Úrok predstavuje cenu za získanie peňazí niekoho druhého. V kontexte bankových operácií banky pripisujú úroky na konci úrokového obdobia. Obvykle sa jedná o kalendárny mesiac, ale môže to byť aj v inej periodicite - mesačne, štvrťročne, polročne alebo ročne. Banky úrok pripíšu v posledný deň úrokového obdobia, k tzv. ultimu mesiaca.
Pri termínovaných vkladoch alebo pri vkladoch s výpovednou lehotou býva výška úrokovej sadzby odstupňovaná v závislosti od výšky vkladu, od doby viazanosti alebo kombinácie týchto parametrov vkladu. Ak výška úrokovej sadzby rastie úmerne s výškou vloženej čiastky alebo zostatkom na účte, hovoríme o tzv. pásmovom úročení. Príkladom pásmového úročenia môže byť vklad, pri ktorom je zostatok do 2 000 eur úročený nižšou sadzbou ako zostatok od 2000 do 5 000 eur a najvyššou sadzbou je úročený zostatok nad 5 000 eur. V tomto modeli dochádza k úročeniu vkladu súčasne viacerými úrokovými sadzbami.
Úrokový výnos predstavuje množstvo „nasporených“ peňazí z vkladu. Tieto sú na účet pripisované na konci úrokového obdobia alebo pri termíne splatnosti vkladu. Ešte pred pripísaním úrokov dochádza k ich zdaneniu podľa platných predpisov. Daň z úrokov banky automaticky sťahujú a odvádzajú na účet správcu dane.
Pre výpočet úrokov sa v praxi používajú rôzne metódy. Pri účtoch vedených vo väčšine mien sa pre výpočet úroku využíva metóda 30E/360 (tzv. nemecká metóda), pri ktorej má mesiac 30 dní a rok 360 dní. Pri britskej libre, austrálskom doláre a japonskom jene sa pre výpočet úrokov používajú denné zostatky zo všetkých dní v mesiaci. Metóda 30/360 - americká metóda sa líši od nemeckej používaním aj 31. dňa.
Zavedenie a vývoj úrokového stropu na Slovensku
Na Slovensku bol úrokový strop zavedený s cieľom chrániť spotrebiteľov pred neprimerane vysokými úrokmi, najmä zo strany nebankových spoločností. Úrokový strop na Slovensku funguje od prvého júna 2014. Aj po viac ako troch mesiacoch odkedy vláda zaviedla limit na úvery, sa objavovali prípady úverov s úročením vo výške desiatok percent ročne.
„Zaznamenali sme podnety na porušenie pravidiel maximálnej odplaty (úrokový strop), ktoré sa týkali najmä krátkodobých pôžičiek,“ povedala Alexandra Donevová z ministerstva spravodlivosti. V prechodnom období, ktoré trvalo prvé tri mesiace, bol úrokový strop určovaný ako dvojnásobok priemerných úrokov bánk. „V prechodnom období je maximálna odplata stanovená podstatne prísnejšie, čo nedáva poskytovateľom žiadny priestor na prispôsobenie sa novej regulácii.“
Po skončení prechodného obdobia sa úrokový strop začal určovať na základe údajov ministerstva financií.
Metodika výpočtu úrokového stropu
Úrokový strop sa stanovuje mesačne. Až od septembra sa pritom stabilizovala metodika na výpočet maximálneho úroku aj s poplatkami. Po novom je úrokový strop určovaný ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk pri spotrebných úveroch. V priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov sú započítané aj všetky poplatky. V Občianskom zákonníku je úrokový strop definovaný pojmom maximálna odplata. V nej sú započítané všetky úroky, poplatky a podľa ministerstva spravodlivosti ho nebankovky obídu len veľmi ťažko.
Od septembra sa úrokový strop počíta riadne tak, ako si to vláda predstavovala - podľa údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) spotrebných úverov od bánk a pobočiek zahraničných bánk. Ministerstvo financií vyzbieralo od bánk vcelku nízke priemerné hodnoty RPMN, a tak nie je vysoká ani maximálna odplata, ktorá sa od nej odvíja.
Zmena metodiky spôsobila, že výška odplaty v prípade niektorých druhov úverov stúpla. Ešte minulý mesiac si nebankové spoločnosti mohli účtovať napríklad za pôžičku ručenú nehnuteľnosťou maximálne úrok aj s poplatkami na úrovni 6,90 percenta za rok. Spomínaný úrokový strop platil pri pôžičke splatnej v rozmedzí jeden až päť rokov. Aktuálne je už všetko inak a finančné spoločnosti môžu rovnaký typ úveru poskytovať za zisk na úrovni 28,72 percenta za rok.
Na poklese úrokového stropu ušetria ľudia desiatky eur mesačne. „Dnes môžu nebankové spoločnosti zarobiť po započítaní úroku a všetkých poplatkov maximálne 27,44 percenta za poskytnutie úveru splatného v rozmedzí jedného až piatich rokov,“ pokračovala štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská.
Príklady vplyvu úrokového stropu na splátky
Pred zmenou metodiky alebo pri vyššom strope:
- Pôžička 5-tisíc eur splatná za štyri roky pri úroku 6,9 percenta za rok má mesačnú splátku 120 eur. Za štyri roky tak klient nebankovke vráti 5 760 eur.
Po zmene metodiky a zvýšení stropu (napr. na 28,72 %):
- Ak si za rovnako vysoký úver bude nebanková spoločnosť účtovať ročný zisk 28,72 percenta, mesačná splátka hypotéky stúpne na 178 eur. V takomto prípade za štyri roky vráti klient nebankovke až 8 544 eur.
Pri poklese úrokového stropu (napr. na 27,44 %):
- Pôžička 3-tisíc eur splatná za štyri roky bude mať pri úroku 27,44 percenta mesačnú splátku vo výške 104 eur. Klient nebankovej spoločnosti celkovo vráti 4 992 eur. Ten istý úver mohli nebankové spoločnosti poskytovať minulý mesiac za ročný úrok vo výške 29,40 percenta.
Táto tabuľka sumarizuje, ako sa menia mesačné splátky a celková vrátená suma v závislosti od úrokovej sadzby, ktorá je obmedzená úrokovým stropom:
| Parametre úveru | Úroková sadzba ročne | Mesačná splátka (EUR) | Celková vrátená suma (EUR) |
|---|---|---|---|
| Pôžička 5 000 €, splatnosť 4 roky | 6,90 % | 120 | 5 760 |
| Pôžička 5 000 €, splatnosť 4 roky | 28,72 % | 178 | 8 544 |
| Pôžička 3 000 €, splatnosť 4 roky | 27,44 % | 104 | 4 992 |
| Pôžička 3 000 €, splatnosť 4 roky (staršia sadzba) | 29,40 % | (cca 107) | (cca 5 136) |
Výzvy a obchádzanie úrokového stropu
Ministerstvo spravodlivosti však trvá na tom, že úrokový strop spotrebiteľov chráni a odporúča im, aby sa proti drahým úverom bránili. Niektoré nebankovky sa zase spoliehajú na to, že ľudia výpočet nepochopia. Ľudia sa na to sťažujú. Problémy sú stále najmä pri rýchlych SMS pôžičkách. „Z doterajších skúseností sa prekročenie maximálnej odplaty (úrokový strop) spája najmä s jednorazovými neprimeranými poplatkami, ktoré spotrebitelia platia pri krátkodobých formálne bezúročných pôžičkách,“ priblížila Donevová.
„Ak bola odplata prekročená, odporúčame spotrebiteľom vyzvať veriteľa na mimosúdne urovnanie a jej zníženie. Ľudia tak vstupujú do prvých súdnych sporov, v ktorých sa budú opierať o úrokový strop. Na verdikty súdov boli však ľudia odkázaní aj pred zavedením úrokového stropu. Súdy môžu rozhodovať aj niekoľko rokov a spravidla sa stavajú na stranu spotrebiteľa, ak úroky od nebankovky prekračujú o viac ako dvojnásobok priemerné bankové úroky.“
Celý úrokový strop však má jeden háčik a nemusí priniesť klientom to, čo by od neho očakávali. Pôžičkovým firmám zostala možnosť, ako maximálne ceny obísť. Na to, že v nariadení vlády, ktoré je súčasťou právnych noriem proti úžere, zostala pri nastavení cenového stropu diera, upozornil TREND.sk. Problém je v tom, že úrokový strop síce je stanovený ako dvojnásobok RPMN. Lenže nie je to RPMN úveru, ktorá nesmie túto hranicu preliezť. Strop nesmie presiahnuť novo zadefinovaný ukazovateľ „odplata“.
Háčik je v tom, že odplatu podľa nariadenia vlády určuje vzorec, ktorý nie je založený na finančnej matematike a ignoruje časovú hodnotu peňazí. Umožňuje pôžičkovým firmám pri využívaní jednorazových poplatkov k úverom splniť zákon, takže ich odplata naozaj nepresiahne strop. No sama RPMN odzrkadľujúca skutočnú cenu úveru, ktorú spotrebiteľ naozaj zaplatí, ho môže prekročiť mnohonásobne.
Ako získať úver po odklade splátok
„Na nový zákon sa zatiaľ pri vstupe do súdnych sporov neodvolávame. Prebiehajúce spory totiž vznikli ešte pred zavedením maximálnej odplaty (úrokového stropu),“ povedal Ivan Kucharič, predseda Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ. Zákon počíta s tým, že niektoré situácie rozhodne až súd. Napríklad ak si nebanková spoločnosť za poskytnutie úveru dvetisíc eur splatného do 1 roka účtuje len jednorazový poplatok 540 eur, neprekročí úrokový strop 27,44 percenta ani napriek ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 57,96 percenta. Súd by však pri danom poplatku konštatoval porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa.
Jednou z možností obchádzania je poskytnúť pôžičku žiadateľovi na živnosť. Úrokový strop totiž ľudí nechráni v prípade, ak si od nebankovej spoločnosti požičajú na podnikanie. Na trhu tiež pôsobí viacero spoločností s reklamou na pôžičky presahujúce úrokový strop. Takéto nebankové spoločnosti tvrdia buď, že ešte nestihli vymeniť reklamu na svojich internetových stránkach, alebo že úrokový strop predraženými pôžičkami neporušujú.
Regulácia nebankových spoločností a ochrana spotrebiteľa
V minulosti nebankové spoločnosti nepredstavovali spoľahlivé inštitúcie, ktoré by podliehali regulácii a postupovali podľa vopred stanovených jasných pravidiel. Preto sa tieto firmy pohybovali v akejsi „šedej zóne“ finančného sektora. Je však potrebné poznamenať, že v posledných rokoch aj u nich došlo k značným zmenám. „V apríli 2015 z trhu odišli mnohé nepoctivé firmy a dnes môžeme povedať, že trh nebankových spoločností je výrazne regulovaný. To však neznamená, že všetky firmy s nekalými úmyslami sú z trhu nadobro preč.“
Očistiť trh od neférových nebankoviek môže od januára aj Národná banka Slovenska. Pravdou je, že po zavedení úrokového stropu od júna tohto roku niektoré nebankové spoločnosti upravili svoje úverové produkty. Jeden zo svojich úverových produktov s vysokými úrokmi zrušila napríklad spoločnosť Provident Financial.
„Zavedenie takto nízkeho úrokového stropu, ku akému pristúpilo Slovensko, spôsobilo, že časť klientov s najnižšou bonitou, ktorí ale boli schopní splácať úvery, už dnes úver od legálneho značkového poskytovateľa nedostane,“ povedal Ivan Kahanec, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Nebankové spoločnosti pravidelne platiacim klientom však stále môžu ponúknuť pôžičky s nižšími úrokmi.
„Dnes zvykneme nazývať nebankovými spoločnosťami tie, ktoré poskytujú spotrebiteľom úvery, no nie sú bankami. Historicky sa však na Slovensku toto označenie spájalo s iným druhom spoločností. V 90-tych rokoch išlo o spoločnosti, ktoré lákali ľudí na možnosť vysokého zhodnotenia investície. Od ľudí získali peniaze so sľubom, že ich za rok zhodnotia o desiatky percent. Vtedy nešlo o poskytovanie úverov, ale, naopak, o to, že nebankové spoločnosti od ľudí peniaze zbierali. S vyčistením trhu došlo postupne aj k zmene spôsobu podnikania nebankových spoločností.“
Rozdiely medzi bankami a nebankovkami
Bankové aj nebankové subjekty poskytujú na trhu pôžičky či úvery na rôzne účely. To majú spoločné. Nebankové subjekty v súčasnosti už nepredstavujú pre dôverčivých ľudí takú hrozbu ako v minulosti. No napriek regulácii, ktorú podstúpili, stále je medzi nimi a klasickými bankami niekoľko zásadných rozdielov. Analytik M. Búlik si tiež myslí, že aj napriek výraznej regulácii zo strany NBS je medzi bankami a nebankovkami v niektorých prípadoch stále výrazný rozdiel: „Pri rekordne nízkych úrokových sadzbách naďalej v zásade platí, že nebankový úver je až druhou voľbou väčšinou v prípade, ak si spotrebiteľ z nejakého dôvodu nevie požičať od banky.“
Banky sa od nebankových veriteľov odlišujú aj v úrokových sadzbách. Ďalším rozdielom je typ úverov, na ktoré sa jednotlivé inštitúcie špecializujú. Napríklad hypotéky, respektíve úvery na bývanie, na Slovensku poskytujú iba banky. Nebankovky na druhej strane často poskytujú špeciálne nebankové úvery, ako sú napríklad lízingy a takzvané viazané úvery na nákup spotrebného tovaru na splátky (splátkový predaj).
„V bankách bola priemerná úroková sadzba poskytnutých spotrebiteľských úverov v novembri 2021 vo výške 7,95 % a nových úverov vo výške 7,16 %,“ približuje M. Búlik. Oproti tomu úročenie nebankových úverov je výrazne vyššie. „Oproti bankovým úverom sa úročenie pohybuje v rozmedzí 14 až 18 %, čiže až do limitu dvojnásobku priemernej RPMN spotrebných úverov za predchádzajúci rok. Úročenie nebankových úverov je tak stále veľmi blízke úročeniu povoleného prečerpania účtu a kreditných kariet.“
Na trhu sú však aj banky, ktoré v súčasnosti poskytujú bezúročné spotrebné úvery. To však neznamená, že sú bezplatné. Namiesto úročenia banky požadujú od klienta poplatok za poskytnutie úveru alebo poplatok za mesačné vedenie účtu. Ide však stále o transparentný spôsob komunikácie s klientom, keďže tieto informácie klient dostane vopred. Poplatky podľa M. Búlika v prepočte na dlhšie obdobie približne zodpovedajú klasickému úročeniu.
Hlavným problémom nebankoviek v minulosti boli podľa M. Búlika chýbajúce jasné pravidlá. Aby sa história neopakovala, v súčasnosti musí mať nebankový veriteľ s licenciou minimálny základný kapitál alebo imanie vo výške 500-tisíc eur. „Navyše musí preukázať, že imanie nadobudol transparentným a dôveryhodným spôsobom. Samozrejme, ako každá firma, aj nebankovka môže ukončiť svoju činnosť v súlade s Obchodným zákonníkom.“
Samostatnou oblasťou, ktorá nie je osobitne regulovaná zákonmi ani dohliadaná NBS, sú peer to peer pôžičky. „Je potrebné ich odlíšiť od oblasti spotrebiteľských úverov, keďže tu dochádza k požičiavaniu peňazí medzi ľuďmi navzájom cez elektronickú platformu,“ vysvetľuje P. Molnár.
Ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa
V lete začali v Občianskom zákonníku platiť aj ďalšie paragrafy chrániace ľudí pred úžerou. „V novele Občianskeho zákonníka sú totiž prijaté ďalšie opatrenia zabraňujúce úžere.“ Exekútori napríklad nemôžu zobrať ľuďom strechu nad hlavou pre dlhy do 2-tisíc eur. V prípade dobrovoľnej dražby sa nehnuteľnosti môžu predávať len za trhovú cenu. Zdravotne postihnutým ľuďom zase exekútori nemôžu zobrať automobil v prípade problémov so splácaním úverov. Od 1. septembra 2014 musia byť ľudia do 15 dní informovaní o nezaplatení úverovej splátky listom alebo SMS správou.