Jednovrstvová alebo dvojvrstvová omietka: Komplexné porovnanie a výber

Omietka je povrchová ochrana konštrukčných prvkov, ktorá má zároveň aj estetickú funkciu. Okrem estetiky plnia omietky aj mnoho ďalších dôležitých funkcií. Omietky chránia murivo stien pred poškodením a zvyšujú jeho trvanlivosť. Omietky taktiež zlepšujú tepelnoizolačné, akumulačné a akustické parametre stien. Omietky pomáhajú zlepšovať protipožiarne vlastnosti domu a bránia vzniku plesní. Vnútorné omietky síce nemusia čeliť poveternostným podmienkam ako tie vonkajšie, no i napriek tomu by ste si ich výber mali dobre premyslieť. To však neznamená, že by vzhľad a dizajn mali ísť do popredia na úkor funkčných kvalít. Voľba správnej omietky závisí v prvom rade od typu podkladu, čiže muriva, ktoré môžu tvoriť napríklad tehla, betón, sadrokartón či iné materiály.

Dnešný trh ponúka nespočetné množstvo omietok a orientovať sa v nich je niekedy skoro nemožné. Pred výberom konkrétnej omietky si vždy zistite, podľa akých kritérií by ste sa mali rozhodovať a na čo si dávať pozor.

Základné členenie omietok

Omietky sa delia do viacerých skupín. Základné členenie hovorí o exteriérových a interiérových. Pri vnútornom použití ich možno použiť i vo vlhkých priestoroch (pivnice, práčovne, kúpeľne, vlhké kuchyne, atď.). Omietky sa ďalej členia podľa počtu vrstiev, spôsobu nanášania a materiálu.

Podľa počtu vrstiev: Jednovrstvové, dvojvrstvové a viacvrstvové omietky

Klasické omietky sa skladajú z podkladovej vrstvy (takzvaného prednástreku alebo postrekovej malty), jadrovej, resp. vyrovnávacej omietky, ktorá sa môže nanášať aj v niekoľkých vrstvách, a štuky (zmes vápna/sadry a jemného piesku na vrchné omietky). Rozoznávame jedno-, dvoj- a trojvrstvové omietky.

• Jednovrstvové omietky: Jednovrstvové omietky sú tenšie, rýchlejšie sa realizujú a nepotrebujú štukovú vrstvu. Ako základ vyžadujú kontaktný náter, prípadne regulátor nasiakavosti. Hrubá: Ide o jednovrstvovú omietku, ktorú nahadzujeme v hrúbke 10 až 12 mm. Používala sa najmä v minulosti na omietanie významovo podradnejších plôch a priestorov (komíny, pôjdy, pivnice). Môže byť nezatretá a zatretá. KNAUF MP 75 je jednovrstvová omietka na steny a stropy do vnútorného prostredia - ako sú kancelárske budovy, bytová výstavba a miestnosti s obvyklou vlhkosťou vzduchu (vrátane domácich kuchýň a kúpeľní). Je vhodná pre strojové spracovanie (napr. PFT G4). Min. hrúbka omietky je 8 mm, bežná 10 - 15 mm. FILCOVANÁ PROFI MP4 je určená výhradne pre vnútorné použitie v suchých priestoroch. Vápennosadrová suchá omietková zmes s vysokým obsahom sadry pre prípravu jednovrstvej omietky s filcovaným povrchom bez trhlín, vhodným pre maľbu. GLETOVANÁ PROFI MP2 je určená výhradne pre vnútorné použitie v suchých priestoroch s požiadavkou na hladký povrch. Vápennosadrová suchá omietková zmes pre prípravu jednovrstvovej omietky s veľmi hladkým gletovaným povrchom bez trhlín, vhodným pre maľbu a tapetovanie. Zatretá vápenno-cementová a cementová omietka: Ide o jednovrstvovú omietku v hrúbke 10 až 12 mm z vápenno-cementovej alebo cementovej malty. Možno ju použiť opäť v miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou, ale aj tam, kde je omietka vystavená väčšiemu opotrebeniu.
• Dvojvrstvové a viacvrstvové omietky: Štúková: Táto jemnozrnná omietka sa využíva hlavne ako podklad pre maľovanie alebo tapetovanie. Nanáša sa v dvoch vrstvách v hrúbkach 15 mm a 3 až 5 mm. Pre dvojvrstvovú omietku je odporúčaná hrúbka 20 mm. Hladká štuková omietka: Hladká štuková (jemnozrnná) vápenná omietka je vhodným podkladom pod maľovku alebo tapety, čo ju predurčuje byť jednou z najčastejšie používaných omietok v interiéri. Nanášame ju vo dvoch vrstvách. Spodná vrstva - jadro - má hrúbku 15 mm a tvorí ju hrubá vápenno-cementová malta (ak chceme dosiahnuť väčšiu pevnosť, zhotovíme jadro z cementovej malty). Lícnu štukovú vrstvu pripravíme z jemnej vápennej malty a naťahujeme ju v hrúbke 3 až 5 mm drevenými alebo kovovými hladidlami na vyrovnané jadro. Na výrobu štukovej omietky musíme použiť veľmi jemný preosiaty piesok. Lícnu vrstvu vyhladíme dreveným alebo plsteným hladidlom za stáleho kropenia stierkou. Svojím vzhľadom patrí medzi najdokonalejšie omietky. Pálená cementová omietka: Je dvojvrstvová a čiastočne vodotesná, preto ju môžeme použiť v práčovniach, garážach a pod. Jadro z cementovej malty má zvyčajne hrúbku 12 mm.

Porovnanie hrúbok a vrstvenia rôznych typov omietok:

Podľa spôsobu nanášania: Ručné a strojové omietky

Omietky sa takisto líšia aj formou nanášania - možno ich striekať, natierať či nahadzovať. Podľa spôsobu omietania zasa rozoznávame ručné a strojové omietky. Ručné omietky majú svojich priaznivcov najmä medzi remeselnými majstrami a ľuďmi, ktorí si omietky realizujú sami. Ak ste domáci majster a omietky si chcete naniesť sám, budú pre vás tou správnou voľbou ručné omietky. Strojové omietky sa hodia tam, kde je potrebné omietnuť väčšie plochy a vyžaduje sa vysoká precíznosť spracovania. Receptúra takýchto omietok je vytvorená tak, aby mala optimálnu spotrebu materiálu, vyššiu výdatnosť i želaný efekt. Čas potrebný na nanesenie strojovej omietky je o polovicu kratší ako pri ručnom nanášaní.

Typy omietok podľa materiálu a ich špecifiká

Výber omietky výrazne ovplyvňuje aj jej materiálové zloženie. Pri výbere omietky rozhoduje druh použitého materiálu. Samotná omietka sa skladá zo spojiva, plniva, prísad a vody. Ako spojivá sa najčastejšie využívajú vápno, cement, organické živice alebo disperzie na báze plastov. Plnivá dodávajú omietke plasticitu a umožňujú ju spracovať - patria sem napr. piesky, kamenné múčky a pod.

Sadrové omietky

Sadrové omietky sú častou voľbou pre tých, ktorí si potrpia na hladké steny. Skutočne sa pomocou sadrovej omietky dá dosiahnuť mimoriadne reprezentatívny vzhľad miestnosti. Sadrové omietky sa vyznačujú svojou hladkosťou vďaka čomu ich môžete použiť aj v reprezentatívnych/spoločenských priestoroch. Má veľmi jemnú štruktúru povrchu, preto ju môžeme použiť aj na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Pôsobí príjemne a navyše je aktívnym materiálom, ktorý umožňuje stenám dýchať (to neplatí, ak je nanesená na čisto cementový podklad), čím reguluje klímu v miestnosti. Je to aktívny materiál, čiže stena pri ňom dobre dýcha, čo však neplatí pri cementových podkladoch. Charakteristickou vlastnosťou sadrových omietok je pórovitosť, vďaka ktorej dokážu absorbovať zvýšenú vlhkosť a zároveň ju - ak je v miestnosti suchý vzduch - vrátiť naspäť do prostredia. Dodávajú stenám hladký povrch s antistatickým účinkom, vďaka čomu sa na plochách zbytočne nedrží prach. Pre alergikov sú preto ideálnym riešením.

Sadra je prírodný produkt, ktorý sa vypaľuje pri nízkych teplotách, čo v jednoduchosti znamená aj menšiu spotrebu energie. Zložkami omietky sú vápno a sadra ako spojivo. Čo sa týka využitia, tak tieto omietky sú pomerne univerzálne a využijete ich na celoplošné omietanie stropov aj stien, sú aplikovateľné na betónové panely, murované steny alebo ako podklad pre tapetárske/maliarske práce. V závislosti od typu (tvoreného ďalšími prímesami) môžeme sadrovú omietku použiť na celoplošné stierkovanie stropov a stien, na omietanie betónových panelov a murovaných stien, ako podklad pre maliarske a tapetárske práce, na sanáciu trhlín, dier a škár. Pri rekonštrukciách musíme pred aplikáciou sadrovej omietky odstrániť starú maľbu až na základ omietky. Stenu impregnujeme penetračným náterom.

No sadra si nesie zo všetkých omietok azda najviac „proti“. Sadrová omietka je krehká, stena sa dá ľahko poškodiť mechanicky (napríklad pri prenášaní predmetov, vysávaní, o poškodení hrajúcimi sa deťmi nehovoriac). Negatívom sadrových omietok je to, že pohlcujú cigaretový dym a kvôli tomu môžu po čase zapáchať a zosivieť. Fajčiari si však musia dať pozor - sadrová omietka absorbuje cigaretový dym, čím natrvalo zosivie a zapácha po dyme. Preto sa neodporúča jej použitie v priestoroch, kde rátame s výskytom fajčiarov. Keďže je veľmi háklivá na oškretie, taktiež ju neodporúčame do priestorov určených pre malé deti. Avšak nie je vhodná pre ľudí, ktorý nemajú radi pocit suchého vzduchu, pretože pohlcuje vlhkosť z prostredia.

Vápenné omietky

Ďalším variantom sú čisto vápenné omietky bez pridaného cementu. Výhodou vápna je, že znižuje podiel škodlivých látok v interiéri, pretože má dezinfekčné účinky. Vápenné omietky, napríklad Klima omietky Baumit, majú najvýraznejšiu schopnosť regulovať vlhkosť v interiéri, preto sa radia medzi omietky zabezpečujúce najzdravšie vnútorné prostredie. Navyše tým, že Klima omietky sú zásadité (majú pH cca 12), vytvárajú prirodzene dezinfekčné vlastnosti a pôsobia ako prirodzená ochrana pred škodlivými mikroorganizmami a rastom plesní. Podľa výskumov Klima omietka reguluje vlhkosť v interiéri 3-krát lepšie ako sadrová omietka a 1,5-krát lepšie ako vápenno-cementová omietka. Klímatické: Ak omietate priestor, kde je problém vlhkosť, tak odporúčame klimatické omietky. Prírodne biela, vysoko paropriepustná vápenná ľahká omietka pre vnútorné použitie. Zabezpečuje optimálne odovzdávanie a prijímanie vlhkosti z vnútorného vzduchu. Zároveň znižuje množstvo škodlivín v interiéri. Chráni interiér proti prehrievaniu v lete, vyžarovanie naakumulovaného tepla zároveň zabezpečuje príjemné vnútorné teploty v prechodnom či zimnom období. Staviteľov od vápenných omietok odrádza azda história, v ktorej sa používalo vápno na omietanie skôr podradných miestností. Dnes ale vieme, že moderné vápenné omietky sú trendom budúcnosti.

Vápenno-cementové omietky

Vápennocementové omietky sú zlatou strednou cestou. Základ omietok tvorí vápencové kamenivo, ľahké perlitové plnivo a vápenné spojivo, doplnené malým množstvom portlandského cementu. Ich základom je cement a vápenný hydrát. Sú pružné, mechanicky odolné, vysoko paropriepustné a majú dobrú priľnavosť aj pri zvýšenej vlhkosti. Možno ich použiť na akýkoľvek povrch muriva, resp. na rozličné typy tepelnej izolácie. Sú predajné vo vreciach ako zmes, ktorú stačí v odporúčanom pomere zmiešať s vodou. Patria k tradičným druhom omietok, ktoré sa často využívali aj v minulosti. Majú vysokú odolnosť voči vlhkosti a patria k jedným z najobľúbenejších druhov omietok. Zároveň dokážu v porovnaní so sadrovými omietkami lepšie akumulovať teplo a vytvárať priaznivejšiu akustiku. V porovnaní so sadrovou omietkou výborne akumuluje teplo a vylepšuje akustickú pohodu. Zároveň sú tieto omietky oproti sadrovým aj lacnejšie. Štruktúrované povrchy vápennocementových omietok zlepšujú akustické vlastnosti steny. V miestnostiach s prechodne vlhkým ovzduším (kúpeľne, kuchyne) môžeme použiť napríklad hladké dvojvrstvové vápenno-cementové omietky. Prvú vrstvu s hrúbkou 15 až 20 mm tvorí vápenno­cementová malta, pri požiadavke vyššej súdržnosti omietky s podkladovým murivom použijeme cementovú maltu. Druhá vrstva je z jemnej vápennej malty - štuku. Nanášame ju v minimálnej hrúbke 2 až 4 mm.

Istou nevýhodou môže byť menší výber farebných prevedení či zložitejšia práca s materiálom, najmä v porovnaní s pastóznymi omietkami. S bielym cementom: Vápennocementová suchá omietková zmes s bielym cementom je určená pre vnútorné aj vonkajšie použitie. Je vyrobená výlučne z prírodných materiálov a vyznačuje sa bielou farbou. VÁPENNOCEMENTOVANÁ S BIELYM CEMENTOM (FILCOVANÁ) PROFI MK2, MK8 suchá omietková zmes s bielym cementom pre vnútorné aj vonkajšie použitie, určená na strojové spracovanie. Jednovrstvová omietka, prípadne ako jadrová vrstva pod ďalšiu ušľachtilú omietku. Vyrobená výlučne z prírodných materiálov, vyznačuje sa bielou farbou.

Hlinené omietky

Ak preferujete prírodný tradičný variant, tak tabu nie sú ani hlinené omietky. Priaznivci alternatívneho bývania čoraz častejšie siahajú k omietkovému materiálu, ktorý poznali už naši predkovia. Tradičná hlinená omietka má viacero zaujímavých vlastností. Napríklad nie je agresívna k pokožke, pretože netvrdne chemickou reakciou, ale schnutím. Je difúzne otvorená, čo znamená, že má schopnosť prijímať a viesť vodu aj vzdušnú vlhkosť. Je trvácna, prirodzene pekná, dá sa tvarovať, dokonca modelovať a znáša sa takmer so všetkými stavebnými materiálmi. Ich výhodou je to, že na nich môžete vytvárať rôzne vzory, takže ak sa chcete kreatívne "vybúriť" na vlastnom bývaní, hlinené omietky vám dajú dobrú možnosť realizovať sa. Sú trvácne a viete si ich zadovážiť v rôznych farbách od bielej až po červenú. Na ich prípravu sa používa íl a piesok rôznych zrnitostí a tieto dve zložky sa kombinujú v pomere 20 ku 80.

Hlinené omietky majú vo všeobecnosti nižšiu povrchovú pevnosť ako omietky vápenné alebo vápenno-cementové. Pretože hlina nemá dobré spájacie vlastnosti, musí sa zmes kameniva v omietke veľmi dobre vymiešať, aby pri vysychaní všetko kamenivo do seba čo najtesnejšie zapadlo (zaklinilo sa) a na dosiahnutie výslednej pevnosti omietky postačil už len materiál s nízkou spájacou schopnosťou, teda hlina. Hlinenú omietku si môžeme pripraviť aj svojpomocne (optimálny pomer častíc v omietke by mal byť 20 % ílu a 80 % piesku rôznej zrnitosti) alebo, ak si netrúfame, môžeme si zakúpiť hotovú omietkovú hlinenú zmes v suchej forme vo vreciach. Tú už len zmiešame s vodou a aplikujeme rovnako ako iné typy omietok. Hlinou môžeme omietnuť takmer všetky stavebné materiály, najmä prírodné.

Jednovrstvová - jadrová hlinená omietka môže mať hrúbku od 20 do 80 mm, dvojvrstvová má okrem prvej vrstvy aj vrstvu jemnej omietky v hrúbke 10 až 20 mm a o trojvrstvovej hovoríme vtedy, ak na jemnú omietku nanášame ešte tenkú, dvojmilimetrovú vrstvu hlinenej stierky. Vo všeobecnosti platí zásada, že spodné vrstvy sú ílovitejšie a vrchné obsahujú viac piesku.

Špeciálne omietky

Okrem základných typov existujú aj omietky s pridanými špeciálnymi vlastnosťami, ktoré riešia konkrétne stavebné výzvy.

• Tepelnoizolačné omietky: Ďalšou vlastnosťou omietok by mala byť dostatočná izolácia - či už tepelná alebo zvuková. Vnútorné tepelnoizolačné omietky sú príjemné na dotyk a slúžia na zvýšenie nedostatočného tepelného odporu muriva. Tepelnoizolačné omietky totiž dokážu zvýšiť tepelný odpor stien. Sú príjemne teplé. V lete je ich účinok opačný. Špeciálnym druhom tepelnoizolačných omietok sú omietky s obsahom expandovaného perlitu. TEPLOIZOLAČNÁ S PERLITOM PROFI Therm - suchá omietková zmes pre ručné spracovanie, vnútorné aj vonkajšie použitie, ktorá sa vyznačuje veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami (obsah perlitu).
• Sanačné omietky: Špeciálnou kategóriou sú omietky na ošetrovanie vlhkého muriva. Sanačné omietky slúžia na obnovu stavby poškodenej napr. pri záplavách. Pri jej aplikácii je dôležité zabezpečiť dostatočné vetranie. SANAČNÁ OMIETKA KNAUF MCO1 jadrová odvlhčovacia omietka. Suchá maltová zmes MCO 1 Knauf je ručná malta vhodná pre opravy vlhkého a soľami poškodeného muriva. TRASSOVÁ OMIETKA PROFI PORETEC TRASS-KALKPUTZ - SANAČNÁ - ručne i strojovo spracovateľná vápenná jadrová omietka s prídavkom trassu. Omietka ja určená predovšetkým pre renováciu historických stavieb. ŠTUKOVÁ VÁPENNÁ OMIETKA PROFI PORETEC SANIERFEINPUTZ - SANAČNÁ - ručne spracovateľná vápenná štuková omietka vhodná najmä pre sanačné systémy. Omietka je určená predovšetkým pre sanačný omietkový systém (podľa smernice WTA - Merkblatt 2-9-04/D).
• Ochranné omietky: Existujú rôzne druhy špeciálnych omietok, ktoré majú za úlohu chrániť naše zdravie. BARYTOVÁ PROFI JADROVÁ OMIETKA slúži ako tieniaca vrstva proti prieniku ionizujúceho žiarenia.
• Pastózne omietky (Silikónové, Silikátové, Akrylátové): Ide o tenkovrstvové omietky, ktoré konzistenciou pripomínajú pastu. Vyrábajú sa z emulzie vody a silikónovej živice. V tomto prípade sa oplatí investovať do kvalitných produktov, pretože tie menej kvalitné obsahujú rôzne iné zložky na úkor silikónovej emulzie. Sú trocha menej paropriepustné ako silikátové a ponúkajú menší výber farebného spektra ako akrylátové omietky. Tiež sa vyznačujú kašovitou konzistenciou. Silikátové omietky sa vyrábajú na báze vodného skla, ktoré má zásaditý charakter, a preto fasádu dobre chráni pred tvorbou plesní a machov. Sú vodoodpudivé a majú vysokú paropriepustnosť, možno ich preto aplikovať na ktorýkoľvek zatepľovací systém. Sú však citlivejšie na výkyvy teplôt, preto pri ich aplikácii treba dôsledne dodržiavať technický postup. Akrylátové omietky obsahujú akrylátové živice a kremičité piesky. Sú odolné voči mechanickým poškodeniam, oderom i klimatickým vplyvom. Veľkou prednosťou akrylátových omietok je to, že ponúkajú pestrú paletu odtieňov a stále farby. Negatívom je ľahšie znečistenie, ktoré však zmyjete tlakovou vodou.

Výber správnej omietky: Na čo sa zamerať?

Vyznať sa v omietkach nie je jednoduché. No netreba sa zľaknúť, pretože dnešné omietky nie sú len rôznorodé, ale aj variabilné, a tak ich možno použiť prakticky na všetky základné druhy povrchov, teda na tehlu, pórobetón a betón. Ak hľadáte najvhodnejšiu omietku, je potrebné zvážiť, čo od nej očakávate. Závisí len od vás, ktoré vlastnosti omietkovej zmesi budú signifikantné. Pri výbere omietky rozhoduje druh použitého materiálu. Závisí len od investora, ktoré vlastnosti omietkovej zmesi uprednostní. Niektoré prispievajú k zdravšiemu prostrediu v domácnosti, iné omietky majú ľahšiu aplikáciu a väčšiu škálu farieb.

Dôležitou vlastnosťou omietok je aj odolnosť voči mechanickému poškodeniu. Omietky by mali byť dostatočne prievzdušné, aby múry nepodliehali vlhkosti. Omietky, ktoré "dýcha" a má vyššiu pevnosť v ťahu za ohybu, čo eliminuje prípadný vznik trhlín. Tiež dôležitým kritériom je pevnosť omietky v ťahu za ohybu. Pevnosť v ťahu za ohybu musí byť tým väčšia, čím mäkší je nosič omietky. V prípade vonkajšej fasády zasa zohráva podstatnú úlohu aj typ použitého zatepľovacieho systému.

Podklad a jeho vlastnosti

Voľba správnej omietky závisí v prvom rade od typu podkladu, čiže muriva, ktoré môže tvoriť napríklad tehla, betón, sadrokartón či iné materiály. Musíme poznať vlastnosti mate­riálov, na ktoré sa omietky budú nanášať. Sú to podklady vytvorené z tehál, pórobetónu, betónu, betónových tvárnic či kameňa. Tehly: Tehlové murivo sa môže omietať jednou aj dvoma vrstvami - záleží od rovinnosti povrchu. Pórobetón: Tieto tvárnice sú vyrábané z prírodných materiálov a sú vysoko paropriepustné. Dokonalá omietka sa svojimi vlastnosťami musí približovať vlastnostiam podkladu. Príčiny porúch na podklade sú dôležité aj z hľadiska predchádzania porúch v omietkových systémoch. Poruchy omietok vo veľkej miere ovplyvňujú aj poruchy podkladu, čiže muriva.

Estetické a funkčné požiadavky

Ak ste si vybrali omietku do interiéru, je čas sa zamyslieť nad tým, aký povrch budú mať vaše steny. Hladké steny sú medzi staviteľmi najobľúbenejšie pre svoj reprezentatívny vzhľad. Nemusíte však hneď siahnuť po sadre. Zrnitá štruktúra vytvára tradičný povrch, ktorý sa hodí do takmer všetkých typov interiérov. Celkový vizuálny efekt omietky ovplyvňuje do veľkej miery jej štruktúra. Pri každej omietke si môžete vybrať napríklad rovnomernú, ryhovanú alebo škrabanú štruktúru. Výhodou hladkých omietok je nízka pravdepodobnosť na znečistenie, avšak rozptýlené svetlo odhalí aj tie najtajnejšie nedokonalosti. Ryhovanú štruktúru získame radiálnymi alebo lineárnymi ťahmi hladidla, tzv. škrabaním. Ak vám v konečnom dôsledku záleží najviac na finálnom vzhľade a pátrate po niečom originálnom, môžete si vybrať zo sortimentu rozličných povrchových úprav. Omietky môžu mať nápaditú povrchovú štruktúru alebo imitovať iné materiály, napríklad odlievaný betón, drevo či tehlu.

Trendy a inovácie v omietkach

Aj výrobcovia omietok inovujú. Čoraz viac ľudí kladie dôraz na trvácnosť a čo najefektívnejšiu údržbu omietaných povrchov. Týka sa to najmä fasád, ktoré sú vystavené znečisteniu i vplyvom počasia. Najprogresívnejšie fasádne omietky využívajú ochranu pred biologickým znečistením na fyzikálnom princípe fotokatalýzy. Vylepšené vlastnosti dávajú omietkam aj nanotechnológie, ktoré sa starajú o samočistiaci efekt fasády. Aktívne pôsobia nielen v kontakte s dažďovou vodou, ale aj so vzdušnou vlhkosťou, vďaka čomu zostávajú dlhodobo čisté a vzhľadné. Donedávna boli veľkým problémom aj tmavé farby, ktoré prispievali k prehrievaniu povrchu a zvyšovali tak riziko poškodenia zatepľovacieho systému pod omietkami.

Dôležité tipy pre aplikáciu omietok

Pred omietaním treba dôsledne ošetriť povrch muriva a vytvoriť homogénny podklad, inak hrozí opadávanie omietky. Podklad pod omietku musí byť pevný, dostatočne únosný a nezmrznutý. Pri aplikácii omietky nesmie byť murivo nadmerne vlhké - v dôsledku čoho sa môžu tvoriť praskliny, trhliny, prípadne výkvety. Po celej ploche fasády či steny treba zachovať rovnakú hrúbku jednotlivých vrstiev omietky. V prípade potreby, napríklad na styku dvoch rôznorodých materiálov, si môžete pomôcť výstužou. Podkladová vrstva potrebuje čas na dozretie, až potom možno nanášať ďalšie vrstvy omietky. Rovnako to platí pre fasádne nátery, aj tie možno aplikovať až po vyzretí samotnej omietky.

tags: #jednovrstvova #omietka #alebo #dvojvrstva