Vznik podzemných vôd je dlhodobý proces, ktorý v stavebníctve nie je možné podceňovať. Tlaková voda je pre stavby a stavebné konštrukcie veľmi nebezpečným prvkom, ktorý sa nesmie v žiadnom prípade podceňovať. V súvislosti s pôsobením prírodného kolobehu vody a ľudskou činnosťou je stavba počas celej svojej životnosti vystavená vplyvu vody. Preto musia byť objekty dostatočne chránené pred jej nepriaznivými vplyvmi. Spodná časť stavby rodinného domu, ktorá je v kontakte so zeminou, sa musí pred pôsobením vody a vlhkosti, nachádzajúcej sa v základovej zemine, chrániť hydroizoláciou.
Význam Hydrogeologického Prieskumu
Aby sa mohol urobiť návrh správneho druhu izolácie, je nevyhnutné zistiť základné faktory. Patrí sem druh základovej pôdy, jednotlivé geologické vrstvy, nepriepustnosť zeminy, jej dovolené namáhanie a predpokladané sadanie. Rovnako dôležitá je najvyššia hladina podzemnej vody, jej chemické zloženie a prípadný stupeň agresivity. Aké hydrofyzikálne zaťaženie bude na stavbu pôsobiť, je možné určiť len na základe hydrologického a geologického prieskumu, ktorým sa zistí maximálna hladina podzemnej vody a jej chemické zloženie.
Typy Vodného Zaťaženia a Príslušná Izolácia
Podľa veľkosti účinku vody na spodnú stavbu sa stanoví hydrofyzikálne zaťaženie. Poznáme tri hlavné kategórie namáhania, z čoho vyplýva aj rozdelenie hydroizolácie.
I. Izolácia proti zemnej vlhkosti
Voda je v tomto prípade viazaná v kapilárach, respektíve póroch pôdy. Nikdy nevytvorí spojitú hladinu a šíri sa len kapilárami. Ak základová konštrukcia nie je chránená proti takejto vode, vnikne do telesa základov a môže začať kondenzovať na vnútorných stenách suterénnych miestností. Hydroizolácia spodnej stavby proti vzlínaniu zemnej vlhkosti je potrebná pri všetkých stavbách založených na poréznych základoch nad úrovňou hladiny spodnej vody.
II. Izolácia proti stekajúcej (gravitačnej) vode
Gravitačná voda steká po povrchu konštrukcií a nevytvára merateľný hydrostatický tlak. Pohybuje sa len v smere gravitácie. Musí sa vylúčiť možnosť zadržania vody pred izolovanou konštrukciou, napríklad stenou suterénu. Hydroizolácia základov proti gravitačnej vode je potrebná v prípadoch, keď je izolovaný objekt ohrozený pretekajúcou vodou. Typickým prípadom gravitačnej vody sú prívalové dažde. Zabrániť zadržiavaniu vody okolo stavby možno vybudovaním obvodovej drenáže, použitím drenážneho potrubia, položeného v spáde minimálne 1 %, ktoré odvedie vodu do zbernej šachty a odtiaľ do kanalizácie alebo do trativodu.
III. Izolácia proti tlakovej vode
Tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom, a to všetkými smermi. Za tlakovú vodu sa považuje aj zadržaná voda, ktorá sa nahromadí v zasypanom odkope okolo stavby. Tlaková voda môže vážne narušiť statiku domu. Izolácia proti tlakovej vode je potrebná pri všetkých stavbách, ktoré majú základy pod úrovňou hladiny spodnej vody. Izolácia proti účinkom tlakovej vody sa technologicky zhotovuje do takzvanej vane, ktorú tvorí podkladový betón a zvislé stienky.
Agresívne a Hladné Vody
Agresívne vody obsahujú rôznorodé chemické látky získané z prostredí, ktorými prechádzali, a môžu narúšať stavebné konštrukcie, s ktorými neskôr prídu do styku. Aj hladné vody, to znamená veľmi mäkké vody, ktoré obsahujú menšie množstvo látok ako zvyčajne, svojím zložením rozpúšťajú a narúšajú látky v stavebných materiáloch.
Princípy Hydroizolácie Stavebných Konštrukcií
Hydroizolácia sa spravidla umiestňuje medzi pôsobiace vodné prostredie a chránený objekt. Jej cieľom je tvoriť súvislý, neprerušený plášť a zabezpečiť absolútnu ochranu proti vode v kvapalnom alebo plynnom skupenstve. Izolácia suterénnych priestorov sa delí na izoláciu vodorovných vrstiev a zvislých obvodových stien. Úlohou vodorovnej izolácie je zabrániť stúpaniu vlhkosti z pôdy nad rovinu izolácie zdola hore. Funkciou zvislej izolácie je chrániť steny pred vplyvom vlhkosti a vody z atmosféry a z okolitej zeminy nad rovinou vodorovnej izolácie. Izolácia musí prebiehať neporušene v celej podzemnej i nadzemnej časti budovy, teda musí vytvoriť takzvanú jednoliatu izolačnú vaňu. Dosiahne sa to správnym napojením vodorovnej a zvislej izolácie.
Hydroizolácia z Pozitívnej a Negatívnej Strany
V bežných podmienkach základových pomerov sú pozemné stavby proti vode chránené hydroizoláciou z pozitívnej strany konštrukcie. Jednoducho povedané, stavba je „zabalená“ do hydroizolačného obalu (hydroizolačnej vane), ktorá má byť ukončená podľa správnosti aspoň 30 cm nad terénom, kde stavba stojí. Pokiaľ je takýto hydroizolačný systém stavby poškodený, zle vyhotovený alebo na konci svojej životnosti, voda sa môže dostať do interiéru. Vlhkosť sa v interiéri nemusí objaviť v mieste poškodenej hydroizolácie, môže putovať v ostatných konštrukciách aj niekoľko metrov. Bez nákladného a veľmi prácneho odkopania celej stavby je takáto oprava až nemožná.
Hydroizolácia z negatívnej strany konštrukcie je aplikovaná zo strany interiéru, na interiérovom povrchu obvodovej konštrukcie (napríklad steny). Používa sa pri nemožnosti opraviť primárny hydroizolačný systém, respektíve nemožnosti nájsť poškodené miesto či príčinu vlhnutia stien. Na tento účel nemožno použiť bežný hydroizolačný materiál použiteľný na izolovanie z pozitívnej strany, pretože v tomto prípade je hydroizolácia k stavbe „pritláčaná“ jednak tlakom zeminy a jednak na mikroúrovni tlakom pôsobiacej vlhkosti, respektíve vody. Hydroizolácia z negatívnej strany na vnútornej strane obvodovej steny je odtláčaná od konštrukcie tlakom vody, ktorá preniká kapilárami a trhlinami v konštrukcii.
Materiály a Systémy pre Hydroizoláciu
Hydroizolačných materiálov a technológií existuje veľa, ich voľbu treba podriadiť hydrofyzikálnemu a mechanickému namáhaniu, ktoré overí hydrogeologický prieskum. Pre vodotesné izolácie proti tlakovej vode je optimálne voliť systémy, ktoré umožňujú kontrolu tesnosti v priebehu realizácie, prípadne i po zabudovaní, alebo aspoň umožňujú jednoduchú sanáciu v jasne stanovených a ohraničených sektoroch.
Asfaltové pásy
Klasickým, najpoužívanejším izolačným materiálom sú asfaltové pásy. Asfaltovaný izolačný pás sa skladá z nosnej vložky, ktorá je zo sklenej alebo polyesterovej tkaniny, obojstranne zabezpečená asfaltovou krycou vrstvou s hrúbkou 12 mm. Vrchnú kryciu vrstvu tvorí oxidovaný asfalt, stabilizovaný minerálnymi plnidlami. V náročnejších podmienkach, kde sa vyskytuje väčšie mechanické namáhanie, sú vhodné asfaltové pásy, modifikované termoplastickým kaučukom. Takéto pásy majú vyššiu pružnosť.
Pri realizácii hydroizolácie proti tlakovej vode sa odporúča aplikovať minimálne dve vrstvy asfaltovaných pásov. Tým sa zabezpečí viacnásobná ochrana stavby pred vodou i jej dlhodobejšie znášanie namáhanie. Pri kladení viacerých vrstiev asfaltovaných pásov treba dodržať zhodný smer ukladania. Horná vrstva musí byť posunutá o polovicu šírky, pričom jednotlivé spoje pásov nemôžu byť nad sebou. Rohy a kúty sa odporúčajú zosilniť prídavným pásom. V súčasnosti možno aj asfaltované pásy ukladať voľne na geotextílie, pričom ich hrúbka by mala byť minimálne 4 mm. Prednosťou asfaltovaných pásov je možnosť ich celoplošného natavenia k podkladu. Tým sa zabráni vzniku vzduchovej medzery medzi hydroizoláciou a samotnou stavebnou konštrukciou.
Fóliové hydroizolačné materiály (PVC, HDPE)
Fóliové hydroizolačné materiály sa vyrábajú z mäkčeného PVC s hrúbkou 0,6 mm až 2 mm. Izolácia z rôznych typov plastov (vysokohustotný polyetylén, PVC) sa najčastejšie používa na izoláciu stavieb proti gravitačnej a tlakovej vode. Fólia sa ukladá medzi dve vrstvy netkanej textílie (geotextílie). Pri voľne kladenej hydroizolácii sa pod ňu kladie geotextília.
Tabuľka: Odporúčané hrúbky PVC fólií podľa typu zaťaženia vodou
| Typ zaťaženia vodou | Minimálna hrúbka PVC fólie | Poznámka |
|---|---|---|
| Zemná vlhkosť (priepustné zeminy) | 0,6 mm | Medzi dvoma 300 g geotextíliami |
| Presakujúca a gravitačná voda | 1 mm | |
| Tlaková voda | 1,5 mm | V prípade zvýšeného mechanického namáhania sa odporúča hrubšia fólia |
Fóliové izolácie sa na vodorovné plochy ukladajú voľne (medzi geotextílie), na zvislé plochy sa kotvia k podkladu tanierovými rozpernými hmoždinkami a fólia sa na vrchnom okraji prichytí kovovou tvarovanou lištou.
Stierkové izolačné materiály
Moderné stierkové izolačné materiály najlepšie vyhovujú na izolácie proti zemnej vlhkosti a na ochranu spodnej stavby proti radónu. Stierka dokonale vyplní kryštalizačné póry v betóne a urobí ho úplne nepriestupným pre vlhkosť a radón. Hlavná výhoda stierkových izolačných materiálov spočíva v ich ľahkej a rýchlej aplikácii, ktorá sa môže nanášať na neupravený a nevyzretý betón. Na izolovanie spodnej časti stavby možno použiť hrubovrstvové bitúmenové jednozložkové alebo dvojzložkové izolačné stierky, ktoré sú z väčšej časti vyrobené zo súdržného, elastického, surového bitúmenu, polymérov, spevňujúcich látok a tixotropných prísad. Nanášajú sa murárskym hladidlom celoplošne bez spojov a sú vhodné na podlahy a steny.
Špeciálne systémy pre izoláciu z negatívnej strany
V prípade potreby izolácie z negatívnej strany sa používajú špeciálne systémy, ktoré dokážu odolávať tlaku vody z exteriéru.Jedným z takýchto systémov je Koster NB1. Ide o minerálnu náterovú vrstvu obsahujúcu kryštalizujúce a kapiláry upchávajúce látky. Môže byť použitá na izoláciu proti zemnej vlhkosti, beztlakovej a tlakovej podzemnej vode. Je plne vodotesná a v prípade tlakovej vody odolá tlakom do 13 barov, čo zodpovedá tlaku, ktorý vytvára 130m vysoký stĺpec vody. Preniká do štruktúry podkladovej vrstvy, kde vytvára pevnú väzbu s podkladom a uzatvára kapiláry. Navyše sa aktivujú kryštalizujúce látky, čo môže viesť k samovoľnému procesu tesnenia, aj pri tvorbe mikrotrhlín. Hydroizolačný systém NB1 umožňuje difúziu vodných pár, čiže konštrukcia nie je „zadusená“ a umožňuje odparovanie vlhkosti. Systém NB1 tvoria dve zložky: 25kg vrece s práškom a 9L bandaska s disperziou Koster NB1 Flex. Má aj certifikát na pitnú vodu, v tom prípade sa disperzia nepoužíva, prášok sa potom mieša s vodou. Vtedy sa môže použiť na izolovanie vodných nádrží či vodotesných nádrží na pitnú vodu. Je tiež možné použiť Koster NB1 spolu s bitúmenovými izoláciami (napr. Koster Bikuthan, Koster Deuxan) a vytvárať tak komplexné hydroizolačné systémy stavieb.
Ďalšou možnosťou je KÖSTER KD System. Ide o hydroizoláciu proti tlakovej vode z negatívnej strany, ktorá je šetrná k životnému prostrediu, zastavuje aktívny vstup vody a bezpečne utesňuje vodu pod tlakom z negatívnej strany. Je odolný voči soliam, ktoré sú škodlivé pre stavebnú štruktúru, a pre agresívne látky, ktoré sú prítomné v zemi. Systém KÖSTER KD sa skladá z troch komponentov:
- KÖSTER KD 1 Base: Rýchlo vytvrdzujúca minerálna tesniaca suspenzia s vynikajúcou odolnosťou voči agresívnej podzemnej vode a vysokému tlaku vody.
- KÖSTER KD 2 Blitzpowder: Vysoko reaktívny prášok s extrémne krátkym nastavením času. Pri aplikácii suchého prášku sú aktívne netesné vody zapečatené v priebehu niekoľkých sekúnd.
- KÖSTER KD 3 Sealer: Extrémne nízka viskozita silikátovacej kvapaliny. Účinné zložky prenikajú hlboko do substrátu a reagujú na nerozpustnú zlúčeninu.
Hydroizolácia z negatívnej strany pomocou KD systému umožňuje vytvárať funkčnú ochranu proti vode bez výkopových prác okolo domu, bez zničenia chodníkov, predzáhrad, parkovísk prislúchajúcich k domom, bez prístupu ťažkej techniky a stavebných strojov na pozemok.
KÖSTER KD System - Quick system for basement waterproofing
Príprava Podkladu a Dôležité Detaily
Podkladová vrstva pod hydroizolačné vrstvy musí byť pevná, suchá alebo mierne vlhká, bez mastnoty, špiny, starých náterov a prachu. Pre ukladanie nasledujúcich vrstiev je dôležitá tuhosť konštrukcie a parametre rovinnosti. Pred natavením hydroizolačných pásov sa vždy zlepší jej priľnavosť penetračným náterom. V kútoch a na hranách musí byť podklad zaoblený, s polomerom minimálne 40 mm.
Ochrana zvislej hydroizolačnej vrstvy proti mechanickému poškodeniu pri spätnom zasypávaní zeminou tvorí ochranná murovaná stienka alebo pásy z profilovaných plastov, môže sa použiť aj geotextília. Pri tomto spôsobe musí byť zásyp realizovaný triedenou zeminou. Ochrannou vrstvou vodorovnej izolačnej vrstvy je cementový poter s hrúbkou 30 mm.
Nezanedbateľnou súčasťou realizovania hydroizolácie je riešenie detailov. Pri konštrukčných detailoch hydroizolácie musia byť všetky použité materiály zlučiteľné. V prípade hydroizolácie treba venovať dôkladnú pozornosť vodovodným a kanalizačným priestupom. Pod hladinou podzemnej vody sa priestup potrubia realizuje voľnou a pevnou prírubou. Medzi voľnú a pevnú prírubu sa zovrie hydroizolácia, pričom pevná príruba je pripojená vodotesným zvarom. Návrh dilatácií sa musí dimenzovať už v projekte. Zohľadniť treba očakávaný pohyb budovy a tomu prispôsobiť návrh dilatácie. Dilatácia sa musí riešiť v rovine hydroizolácie. Dilatačné profily v prípade asfaltovaných pásov, ale aj v prípade PVC sa najčastejšie navrhujú z nevystužených pásov s vysokými parametrami ťažnosti. V mieste dilatačných škár sa odporúča hydroizoláciu zosilniť dodatočným pásom hydroizolačného povlaku. Správne ukončenie hydroizolácie proti tlakovej vode musí byť minimálne 300 mm nad úrovňou terénu.
Ochrana Proti Radónu
Radón (Rn) je inertný plyn ťažší ako vzduch, ktorý sa rádioaktívnym rozpadom ďalej rozkladá na prvok polónium. Radón sa uvoľňuje v zemnom podloží a rôznymi netesnosťami môže prenikať do budov, kde sa koncentruje. Vysoký obsah radónu v geologickom podloží je hlavne v oblastiach žulových masívov. Radón je druhý najrizikovejší faktor vzniku rakoviny pľúc. Ochrana stavieb proti radónu je neoddeliteľnou súčasťou výstavby základovej (prvej podlahovej) dosky každého objektu. Spočíva v aplikácii protiradónovej izolácie a rekonštrukcii (utesnenia, izolácie) podlahy v suteréne (pasívna ochrana).
