Komplexný sprievodca stavbou krovu svojpomocne

Krov je nosná konštrukcia strechy, ktorá prenáša hmotnosť krytiny, snehu a vetra na obvodové múry domu. Strecha tvorí až 25 % hodnoty celej stavby a jej správna montáž rozhoduje o životnosti domu. Pri zvyšujúcej sa cene materiálov a práce je v súčasnosti pomerne ťažké ušetriť nejaké to euro navyše. Pokiaľ sa vám to však podarí, o to lepšie. Stavba strechy svojpomocne začína dôkladným plánovaním, výberom správneho typu krovu a kvalitného reziva. Ak sa pýtate, ako postaviť strechu krok za krokom, základom je pevný krov, presné merania a dodržanie statických zásad. Ak plánujete postaviť strechu svojpomocne, tento článok vám vysvetlí celý proces od plánovania až po dokončenie vrátane odporúčaní, kedy osloviť odborníka.

Dôležitosť plánovania a návrhu krovu

Predtým, než sa pustíte do samotnej stavby, je kľúčové presné plánovanie. Strecha aj krov musia byť navrhnuté statikom alebo projektantom, pretože nesprávne dimenzovanie môže ohroziť stabilitu celej konštrukcie. Krov navrhuje projektant na základe pôdorysu zastrešovanej plochy, architektonického zámeru a predpokladaného zaťaženia strechy, pričom zohľadňuje aj zámer investora na využitie (aj budúce) priestorov pod strechou. V prípade, že majiteľ stavby plánuje podstrešie účelovo využívať, projektant vie navrhnúť krov tak, aby vzniknuté priestory mali požadovanú konštrukčnú výšku a aby boli len minimálne obmedzované konštrukčnými prvkami krovu.

Vo výkresovej dokumentácii nájdeme podrobný výkres krovu aj s potrebnými detailmi. Podľa tohto výkresu si zostavíme tabuľku jednotlivých prvkov. Jednotlivé prvky sa triedia podľa prierezu. Spočítame jednotlivé prvky, rozdelíme ich podľa dĺžok a vytvoríme tabuľku týchto prvkov. Pri plánovaní nezabudnite ani na prestupy komína, vetracie šachty, strešné okná a žľabové háky. Každý z týchto prvkov ovplyvňuje rozmiestnenie krokiev. V tejto fáze sa oplatí využiť aj 3D návrh strechy v projektovom softvéri, ktorý vám pomôže odhaliť kolízie ešte pred samotnou stavbou. Presné rozmery, výkresy a rozpis materiálu vám ušetria čas, peniaze a znížia riziko chýb počas montáže.

Typy krovových konštrukcií

Existuje niekoľko typov strešných konštrukcií, ktoré sa líšia svojou zložitosťou, nákladmi a vhodnosťou pre rôzne typy stavieb. Výber typu krovu treba zohľadniť sklon strechy, tvar domu, nosnosť stien a plánované využitie podkrovia. V histórii výstavby budov prešli drevené krovy ohromným vývojom. Od jednoduchej tzv. sochovej konštrukcie, cez krokvovú, hambálkovú a väznicovú nosnú sústavu, až po moderné odľahčené väzníkové krovy, ktoré sa na základe prepočtov vyrábajú v dielňach.

Krokvový krov

Krokvový krov je najjednoduchší typ strešnej konštrukcie, vhodný pre menšie stavby ako chaty, garáže, prístrešky či altánky. Je to najjednoduchší typ konštrukcie, ktorý tvorí sedlovú strechu. Tvoria ju dve krokvy, ktoré sú vo vrchole spojené najčastejšie preplátovaním a kotvené sú do nosnej steny, resp. do stropnice. Jeho základ tvoria dve krokvy, ktoré sa opierajú o obvodové múry a spájajú v hrebeni. Krokvy prenášajú zaťaženie priamo do obvodových stien. Rozpätie medzi múrmi je zvyčajne do 6 metrov, čo umožňuje úsporu materiálu aj práce. Pri správnom návrhu a pevnom kotvení zvládne aj ťažšiu krytinu, avšak vyžaduje presnosť pri výpočte sklonu a dĺžky krokiev. Pozdĺžne stuženie zabezpečuje latovanie, resp. tzv. klieštiny. Optimálny sklon strechy pre takýto druh konštrukcie je 45°, pričom rozpon by nemal presiahnuť 6 000 mm.

Hambálkový krov

Hambálkový krov je úsporný alebo kombinovaný krov. Využíva sa najčastejšie, pretože umožňuje najjednoduchšie zobytniť podkrovný priestor. Okrem toho, sa v súčasnosti na konštrukciu hambálkového krovu dajú použiť rôzne materiály. Spotreba dreva je menšia ako pri klasických krovoch, pretože väznice, stĺpiky a vzpery tu nie sú potrebné. Hambálok je dvojitý vodorovný doskovitý prvok, ktorý spája dve šikmé krokvy. Pri hambálkovej sústave je každá väzba „plná“, t. j. každá dvojica krokiev je spojená hambálkom. Počet hambálkov je daný rozponom strechy (obvykle 0,9 až 1,2 m). Veľký obytný priestor získame, ak hambálkový krov prispôsobíme manzardovému zastrešeniu. Pri tejto sústave je dôležité zachytenie značných horizontálnych síl v mieste osedlania krokiev nad stenou, a to buď prostredníctvom kovových kotiev, alebo pri úplnej sústave so stropnicou (hranol spájajúci päty krokiev) prostredníctvom spoľahlivého tesárskeho spoja (napr. preplátovanie). Táto konštrukcia je vďaka voľnému pôdorysu s minimalizovaným množstvom stĺpikov veľmi vhodná pre podkrovné prestavby. V plnej väzbe hambálkovej sústavy sú začapované krokvy do väzného trámu. Pri väčších rozpätiach krovu sa okrem toho ukladá ešte na väznicu.

Väznicový krov

Väznicový krov patrí medzi najčastejšie používané typy pri rodinných domoch a podkrovných stavbách. Väznicové sústavy sa používajú pri preklenutí väčších rozponov, kde by mali krokvy bez podopretia značný priehyb. Jeho hlavnou výhodou je pevná konštrukcia s možnosťou väčšieho rozpätia medzi obvodovými múrmi, 8 až 10 metrov bez potreby dodatočných stĺpov. Základ tvoria väznice (vodorovné nosníky), ktoré rozkladajú hmotnosť krokiev a strešnej krytiny na celý rám. Väznice sú vrcholové (hrebeňové), stredové a okrajové. Vrcholové a stredové väznice sú podopreté stĺpikmi, pričom okrajová väznica je uložená na obvodovú nosnú stenu (vtedy sa nazýva pomúrnica). Na väznice sa kladú krokvy v smere najväčšieho spádu strechy. Väznicovou sústavou je možné preklenúť rozpony od 6 do 16 m. V závislosti od rozponu sa mení aj počet stredových väzníc. Pri realizácii sa používa najčastejšie smrekové alebo jedľové drevo s pevnostnou triedou C24, pričom každý spoj sa vystužuje oceľovými uholníkmi. Väznicový krov je síce zložitejší na montáž, no vyniká dlhou životnosťou a stabilitou. Krov s plnou väzbou výrazne obmedzí obývateľnosť priestoru a doslova sa tam ani nepohneme. Je to úsporné, v dnešnej dobe aj veľmi využívané, ale architektonicky nie práve najšťastnejšie riešenie. Pri typickej väznicovej sústave sú krokvy vzdialené 0,9-1,2 m. Väznica spolu so stĺpmi a vzperami (zavetrovacími pásikmi) vytvára stolicu (stojatú, ležatú), na ktorú sú uložené krokvy. Vzpery slúžia na zmenšenie rozpätia medzi stĺpmi. Pokiaľ sa podopretie stĺpom nachádza priamo pod krokvou, hovoríme o tzv. plnej väzbe. Ak je krokva uložená na väznicu do rozpätia medzi stĺpmi, hovoríme o tzv. prázdnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokvy prenáša najprv na väznicu a až následne do podperného stĺpu. Rozpätie medzi plnými väzbami je približne 4 až 5 m (každá štvrtá až piata väzba). Pri väznicovej sústave je dôležité si zapamätať, že podporné stĺpy musia byť vždy umiestnené nad nosné steny. Väzný trám sa osadzuje do obvodových nosných stien, v ktorých je vytvorený otvor pre umiestnenie trámu.

Stojatá stolica

Medzi klasické krovy patrí tzv. stojatá stolica. Je to drevený väznicový krov, ktorý tvoria jedna, dve alebo tri väznice podopierajúce krokvy. Väznice nesie úmerný počet zvislých stĺpikov, ktoré zaťažujú väzný trám. Krov staticky dopĺňajú a stužujú ďalšie prvky - vzpery a klieštiny. Jedná sa o väznicovú sústavu, u ktorej sú väznice podopierané zvislými stĺpikmi, ktoré prenášajú zaťaženie do väzných trámov. Počet väzníc, a teda aj počet a umiestnenie stĺpikov sa líši podľa rozponu strechy.

Ležatá stolica

Ležatá stolica je väznicový krov podobný stojatej stolici, väznice sú však v tomto prípade podopreté ležatými stĺpikmi. Krov nemá vzpery ako v prípade stojatej stolice a klieštiny tvoria priečne stuženie. U tejto krovovej sústavy sú stĺpiky, ktoré podopierajú väznice, konštruované našikmo. Podopretie väzníc šikmými stĺpikmi pri ležatej stolici umožňuje zníženie namáhania väzného trámu, pretože stĺpiky sú kotvené bližšie k podporám. V prípade symetrickej stredovej nosnej steny je možné stĺpiky kotviť priamo do tzv. bačkory nad stenou. V ležatej stolici bez väzného trámu je potrebné pomúrnicu ukotviť aj v horizontálnom smere proti rozovretiu väzby.

Priehradový (väzníkový) krov

Priehradový (väzníkový) krov je moderné riešenie využívané najmä pri väčších halách, skladoch, priemyselných objektoch alebo novostavbách s väčším rozpätím. Jeho konštrukcia pozostáva z drevených alebo oceľových prvkov pospájaných do trojuholníkových polí, čím vzniká pevná a ľahká sústava. Hlavnou výhodou je schopnosť preklenúť rozpätie 12 až 15 metrov bez vnútorných nosných stien. Tento typ krovu umožňuje aj jednoduchú integráciu tepelnej izolácie a vedenie elektroinštalácie priamo medzi väzníkmi. Ide o prefabrikáty, ktorých dodanie na miesto stavby je potom základným predpokladom aj pre jednoduchšiu a rýchlejšiu montáž. V porovnaní s inými typmi strešných konštrukcií šetríte aj na materiáli, pretože ho bude stačiť menej. Hoci jeho realizácia vyžaduje odborníkov, výsledkom je odolná a presná konštrukcia s dlhou životnosťou a minimálnymi nárokmi na údržbu. Väzníkový krov predstavuje ľahkú, priestorovo stuženú a stabilnú konštrukciu, ktorá ponúka hneď niekoľko výhod. Väzníkové krovy vyrábajú podľa vopred pripraveného a dohodnutého projektu špecializované firmy vo výrobných halách. Na miesto stavby sa väzníkový krov privezie a zmontuje. Ide o stavbu vytvorenú z vopred narezaných, opracovaných a ošetrených hranolov, ktoré sú spojené s oceľovými styčníkovými doskami s prelisovanými hrotmi. Výhodou väzníkových krovov je nízka hmotnosť, nižšia záťaž na steny domu, rýchla doba montáže a úspora materiálu pri výrobe. Táto konštrukcia v princípe neumožňuje účelové využitie podkrovného priestoru.

Výber a príprava materiálu

Krov sa najčastejšie vyrába z vysušeného smrekového alebo jedľového dreva s vlhkosťou do 18 %. Pri stavbe strechy sa vám určite zíde aj pojazdné hliníkové lešenie, ktoré zabezpečí stabilitu, bezpečný prístup do výšky a urýchli prácu pri montáži krovu. Pred začiatkom stavby krovu je potrebné drevo očistiť od kôry a ostatných organických zbytkov. Vhodné je zabezpečiť drevo ochranným náterom, ktorý zabráni napádaniu dreva plesňou, drevokazným hmyzom či hubami. Rezivo na stavbu krovu je najlepšie objednať prostredníctvom stavebnín alebo realizačnej firmy u osvedčeného dodávateľa, ktorý pripraví jednotlivé prvky krovu na mieru v požadovaných prierezoch a dĺžkach podľa projektu. U dodávateľa je možné objednať aj impregnáciu reziva proti drevokaznému hmyzu, hubám a plesniam, ktorá býva obvykle zahrnutá v cene reziva. V prípade, že krov bude v interiéri priznaný, teda jeho vybrané časti budú viditeľné, objednať si môžete aj hobľované rezivo, ktoré bude treba len prebrúsiť, čím sa na stavbe ušetrí veľa práce. U špecializovaných dodávateľov si môžete objednať aj KVH alebo BSH hranoly. Oba druhy týchto polotovarov sú vyrábané z vysušených, štvorstranne hobľovaných hranolov, z ktorých sú odstránené hrče, prípadne praskliny. Hranoly sa po dĺžke nadpájajú pomocou zubového lepeného spoja tzv. cinkovaním. BSH hranoly sú navyše vyrábané vrstvením a vzájomným zlepením niekoľkých lamiel, čím sa stávajú tvarovo stabilnejšími a pevnejšími (vhodné pre veľmi namáhané konštrukcie). Pre funkčnosť a spoľahlivosť stavebných konštrukcií je potrebné vždy použiť rezivo ihličnatých alebo listnatých drevín s príslušnými vlastnosťami. Každá projektová dokumentácia predpisuje druh a zatriedenie reziva, ktoré je potrebné bezpodmienečne dodržať rozmery jednotlivých stavebných prvkov krovu stanovuje na základe statického prepočtu projekt. Na väčšine píl režú rezivo na celé metre. V tom prípade môžeme napr. klieštiny, ktoré majú cca. 2,5 m zdvojiť do jedného päťmetrového prvku. S takto pripravenou tabuľkou sa obrátime na nami vybraného dodávateľa (stavebniny, či v lepšom prípade priamo na pílu). Objednáme si tiež cca 0,5 m3 stavebných dosiek, ktoré budeme určite potrebovať pri montáži krovu.

Ihličnaté dreviny

V našich končinách sa na stavbu krovu rodinných domov používa drevo. Najčastejšie sa používajú ihličnaté dreviny - smrek, jedľa, borovica. Vzhľadom na to, že smrek obyčajný je najrozšírenejšou drevinou na území našej krajiny, je smrekové drevo najpoužívanejším materiálom v stavebnom segmente. Cenovo patrí k najdostupnejším. Stromy dorastajú do výšky až 65 m, pričom priemer kmeňa dosahuje až 1,5 m. Drevo je charakteristické svojou príjemnou vôňou, je pružné, štiepateľné, pevné a je možné pomerne rýchlo ho vysušiť. Nevýhody sú, žiaľ, vyvážené aj nevýhodami. K nim patrí pomerne nízka životnosť v exteriéri, slabá odolnosť voči škodcom, plesniam a hnilobe. Životnosť smrekového reziva je možné predĺžiť chemickou impregnáciou a pravidelnými nátermi. Smrekové rezivo sa na trh dodáva v surovom stave, často v rozpore s platnými normami a ešte mokré. K dispozícii sú aj stavebné hranoly a profily vyrábané z vysušeného reziva z jedného kusa alebo nadpájané v pozdĺžnom smere (KVH), prípadne lepené z tenších lamiel (BSH). Pomerne výhodná cena predurčuje smrekové rezivo na výrobu sendvičových konštrukcií drevostavieb.

Borovicové drevo patrí prinajmenšom k rovnako obľúbeným ako smrekové. Borovice sosny sú veľmi pekné stromy rastúce predovšetkým v mierne zvlnených lesoch Záhoria. Svedčí im piesčitá priepustná pôda, bežne dorastajú do výšky 35 m a priemer kmeňa dosahuje 1,5 m. Oproti smreku má tak drevo tejto dreviny vo vonkajšom prostredí asi dvojnásobnú životnosť. K nevýhodám borovicového dreva a reziva z neho sa radí hrčovitosť, ktorej drevené výrobky vďačia za svoj charakteristický rustikálny vzhľad. Ten však nevyhovuje každému.

Jedľové drevo je ďalším hojne sa vyskytujúcim materiálom v našich končinách. Jedle u nás tradične rastú v zmiešaných bukovo-jedľových lesoch. Jedľa biela je rovný strom dosahujúci výšku 50 m, pričom priemer kmeňa býva až 2 m. Laici majú problémy odlíšiť jedľové rezivo od smrekového. Je však mierne tmavšie a prezradí ho aj nie veľmi príjemná vôňa. Je odolné voči trvalému pôsobeniu vody, preto sa v minulosti s obľubou používalo na súčasti vodných stavieb - mlynov a priehrad, výrobu šindľov alebo aj sudov. Nevýhodou jedľového dreva je, že má pomerne rýchle prírastky a s tým súvisiacu menšiu hustotu, ktorá sa odzrkadlí na znížení jeho pevnosti.

Smrekovec - červený smrek alebo smrekovec opadavý, často sa stretneme aj s českým názvom modřín, je našou najkvalitnejšou drevinou. Smrekovce dorastajú do výšky 50 m a kmene majú priemer do 1 m. Nevýhodou je, že kmene nebývajú vždy rovné. Drevo je ťažké, husté a živicnaté, čo sa prejavuje veľmi dlhou životnosťou a odolnosťou voči vode. Živice obsiahnuté v rezive polymerizujú, čím po rokoch (2 - 5) toto rezivo dosahuje až 80 % tvrdosti duba. Žiaľ, okolo polovice produkcie sa vyváža na spracovanie do zahraničia. Znáša dlhodobý kontakt s vodou aj striedanie suchého a mokrého prostredia. Okrem použitia v stavebníctve ho nájdeme na rôznych objektoch v exteriéri - prvky záhradnej architektúry (pergoly, zimné záhrady, altánky, prístrešky, vyvýšené záhony a iné), záhradný nábytok a pod. Rezivo je veľmi pekné, s príjemnou vôňou.

Trh ponúka aj rezivo z druhov, ktoré obvykle pochádzajú zo severnejších oblastí Európy, Ázie i Ameriky. Stromy rastúce v nehostinných podmienkach rastú pomalšie, čo sa však priaznivo premieta do vlastností reziva z nich, predovšetkým fyzikálno-mechanických a biologických. Takou je aj severská borovica, ktorá má v porovnaní s našou väčšiu tvrdosť a vyšší obsah živíc, ktoré ju chránia pred pôsobením vlhkosti. Je preto vhodná na použitie vo vonkajších podmienkach, napr. na obklady. Sibírsky smrekovec má vynikajúce biologické a fyzikálno-mechanické vlastnosti, ktoré získava rastom v nepriaznivom podnebí Sibíri a iných severských častí Európy a Ázie. V čerstvom stave má dobrú spracovateľnosť. Po čase, podobne ako u nášho smrekovca, dochádza k polymerizácii živíc v ňom obsiahnutých, ktoré mu dodajú tvrdosť približujúcu sa tvrdosti duba, čím sa rezivo zo sibírskeho smrekovca stáva najodolnejším z dostupných drevín.

Listnaté dreviny

Dub letný a dub zimný je kvôli svojej tvrdosti a pevnosti porovnateľnej s vybranými exotickými drevinami veľmi obľúbený a často používaný. Na Slovensku ide o pomerne rozšírený listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 50 m s priemerom kmeňa do 2 m. Rezivo je ťažké, v surovom stave je jeho hustota vyššia ako hustota vody. Charakteristické je svojou kyslastou vôňou, veľmi dobre odoláva trvale mokrému prostrediu. V minulosti sa preto používalo na vodné stavby, v rámci ktorých sa zachovalo v mimoriadnej kondícii až do súčasnosti. Jeho využitie v stavebníctve je všestranné, avšak obmedzené vysokou cenou a pomerne veľkými zmenami tvaru, ktoré sprevádzajú zmeny vlhkosti v prostredí. Používa sa na podlahy, obklady interiérov, schodiská, v exteriéri na ploty alebo stavby v trvalom styku s vodou, prípadne vodné stavby. Dubové rezivo sa výnimočne používa aj na budovanie stropov a krovov. Azda najznámejším, pomerne často spomínaným krovom z dubového dreva je krov Chrámu Matky Božej v Paríži, ktorý pred niekoľkými rokmi nešťastne zhorel a momentálne sa obnovuje.

Bukové rezivo sa v stavebníctve používa takmer výhradne len na prvky interiérovej architektúry. V tomto segmente je jeho využitie osvedčené a obľúbené. Jeho drevo je ťažké, tvrdé a dobre štiepateľné. Je však málo pružné, zosychá a praská.

Vlhkosť a ochrana dreva

Drevo by malo byť sušené na vlhkosť 12 až 18 %, aby sa po montáži nedeformovalo. Pred montážou natrite všetky prvky kvalitnou impregnáciou proti hnilobe, plesniam a škodcom. U dodávateľa je možné objednať aj impregnáciu reziva proti drevokaznému hmyzu, hubám a plesniam, ktorá býva obvykle zahrnutá v cene reziva. V prípade, že krov bude v interiéri priznaný, objednať si môžete aj hobľované rezivo, ktoré bude treba len prebrúsiť.

Porovnanie vlastností drevín pre krov

Realizácia stavby krovu svojpomocne

Ak máte všetko pripravené, môžete sa pustiť do práce. Pri samotnej realizácii strechy vám prácu výrazne uľahčí pojazdné lešenie, ktoré zabezpečí bezpečný a pohodlný prístup ku všetkým častiam krovu a strešnej konštrukcie.

Príprava na mieste a montáž hlavných prvkov

V prípade, že ste natoľko zruční a zvládnete montáž krovu sami, musíte si najprv pripraviť na stavbe rovnú plochu (pódium), na ktorú môžeme narysovať v mierke 1:1 rez krovom. Na tomto reze vidíme presný tvar jednotlivých prvkov (krokví a klieštin) a polohu pozednice a väznice. Tvar krokiev si orysujeme na hranoly, ktoré sme si kúpili na píle. Vyrežeme jednu prvú krokvi a tú budeme používať ako šablónu na orýsovanie zvyšných krokiev. Rovnaký postup aplikujeme na klieštiny.

Náš príklad: V našom prípade je sklon strechy 36° a väznica bola osadená vo výške 3,30 m, aby tento sklon bol dodržaný. Prvým krokom bolo nachystanie hranolov s rozmermi 100 × 160 × 6 000 mm, ktoré sme najskôr namorili. Drevo sme kúpili v trojmesačnom predstihu pre kamiónový odber (a nižšiu cenu), ale bolo trochu skrútené. Na túto skutočnosť sme však veľmi prihliadať nemohli, pretože iný materiál nebol naporúdzi a čas nás tlačil - nemali sme inú možnosť, ako dostať naše krokvy na strechu.

Montáž väzných trámov a stĺpikov

Uloženie väzných trámov: Začína sa uložením väzných trámov, ktoré tvoria spodnú časť krovu. Musia byť pevne kotvené do muriva, najčastejšie pomocou oceľových úchytov, závitových tyčí alebo chemických kotiev. Dôležité je dodržať rovinu, vodorovnosť a vzdialenosti medzi trámami (spravidla 90 až 120 cm). Každý trám by mal byť pred montážou impregnovaný a suchý, aby sa po čase nedeformoval. Pri tejto časti prác sa odporúča použiť hliníkové lešenie, ktoré zaručí bezpečný prístup a stabilitu pri manipulácii s ťažkými trámami vo výške. Väzný trám je horizontálny drevený prvok, ktorý je umiestnený v dolnej časti krovu. Na väzné trámy sa osádzajú stĺpiky, teda zvislé prvky, ktoré nesú väznice, teda hlavné horizontálne nosníky. Tie prenášajú hmotnosť krokiev a rozkladajú ju rovnomerne po ploche strechy. Pozednice a väznice je nutné osadiť veľmi presne. Rozmeriame polohu jednotlivých párov krokiev a vyznačíme si ju na pozednice a medzilehlé väznice.

Kotvenie pomúrnice do silikátových konštrukcií sa realizuje zabetónovaním kotevných skrutiek. Iná možnosť je použiť kotvy (segmentové kotvy, kotvy so svorníkom, chemické kotvy) - ide o tzv. suchú montáž, keď sa otvor na kotvu vŕta až pri montáži. V prípade nedostatočnej dĺžky drevených trámov určených pre pomúrnice sa tieto trámy najčastejšie nadpájajú „natupo“ alebo pomocou preplátovania. Väzný trám sa osadzuje do obvodových nosných stien, v ktorých je vytvorený otvor pre umiestnenie trámu. Trám sa osadzuje tak, aby nebol v priamom kontakte s murivom, a to tak, že sa uloží napr. na dubovú podložku, pričom lôžko v stene musí mať väčšie rozmery ako prierez trámu a nesmie byť vzduchotesne uzavreté, pretože by mohlo časom dôjsť k napadnutiu čelnej časti väzného trámu hubami.

Montáž krokiev a klieštin

Krokvy sa režú podľa pripraveného vzoru alebo šablóny a montujú v rovnakých rozstupoch (zvyčajne 80 až 100 cm). Spájajú sa s väznicami klincami, vrutmi alebo plechovými spojkami. Každý spoj musí byť pevný, suchý a bez trhlín. Klieštiny sťahujú krokvy na úrovni väzníc, ale aj na úrovni pomúrnic k stĺpikom a vzperám. Vzpery sa upínajú do väzných trámov. Namontujeme jednotlivé páry krokiev. K ich spájaniu a pripevňovaniu použijeme kovanie, ktoré je popísané vo výkresovej dokumentácii.

Náš postup spájania krokiev preplátovaním pri hrebeni: Najskôr sme uložili dva hranoly na pomúrnicu a na vrcholovú väznicu oproti sebe a priskrutkovali sme ich, aby sa nehýbali. Následne sme ich obkreslili v mieste vrcholu tak, aby sme zapílili prečnievajúce konce a dosiahli tvar písmena A. Plátovanie krokiev pri vrcholovej väznici nie je vždy podmienka. Krokvy možno osadiť aj vedľa seba a prichytiť ich o seba a o väznicu, ale neskôr pri spájaní klieštinami nebudú oproti sebe a na každú stranu „áčka“ bude treba priskrutkovať hranol, aby boli klieštiny v rovine s krokvami. Odporúčame preto radšej spájať krokvy plátovaním. Obkreslené konce sme vypílili do polovice hrúbky, v našom prípade 50 mm.

Osadenie krokiev na pomúrnicu: Potom sme si obkreslili pomocou uhlomera sedlá na väznici aj na pomúrnici tak, aby výrezy v krokve neboli hlbšie ako 4 cm. Vypílili sme sedlá a konce krokiev. Platí, že osedlanie by nemalo byť hlbšie 1/3 výšky krokvy (bežne 30 až 50 mm), pretože by mohlo dôjsť k vážnemu oslabeniu prierezu v mieste osedlania, čo by mohlo mať za následok zlyhanie konštrukcie strechy. Na zaistenie spoja je možné použiť klince, skrutky, resp. kovové spojovacie prostriedky.

Vymeriavanie sa ešte neskončilo, pretože bolo potrebné rozhodnúť sa, na akú dĺžku budú krovy spustené, teda aká bude vzdialenosť konca od steny stavby. Spodná časť krokiev sa zvykne spíliť buď iba zvislo (rovnobežne so stenou), alebo zvislo a zospodu čiastočne aj vodorovne. Takéto zapílenie sme si zvolili aj my, pretože ešte budeme na krokvy pribíjať tzv. koníky (trámiky alebo dosky slúžiace na pripevnenie vodorovného debnenia medzi spodkom krokvy a stenou domu). Po vymeriavaní sme si vypílili prvé dve krokvy ručnou pílkou. Toto vypiľovanie by malo byť čo najpresnejšie, pretože tieto dve krokvy budú slúžiť ako vzor na obkresľovanie ďalších. Obrysy prvých dvoch krokiev sme prekreslili na ďalšie hranoly. Po vypílení sme poukladali krokvy na pomúrnice a vrcholovú väznicu. Vzdialenosti medzi krokvami boli od 75 do 85 cm, podľa toho, či nám zavadzala závitová tyč. Krokvy sme si preto prispôsobovali a nedodržiavali sme striktne určitú vzdialenosť. Začali sme ich osádzať na vypustenú pomúrnicu pred vymurovaným štítom. Prichytávali sme si ich pomocou oceľových spojok tvaru písmena L, ale len aby sa nám nehýbali pri zatĺkaní klincov. V žiadnom prípade sa tieto profily nemajú používať ako náhrady za dlhé klince alebo konštrukčné skrutky. Po osadení všetkých krokiev sme ich všetky pribili 300 mm klincami k pomúrnici a vrcholovej väznici. Každú dvojicu krokiev sme k sebe prichytili závitovou tyčou s priemerom 10 mm. Pre vysunutie strechy pri štítovej stene sme zhotovili a uložili aj tzv. "koníky".

Keď máme osadené a pripravené všetky krokvy, pristúpime k montáži klieštin. Klieštiny prichytíme proti sebe a potom ich prevrtáme skrz krokev a spojíme závitovou tyčou. Pod matku závitovej tyče používame veľkoplošné podložky určené k montáži krovu. Hambálok sa vkladá medzi krokvy, čím znižuje ich zaťaženie. Vo väčšine prípadov ho tvoria klieštiny (jednostranné resp. obojstranné), ktoré sa ku krokvám pripevňujú pomocou svorníkov s priemerom 12 až 16 mm, pričom dĺžka sa odvíja od hrúbky jednotlivých spájaných prvkov. Takýto spoj je možné „poistiť“ skrutkami do dreva alebo klincami, pričom klince musia zasahovať do posledného pripájaného prvku minimálne v dĺžke šesťnásobku priemeru použitého spojovacieho prostriedku, vrátane hrotu a skrutky minimálne v osemnásobku. To platí pre všetky konštrukčné spoje, spájané pomocou skrutiek resp. klincov. Všetky krokvy sme po osadení „zavetrovali“ dlhými šikmými latami pribitými na vnútornej strane krokiev, aby sa strecha neposkladala pri vetre ako domino. Väčšiu väznicovú strechu zabezpečuje proti pozdĺžnym silám vrcholová väznica podopretá stĺpmi, teda tzv. stojatá stolica. Všetky skrutkovacie spoje je nutné pred zakrytím ďalšími konštrukciami (SDK / palubovky) dotiahnuť. Rezivo, ktoré sme si priviezli z píly, má určite vysoké percento vlhkosti a jednotlivé prvky zosychajú.

Stužujúci veniec

Stuženie je nutné pri každom dome. Nezáleží na tom, či ho stavia profi firma alebo vzniká svojpomocne. Bez správne zhotoveného venca hrozí, že stavba spadne ako domček z karát. Dom sa bežne stužuje tzv. vencom. Túto vodorovnú konštrukciu treba zhotoviť na úrovni stropu na každom poschodí domu. Je súčasťou obvodových a vnútorných nosných stien, stužuje celok, ktorý vytvárajú. Úlohou venca je vlastne rozkladanie a prenášanie záťaže vo vodorovnom smere, prenáša aj niektoré sily pôsobiace na krov, takže jeho vyhotovenie má vplyv aj na stabilitu strechy.

Izolácia a latovanie

Po skonštruovaní krovu by mala nasledovať dôsledná inštalácia paropriepustnej fólie. Ide o dôležitý komponent strešného plášťa pri šikmých aj plochých strechách, na ktorom sa rozhodne neoplatí šetriť. Pri správnom aplikovaní fólia účinne prepúšťa vlhkosť vznikajúcu vo vnútornom priestore smerom von z objektu. Na takto dokončený krov je už možno natiahnuť paropriepustnú fóliu a zaistiť ju kontralatami. Po montáži fólie spravidla nasleduje latovanie, pričom v tomto prípade treba dodržať požiadavky výrobcu krytiny na rozstup a rozmery lát. Presnosť je pri latovaní kľúčová, pričom zároveň netreba zabúdať na vytvorenie dostatočne veľkej medzery na účely odvetrávania. Tá od hrebeňa strechy až po odkvapy zabezpečí dostatočné odvetrávanie celej strechy.

Montáž kontralát a lát: Po osadení krokiev nasleduje montáž kontralát a lát, ktoré slúžia ako podklad pre krytinu. Pri šikmých strechách s odvetraním sa používajú kontralaty hrúbky 40 až 50 mm, ktoré vytvoria odvetrávaciu medzeru. Pri plechových strechách sa na krokvy kladie celoplošné debnenie z dosiek alebo OSB dosiek, kým pri škridlových stačí latovanie s rozstupom podľa typu škridiel. Pod laty sa odporúča položiť difúznu fóliu, aj keď aktuálne neplánujete bývať v podkroví.

Tepelná izolácia: Tepelná izolácia, najčastejšie minerálna vlna sa vkladá medzi krokvy, čím znižuje tepelné straty až o 30 %. Nezabudnite na poistnú hydroizoláciu a dostatočné odvetranie pod strešnou krytinou. V závislosti od toho, či bude podkrovie obývané alebo nie sa odvíja aj izolácia strechy. Ak sa v podkroví bývať neplánuje, tak izolujeme podlahu pôjdu. Na ňu položíme dostatočne hrubú vrstvu izolácie, ktorú ešte prekryjeme. Pokiaľ sa bude zatepľovať strecha, tak postup je rovnaký pri novostavbe aj pri rekonštrukcii. Ak máme hydroizolačnú fóliu, ktorú sa odporúča dávať už pri stavbe krovu, tak potom pokračujeme zateplením z pôjda a to tým, že medzi krokvy vložíme tepelnú izoláciu z minerálnych vláken, najčastejšie o hrúbke 16cm. V niektorých skladbách striech sa objavuje tiež prídavná polystyrénová izolácia medzi strešnou krytinou a krokvami. Strešné laty sa však potom musia kotviť dlhými skrutkami, čo je značná komplikácia. Navyše je hrúbka strechy príliš veľká, čo zhoršuje presvetlenie interiéru strešnými oknami.

Pokládka strešnej krytiny a dokončovacie práce

Nasleduje pokládka samotnej krytiny. Najčastejšie sa používajú pálené škridly, betónové škridly alebo plechové panely. Pri pokládke dodržujte odporúčaný smer (sprava doľava alebo opačne podľa výrobcu) a správne prekrytie radov, ktoré býva minimálne 8 až 10 cm. Vždy začínajte od odkvapu smerom k hrebeňu a kontrolujte rovinnosť každého radu. Predposlednou fázou konštrukcie strechy je montáž oplechovania, úžľabia a pokladanie krytiny. Ak si vyberiete profilovanú plechovú krytinu, jej jednotlivé časti budú dodané presne podľa zamerania strechy, takže samotné pokladanie je jednoduchšie a rýchlejšie. Pri kotvení plechovej strešnej krytiny je potrebné postupovať presne v súlade s pokynmi výrobcu a používať na tento účel špeciálny kotevný materiál.

Dokončovacie práce: Na záver sa montujú hrebenáče, odkvapy, oplechovanie, snehové zábrany a záveterné lišty. Dôležité je tiež preveriť odvetranie hrebeňa a podstrešného priestoru - správne odvetraná strecha dokáže predĺžiť životnosť krytiny aj izolácie o desiatky rokov. Po položení strešnej krytiny nasleduje montáž hrebenáča a dokončenie detailov na odkvapovom systéme a vyhotovenie lemovania. V záverečnej fáze dochádza aj k montáži snehových zábran a rozrážačov, ktorých použitie sa vyžaduje najmä v oblastiach so štedrou snehovou nádielkou.

Kedy osloviť odborníka

Aj keď je stavba strechy svojpomocne lákavá z pohľadu úspory, pretože sa dá ušetriť približne 20 až 30 % oproti práci remeselníkov, niektoré časti je rozumnejšie prenechať odborníkom. Tí by mali zasiahnuť najmä pri návrhu krovu a statickom výpočte, kde je dôležité správne určiť nosnosť a rozloženie zaťaženia. Rovnako sa odporúča zveriť im montáž väzných trámov, oplechovanie strechy a montáž zvodového systému, ktoré si vyžadujú skúsenosti a presnosť. Naopak, viaceré prípravné a pomocné práce zvládnete aj sami. Môžete si napríklad pripraviť rezivo, ošetriť ho impregnáciou, brúsiť alebo natierať drevené prvky a upraviť krokvy podľa projektu. Bez väčších problémov si viete svojpomocne poradiť aj s montážou paropriepustnej fólie, kontralát alebo jednoduchým latovaním, pokiaľ dodržíte zásady bezpečnosti a používate stabilné hliníkové lešenie. Pri stavbe svojpomocne je dobré si uvedomiť, že nie je dobré ju realizovať bez odborného dozoru a hlavne strechu. Kvalitne urobený krov a správne zvolená krytina vám zabezpečia strechu s životnosťou 30 až 60 rokov - je to investícia, ktorá sa rozhodne oplatí.

tags: #krov #na #chatu #svojpomocne