Smrek alebo smrekovec (červený smrek): Detailné porovnanie kvality obkladov

Drevo je stavebný materiál so širokou škálou pružnostných a pevnostných vlastností. Na zabezpečenie spoľahlivosti a trvanlivosti stavebných konštrukcií a iných stavebných výrobkov z dreva je potrebné posudzovať jeho kvalitatívne parametre. Drevený obklad dodáva stene moderný až exkluzívny nádych a je nádherný, nadčasový, elegantný a neškodlivý materiál.

Pri výbere dreveného obkladu na stenu sa často stretávame s otázkou, ktorá drevina je najvhodnejšia. Medzi najčastejšie využívané dreviny patria smrek obyčajný, smrek sibírsky, borovica a smrek červený. Cenovo najvýhodnejší je pritom smrek obyčajný. Poďme sa pozrieť na to, podľa čoho sa posudzuje kvalita dreva a aké sú špecifiká smreka a smrekovca pre drevené obklady.

Ako sa posudzuje kvalita dreva?

Pri posudzovaní kvality dreva je síce vo všeobecnosti možné oprieť sa o existujúce normy, no kvalita rôznych drevín sa posudzuje takmer vždy rôznymi spôsobmi. Môže za to fakt, že napríklad väčšina exotických drevín takmer nemá viditeľné suky (tvrdé uzliny v dreve / hrče), zatiaľ čo ihličnaté dreviny majú sukov pomerne veľa.

Na Slovensku sa stavebné rezivo triedi prevažne vizuálnou metódou podľa STN EN 49 1531. Najvýraznejším vizuálnym ukazovateľom je práve výskyt hŕč. Tie sa hodnotia cez pomerné rozmery hŕč (pomer súčtu veľkosti hŕč na ploche a hrane k dvojnásobku šírky reziva) alebo podľa prierezového podielu hŕč (pomer prierezových plôch všetkých hŕč k prierezu celkovej plochy reziva). Hustota letokruhov je "DNA" kvality.

Strojové metódy hodnotenia kvality dreva

Od polovice 20. storočia začali v zahraničí do praxe aplikovať aj strojové metódy triedenia, ktoré stavebné drevo triedia na základe rôznych princípov, napríklad ohybový princíp, prežarovací princíp, vibračný princíp alebo ultrazvukový princíp. V týchto prípadoch ide o meranie rôznej veličiny, čím sa drevo následne zatriedi do tried pevností C18-C40 s odpovedajúcimi charakteristickými hodnotami pevnosti a pružnosti.

Jednou z najbežnejších strojových metód zisťovania kvality dreva je ultrazvuková metóda. Ide o mechanické kmitanie hmotného prostredia, jeho zrieďovanie a zhusťovanie, s frekvenciou vyššou ako je ľudské ucho schopné zachytiť. Pri hodnotení kvality stavebného dreva sa využíva technický ultrazvuk, ktorý sa získava elektroakustickými meničmi. Na rýchlosť šírenia ultrazvuku vplýva hustota dreva, jeho pružnosť, vlhkosť, teplota a prítomnosť nehomogenít (hŕč, trhlín…), ktoré ultrazvuk buď obtečie, alebo sa od nich odrazí.

Akostné triedy drevených výrobkov: Príklad Tatranského profilu

Na základe kvality dreva sa z neho neskôr vyrábajú konkrétne produkty vrátane tatranského profilu. Štandardne sa tatranský profil vyrába v dvoch akostných triedach. Po tom, čo sa vyrobia jednotlivé drevené výrobky, dochádza k ďalšej detailnej kontrole ich kvality.

I. trieda

Prvá trieda má veľmi prísne podmienky. Produkty, ktoré ich nesplnia, sú ďalej vytrieďované do nižších tried. Prvá trieda sa štandardne používa v exteriéri aj v interiéri, predovšetkým ako obklad stien či stropov, podkroví, čím podčiarkuje ich jedinečnosť. Využíva sa tiež pri náročných realizáciách exteriérov ako fasády alebo podbitia striech.

Vo všeobecnosti je charakteristická vysokou kvalitou spracovania, zdravými hrčami, primeranou rovnosťou, čistou farebnosťou a sušením. Napriek týmto faktom sa prvá trieda ešte ďalej rozdeľuje podľa vhodnosti na použitie v interiéri aj exteriéri, respektíve výhradne iba v exteriéri. V tomto prípade sa berie do úvahy stupeň zostatkovej vlhkosti produktu, finálne opracovanie ako brúsenie, vysokorýchlostné hobľovanie alebo najvyšší stupeň opracovania leštením, ďalej je to dĺžka pera alebo narezanie zo zadnej strany, tzv. dilatácia drážkami.

Do tejto triedy patrí napríklad tatranský profil, prekladaný strop, tatranský profil s pevnou dušou a dlážkovica z Estónska. V našej ponuke nájdete aj triedu označenú ako AB kvalita resp. I. trieda, rozdiel je minimálny, avšak AB kvalitou sa označujú produkty, ktoré pre náročnejší proces výroby obsahujú jemne väčšie množstvo malých vád, ktoré nie sú úplne štandardné pre čistú prvú triedu avšak môžu sa tam vyskytovať taktiež, a to napríklad jemne vyštiepené hrče, prasklinky na hrčiach alebo malé prasklinky na koncoch.

II. trieda

O druhej triede tatranského profilu si mnoho ľudí myslí, že je úplne nepoužiteľná, pretože ju tvoria dosky, ktoré boli vyradené pri výrobe kvôli tomu, že nespĺňajú kritériá I. triedy. Opak je však pravdou. Aj druhá trieda musí spĺňať požiadavku funkčnosti a musí mať nepoškodené perodrážky. Ide o dosky s menej dokonalou kresbou, s hrčami, ktoré môžu mierne vystupovať a kaziť estetický vzhľad alebo s rôznymi farebnými nedokonalosťami či pričernením alebo zamodraním dreva.

Smrek vs. Smrekovec: Podrobné porovnanie pre obklady

Pri výbere dreveného obkladu je dôležité poznať špecifické vlastnosti jednotlivých drevín, najmä smreka a smrekovca, ktoré sú často využívané v našich podmienkach.

Smrek obyčajný (Picea abies)

Smrek je najrozšírenejšia drevina na území Slovenska. Môže dorastať až do výšky 65m a viac a priemeru 1,5m. Jeho drevo je ľahké, pružné a ľahko štiepateľné. Má nevtieravú príjemnú vôňu a krémovo bielu farbu so žltkasto-červenkastým nádychom. Disponuje krásnou rovnou kresbou a jemnou, rovnou štruktúrou dreva. So smrekovým drevom sa pracuje veľmi dobre a ľahko sa lepí. Je relatívne lacné a dobre dostupné.

Smrek má veľmi mäkké drevo s priemernou hustotou 470 kg/m³ a vlhkosťou 12-15%. Má skvelé mechanické vlastnosti, no pred použitím v exteriéri je nevyhnutné ho dôkladne vysušiť a ošetriť proti pôsobeniu vody. Po takomto ošetrení je smrekové drevo dobre odolné voči hnilobe. Hlavnými nevýhodami smreka sú malá trvácnosť v nekrytom exteriéri a malá odolnosť voči škodcom, ktorá sa dá výrazne predĺžiť chemickou impregnáciou. Životnosť smreka sa bez ošetrovania odhaduje iba na 10 až 15 rokov. Je vhodný pre stavby, kde je celý exteriér krytý pred nepriazňou počasia prečnievajúcou strechou a kde nebude namáhaný predovšetkým vlhkosťou a dažďom.

Smrekovec opadavý (červený smrek - Larix decidua)

Smrekovec, v Českom jazyku Modřín, je menej rozšírená drevina, dorastajúca do výšky 50m a priemeru 1m. Jeho drevo je ťažké, husté a vysoko živičnaté. Drevo je veľmi pekné a nadobúda odtiene od zelenej farby, cez žltooranžovú až po sýto červeno bordovú farbu a krásne vonia. Červený smrek sa od severského smreka odlišuje farebnosťou (má jemné ružovkasté odtiene) a kvalitatívnou stránkou. Drevo má vyššiu hustotu, je tvrdšie a obsahuje viac živice. Jednotlivé zložky živice postupne polymerizujú a zabezpečujú konzerváciu dreva a jeho stálosť.

Smrekovec patrí medzi stredne tvrdé dreviny s objemovou hmotnosťou 550-590 kg/m³ (pri 0 % vlhkosti) a vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči poveternostným vplyvom aj v neošetrenom stave. Jeho výhody spočívajú v extrémnej odolnosti voči pôsobeniu vody, veľmi dlhej životnosti aj v exteriéri a po polymerizácii živíc v ňom obsiahnutých (po 2-5 rokoch) získava extrémnu tvrdosť rovnajúcu sa zhruba 80% tvrdosti dubu. Je vhodný pre stavby, kde je potrebný dlhodobý kontakt s vodou, aj s cyklami voda - sucho - voda. Je jedným z najlepších materiálov na fasádny obklad, ktorého drevo pod vplyvom prostredia nedegraduje, ale pevnie. Zároveň patrí k cenovo dostupným drevinám. Česi nazývajú smrekovec výstižnejšie „modřín“, pretože bez úpravy mení farbu povrchu veľmi rýchlo do modra až čierna, obzvlášť na severne orientovaných stenách.

Sibírsky smrekovec (Larix Sibirica)

Sibírsky smrekovec má unikátne biologické a fyzikálno-mechanické vlastnosti. V čerstvom stave sa relatívne ľahko opracováva, no po opracovaní začína prebiehať polymerizácia živíc (smoly), ktorá mu zabezpečuje extrémnu tvrdosť dosahujúcu časom (cca 5-7 rokov) tvrdosti duba. Taktiež obsahuje prírodné antibiotiká. Obklady a výrobky zo Sibírskeho Smrekovca majú extrémnu životnosť a desaťročia odolávajú aj v nekrytom exteriéri.

Rezivo smrekovca má bohatú farebnú škálu, do ktorej patrí až 12 perleťových odtieňov. Ročné vrstvy sú dobre viditeľné a utvárajú na povrchu reziva veľmi peknú drevnú kresbu. Jeho kvalita prevyšuje takmer vo všetkých ohľadoch kvalitu Dubu (mrazuvzdornosť, vode odolnosť, biologická odolnosť, životnosť) , no však za 75% cenovej hodnoty Duba. Najcennejší Sibírsky Smrekovec na svete rastie iba v strednej Sibíri v oblastiach Pribajkalska a horného toku rieky Angara. Hlavnou nevýhodou je vyššia obstarávacia cena ako u slovenského smrekovca. Je vhodný pre interiér, krytý exteriér, nekrytý exteriér a po úprave je predurčený pre priamy styk s pôdou a vodou. Je pravdepodobne najodolnejšou komerčne využívanou drevinou z pohľadu množstva mrazových cyklov, ktoré znesie bez degradácie a v tomto medzi exotickými drevinami nemá konkurenciu.

Porovnanie Sibírsky smrek vs. Smrek obyčajný

Sibírsky smrek (Picea obovata) dominuje v ruskej tajge. Rastie v extrémnych mrazoch, kde vegetačné obdobie trvá len pár týždňov ročne. Smrek obyčajný je naša domáca drevina. Oba druhy sú cenovo dostupné, svetlé a ľahko opracovateľné. Letokruh tvorí svetlé „jarné“ drevo (na transport živín) a tmavé „letné“ drevo (mechanická opora). Husté letokruhy znamenajú menej pórov a viac bunkovej hmoty. Pri kvalitnom výbere nájdete bežne 4 až 10 letokruhov na 1 cm, zatiaľ čo náš smrek máva často len 1 až 2 letokruhy na centimeter. Malé póry fungujú ako prirodzená hydroizolácia. Dôležitá je aj biologická zrelosť, kde jadro (stred kmeňa) je prirodzene odolnejšie. Kvalita smreka klesá smerom na juh, pričom severná Sibír ponúka najväčšie mrazy a teda najpomalší rast. Vďaka hustote voda preniká hlbšie len veľmi pomaly. Vďaka jemným pórom je spotreba náteru predvídateľná a povrch ostáva hladký.

Ďalšie dreviny vhodné na obklady

Okrem smreka a smrekovca sa na drevené obklady využívajú aj iné dreviny, ktoré ponúkajú rôzne estetické a funkčné vlastnosti.

Borovica

Borovica je pekná drevina s najintenzívnejšou vôňou dreva spomedzi tradične rastúcich ihličnatých drevín na našom území. Je to hojne rozšírená drevina s húževnatým drevom dorastajúca do výšky cca 35m a priemeru kmeňa až 150cm. Borovica má oproti smreku hustejšiu stavbu vďaka vyššiemu obsahu živice. Je vhodná pre drevostavby na nosné trámy v krytom exteriéri, no pri horizontálnych hranoloch sa pri veľkých hrčiach odporúča navýšenie profilu na výšku aspoň o 20%. Borovica patrí medzi mäkké dreviny s objemovou hmotnosťou 520 kg/m³ a jej odolnosť voči poveternostným vplyvom je stredná.

Jedľa

Jedľa je rozšírená drevina, pôvodne sa vyskytovala v bukovo-jedľových lesoch, rastie do výšky 50m, ale priemer kmeňa môže byť až 2m. Je často ťažená spolu so smrekom a aj spracovávaná na rovnaké účely. Medzi jej výhody patrí cenová dostupnosť, rovnosť kmeňa a vysoká odolnosť voči trvalému pôsobeniu vody. V minulosti sa často používala na vodné stavby (priehrady, vodné kolesá) a tiež na výrobu šindľa a sudov. Jedľa má veľmi mäkké drevo s objemovou hmotnosťou 410 kg/m³ a jej odolnosť voči poveternostným vplyvom je nízka, avšak vyššia ako pri smreku.

Dub

Dub je hojne rozšírená drevina, dorastajúca do výšky 50m a priemeru aj 2m. Jeho drevo je cenené pre veľkú pevnosť a trvácnosť. Farba reziva nadobúda odtiene šedo hnedej farby, vôňa je trpko kyslá, príjemná. Medzi výhody duba patrí extrémna tvrdosť, porovnateľná s niektorými exotickými drevinami, a neuveriteľná životnosť. Je dlhodobo odolný vode a trvalým ponorením do vody sa jeho vlastnosti dokonca zlepšujú. V Dunajských štrkoch sa v hĺbkach pod 20m nachádzajú celé kmene staršie aj ako 2000 rokov v neuveriteľnej fyzickej kondícii. K nevýhodám patrí vysoká cena, nerovnosť kmeňov a problematické sušenie. Dub patrí medzi tvrdé dreviny s objemovou hmotnosťou 650 kg/m³ a vysokou odolnosťou voči poveternostným vplyvom.

Severská Borovica a Exotické dreviny

Severská Borovica má prekvapivé biologické a fyzikálno-mechanické vlastnosti. Je vhodná pre stavby aj v nekrytom exteriéri, ale musí byť dobre izolovaná od zemnej vlhkosti. Z cudzokrajných drevín sa na drevený obklad využíva kanadský červený céder či juhoamerické ipe. Tieto stromy majú veľmi odolné drevo a patria medzi výrazne drahšie riešenia.

Prehľad vlastností a použitia vybraných drevín

Drevo možno po spracovaní rozdeliť na plné, resp. na základe pevnosti (príp. hustoty) sa drevo delí na mäkké drevo a tvrdé drevo. Drevo s objemovou hmotnosťou menšou ako 550 kg/m³ (pri 0 % vlhkosti) sa označuje ako mäkké drevo. Patrí sem väčšina domácich ihličnatých drevín (najmä borovica, smrek, jedľa), ako aj napríklad vŕba, topoľ či lipa. Tvrdé drevo, napríklad buk, dub, jaseň alebo orech, je ťažšie na opracovanie, zato je však odolnejšie.

Výhody a špecifiká dreveného obkladu

Drevo je prírodný a ekologický materiál - preto na stene bude vždy pôsobiť elegantne a prirodzene. Drevený obklad môžete taktiež umiestniť na akúkoľvek fasádu či povrch, čo vám dáva široké možnosti využitia. Taktiež sa hodí ako akékoľvek riešenie do rôznych priestorov a bude vždy pôsobiť nadčasovo. Navyše, má dobré akumulačné vlastnosti - v zime otepľuje a v lete chladí, taktiež dokáže ochrániť pred hlukom.

V neposlednom rade má mnohé zdravotné benefity - v dome nedochádza k tvorbe vlhkosti, z čoho častokrát vznikajú plesne. Drevo má taktiež dobré antibakteriálne vlastnosti. Drevo je kvalitný izolant - tepelne izoluje 6-krát lepšie ako klasická vápenná omietka. Drevený obklad je preto v modernej architektúre neodmysliteľnou súčasťou prevetrávaných fasád. Fasáda vyrobená z dreva pôsobí v prostredí prirodzene a harmonicky. Bude sa vynímať v rustikálnom dedinskom prostredí, ale i v modernej mestskej zástavbe. Ide o maximálne ekologický materiál, ktorý po doslúžení možno ľahko zrecyklovať.

Údržba a zmeny vzhľadu dreveného obkladu

Na druhej strane však treba spomenúť aj to, že drevo pracuje a časom mení svoj vzhľad, preto sa oň treba dobre starať. Čakať, že zostane navždy taký ako v deň montáže, je chyba. Vplyvom času a poveternostných podmienok sa postupne zmení - vybledne, neskôr zošedivie, miestami až sčernie. Mnohí sa na túto postupnú premenu vyslovene tešia, pretože vedia, že ich dom bude stále iný, no naďalej kvalitný.

Ak sa zmierite s prirodzeným starnutím a farebnou nestálosťou fasády, čo je jedna zo základných vlastností dreva, môžete si ju ponechať ošetrenú len bezfarebným biocídnym náterom - napríklad BORI impregnáciou s biocídom. Trvácnejšou možnosťou je použiť tlakovo impregnované drevo, najtrvácnejšou tzv. termodrevo. Tejto tretej možnosti sa hovorí tiež „pečené drevo“. Toto drevo bolo 48 až 96 hodín vystavené teplote 160 až 220 °C. Horúci vzduch v ňom narušil zložky, ktoré mu skracujú životnosť, čím sa zároveň stalo nezaujímavé pre drevokazný hmyz. Plusom takejto úpravy je tiež to, že termodrevo nevyžaduje následné ošetrenie chemickými prípravkami. Ak sa ktorákoľvek z našich drevín tepelne upraví, čiže „upečie“, jej životnosť sa ihneď zdvojnásobí.

Odborníci sa jednohlasne zhodujú, že o drevenú fasádu sa ako domáci hobby majster môžete, ale nemusíte starať. Optimálna hrúbka obkladu, ktorý má zostať ponechaný vplyvom prírody, má byť asi 3 cm a ukladaný má byť radšej zvislo. Ak vás estetika či rýchle chradnutie „prírodnej fasády“ po prvých rokoch nepríjemne zaskočí, obklad môžete stále vybrúsiť a ošetriť olejom. Ošetrovanie musí byť pravidelné. Ak sa rozhodnete pre olej, ideálne je aplikovať ho každý rok. Ak sa rozhodnete pre tenkovrstvovú lazúru, rátajte s aplikáciou približne každých 5 rokov. Na odstránenie šedivosti z neošetreného alebo opotrebovaného naolejovaného dreva môžete použiť účinné činidlo Belinka Belfresh, ktoré oživuje povrchy z odolných typov dreva, ako sú napríklad smrekovec, dub, akácia, orech, tík či bangkirai.

Použitie dreva v stavebníctve

Drevo sa používa veľmi intenzívne v stavebníctve ako stavebné rezivo na rezivo či hranoly. Na stavbu domov sa hodí smrekové drevo. Dub a smrekovec sa vyznačujú najmä svojou odolnosťou voči poveternostným vplyvom. Smrekové drevo sa u nás používa ako stavebné drevo na rôznych miestach: v exteriéri aj interiéri, na strešné konštrukcie, drevené obklady, zábradlia, schody, podlahy, okná či dvere.

Konštrukčné masívne a lepené hranoly

Pokiaľ ide o odolnosť voči poveternostným vplyvom, dobrou voľbou je dub alebo smrekovec. Na väčšinu prác pri stavbe domu sa dobre hodí konštrukčné masívne hranoly (KVH - z nemeckého slova Konstruktionsvollholz). Pri konštrukciách s vysokým statickým zaťažením sa často používa vrstvené lepené hranoly (BSH - z nemeckého slova Brettschichtholz). BSH pozostáva z minimálne troch vrstiev drevených dosiek zlepených k sebe, vďaka čomu sú možné vyššie prierezy ako pri KVH. Vrstvený lepený hranol sa spravidla vyrába z jedného druhu dreva. Používa sa tu predovšetkým smrek, jedľa, borovica, smrekovec alebo duglaska. BSH dokáže prenášať vyššie sily bez toho, aby prasklo alebo sa zdeformovalo. Je obzvlášť vhodné na použitie vo viditeľných oblastiach, ako sú otvorené strešné konštrukcie, priečky alebo prístrešky.

Profilové drevo pre obklady

Na obklady fasády domov sa často používa takzvané profilové drevo. Profilové drevené dosky majú tri markantné znaky - pero a drážku a charakteristický profil. Špecifický charakter dodáva materiálu tvar jeho profilu a príslušné drevo. Na profilové drevo sa používa množstvo rôznych tvarov profilov a rôznych druhov dreva - napríklad jedľové, borovicové alebo smrekové drevo. Výsledkom je široká škála rozličných vlastností dreva, vďaka ktorým nájdete pre každý projekt ten správny stavebný materiál.

tags: #ktory #obklad #je #kvalitnejsi #smrek #cibo