Výber ideálneho živého plota pre súkromie a tienenie v záhrade

Ak hľadáte cenovo dostupné a priestorovo úsporné riešenie na ochranu súkromia v záhrade, živý plot je skvelou voľbou. Vydrží dlhšie ako drevené steny a je podstatne lacnejší ako murované oplotenie. So živým plotom získate v záhrade prirodzené oddelenie priestoru a zaistíte si určitú dávku súkromia. Priestor skryjete pred zvedavými zrakmi susedov i okoloidúcich. Živý plot dodá vašej záhrade kyslík, zachytí prach a vytvorí prirodzenú bariéru.

Vybrať ideálnu rastlinu na živý plot podľa pôdnych a svetelných podmienok nie je jednoduché. Je potrebné zvážiť hneď niekoľko faktorov, aby ste dosiahli požadovaný výsledok. Zabudnite na tuje, ak nechcete, aby hnedli a usychali doslova zo dňa na deň!

Kľúčové faktory pri plánovaní živého plota

Pri plánovaní živého plota treba zvážiť hneď niekoľko faktorov. Výber ideálnej rastliny vhodnej na živý plot závisí predovšetkým od vašich priorít v oblasti súkromia, rýchlosti rastu a nárokov na budúcu údržbu.

Účel živého plota

• Súkromie a tienenie: Ak potrebujete rýchlo zakryť priestor (napríklad pri novostavbe), je treba vyberať z rýchlo rastúcich druhov. Ak chcete maximalizovať prírastok hneď v prvej sezóne, nezabudnite na pravidelnú zálievku a jarné hnojenie.
• Zníženie hluku: Pokiaľ chcete znížiť hluk z ulice alebo cesty, voľte dreviny s hustým, pružným a viacvetvovým systémom.
• Ochrana pred vetrom: Ak riešite ochranu pred vetrom, môže byť žiaduce najmä pevný habitus a pružné vetvy.
• Dekoratívny prvok: Môže ísť o nízke porasty ideálne ako dizajnové prvky, na ploty lemujúce chodníky alebo jednoducho na okrasu.

Pôdne a svetelné podmienky

Hlinitá pôda je pre mnoho rastlín ideálna. Okrem toho samozrejme zohráva úlohu aj to, či budete živý plot vysádzať skôr na slnečné alebo tienisté stanovište. Každý druh rastliny totiž môže vyžadovať niečo iné. Tento faktor často rozhoduje o tom, či bude živý plot fungovať prakticky aj esteticky.

• Slnko a polotieň: Mnohým druhom sa darí na slnečných miestach alebo v polotieni.
• Tieň: Na severnej a východnej strane je menej slnka a jedná sa o ideálnu voľbu pre druhy do polotieňa. Niektoré rastliny však dobre znášajú aj plný tieň.

Požadovaná výška a šírka plotu

Informujte sa aj o tom, akú konečnú výšku môže plot maximálne dosiahnuť. Pamätajte na to, že každá rastlina potrebuje určitý priestor pre korene aj nadzemnú časť. Vyšší živý plot (nad 2 m) vyžaduje viac priestoru kvôli stabilite aj údržbe. Štandardná výška plotu sa pohybuje okolo 1,5 metra. Dreviny, samozrejme, môžu byť aj vyššie, no treba zohľadniť clonenie.

Rýchlosť rastu a údržba

Od toho, aké rastliny si k živému plotu zvolíme, závisí aj ako dlho budeme čakať na jeho vyrastenie. Vyžaduje si to čas, no vhodnými rastlinami sa dá predísť vyše 10-ročnému čakaniu, kým dorastie do požadovanej výšky. Pokiaľ pre vás nie je kľúčový rýchly rast rastlín, môžete vyberať z pomaly rastúcich druhov. Všeobecne platí, že čím menšiu údržbu rastlina vyžaduje, tým pomalšie rastie.

Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné strihanie a náročnú starostlivosť? Riešením môže byť bezúdržbový živý plot. Avšak, žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. „Bezúdržbový“ v skutočnosti znamená menej častú, ale stále potrebnú starostlivosť - ako je mulčovanie, zavlažovanie, ľahké tvarovanie či občasná kontrola stavu rastlín. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie. Pri niektorých kríkoch si nemusíte vôbec lámať hlavu s vhodným strihom, prípadne ho stačí urobiť iba raz až dvakrát ročne. Rýchly rast znamená častejšie strihanie, preto ak si zvolíte rýchlorastúce rastliny vhodné na živý plot, pripravte sa na rez 2 až 3-krát ročne.

Vždyzelený alebo opadavý?

Pokiaľ si chcete užívať stály vzhľad vášho živého plotu po celý rok, je na mieste obzerať sa po takzvaných vždyzelených druhoch. Stálozelené rastliny, alebo aj takzvané „evergreeny“, si ponechávajú listy, alebo ihličie počas celého roka, čo z nich robí vhodných adeptov na živý plot, ktorého účelom je celoročné maximálne súkromie. Ak sú sezónne a meniace sa farby oplotenia požadovanou vlastnosťou, je vhodné na živý plot zvoliť opadavé rastliny.

Typy živých plotov a odporúčané dreviny

Predstavíme vám dvanásť najlepších druhov stromov a krov, ktoré sú vhodné na tvarované živé ploty pre tienenie a súkromie od susedov.

A. Vždyzelené živé ploty pre celoročné súkromie

Neopadavý živý plot je ideálnym riešením, ak túžite po záhrade, ktorá bude krásna po celý rok a zároveň vám poskytne súkromie. Vždyzelené kry a ihličnany dokážu vytvoriť hustý, nepriehľadný múr plný zelene, ktorý ochráni váš priestor pred pohľadmi susedov a zároveň dodá záhrade šmrnc.

1. Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus)

Vavrínovec je absolútnym víťazom v kategórii cena/výkon/rýchlosť. Je to stálozelený krík, ktorý nie je dnes už žiadnym nováčikom v našich záhradách. Tento ker sa s obľubou používa na rýchlorastúce živé ploty. Medzi zelenými šprintérmi mu v raste patrí prvenstvo - za rok pri optimálnych podmienkach dokáže narásť aj o 50 až 60 cm. Má tendenciu bujnieť nielen do výšky, ale aj do šírky. Okrem toho poteší lesklými listami a zvládne aj polotieň, takže sa hodí aj na menej slnečné miesta. Najznámejšia a tiež najrozšírenejšia je u nás odroda ‘Red Robin‘. Neopadáva, má hustý a nepriepustný rast. Dosahuje výšku aj 3 - 4 m. Je však lepšie vysádzať ho na jar, aby nedošlo k mrazovému poškodeniu. Pestovanie vavrínovca nie je náročné, len si treba dať pozor na zamokrenie a obsah vápnika v pôde - vo vápenatých pôdach sa mu nedarí. Pri reze sa neodporúča klasický krovinorez - odseknuté listy totiž nepôsobia príliš esteticky. Stačí ho strihať len raz ročne, prípadne občas upraviť podľa potreby. To je otázka šitá na mieru vavrínovcu lekárskemu.

2. Cypruštek leylandský (Cupressocyparis leylandii)

Pokiaľ potrebujete plot vysoký 3 alebo 4 metre v rekordnom čase, cyprusovec leylandský je skvelou voľbou, ktorý rýchlo rastie a tvorí hustý zelený štít. Za jeden rok vo vhodných podmienkach vyrastie aj o jeden meter. Cypruštek leylandský dorastá ročne od 80 do 100 centimetrov a patrí medzi najrýchlejšie rastúce ihličnany. Cyprusovec rastie trikrát rýchlejšie ako tuja. Hoci ide o mohutnú drevinu, trvá jej niekoľko rokov, kým svoj habitus zahustí. Zapojený porast vytvorí spravidla po troch až štyroch rokoch. Aby vám neprerástol cez hlavu do neželanej výšky - môže dosahovať až 12 či 15 m -, vyžaduje si pravidelný rez. Tak ho možno udržať v požadovaných medziach. Pri cyprusovcoch rýchlosť rastu nahráva aj kúpe menších rastlín - postačia vám sadenice s výškou do 1 m. Tie navyše majú lepšiu schopnosť adaptovať sa v prostredí, v ktorom sú vysadené. Najlepšie sa mu darí na slnku prípadne v polotieni na stanovišti s ťažšou pôdou, lebo v ľahkej pre nedostatok vlahy vysychá. Je vhodný pre pestovateľov skôr v južnejších a teplejších oblastiach.

3. Tuja západná 'Smaragd' (Thuja occidentalis 'Smaragd')

Hoci tuje trpia hrdzou, napádajú ich škodcovia ako molovka tujová či huby, rýchlo rastúca tuja západná 'Smaragd' je stálica, ktorá je krásne hustá, žiarivo zelená a navyše pomerne nenáročná. Tou najpreferovanejšou je tuja Smaragd, ktorá rastie husto a kompaktne, vďaka čomu nie je taká náročná na údržbu. Jej ročný prírastok je síce len 20 centimetrov, ale nemusíte ju zastrihávať. Tvarovanie pri nich totiž nie je potrebné, vedia, čo majú robiť vďaka ich genetike. Treba si pri nich však dať väčší pozor na pravidelnú zálievku a občasné zarovnanie výšky. Smaragdové tuje, i keď nemajú najlepšiu povesť, sú stálicami v plotoch slovenských záhrad.

4. Tis obyčajný/červený (Taxus baccata)

Ak chcete nižší a pomalšie rastúci živý plot, určite oceníte tis obyčajný. Vytvorí kompaktný zelený pás aj v tieni. Rastie pomaly, no dokáže dorásť až do výšky troch metrov. Ľahko a dobre sa tvaruje rezom. Staviť môžete aj na tis červený, ktorý dobre znesie tieň aj tvarovanie. Tis je jedným z kúskov, po ktorých treba siahnuť, ak má byť výsledkom maximálne súkromie pripomínajúce betónový plot. Oproti iným drevinám síce rastú výrazne pomalšie, odmenia sa vám však trvácnosťou. Pri citlivejších vždyzelených druhoch, ako je tis, je lepšie vysádzať na jar. Ak ich vysadíte príliš neskoro na jeseň, môžu v zime utrpieť mrazové poškodenie, ak ešte nie sú dostatočne zakorenené.

5. Červienka lesklá (Photinia fraseri)

Pri pučaní majú mladé lístky červenkastý odieň, neskôr zozelenajú. Okrem súkromia sa tak červienka postará aj o farebnú premenu v záhrade. Listy červienky sú pri pučaní červené, neskôr zozelenejú. Vďaka tomu je ker celoročne farebne pútavý. Je obľúbená hlavne vo väčších mestách, kde oplotenie dokáže v letných mesiacoch chradnúť pre nedostatok vlahy. Odoláva totiž suchu a nielen tomu. Plot bude vďaka nej vyzerať aj v zime ako nový, keďže je odolná voči mrazom a aj plesniam. Darí sa jej na slnečných miestach alebo v polotieni v dobre priepustnej a výživnej pôde. Pri výsadbe je dobré do nej zapracovať rašelinu, prípadne kompost. Červienka je krík z čeľade ružovitých. A rovnako ako ruže neznáša zalievanie na list - hrozí jej dokonca hubové ochorenie listov. Následkom môže byť ich opadanie. Dosahuje výšku aj 3 - 4 m. Treba povedať, že mladé rastliny síce rastú rýchlo, ale pri dosiahnutí výšky približne 1,5 m rast spomalia. Rez ho však opätovne naštartuje.

6. Bršlen japonský (Euonymus japonicus)

Ak nepotrebujete 3-metrový živý plot pripomínajúci betónové oplotenie, bršlen je ideálny pre nízke oplotenie domu či predzáhradky. Neprekáža mu ani osadenie na sever a rastie veľmi kompaktne, čím pôsobí husto. Je odolný proti mrazom, pričom najlepšie sa mu darí na slnku, ale neprekáža mu ani polotieň. Podobne ako červienka, aj bršlen ocení slnečné alebo polotienisté miesto, miernu zálievku a humóznu pôdu. Porastie aj v tieni, ale ukrátite sa o jesenné sfarbenie listov. U nás sú obľúbené najmä bršlen Fortuneov a bršlen japonský. Ako vhodná náhrada za krušpán poslúži bršlen japonský.

7. Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)

Nenáročný krušpán vždyzelený je obľúbeným variantom, ak hľadáte pomaly rastúce druhy. Je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Praktický je krušpán vždyzelený, ale jeho pestovanie je dnes už skôr na ústupe. Dôvodom je vijačka krušpánová, ktorej húsenice požierajú listy krušpánu a dokážu ker doslova zničiť za pár týždňov. Pri tom si pletú malé pavučiny, v ktorých zostáva ich trus. Treba ho však sledovať pre výskyt Vijačky krušpánovej, ktorá obľubuje požieranie listov krušpánu.

8. Cezmína modrá/ostrolistá (Ilex meserveae/aquifolium)

Vedľa nesiahnete ani s cezmínou modrou. Cezmína ostrolistá je krásna, dekoratívna, ale nie je vhodná do záhrady k deťom pre pichľavé listy a jedovaté plody. Vyhovuje jej slnečné stanovište, ale dobre rastie aj v čiastočnom tieni. Na správny rast potrebuje kyprú pôdu bohatú na humus. Cezmína ostrolistá ‘J.C. van Tol’ (I. aquifolium) je zaujímavá odroda vysoká 1,5-3 m, so zelenými listami, ktoré od výšky rastliny 1 m rastú bez tŕňov.

B. Opadavé živé ploty s meniacim sa vzhľadom

Pokiaľ vám nevadí, že živý plot počas zimných mesiacov stratí svoje zelené listy, máte o niečo širšiu ponuku drevín, z ktorých je možné vyberať. Môže totiž ísť o opadavé stromy na živý plot.

1. Hrab obyčajný (Carpinus betulus)

Hrab je ideálny pre tých, ktorí chcú „živý plot, čo dýcha“. Pomyselnou klasikou medzi živými plotmi je hrab obyčajný, ktorý je odolný, hustý a prirodzene cloní aj v zime, pretože suché listy často držia na vetvách až do jari. Ak nechcete plot z tují, vavrínovca či vtáčieho zobu, hrab je ideálny adept. Rýchlo rastie, prírastky predstavujú až 30 cm ročne, a ľahko sa tvaruje. Čo sa týka strihania, je hrab vo výhode v porovnaní s vavrínovcom, ktorý si vyžaduje ručné strihanie nožnicami, aby sa minimalizovali nevzhľadne odseknuté kožovité listy. Hrab obyčajný netrpí chorobami. To, že ho nájdeme aj v historických záhradách, nie je náhoda - záhradníci už v minulosti objavili jeho prednosti. Hrab pučí niekoľkokrát do roka, takže až do jesene je o nové listy postarané. Rastie rovnako dobre na slnku, ako aj v tieni. Sadenice odporúčame kupovať vysoké minimálne 1 m. Na 1 m2 možno vysadiť tri rastliny.

2. Buk lesný (Fagus sylvatica 'Atropurpurea')

Aj keď buk lesný (Fagus sylvatica ,Atropurpurea‘) patrí medzi opadavé dreviny, dokáže zabezpečiť súkromie aj počas zimy. Buk lesný ,Atropurpurea‘ zaujme farbou listov. Živý plot z buka lesného je ideálny tam, kde je potrebné oddeliť sa nielen vizuálne od okolia, ale aj od hluku. Nespornou výhodou tejto dlhovekej dreviny je jej rýchly rast - za rok dokáže vyrásť aj o 0,5 m. Buk ,Atropurpurea‘ je na rozdiel od živých plotov z neopadavých ihličnanov zaujímavý aj svojím hnedočerveným sfarbením listov. Keďže je odolný proti nízkym aj vysokým teplotám, možno ho vysádzať aj vo vyšších polohách. Dobre zvláda aj letné úpaly. Uplatní sa tak na slnku, ako aj v tieni.

3. Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare)

Ak hľadáte cenovo najdostupnejšie riešenie, vtáčí zob je jasná voľba. Rozhodnúť sa ďalej môžete pre vtáčí zob obyčajný, ktorý vyniká rýchlym rastom, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Cenovo dostupný a na Slovensku obľúbený vtáčí zob dorastá rýchlosťou asi 50 centimetrov za rok a je častou voľbou pri tvorbe oplotenia. Tento obľúbený ker sa často používa najmä do strihaných živých plotov, keďže je ľahko tvarovateľný. Ligustrum, jeden z druhov vtáčieho zobu, pri miernych zimách môžeme vidieť neopadaný takmer celú zimu. Jeho ročný prírastok predstavuje do 50 cm. Vtáčí zob vyžaduje rez dvakrát do roka - v apríli a auguste. Na konároch zostávajú až do príchodu prvých mrazov; ak je zima mierna, vydržia až do jari.

4. Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea)

Sú vám sympatické živé ploty rastúce voľne? Ideálny adept je neopadavá vždyzelená hlohyňa šarlátová. Typické sú pre ňu tŕne, vďaka ktorým vytvára skutočne nepreniknuteľnú ochrannú bariéru. V máji až júni kvitne nádhernými bielymi súkvetiami. Potom ker zdobia malvice - žlté, červené, oranžové. Nie sú určené na konzumáciu. Hlohyňa ,Red Column‘ koncom jari a začiatkom leta kvitne nabielo a neskôr tvorí červené malvice. Vytvára nepreniknuteľnú bariéru aj vďaka svojim tŕňom. Zatiaľ čo väčšine krov prospieva strihanie, hlohyňa naň reaguje slabším kvitnutím a plodením.

5. Hloh obyčajný (Crataegus laevigata)

Odolným kerom, ktorý bude pomerne dobre rásť aj v horších pôdach, je hloh obyčajný.

6. Dráč Thunbergov (Berberis thunbergii)

Pre nižšie živé ploty je možné odporučiť napríklad dráč Thunbergov.

C. Vysoké stromy a špaliere na tienenie a ochranu súkromia

Najoverenejším spôsobom, ako zamedziť veľkému výhľadu do vašej záhrady, je predsadiť alebo nadsadiť plot. Ak disponujete existujúcim plotom, no nevyhovuje vám jeho výška, prípadne by ste potrebovali vyšší plot, najideálnejším riešením sú stromy. Vyberte si tie, ktoré sú rozkonárené už od bázy kmeňa.

• Stĺpovité stromy: Naším najobľúbenejším variantom zo stĺpovitých stromov sú domáce druhy, ako je hrab (Carpinus betulus ´Pyramidalis´), dub letný (Quercus robur ´Fastigiata´), čerešňa pílkatá (Prunus serrulata ´Amanogawa´) alebo zaujímavý ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera ´Fastigiata´).
• Špalierové stromy: Zo špalierov sa zamerajte na hrab (Carpinus betulus - špalier) či ambrovníky, ktoré na jeseň nádherne vyfarbujú do žlta alebo červena (Liquidambar styraciflua). Ak hľadáte kultivar, ktorý neplodí ovocie, oceníte morušu (Morus platanifolia). Vysadenie viackmennej dreviny v strede záhrady zabezpečí tieň na terase a súkromie z vyšších podlaží bytovky. Zataraste priamy výhľad na terasu špaliermi alebo klasickými stromami.

D. Kry a okrasné trávy pre čiastočné oddelenie

Ak má byť výsledkom práce vysoké oplotenie, nízke porasty ideálne ako dizajnové prvky, na ploty lemujúce chodníky alebo jednoducho na okrasu, nie sú vhodné.

• Okrasné trávy: Smlz (Calamagrostis x acutifolia ´Karl Foerster´) dorastá do výšky 1,5 m. Ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis ´Variegatus´) dorastá do 1,8 m, avšak je viac rozložitejšia, preto potrebuje väčšiu šírku aspoň 2 m.
• Ovocné živé ploty: Strihané ovocné kríky boli zaužívané už v Baťovanoch a plnili niekoľko funkcií. Existujú už zapestované ovocné steny, ktorým viete regulovať výšku, ako sú jablone a hrušky. Rovnako ideálnym kríkom je Arónia (´Nero´ alebo ´Viking´), ktorým však musíte vymedziť väčší priestor pre ich rast (približne 2 m na šírku). Arónia kvitne a plodí na jednoročnom dreve, tvar si udržiava a preto nie je potrebné ju radikálne strihať, maximálne presvetľovať, aby boli plody dostatočne sladké. Presvetlením a udržiavaním výšky arónie docielime čiastočné oddelenie od suseda. Pri susedoch, s ktorými máte dobré vzťahy, vysaďte ovocné kry.

Výsadba a starostlivosť o živý plot

Výber rastlín vhodných na živý plot nám dokáže uľahčiť jeho starostlivosť, preto je potrebné ich dôkladne zvážiť. Kým niektoré druhy vyžadujú menej údržby, iné sú náročnejšie, čo však nemusí byť nevýhodou. Starostlivosť o oplotenie môže pre niekoho prestavovať nové hobby či príležitosť pre rozširovanie obzorov.

Ideálny čas na výsadbu

Najvhodnejším obdobím na výsadbu je skorá jeseň. Pri priaznivom počasí rastliny do zimy dobre zakorenia a na jar sa rýchlejšie rozrastú. Pri citlivejších vždyzelených druhoch, ako sú vavrínovec, tis alebo červienka lesklá, je lepšie vysádzať na jar. Ak ich vysadíte príliš neskoro na jeseň, môžu v zime utrpieť mrazové poškodenie, ak ešte nie sú dostatočne zakorenené.

Príprava pôdy a výsadba

Pôdu najskôr vyplejte, zbavte buriny a prebytočných tráv. Následne si plot zamerajte, aby ste ho mali rovný. Vykopte jednotlivé jamky s hĺbkou 20 cm a priemerom 40 cm. Vzdialenosť medzi nimi si zistite u predajcu v závislosti od kupovaných drevín. Dno jamiek dobre polejte a prikryte záhradníckym substrátom, prípadne aj kompostom. Absolútnym tabu je čerstvý hnoj, ktorý by korene spálil. Natiahnite si špagátik, podľa ktorého budete sadenice v jamkách prihrabávať. Špagát jednoducho omotajte okolo kolíkov zastrčených do zeme a použite ho ako pravítko.

Mulčovanie, zálievka a hnojenie

Okolie živého plotu sa tiež oplatí zamulčovať. Týmto spôsobom totiž efektívne predídete tvorbe buriny. Mulč tvorí bariéru, cez ktorú sa väčšina burín nedostane k svetlu. Na úspešný štart a rýchly rast oplotenia je potrebné pripraviť mu kvalitnú pôdu, napríklad pridaním hnojiva, ktorého cena vôbec nemusí byť odradzujúca. Do zálievky môžete pridať hnojivo v postupným vstrebávaním. Pokiaľ napríklad daná rastlina potrebuje pravidelnú závlahu, môžete investovať do zavlažovacích systémov. Vďaka tomu získajú prístup k vode v definovaných intervaloch bez toho, aby ste vy sami museli na nutnosť zalievania pamätať.

Starostlivosť a rez

Počas údržby sa zamerajte na tvarovanie živého plotu, aby ste ho smerovali presne tak, ako chcete. Pravidelný rez udržiava hustotu a tvar plotu. Zvážte, koľko času ste ochotní mu venovať.

Kontrola chorôb a škodcov

Nezabudnite rastliny preventívne kontrolovať a prípadne včas odhaliť, či sa im nedarí. Ak napríklad narazíte na zničené vetvy alebo choroby, začnite situáciu riešiť. Pri výbere rastliny je vhodné zistiť, do akej miery je odolná respektíve náchylná na škodce, ktoré by mohli živý plot nenávratne znehodnotiť.

Kombinovanie rastlín a alternatívne riešenia

Kombinovanie viacerých druhov do jedného živého plotu je výborný spôsob, ako dosiahnuť prirodzený, pestrý a zdravý vzhľad. Rozhodne sa teda nemusíte obmedzovať na pestovanie iba jedného jediného druhu. Kombináciou kvitnúcich, plodiacich a vždyzelených druhov dosiahnete zaujímavý vzhľad po celý rok. Aby ste sa v záhrade necítili stiesnene, odporúčame nevysádzať rovnaké rastliny po obvode v podobe živého plota, ale kombinovať trvalkové záhony so stromami, kríkmi v kombinácii s trávami. Rovnako sa zamerajte iba na pohľady, ktoré potrebujete zamedziť - pohľad na terasu alebo skryť pohľad na plochu s ohniskom.

V prípade, ak chcete mať stále čiastočný kontakt so susedmi a nechcete sa od nich príliš odčleniť, je tu niekoľko variácií, ako to vyriešiť:

• Lamelové prekrytie v kombinácii s rastlinami: Drevo je u nás v ateliéri veľmi obľúbené. Materiál je nadčasový a dá sa kombinovať úplne so všetkým. Preto pri dobrých vzťahoch odporúčame kombináciu lamelových stien či treláží, ktoré sú doplnené buď o stálozelené kry, okrasné trávy, alebo kombináciu špalierov a stálozelených krov. Takto sa od suseda neodčleníme úplne a budeme vedieť prehodiť pár viet.
• Kombinácia rastlín a výsadba stromov na správnom mieste je cesta: Zamedzenie pohľadu od bytových domov - podporenie existujúceho plota špaliermi. Vytvorte si príjemné prostredie kombináciou rôznych druhov rastlín, stromov a lamelovými trelážami, ktoré nebude jednotvárne a bude vás pozývať objavovať zákutia vašej záhrady. Pri problémových plotoch vysaďte stálozelené rastliny. Pri susedoch, s ktorými máte dobré vzťahy, vysaďte ovocné kry alebo vytvorte záhon, ktorý bude obohatený o vysoké trávy, prípadne okrasné kry, ktoré zamedzia čiastočne pohľadu k vám.

Ekologické výhody živých plotov

Pohľad ekológov na živý plot je veľmi pozitívny. Vďaka výskumu Univerzity v Leeds vieme, že vďaka živým plotom sa v pôde ukladá až o 40 percent viac uhlíka, čím je ich uhlíková stopa prakticky negatívna. Ploty z rastlín vám vložené úsilie vrátia v podobe lepšej mikroklímy, nižšej teploty v letných mesiacoch a prirodzenej krásy.

tags: #izolacia #stromami #od #susedov