Kežmarský štít: Výstupy, Lezecké Cesty a Informácie o Centrálnom Žľabe

Kežmarský štít s nadmorskou výškou 2556 metrov patrí medzi impozantné vrcholy Vysokých Tatier a je jedným z 27 štítov prevyšujúcich 2500 metrov. V jeho bezprostrednej blízkosti sa rozprestierajú ďalšie významné štíty, ako sú Lomnický a Huncovský štít. Od Lomnického štítu ho oddeľuje výrazný Vidlový hrebeň. Rázsocha Lomnického štítu sa na Kežmarskom štíte delí na juhovýchodné rameno, ktorého dominantou je Huncovský štít, zatiaľ čo na severnom ramene dominuje Malý Kežmarský štít. Kežmarský štít (2556 m n.m.) je oddelený od Vidlového hrebeňa Kežmarskou štrbinou a od Malého Kežmarského štítu Vyšnou Kežmarskou štrbinou.

Prístupové Cesty a Turistické Výstupy

Výstup klasickou cestou zo Skalnatého plesa na Kežmarský štít (2556 m n.m.) je hodnotený ako stredne náročný. Pre tých, ktorí preferujú pohodlnejší začiatok túry, je možnosť vyviezť sa lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso. Existuje však viac kombinácií, ako sa na vrchol a z neho dostať. Jednou z možností je ísť po značenom chodníku na Veľkú Svišťovku. Odtiaľ sa odbočí doľava a pokračuje na Kežmarskou kopu, ktorá slúži ako nástup na Malý Kežmarský štít. Z Malého Kežmarského štítu sa zostúpi do Vyšnej Kežmarskej štrbiny, ktorá oddeľuje oba vrcholy, a odtiaľ až na samotný vrchol Kežmarského štítu.

Pre špecifické situácie je možné využiť aj iné prístupy. Kráča sa najschodnejšou cestou dnom Huncovskej kotlinky smerom k Huncovskému sedlu, kam vedie plytký nevýrazný žľab. V Huncovskom sedle sa zabočí doprava, sledujúc hrebeň na strane Huncovskej kotlinky. Inou možnosťou je Skalnatou dolinou obchádzať Huncovský štít a vstúpiť do rokliny, ktorá sa tiahne z Huncovského sedla, ohraničujúc jeho masív. Pokračuje sa Skalnatou dolinou a po asi 40 minútach sa prichádza pod Huncovský žľab, vedúci do sedla za Huncovský štít. Z tohto miesta sa pokračuje naviazaní na lano. Zostup vedie tou istou trasou do Huncovského sedla.

Upozornenie: Podľa Návštevného poriadku TANAPu je Huncovská kotlinka lokalitou, v ktorej je pohyb návštevníkov zakázaný. Trasu cez Huncovskú kotlinku sa odporúča využívať len pre únik v krízových situáciách.

Horolezecké Cesty: Výzvy v Centrálnom Žľabe a Stene

Platne Kežmarského štítu sú dlhodobo miestom, kde vznikali najvýznamnejšie lezecké počiny v histórii tatranského lezenia. Pre bezpečné zdolávanie týchto náročných terénov sú k dispozícii služby Spolku Horských vodcov Vysoké Tatry. V Spolku horských vodcov sú združení vodcovia s platným medzinárodným osvedčením UIAGM-IVBV-IFMGA, čo sú skratky pre celosvetovú úniu horských vodcov. Zabezpečujú vodcovské a sprievodcovské služby v horskom teréne počas celého roka.

Cesty stredom steny a vo vhĺbeniach

V centrálnej časti steny Kežmarského štítu sa nachádza množstvo náročných horolezeckých ciest, ktoré preveria zručnosti aj tých najskúsenejších lezcov. Patrí sem aj centrálny žľab a s ním spojené vhĺbenia a kúty.

Pravým vhĺbením - Puškáš (V, 3h)

Táto cesta (Info: AP1/87, K3/1939) vedie pravým vhĺbením, ktoré sa tiahne prostriedkom steny. Smer výstupu udáva hlboká roklina, ktorá sa tiahne medzi pravým pilierom južnej steny doprava smerom k Huncovskému sedlu. Vstup do skál nie je v rokline (tade vedie Groszova cesta), ale doľava od nej na rebro. Po dobrých stupoch a chytoch sa pokračuje dve dĺžky lana hore. Tu sa rebro stráca v stene, ktorou sa tiahne vhĺbenie. Od rebra po tráve a vodou vymytých balvanoch na trávnatú plošinku asi 40 metrov. Z nej dve dĺžky lana po platniach, porastených trávou, na dobré stanovište pod zle vrstvenou stenou, ktorá je na pravej strane. Od nej doľava cez previs až k nápadnej obdĺžnikovej exponovanej platni. Ňou hore asi 15 metrov na dobré stanovište. Z neho 60 metrov na veľkú trávnatú plošinu, nad ktorou sa vypína mohutná stena. Z dvoch strán je prerytá a tvorí písmeno V. Nástup je v prostriedku steny. Po vymytých skalách so skúpymi chytmi dve dĺžky lana. Ďalej asi 12 metrov cez previs (V) do zárezu a ním hore pod previsy do miesta, kde sa zbiehajú dve ramená Y. Jeho ľavým ramenom hore 30 metrov (V, expozícia) za veľký, zo steny trčiaci blok. Medzi blokom a platňou vzpieraním hore na dobré stanovište. Z neho 10 metrov (V) zárezom a priamo cez previs (V), až na zľava idúce trávnaté pásy, nad ktorými čnejú hladké platne. Platňami hore až k stene - pomocou spodných chytov, doľava. Traverz asi 8-10 metrov, potom priamo hore na pilier, kde sa stretávame s Birkenmajerovým výstupom. Ďalej spoločne po vymytých skalách asi 150 metrov na vrchol. (Pozn. Foto zaslal M. Šestina:).

Obrovský kút (VI/A4, RP:6/6-, 8h)

Obrovský kút je jednou z ikonických ciest v centrálnom masíve. Jeho modrý nástupový variant je známy ako tzv. Varšavský kút. Dnes je možné kút odistiť vklínencami a frendami. Stanovištia hornej časti cesty nad rampou sú preistené borhákmi tvaru U (3 maďarskí lezci), vzdialenosť asi 30 metrov, s celkovo piatimi stanovišťami. Po borhákoch je možné zlaniť na rampu a potom doľava rampou do cmitera. Existujú aj varianty, ako napríklad Pravým okrajom obrovského kúta (V+/A3, 10h), prvý výstup uskutočnili A.+J.+J., Križo 10.10.1981, alebo variant vpravo po okraji obrovského kúta za IV+.

Cesta Der Spiegel a Total Free Jazz na Kežmarské platne

Platne Kežmarského štítu sú miestom, kde vznikali najvýznamnejšie lezecké počiny histórie tatranského lezenia. Medzi znalcami tatranského lezenia sa často spomínala aj záhadná cesta Der Spiegel s nejasnou minulosťou, ktorá mala viesť práve v týchto platniach. Autorom cesty Der Spiegel je legendárny a asi aj najvýznamnejší pieskarský lezec Berd Arnold z východného Nemecka. Doteraz nedotknutá platňa (budúce Der Spiegel) medzi Špitálského pamätnou cestou a Obrovským kútom neunikla jeho pozornosti. V polovici júna 1980 prišiel čas na prvovýstup Der Spiegel, pravdepodobne s Günterem Lammem. Po stupňovitom teréne a jemných previsnutých kútoch prišla platňa - ich skutočný cieľ. Na štandoch použili po jednom nite (dar od Pita Schuberta), medzistenie bolo, pokiaľ vôbec, malými vklínencami. V jednej pasáži musel Berd Arnold liezť technicky, preto A3, čo bolo spôsobené sporadickým istením. Keď dosiahli vrchol, boli šťastní - sen sa stal skutočnosťou. V roku 1992 s rodinou vo Vysokých Tatrách ho napadlo dodatočne osadiť pár nitov, aby cesta nebola tak strašidelná. K tomu malo dôjsť v lete 1996, kedy ju liezol s dvoma spoločníkmi (Lutz Richter, Stephan Weinberg). Na ich údiv bolo v ceste už dostatok nitov, takže doistenie už nebolo potrebné a podaril sa im čistý výstup v štýle RP. Po diskusii a upresnení od B. Arnolda je zrejmé, že cesta Der Spiegel (pôvodne VII, A3) ide v spodnej časti v línii nitov cesty Tulák po hviezdach a v hornej časti v línii nitov cesty Total free jazz. Tento počin B. Arnolda sa musí dostať aj do všetkých sprievodcov ako prvý prelez platňami medzi Špitálského pamätnou cestou (Pochylého platňa) a Obrovským kútom. Cesty Total free jazz z roku 1987 (VIII+, S4, 3-4h, OS: M.) a Tulák po hviezdach z roku 1991, ktoré boli odistené zhora, by mali byť uvádzané iba ako varianty tejto cesty.

Cesty pravým pilierom a rebrami

Pravá časť steny Kežmarského štítu je charakteristická pilierovými výstupmi a rebrami, ktoré ponúkajú klasické tatranské lezenie.

Pravým pilierom steny (III, 3h)

Prvý výstup vedie pravým pilierom steny. Z Cmitera sa nastupuje zľava na pilier, ktorý je pokračovaním horného okraja prahu doliny. Hranou sa stúpa priamo hore až na vežičku. Ďalej kúsok vpravo od hrany, potom jej ostrím na plošinu v ľavom boku piliera. Pokračuje sa úbočím na ďalšiu plošinu a z nej na charakteristickú vežičku, ktorou sa ostrá spodná časť piliera končí. Nad nami je výšvih, rozšírený v stenu, ktorý sa zlieza priamo. Nad ním už po menej naklonenej hrane piliera hore k miestu, kde sa zbieha niekoľko hrebienkov. Ďalej po hrane na vrchol.

Pravým pilierom steny (IV, 4h)

Nástup je v spádnici piliera v žľabe, ktorý vedie zľava doprava do rokliny, ktorá spadá z Kežmarskej priehyby. Roklina sa dolu láme asi 100 metrov kolmou stenou. Vpravo od žľabu sa stúpa po vysokých stupňoch, neskoršie po pravom rebre žľabu nad spodný zráz rokliny. Po platniach, ktoré sú skúpe na záchyty, hore na sedielko pod prvým asi 25 metrov vysokým výšvihom piliera. Ďalej 10 metrov roklinou hore, potom doľava na naklonenú hladkú platňu a z nej krátkym, veľmi ťažkým komínikom na trávnatú plošinu. Tu sme na výške prvého výšvihu. Po hrane už ľahko na druhý výšvih, za ktorým je 2 metre hlboká štrbina. Tretí výšvih sa začína dolu previsnutou hladkou platňou. Cez ňu veľmi ťažko a po hrane na trávnatú terasu, ktorá je vo výške tretieho výšvihu. Strmú stenu štvrtého výšvihu zliezame sprava doľava; výšvih sa dá v pravom úbočí obísť. Dole k veľkému balvanu a z neho ďalší zostup komínom do štrbiny pod piatym výšvihom. Skalné ostrie a lámavý stupeň, potom sme už pod kolmou stenou výšvihu. Skalnými rebierkami hore na piaty výšvih. Hrana šiesteho výšvihu nespadá na juh, ale na juhovýchod. Z výšky výšvihu sa tiahne vodný žliabok do rokliny, ktorá spadá z Kežmarskej priehyby. V pravom úbočí po tráve hore, potom v jeho najvyššej časti cez jarok a krásnym komínom do štrbiny za šiestym výšvihom. Teraz sme pod najvyšším siedmym výšvihom. Najprv 20 metrov trávnatým žliabkom pod hranou, potom rovnobežne s ňou komínmi na vlastnú hranu. 30 metrov hore, nakoniec komínom k západnému okraju čelnej steny výšvihu. Žliabkom 30 metrov doprava hore, potom doľava na trávnatý stupeň: 35 metrov komínom, ťažko, pod previs, ktorý komín uzatvára. Previs prekonáme vzporom. Priečne doľava stenou k jej ľavej hrane, 30 metrov, odtiaľ už vidíme vrchol a rovnobežne s ňou na temeno siedmeho výšvihu. Stena tu stráca sklon. Traverzujeme doľava do vhĺbenia. Dá sa však ísť aj priamo po pilieri a ním na vrchol. Existujú aj varianty:

Variant, priamo cez prvý výšvih: Zo sedielka sa zostúpi asi 2 metre vľavo, ďalej priamo hore asi 4 metre, vpravo cez previs do komínika. Komínikom, z neho traverz doľava, asi 4 metre. Ďalej priamo hore cez rozlámané balvany do štrbiny, kde sa končí komín, nad prvým výšvihom v opise Grósza.

Variant, obídenie tretieho výšvihu: Zo štrbiny pod tretím výšvihom niekoľko metrov vľavo do výšvihu rovnobežne bežiacej rímsy a ňou hore do polovice jej dĺžky a ďalej puklinou v platni vpravo na výšvih.

Variant, obídenie siedmeho výšvihu: Pri päte výšvihu je výrazná rímsa, ktorá beží vpravo. Ňou niekoľko desiatok metrov na jej koniec a ďalej týmto smerom na sedielko. Obrátené je do žľabu stenou výšvihu a vyrastá z neho malá vežička. Zo sedielka vľavo hore stenou výšvihu po stupňoch a platniach a na konci komínikom na už zďaleka viditeľné malé sedielko nad výšvihom (III.; Schramm, Staszel; 1954.).

Kriššákova cesta (varianty)

Táto cesta, vľavo od prostredného piliera, začína tam, kde sutina najvyššie vybieha pod rebro, ktoré vystupuje z ľavého vhĺbenia. Nad vhĺbením sú previsy. Asi 10 metrov nad zemou je dobre viditeľný nerezový nit. Po ľavej strane kúta po platniach (ďalšie dva nity) a dobrých chytoch dĺžku lana k nerezovému U-borháku na stanovišti. Ďalej hore platňami v smere nitov a okolo previsu kúta do malého vhĺbenia. Pokračuje sa ostro doprava do kúta, ktorého koniec tvorí hladký kútik (nit). Cez neho hore na obrovský odštiepený obdĺžnikový blok (IV). Na platni nad ním je lepený U-borhák-stanovište. Z neho asi 5-6 metrov vodorovne doprava za hranu - tu je pole položených platní. Asi 2 metre za hranou čiernymi pilierikmi (nit) rovno hore a cez položenú zelenú platňu rovno k stanovištiu s borhákom, pod plochým kútom. Originál cesta pokračuje najprv kútom hore a esovitým zahnutím doprava v hornej časti a traverzom po trávnatých platniach smerom ku ceste 5. Krajšie: Zo stanovišťa po trávnatých pilierikoch smerom doprava (nit, bodkovaná línia na fotografii) a hore na rebro -stanovište. Z pravej strany sa pokračuje spolu s cestou 5 po oblom pilieriku, ktorý vyplňuje stred vhĺbenia. Stále vhĺbením až po stanovište na ľavej strane (U borhák), cestou nity. Ďalej asi 7 metrov do malého kotlíka, kde prichádza aj pôvodná originálna cesta. Tu začína samotná rampa. Po pravej strane kotlíka hore, čiastočne pravým rebrom hore pod zelenú platňu, v ktorej je nit, cez neho hore k lepenému U borháku- stanovište. Ďalej stále stredom čiastočne mokrého žľabu-rampy, popod strmé platne, ktoré sú za obrovským kútom. Tu sú aj žlté nity (z Birkenmajerovej cesty), taktiež postupové nerezové nity mamut, pokračuje sa až po jej koniec - niekoľko dĺžok. Na konci do malého sedielka - dva žlté nity - posledné stanovište na rohu steny. Nad stanovišťom ešte asi 150-200 metrov ľahkým terénom na vrchol.

Cesty k Nemeckému rebríku a v oblasti severnej steny

Severná stena Kežmarského štítu, známa svojim Nemeckým rebríkom, ponúka širokú škálu výstupov, často s náročnými technickými pasážami a expozíciou.

Weberovka (VI)

Cesta Weberovka patrí medzi obľúbené, no náročné výstupy. Nástup je v malom, ale výraznom suťovom kotli pod komínom deliacim Pavúkovú a Bocekovu vežu. Sem vedie nepríjemná dĺžka lana (III+). Z kotla trhlinou vpravo pod vklínený balvan. Doprava do lámavého terénu a na plošinku. Späť do komína a na ďalšiu plošinu. Stále komínom hore, ktorý sa stáva previslým. Cez previs (väčšinou mokrý), potom ľahšími stupňami komínom na ďalšiu plošinu vľavo. Komín sa mení na kolmú trhlinu, nad ktorou je ďalšia plošina a po 15 metroch ďalšia. Komín sa zase rozšíri a po pravej strane sa objaví platňa. Pravou stranou platne pozdĺž skôb znovu do komína, to sa opakuje ešte raz. Ľahší žľab nás privedie pod previs, ktorý prekonávame najprv vpravo a tesne pod najťažším miestom traverzujeme doprava, pod previsom doľava a po voľných kameňoch zas späť doprava nad previs (VI). Komín sa nakoniec mení na žľab a potom vstupuje do skalného kotla. Asi uprostred základne horných zrázov S steny sa tiahne nad Nemeckým rebríkom pruh hladkých previsov. Vstup do steny je niekoľko metrov vľavo od týchto previsov. Hladkým zárezom niekoľko metrov priamo hore pod previs, ktorý prekonávame pomocou skoby v pukline. Nad previsom prechod doľava do komínika a ním hore na plošinku. 10 metrov šikmo doľava hore na plošinku a z nej kúsok dolu na ďalšiu. Od jej ľavého okraja niekoľko metrov priamo hore do výraznej trhliny v platňovitej stene. Trhlinou doľava do výklenku s machom. Z neho prechod doľava (IV) na platňovité stupienky v otvorenej stene. Tu 5 metrov priamo hore (V), potom prechod doľava, nakoniec cez menej sklonené platne na neveľkú plošinu. Trhlinou priamo hore na začiatok balvanmi zavaleného pásu, ktorý sledujeme doľava na príhodné skalné stupne. Niekoľko metrov dolu, potom vodorovne doľava a zase hore lištami a cez stupne do hlbokého výklenku. Niekoľko metrov doľava za roh, potom strmou stienkou a hlbokou puklinou priamo hore na veľkú sutinovú terasu v stene. Do steny sa vrýva výrazný žliabok, ktorý vybieha z pravého okraja terasy. Žliabkom 60 metrov až na jeho koniec, potom 10 metrov rímsou doprava do hlbokého vhĺbenia. Na jeho dolnom okraji je obrovský balvan. Vľavo od neho priamo hore, potom doprava na trávou porastené úbočie vpravo od hlbokého komína. Úbočím, ktoré sa stáva postupne strmším, nahor, napokon cez strmú stienku do žliabku. V smere žliabku na veľkú sutinovú terasu v blízkosti temena rebra, ktoré ohraničuje sprava najstrmšiu časť hornej polovice steny. (Odtiaľto možno po pásoch vytraverzovať doprava na SZ hranu.) (I). Od terasy cez stupne a balvany hore na ďalšiu plošinu (30 metrov), potom doľava a znova priamo hore cez vysoké stienky a komíny. Trhlinami medzi balvanmi do rozširujúceho sa vhĺbenia po pravej strane. Vhĺbením trochu doľava na široký pás z nepevných balvanov. Pásom doľava skoro až na jeho koniec, potom doprava do steny a úzkym komínikom za odštiepeným balvanom hore na plošinu. Cez štvorhranné balvany šikmo doprava hore na druhú plošinu a ďalej doprava stienkou na tretiu plošinu. Táto sa zužuje v pás, ktorým ideme doprava. Tam, kde pás prechádza v rímsu, stienkami a balvanmi rovno hore. Trochu doprava na štvrtú plošinu s dvoma stupňami. Prechod doľava hore na ďalšiu, 5 metrovú plošinu. Traverz doľava za roh steny na šiestu plošinu, na ktorej je odštiepený, vežičke podobný blok. Z jeho temena krok doľava na strmé rebierko, potom doľava do vhĺbenia. Jeho dnom hore na ľahšie schodný terén. Po niekoľkých metroch cez previs, z vklínených balvanov a potom po balvanoch, trhlinách a rímsach, s miernym odchýlením doprava, nahor. (Vľavo sa tiahne rebro s fantastickými vežičkami a skalnými ihlami.) Vystupujeme s rebrom rovnobežne, nakoniec ešte viac vpravo pod hornú strmú štítovú stenu. V roku 2003 došlo k preisteniu tejto populárnej cesty: "Naliezame do komína, z ktorého tečie voda. Po prvých 50 m robím štand, doberám Joža. Ten vyťahuje vŕtačku a začíname „pracovnú cestu“. Prvý štand pozostávajúci z dvoch nitov spojených zlaňovacou reťazou je hotový. Takto pokračujeme ďalej a za 4.5 hodiny sme na Nemeckom rebríku. Celkove sme spravili 10 štandov, vzdialenosť medzi štandami je 47 - 48 metrov. Posledný je vo výleze na Nemecký rebrík. Sme celí premočení, ale šťastní, že sme to zrealizovali. Na odistenie sme použili vlastný materiál. Urobili sme to z vlastnej vôle a z presvedčenia, že týmto prispejeme k väčšej bezpečnosti tejto krásnej cesty. Veď koľko úrazov sa tu stalo práve pri zlanovaní. Krásne a bezpečné lezenie želajú všetkým Weberovkárom Jozef Skokan a Pavol Jackovič."

Birkenmajerova cesta (IV, 4h)

Birkenmajerova cesta v spodnej časti je najčastejšie lezená vpravo od Kriššákovej cesty vhĺbením. Pokračovanie vedie kúsok vpravo od hrany piliera alebo Puškášovou rampou. Vstup do skál je pri hrane piliera. Odtiaľ 25 metrov šikmo doprava po rímse a ďalších 10 metrov po skalnom páse prerastenom trávou. Ešte niekoľko metrov cez exponovanú hranu vodorovne doprava do skalného žliabku. Ním hore, až prechádza v strmú, 40 metrov vysokú trhlinu. Niekoľko metrov po rebierku vpravo do trhliny hore, potom po skalných stupňoch na začiatok trávnatej lávky. Od lávky ktorýmkoľvek z troch rovnobežných žliabkov 25 metrov hore na trávnatú lavičku. 4 metre (IV) exponovanou stienkou šikmo doprava hore do širokého trávnatého žliabku. Po rebre vpravo od žliabku strmo hore na trávniček pod obrovským pásom žltých previsov. Pod nimi 10 metrov traverz doprava po rímse, potom lištami pod ňou a nakoniec ťažký krok do žliabku. Ním niekoľko metrov hore, potom kúsok vľavo cez odštiepené balvany do niekoľko metrov vysokého, dvojitého komínika a ním hore (IV). Nad komínikom 20 metrov žliabkom hore, kým neprechádza v plochý zárez. Tu vodorovne doľava na lávku. Ďalej 50 metrov šikmo doľava po trávou prerastených skalách k zeleným platniam. Vľavo od nich trhlinou, alebo hrebienkom vľavo od nej, na hranu prostredného piliera. Ďalej pilierom (rampa) alebo vľavo od neho 200 metrov hore. Pilier je najprv plochý, vyššie úzky a nakoniec mizne v stene, ktorá súčasne stráca sklon. Odtiaľ asi 150 metrov ľahkým terénom na vrchol. Po preistení v roku 2017 sa rozvinula kontroverzná diskusia o odstránení postupových nitov.

Komínom (V, 5h)

Táto cesta, s prvovýstupom od J. Doležala a A. Puškáša 14.8.1954, prebieha v dolnej časti platňami blízko zľava okolo cesty 22 a v hornej časti vedie výrazným komínom na Pavúkovej veži. V zime ju preliezli I. Gálfy a I. Urbanovič. Opis AP: Hranou Vodopádu a ľavým komínom Y na Nemecký rebrík. Do Kotla ako pri nástupe na Stanislawského cestu a hneď doľava z neho traverz na hranu v hornej časti s belasými skalami, ktorá ohraničuje sprava Vodopád. Traverz je nepríjemný, vlastná hrana veľmi pevná. Ňou na sutinový svah, ktorý spadá z Kotla z Nemeckého rebríka. Sutinovým svahom kúsok hore, potom asi 60-metrový traverz do spomínaného komína. Sme nad jeho prerušením. Najprv v ňom, potom po jeho pravej hrane a zase doň. Pred jeho ukončením traverz v nepríjemnom teréne doľava na Nemecký rebrík. Vychádzame naň pod vežičkou komína. Vlastný komín je veľmi pevná skala.

Ľavý Y (V, 4h) / Škótska anabáza (M4+, 7h)

Cesta Ľavý Y s prvovýstupom K. Boceka, R. Príkazkého, K. Zlahodovej 6.7.1950, v zime ju preliezli I. Gálfy a I. Urbanovič. Opis AP: Ľavý Y, na Nemecký rebrík, ľavým vhĺbením. Nástup do steny je v Y pred priehlbinou vľavo hore. 20 metrov mierne šikmo doľava, vpravo cez stienku a ďalej pôvodným smerom na naklonenú skalnatú plošinu. Skrúcame sa doprava smerom k novej priehlbine, ku ktorej sa priblížime na 8 metrov. Odtiaľ vľavo cez rozčlenenú stenu a ďalej cez trávnatú plošinu pod previs. Obchádzame ho hneď sprava 3 metre hore, 3 metre traverz doľava, znova 3 metre hore na malú trávnatú terasu, 2 metre traverz doľava, úsek neobyčajne ťažký a doprava hore k malému previsu. Preistenie v 2014 - E. Škótska anabáza (mix M4+, 7h) s prvým prelezom od R. Hájeka, M. Hatalu, J. Svrčeka 18.1.2003. Prvé opakovanie V. Jakubec, S. Z. Čepela, L. Novák, O. Pochylý, P. Sólo prelezli J. P.Jackovič, J. Skokan 22.1.1999 za 9 hodín.

Szczepanského cesta (IV) po Nemecký rebrík (2h)

Prvý výstup uskutočnili J. K. Dorawski, A. a J.A. Zima: Z. Korosadowicz, J.Staszel, 13.-15.4.1933 obe cesty Ľavou dolnou časťou steny na Nemecký rebrík. Spod nástupového kotla Stanislawského cesty - Weberovky vedie z doliny sprava doľava šikmá rampa, ktorá pretína takzvaný Vodopád. Trávnatý pás vedie odtiaľ strmo doľava k Vodopádu. Pásom, cez prerývajúci ho balvan až na plošinu pod svetlými previsnutými skalami, ktorá je pokrytá voľnými balvanmi. Tu sa pás končí. Vodorovnou trávnatou rímsou, na jednom mieste prerušenou, exponovane doľava veľmi ťažko. Na konci obkročíme od steny odštiepený voľný balvan na skalnatý pás pri vode. Priamo vodou po dobrých stupňoch hore, premočenie je nevyhnutné, na dobré stanovište za vodou. Za vysokého stavu vody je výstup skoro nemožný. Odtiaľ po tráve na trávnatý stupeň. Od neho ťažký traverz po lište pod vytláčajúcimi skalami doľava do širokého žľabu, ktorým vystupujeme chodeckým terénom 60 metrov hore. Vpravo od nás je rebro, ktoré ohraničuje Vodopád zľava. Pri obrovskom balvane traverz, len slabo stúpajúc po tráve a platniach doprava na toto rebro. Ním hore, nakoniec korytom Vodopádu do Kotla, kde sa začína Nemecký rebrík. Táto cesta vedie nebezpečným trávnatým terénom. Cesta je vhodná skôr na zimu a je veľmi informatívna z ohľadu preskúmania zimných podmienok v stene.

Bocekova cesta (opis AP)

Táto cesta vedie pravou polovicou steny. Nástup je z trávnatého trojuholníka asi 30 metrov vpravo od päty Y Stanislawského komína. Malou, na východ obrátenou stienkou hore na trávnatú plošinku, z ktorej ľavým kútom na jej trávnatý vrchol. Po trávnatej lávke, dobre viditeľnej od plesa, oblúkom hore a doprava na jej koniec do výrazného žliabku 40 metrov. Žliabkom hore asi pol dĺžky lana pod previs, ktorý sa obchádza niekoľko metrov pod ním. Vpravo po hrebienku na trávnatú plošinku tesne pod previsom. Z nej stienkou pozdĺž zárezov na ďalšie trávy pod veľkým previsom. Odtiaľ mierne hore, potom traverz doľava na koniec trávnatých lávok, asi 10 metrov. Nad sebou vidíme šikmo hore doprava stúpajúcu jemnú trhlinu, ktorá sa o niekoľko metrov vyššie rozširuje v úzky, krátky komínik. Ním hore, krajne ťažko, na trávy nad komínikom a odtiaľ po lámavej skale porastenej trávou šikmo doprava, až sa znova priblížime k nášmu hlavnému zárezu, 30 metrov. Ďalej po lámavej skale na veľké trávniky, pretínajúce pásmi polovicu dolnej časti steny. Po nich pod širokú, výraznú stenu. Mierne vľavo na skalnatú pyramídu s plochým bielym balvanom, kamenný mužík (tzv. Bocekov mužík). Previsom, živý rebrík, do šikmo doprava prebiehajúceho 2-metrového žliabku, odkiaľ 3 metre hore, krajne ťažko, krok doľava a ďalších 30 metrov žliabkom šikmo doprava na skalnatý stupeň. Z neho cez hladkú skalu traverz k čiernemu kútu, ktorého ľavou bielou stienkou hore a 2 metre pod koncom stienky neobyčajne ťažký traverz doprava do ľahšieho terénu, pevná skala. Ďalej sa pokračuje širokou priehlbinou, smerujúcou najprv šikmo doľava, potom hore až na vodorovnú lávku pod prvým Štítom (dnes Bocekova veža). Po lávke doľava na Nemecký rebrík. Opis hornej časti výstupu pozri č.53.

Ďalšie významné lezecké výstupy na Kežmarský štít

Okrem podrobných opisov existuje na Kežmarskom štíte množstvo ďalších, rovnako významných a náročných lezeckých ciest, ktoré lákajú horolezcov z celého sveta. Tu je prehľad niektorých z nich:

Lezecká oblasť Kežmarského štítu, obzvlášť jeho centrálne žľaby a platne, tak predstavujú skutočnú výzvu a zároveň odmenu pre každého milovníka tatranského lezenia.

tags: #kezmarsky #stit #centralny #zlab