestskom prostredí z dvoch hlavných dôvodov:
- Ochrana životného prostredia: CZT pomáha chrániť ovzdušie, pretože umožňuje efektívnejšie riadenie emisií z jedného centrálneho zdroja v porovnaní s množstvom individuálnych komínov. Zariadenia CZT podliehajú prísnym emisným limitom a monitoringu.
- Energetická efektívnosť: Pri systémoch CZT je možné vyrábať elektrickú energiu a využívať tzv. odpadové teplo pri jej výrobe na vykurovanie (kombinovaná výroba elektriny a tepla - KVET). Tento systém zabezpečuje efektívnejšie využitie primárneho paliva a znižuje celkové straty.
V súčasnosti je zo systémov CZT na Slovensku zásobovaných približne 16 tisíc bytových domov, čo predstavuje viac ako 1,8 milióna obyvateľov. Každé odpojenie od CZT má negatívny finančný dosah na tých, ktorí zostávajú pripojení, a môže ovplyvniť technické a výkonové parametre celej sústavy. Štát by mal preto podporovať CZT ako efektívny a ekologický spôsob zásobovania teplom, najmä v mestskom prostredí.
Budúcnosť vykurovania a legislatívne výzvy
Legislatíva v oblasti tepelnej energetiky sa neustále vyvíja s cieľom zabezpečiť udržateľné, bezpečné a cenovo dostupné zásobovanie teplom. Energetická politika Slovenskej republiky zdôrazňuje udržateľné zásobovanie teplom prioritne zo systémov CZT, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a zlepšenie účinnosti pri výrobe a distribúcii tepla. Hoci sa systémy CZT modernizujú a investuje sa do zvyšovania energetickej efektívnosti a diverzifikácie palivovej základne, stále existujú výzvy. Cieľom je zabezpečiť, aby ľudia nezneužívali spoločné teplo, ale zároveň ich motivovať k ekologickému a ekonomickému správaniu.
Názory odborníkov a ústavná otázka
Nakoľko sú na "spravodlivosť", ktorú mala priniesť nová vyhláška do praxe zo strany vlastníkov rôzne názory, prinášame Vám tiež dva pohľady a názory odborníkov na túto problematiku. ARTAV Slovensko bol hlavný iniciátor zmeny vyhlášky a člen pracovnej skupiny, ktorá vypracovala jej nové znenie. Opozícia podala v januári 2024 podnet na Ústavnom súde SR, kde spochybnila spravodlivosť a efektívne využívanie verejných prostriedkov, najmä v súvislosti s energopoukážkami pre odpojené byty. Ústavný súd prijal túto vec na konanie v celom rozsahu a bude sa ňou zaoberať, avšak zatiaľ celú vec nerozlúskol. O tom, či je vyhláška o rozpočítavaní nákladov na teplo v bytových domoch v súlade s ústavou, by mal Ústavný súd rozhodnúť v najbližších mesiacoch.