Komplexná izolácia základov a podláh: Ochrana a energetická efektívnosť stavby

Základové nosné konštrukcie sú tou časťou stavby, ktorú nemožno podceniť. Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. Prenášajú zaťaženie celej stavby do podložia a rozhodujú o jej stabilite, životnosti a odolnosti voči vonkajším vplyvom. Ak urobíte chybu práve tu, následky vás môžu stáť tisíce eur a viesť k nerovnomernému sadaniu, praskaniu stien či dokonca narušeniu statiky. V opačnom prípade treba rátať s finančne náročnou a komplikovanou sanáciou.

Náklady na zakladanie môžu predstavovať 5 až 15 percent celkových nákladov stavby. Dôležité je ich správne a kvalitné vyhotovenie, ako aj zaizolovanie proti účinkom vlhkosti, podzemnej vody a chladu.

Dôležitosť geologického prieskumu a príprava staveniska

Hneď pri kúpe stavebného pozemku by ste sa mali informovať o jeho hydrogeologických pomeroch, teda o úrovni spodnej vody, stupni vlhkosti zeminy, zložení vody a jej agresivite. Na základe týchto informácií vám projektant posúdi, či je možné postaviť na pozemku dom podľa vašich predstáv. V prípade svahovitých pozemkov a území so zvýšeným rizikom zosuvov je potrebné nechať si vypracovať geologický profil stavebného pozemku - treba vedieť, aké vrstvy zeminy sa nachádzajú v jeho jednotlivých hĺbkach.

Ak vám geológ neodporučí vzhľadom na vysokú spodnú vodu budovať suterénne priestory, mali by ste to rešpektovať a radšej plánovaný projekt s podpivničením prehodnotiť. Vyhnete sa tak veľmi prácnym a finančne náročným stavebným prácam, možno nepríjemnostiam, ktoré v budúcnosti v súvislosti so spodnou vodou môžu nastať.

Jednoduchšie je stavať v oblastiach, kde nie je spodná voda a stavbu chránime len proti zemnej vlhkosti. Aj v týchto oblastiach musíte počítať so stekajúcou vodou, najmä ak je dom vo svahu. Prvotnou ochranou by malo byť odvodnenie staveniska. Pri päte základov položíte vyspádovanú drenážnu rúru a výkop zasypete štrkom a kamenivom. Prívalová a stekajúca voda po kameňoch stečie na dno jamy do drenážnej rúry, ktorá ju bezpečne odvedie na nižšie položené miesto mimo objektu.

Ak geologický prieskum upozorní na výskyt radónu, je vhodné zároveň s izoláciou proti vode a vlhkosti riešiť aj ochranu proti jeho prenikaniu do interiéru stavby.

Typy základových konštrukcií

Základy rozoznávame plošné a hlbinné. Pri zakladaní rodinných domov sa najčastejšie využívajú plošné základy, najmä základové pásy a základové dosky. Hlbinné zakladanie, napríklad pomocou pilót alebo studní, sa využíva ojedinele, keď sa vrstvy únosnej zeminy nachádzajú vo veľkých hĺbkach.

• Základové pásy: Väčšina rodinných domov je založená na základových pásoch. V porovnaní so základovou doskou sa nespotrebuje tak veľa betónu. Pásy sa neizolujú proti zemnej vlhkosti, preto jej musí odolávať ich materiálová báza. Základové pásy sa neodporúča používať v menej únosných zeminách, museli by byť totiž neúmerne široké, aby bezpečne rozniesli zaťaženie do pôdy.
• Základová doska: Je oceľobetónová platňa, ktorá je hrubá niekoľko desiatok centimetrov. Používa sa najmä tam, kde je menej únosná pôda, alebo sa v danom mieste nachádza spodná tlaková voda. Pri zakladaní na doske musíme počítať s väčšou spotrebou betónovej zmesi s určeným množstvom betonárskej výstuže. Najčastejšie sa používajú zvarované siete z tyčovej ocele rozličných priemerov.

Komplexná izolácia: Hydroizolácia a tepelná izolácia

Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia. Rovnako je rozdielom, či je objekt podpivničený alebo nepodpivničený. Spodná časť stavby rodinného domu, ktorá je v kontakte so zeminou, sa musí pred pôsobením vody a vlhkosti, nachádzajúcej sa v základovej zemine, chrániť hydroizoláciou. Okrem rozloženia zaťaženia musia základové konštrukcie, resp. steny suterénu dlhodobo zabraňovať prístupu vody a chladu do objektu.

Hydroizolácia základov a podláh

Stavbu treba izolovať vo vodorovnom aj zvislom smere. Prvý bráni stúpaniu vlhkosti zdola nahor nad jej úroveň. Zvislá izolácia chráni steny pred vodou v zemine naokolo. Hydroizolácia ovplyvňuje kvalitu a životnosť celej stavby. Musí sa správne navrhnúť a kvalitne zrealizovať, čiže musí byť absolútne vodotesná. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie sú presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií.

Typy namáhania vodou a materiály na hydroizoláciu

Pri izolácii proti vode rozoznávame izoláciu proti zemnej vlhkosti a hydroizoláciu proti podzemnej vode. Na hydroizoláciu spodnej stavby možno použiť nátery, stierky, bitúmenové pásy alebo PVC fólie. Pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Aby sa predišlo problémom, treba vybudovať drenáž proti vytvoreniu krátkodobo vzdutej vody, napríklad pri silných zrážkach.

Rozlišujeme tri typy hydroizolácie podľa pôvodu vody:

1. Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti: Chráni murované časti objektu pred prenikaním vody a vodnej pary.
2. Hydroizolácia proti stekajúcej vode: Chráni objekt pred zrážkovou vodou, ktorá sa stekaním po konštrukcii dostáva do podložia.
3. Hydroizolácia proti tlakovej vode: Tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody.

Na hydroizolácie proti vode a zemnej vlhkosti sa môžeme v zásade stretnúť s troma typmi hydroizolácií:

• Povlaková hydroizolácia: Je najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby. Môže byť realizovaná dvoma spôsobmi:
  • Monolitická technológia: Robí sa z náterových stierkových alebo striekaných hydroizolačných tekutých hmôt. Hrúbka hydroizolačného povlaku proti zemnej vlhkosti je približne 2,5 mm, proti gravitačnej vode asi 3 mm a proti stojatej tlakovej vode asi 4 mm. Ochrannú vrstvu tvorí ľahká polypropylénová textília, ktorá sa kladie do čerstvej vrstvy materiálu a ľahko sa pritlačí.
  • Prefabrikovaná technológia (hydroizolačné pásy):
    • Asfaltované pásy: Používajú sa hlavne pri izolovaní stavieb proti vzlínajúcej vode. Je to klasická spoľahlivá technológia a doteraz sa často používa hlavne pre cenovú dostupnosť. Pásy sa rozlišujú podľa materiálu asfaltu - oxidované asfaltové pásy majú životnosť 10 - 15 rokov, modifikované asfaltové pásy (s nosnou vložkou zo sklenených, syntetických a kombinovaných tkanín alebo rohoží) majú životnosť 30 - 35 rokov. Najnovšiu koncepciu predstavujú bezvložkové a samolepiace asfaltované pásy. Práca s takýmito pásmi je v porovnaní s inými materiálmi zdĺhavá a príprava podkladu vyžaduje opracovanie a zaoblenie všetkých rohov a kútov. Natavujú sa na penetrovaný podklad v jednej alebo v dvoch vrstvách. Dôležitý je nielen kvalitný materiál, ale aj správny spôsob jeho aplikácie. Pri ich ukladaní je veľmi dôležité dbať na dostatočný vzájomný presah jednotlivých kusov (aspoň 10 cm), ktorý zaručuje dokonalú tesnosť izolácie.
    • Plastové fólie: Najčastejšie sa používajú na izoláciu stavieb proti gravitačnej a tlakovej vode, zväčša nevystužené fólie z mäkčeného PVC (mPVC) alebo polyetylénové HDPE fólie. Ich hlavnou výhodou je nenáročnosť prípravy podkladu. Môžu sa inštalovať v ľubovoľných klimatických podmienkach, a to aj na neupravený a nevysušený betón. Výhodou je aj ich mechanická odolnosť a tvarová variabilita - dokonale sa prispôsobujú pohybom stavby. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby. Zásady ich aplikovania sú takmer zhodné ako pri technológii z asfaltovaných pásov, hlavný rozdiel spočíva v tom, že fólie sa na podklad kladú voľne a kotvia sa bodovo alebo líniovo.
• Kryštalická hydroizolácia: Základnou zložkou týchto materiálov je zmes špeciálneho portlandského cementu, jemne mletého kremičitého piesku a rozličných chemikálií. Po zmiešaní s vodou a aplikácii formou nástreku alebo náteru kryštály preniknú hlboko do štruktúry betónovej konštrukcie. Kryštalická formácia obmedzí veľkosť vzduchových pórov betónu tak, že molekuly vody nimi neprejdú. Pri realizácii je potrebná vlhkosť, preto sa aplikuje na čerstvý betón, v prípade suchého povrchu ho treba navlhčiť. Podklad pod nátery musí byť zdrsnený a očistený vodou. Tento typ hydroizolácie sa môže použiť na podzemné a nadzemné časti betónovej konštrukcie.
• Hydroizolácia z vodotesného betónu (Biela vaňa): Ide o špecifický druh betónu, ktorý je vďaka špeciálnym prísadám a výrobným postupom dostatočne odolný proti účinkom tlakovej vody. Využíva sa pri betónových konštrukciách, ktoré sú dlhodobo vystavované vode a vodnému tlaku. V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. Limitná šírka trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a patričným statickým návrhom. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie a môže byť navrhnutá až na 100 rokov, používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Aj pri základoch z vodonepriepustného betónu sa však odporúča suterén zaizolovať jednou vrstvou elastomérbitúmenových pásov alebo natrieť steny dvojzložkovou škárovacou hmotou.
• IZONIL - hydroizolačná paropriepustná omietka: Je definovaný ako hydroizolačná paropriepustná omietka, jeho výrazným benefitom však je, že sa dá použiť aj na horizontálne podklady (betónové podlahy a betónové strechy). Na dokonalú izoláciu podlahy (aj stien) postačí len 2 centimetre hrubá vrstva systému IZONIL, ktorá je odolná voči vodnému tlaku 1 bar s prienikom vody <1 mm z pozitívnej aj z negatívnej strany. Vrstva systému IZONIL navyše obsahuje veľké množstvo mikropórov, ktoré umožňujú extrémne vysokú paropriepustnosť a na druhej strane stopercentnú vodeodolnosť. IZONIL sa vyrába priemyselne ako suchá omietková zmes na báze Portlandského cementu, kremičitého piesku a unikátnej prísady (Izocomponent), vystužená PP vláknami. Omietka sa nanáša maximálne v troch vrstvách v celkovej hrúbke maximálne 30 mm.

Tepelná izolácia základov a podláh

Základy, suterén a sokel patria k miestam, kadiaľ môže unikať nemalá časť tepla. Navyše ide o veľmi namáhané a exponované časti stavby. Sokel je miestom, kde sa obvodové steny napájajú na terén, pôsobí naň zrážková voda, mráz, sneh, ale aj mechanické vplyvy. Zateplenie je potrebné najmä z dvoch dôvodov: aby nedochádzalo k premŕzaniu základov a tvorbe kútových plesní. Izolácia sa na sokel lepí až do úrovne nezámrznej hĺbky (cca 80 cm pod zemou).

Nariadenie ministra infraštruktúry z 12. apríla 2002 stanovuje, že všetky stavebné prvky, ktoré sú v kontakte so zemou, by mali byť chránené vrstvou izolačných materiálov. Príloha 2 k nariadeniu obsahuje špecifické usmernenia o parametroch tepelných vlastností vrátane prípustných hodnôt súčiniteľa prestupu tepla a súčiniteľa prestupu tepla zemou (U c ). Od 31. decembra 2020 platia nové, prísnejšie požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti.

Tepelná izolácia spodných častí budovy znižuje riziko tepelných mostov a zabraňuje stratám cenného tepla cez plochy priamo nadväzujúce na terén. Správne chránený základ je oporou pre steny a strechu. Ak je pevný, pravdepodobnosť vzniku trhlín sa minimalizuje a peniaze sa nemusia míňať na drahé opravy. Zateplenie znižuje riziko kondenzácie. Ak konštrukcia nemá žiadne tepelné mosty, teplo zostáva vo vnútri miestností a vlhkosť sa udržiava na konštantnej úrovni.

Materiály na tepelnú izoláciu

Nároky na zateplenie sokla a spodnej časti domu sa líšia od nadzemnej izolácie. Spodná časť domu je miesto, kde na izoláciu pôsobí veľký tlak konštrukcie i okolitej zeminy spoločne s vodou. Nutnou vlastnosťou takejto izolácie je preto ešte vyššia mechanická odolnosť a nenasákavosť.

• Polystyrén (EPS a XPS): Polystyrén sa už dlho používa na izoláciu základných vrstiev a základových stien. Expandovaný polystyrén (EPS) a extrudovaný polystyrén (XPS) veľmi dobre chránia konštrukciu pred vlhkosťou a nízkymi teplotami. Dosky XPS a EPS dokonale tlmia zvuky, sú ľahké, ekologické, odolné voči plesniam a jednoducho sa inštalujú. EPS-L je vylepšená verzia navrhnutá pre vyššiu presnosť spojov, lepšiu tepelnú izoláciu a jednoduchšiu montáž. Vďaka polo zapustenej L-hrane sú spoje tesnejšie, čím sa eliminujú tepelné mosty a zvyšuje mechanická stabilita izolácie. Polystyrén však má aj nevýhody, je to plast, ktorý sa pri vystavení určitým chemikáliám poškodí.
• Grafitový polystyrén: Má väčší tepelný odpor ako biely či tvrdený polystyrén rovnakej hrúbky.
• PIR dosky (polyizokyanurát): Získavajú čoraz väčšiu obľubu. Ide o dosky, ktoré majú vysokú pevnosť v tlaku a odolnosť voči nasiakavosti vody a sú bezpečné pre človeka. Možno ich použiť na izoláciu základových stien, ako aj podláh v miestnostiach, ktoré sú obzvlášť vystavené vlhkosti. Príkladom sú energeticky efektívne dosky EUROPIR®, ktoré sa používajú na vnútornú a vonkajšiu izoláciu a sú z hľadiska kvality vnútorného vzduchu ohodnotené A+.
• Penové sklo: Je novinkou v oblasti tepelnej izolácie. Používa sa napríklad na zatepľovanie budov so suterénom aj bez neho. Charakteristickým znakom tohto izolátora je jeho odolnosť voči deformáciám a vysokému zaťaženiu. Penové sklo neabsorbuje vlhkosť, je nehorľavé a bezpečné pre životné prostredie. Dizajnéri energeticky efektívnych a pasívnych riešení sa snažia využiť sklenenú horizontálnu izoláciu pre domy bez suterénu a budovy s neštandardným tvarom. Ak je tepelná izolácia pod základmi z penového skla, už nemusíte riešiť izoláciu proti vode, penové sklo neprepúšťa vodu a chráni aj pred radónovým žiarením.
• Striekaná PUR pena (napr. Heatlok EZ): Tvrdá striekaná pena vo väčšine prípadov zabezpečí zateplenie základov a zároveň hydroizoláciu proti vode. Od hustoty peny závisí nasiakavosť materiálu. Čím má PUR pena vyššiu hustotu, tým je nižšia nasiakavosť a tým vyšší tepelný odpor. Napríklad Heatlok EZ sa pýši veľmi nízkou nasiakavosťou 0,025 kg/m2 a má difúzne uzavretú bunkovú štruktúru, neprepúšťa vlhkosť a pary. V mimoriadne vlhkom prostredí stavby (v blízkosti močiarov alebo potoka) sa odporúča ochranný coatingový náter - tekutá hydroizolácia.

Zateplenie suterénu a pasívnych domov

Tepelná izolácia základovej dosky je nevyhnutná na zamedzenie tepelných strát. Ak plánujete využívať suterén celoročne (napríklad ako posilňovňu alebo garáž), oplatí sa zatepliť aj steny suterénu. Izolácia sa v tomto prípade inštaluje aj pod úroveň nezámrznej hĺbky a musí odolávať nielen vlhkosti, ale aj tlaku zeminy. Väčšina pasívnych domov sa buduje bez podzemného podlažia a pri zakladaní sa uplatňujú konštrukčné princípy odlišné od tradičnej výstavby. Pri zakladaní domu tradičným spôsobom sa tepelné izolovanie základov nerieši, postačí izolácia proti vode a vlhkosti v podobe lepenky alebo PVC fólie. Tepelná izolácia sa objavuje až v konštrukcii podlahy. Vhodný spôsob, ako sa vyhnúť prerušeniu tepelnej izolácie murivom, je založenie železobetónovej dosky na únosnej tepelnej izolácii. Vznikne tým súvislá tepelnoizolačná obálka okolo celého domu a masívna doska navyše zabezpečí veľkú akumulačnú hmotu, ktorá pomáha udržiavať stabilnú vnútornú teplotu. Všetky nosné konštrukcie sú tak v teple v interiéri. Konštrukcia základov by pri pasívnom dome v podstate ani nemala prísť do styku so zemou.

Tabuľka: Porovnanie vybraných materiálov pre izoláciu základov

Praktický postup - sanácia a rekonštrukcia podlahy staršieho nepodpivničeného domu

Pre ilustráciu postupu, ktorý kombinuje hydroizoláciu a tepelnú izoláciu, popíšeme rekonštrukciu podlahy nepodpivničeného domu s problémom prenikania vlhkosti a chladu.

V prípade staršieho rekonštruovaného domu, kde je spodná izolácia proti vode nefunkčná a dochádza k prenikaniu tlakovej vody, je prioritou odvedenie tejto vody drenážnym telesom od základov. To je najbežnejší a najspoľahlivejší návrh riešenia. Pokiaľ je drenážny odvod zhotovený a prispôsobený podľa výšok terénov, priestorových možností a výšok kanalizácie, zabezpečí sa plynulý odtok vody aj pri dlhotrvajúcich zrážkach. Tým nevznikne ani v období veľkých úhrnov zrážok stĺpec vody pri základoch domu a voda už nemôže prenikať do spodných miestností. Až potom má význam zhotovovať dodatočnú hydroizoláciu, ktorá má účinne zabrániť vzlínajúcej vlhkosti.

Systém AquaStop Cream je určený na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti. Vodorovné línie vrtov sa najčastejšie zhotovujú čo najbližšie k existujúcej podlahe, v prípade rekonštrukcie podlahy, tj jej vybúraniu, čo najbližšie k podkladovému betónu, na ktorom sa následne zhotoví vodorovná izolácia podlahy (hydroizolačná vaňa) s vytiahnutím do výšky injektáže s presahom cca, kde sa tieto dve hydroizolácie vzájomne dopĺňajú.

Postup pri rekonštrukcii podlahy a izolácie základovej dosky

1. Demontáž pôvodnej podlahy: Po vysťahovaní nábytku a demontáži podlahovej krytiny sa začalo sekať poter. Pri sekaní môžete zvoliť dva spôsoby: buď odsekávať kúsok po kúsku (výsledkom je betónová drvina), alebo si pomôžete vŕtacím kladivom, sériu vrtov v jednej línii spojíte pomocou klinov, a páčidlom či krompáčom vyberáte celé kusy betónu. Pri odstraňovaní pôvodnej betónovej vrstvy sa odporúča udierať po nej ťažšími kladivami, aby sa oslabila a popraskala. Odporúča sa tiež použiť ručný postrekovač a vodou zvlhčovať miesta, ktoré upravujete, a dbať na to, aby sa pri sekaní výrazne nepoškodili izolačné pásy trčiace spod muriva pri stenách.
2. Opravy a vyrovnanie základovej dosky: Po vysekaní betónovej vrstvy sa v základovej doske často objavia značné nedostatky, napr. chýbajúca oceľová sieť, nedostatočná hrúbka dosky alebo vzduchové medzery. Aby sa znížil objem betónu, ušetrili náklady a námaha, pomohlo sa vkladaním kameňov do čerstvej zmesi. Pred tým je dobré zbaviť kamene prachu a nečistôt, ideálne navlhčiť alebo umyť ich vo vode. Betónovú zmes je možné vytvoriť preosiatím riečneho štrku, zmiešaním so šaštínskym pieskom a cementom v pomere 40 l preosiateho štrku, 20 l piesku a pol 25 kg cementu (42,5 R).
3. Vyrovnanie povrchu: Po čiastočnom vyschnutí nového betónu sa povrch skontroluje vodováhou (aspoň 2 m dlhou). Ak sa zistia výškové rozdiely, plocha sa vyrovná poterom. Prípadne, ak je každý centimeter dobrý, najvyššie miesta sa odstránia sekacím kladivom, prípadne zbrúsia uhlovou brúskou (so železným tanierom určeným na brúsenie betónu/kameňa) a zvyšné jemné nerovnosti sa potom len lokálne vyrovnajú (poterom či cementovým lepidlom). Pred vyrovnávaním je vhodné vyznačiť (kriedou/fixkou), kde sú najväčšie priehlbiny (viac ako 1 cm), tie sa povysávajú, napustia penetračným roztokom a nechajú vyschnúť. Pre čo najrovnejší povrch je možné pri vyrovnávaní najmenších rozdielov použiť klasické cementové lepidlo (C1). Na brúsenie betónu sa odporúča silnejšia uhlová brúska s príkonom aspoň 1000 W. Môžete použiť aj štetinový kryt s vývodom na odsávanie prachu pri brúsení.
4. Aplikácia hydroizolačných asfaltových pásov: Po napustení (upravenej a dostatočne vyschnutej) základovej dosky asfaltovým penetračným náterom a jeho vyschnutí sa môžu pripevňovať asfaltové pásy. Izolácia sa kladie a tavením spája s presahom minimálne 5 cm (ideálne 10 - 15 cm). Presahy je potrebné čo najlepšie zlepiť, aby vytvorili dokonalú, jednoliatu a neporušenú hydroizolačnú vrstvu. Užšie spoje pásov (alebo pri pochybnostiach o kvalite prekrytia dvoch pásov) sa môžu pretrieť gumoasfaltovou, resp. živicovou stierkou. Nové asfaltové pásy sa prilepia čo najbližšie k murivu steny. Tam, kde je zlý prístup alebo kde nie je možné pás taviť plameňom, si možno pomôcť teplovzdušnou pištoľou a živicovou/gumoasfaltovou stierkou (treba počítať s časom na schnutie). Pri spájaní asfaltových pásov tavením sa odporúča použiť zváračské rukavice.
5. Ukladanie tepelnej izolácie: Ako tepelnú izoláciu sa zvolil grafitový polystyrén na podlahy s rozmerom 200 x 100 cm. Medzi polystyrén a asfaltové pásy sa vloží separačná fólia, aby časom v mieste kontaktu nezreagovali. Je potrebné dbať na to, aby sa izolačné dosky ukladali na čo najrovnejší povrch. Na miestach prekrytia vzniká nerovnosť, priestor medzi nimi je potrebné nejakým spôsobom vyrovnať (napr. silnejším kartónom, minimálne na miestach, ktoré budú namáhané chôdzou). Prípadne v izolačných doskách môžeme vytvoriť drážky v miestach, kde bude polystyrén prekrývať spoje pásov.
6. Vypĺňanie medzier a spájanie: Po nanesení PUR peny na bočné strany dosiek pre silnejšie spojenie sa vloží rozperná tyč medzi dosky a murivo z jednej strany a na opačnej strane ako protitlak sa použijú nafukovacie montážne vankúše, keďže steny nie sú dostatočne rovné na to, aby sa dosky opreli po celej svojej dĺžke. Vzniknuté medzery (1 - 2 cm) medzi murivom a polystyrénovými doskami, prípadne škáry medzi doskami sa vyplnia nízko expanznou PUR penou. Väčšie medzery sa môžu vypĺňať odrezkami z polystyrénu, ktoré sa spájajú PUR penou.
7. Kladenie finálnej podlahy: Keďže pri chodení po OSB doske počuť vŕzganie, rozhodlo sa pod ňu dať separačnú fóliu. Pred spájaním OSB dosiek so systémom na pero a drážku sa nanesie pre lepšiu pevnosť na miesta spojov lepidlo na drevo. Po zaschnutí lepidla v spojoch sa môže začať klásť podlaha. OSB dosky sa navyše rozmiestňovali tak, aby počet spojov bol čo najnižší na miestach, ktoré budú namáhané chôdzou. Naopak, spojenia sa snažili dať na miesta, kde budú zaťažené linkou, nábytkom alebo pod radiátor. Namiesto drevoštiepkových dosiek môžete použiť napr. dlažbu. Dlažbu sa odporúča lepiť zásadne elastickým lepidlom špeciálne určeným na kritické podklady.

Postup výstavby nových základov

Pri výstavbe základov je vhodné využívať terénne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov.

1. Vytýčenie a výkop: Prvým krokom je vytýčenie stavby geodetom. Presné rozmery a poloha základov musia zodpovedať projektovej dokumentácii. Následne sa vykopú základové pásy alebo jamy podľa typu základov.
2. Štrkové lôžko: Na dno výkopu sa nasype štrkové lôžko, ktoré sa dôkladne zhutní. Táto vrstva zabezpečí odvod vody a rozloženie tlaku na podložie.
3. Debnenie a armovanie: Pred samotným liatím betónu sa vybuduje debnenie - drevená alebo kovová forma, ktorá určuje tvar základov. Do debnenia sa uloží oceľová výstuž (armovanie), ktorá zvyšuje pevnosť betónu a zabraňuje jeho praskaniu.
4. Betónovanie: Najdôležitejším krokom je samotné betónovanie. Použiť môžete betón dovezený z betonárky alebo pripravený priamo na mieste. Pri menších projektoch je praktickým riešením vrecovaný betón, ktorý umožňuje miešanie presne podľa potreby a eliminuje plytvanie. Betón je potrebné liať postupne, vibrovať alebo zhutňovať, aby sa odstránili vzduchové bubliny. Ak pri betónovaní pracujete s materiálmi (štrk, piesok) v zimnom období, odporúča sa ich aspoň na 24 hodín pred spracovaním umiestniť do miestnosti, v ktorej je teplota vyššia ako 10 stupňov.
5. Vytvrdzovanie betónu: Betón dosahuje svoju pevnosť postupne - základné vytvrdnutie nastáva po 28 dňoch. Počas tohto obdobia treba zabrániť príliš rýchlemu vysychaniu.
6. Hydroizolácia: Po vytvrdnutí základov prichádza na rad hydroizolácia, teda ochrana proti vlhkosti. Bez nej by sa vlhkosť dostávala do muriva, čo by spôsobilo plesne a poškodenie konštrukcie. Najčastejšie používanou hydroizoláciou pre rodinné domy sú natavovacie pásy. Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi. Ešte pred samotným nanesením je potrebné aplikovať asfaltový penetračný náter, čím zabezpečíme lepšiu priľnavosť samotného pásu ku základovej doske. V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov (aspoň 100 mm).
7. Tepelná izolácia: V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky. Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm.
8. Ochrana izolácie: Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné. V prípade, že sa k extrudovanému polystyrénu bude ešte prisypávať zemina, odporúča sa k samotnému polystyrénu pripevniť nopovú fóliu, ktorá zabraňuje styku polystyrénu s vlhkosťou a chráni ho aj pred škodcami. Nopová fólia zabezpečuje prúdenie vzduchu. V prípade, že by do izolácie prenikla určitá vlhkosť, vyparí sa v odvetrávacej škáre. Na záver izolačného procesu prihrnieme základy štrkom.

Ak si trúfnete na základy, nie je vylúčené, že si poradíte aj s ďalšími časťami stavby. Realizácia základov je síce možná svojpomocne, no vždy je lepšie, keď máte pri sebe spoľahlivého partnera. Vždy, keď inštalujete elektrické vedenie, odfoťte si a zaznačte, kadiaľ vedie, aby ste ho v budúcnosti pri nejakých stavebných úpravách alebo vŕtaní nepoškodili.

tags: #izolacia #zakladov #a #podlahy