Komplexný sprievodca hydroizoláciou prestupov a základových konštrukcií

Správna hydroizolácia základov je nevyhnutná, ak chcete, aby vaša stavba vydržala čo najdlhšie suchá a chránená pred vlhkosťou. Jedným z najväčších nepriateľov v stavebníctve je totiž voda, ktorá keď sa dostane do konštrukcie, môže spôsobiť naozaj vážne problémy vrátane degradácie materiálov, korózie kovových častí, vzniku plesní a podobne. V súvislosti s pôsobením prírodného kolobehu vody a ľudskou činnosťou je stavba počas celej svojej životnosti vystavená vplyvu vody. Preto musia byť objekty dostatočne chránené pred jej nepriaznivými vplyvmi. Zásadným krokom pri stavbe domu je hydroizolácia základov, ktorá chráni váš dom pred poškodením vodou, čo môže viesť k nákladným opravám a poškodeniu konštrukcie.

Typy hydrofyzikálneho zaťaženia a ich vplyv na konštrukcie

Na základe hydrologického a geologického prieskumu je možné určiť, aké hydrofyzikálne zaťaženie bude na stavbu pôsobiť. Týmto prieskumom sa zistí maximálna hladina podzemnej vody a jej chemické zloženie. Zároveň sa charakterizuje terén podľa sklonu vo vzťahu k stavbe kvôli odvádzaniu povrchovej (dažďovej) vody. Určí sa, ako je zemina priepustná alebo nepriepustná. Vykonaný hydrogeologický prieskum umožní projektantom stavieb posúdiť rozsah stavebno-technických opatrení, ktorými bude možné odviesť, prípadne znížiť priame pôsobenie podzemných vôd na základy a základové murivá. Posúdia sa tiež možnosti, ako vylúčiť zadržiavanie zrážkovej vody stavbou a vytvorenie sekundárnej hladiny podzemnej vody. Podľa veľkosti účinku vody na spodnú stavbu sa stanoví hydrofyzikálne zaťaženie:

• Zemná vlhkosť: Voda je viazaná v kapilárach, resp. póroch pôdy. Nikdy nevytvorí spojitú hladinu a šíri sa len kapilárami. Ak základová konštrukcia nie je chránená proti takejto vode, vnikne do telesa základov a môže začať kondenzovať na vnútorných stenách suterénnych miestností. Cieľom stavebníka musí byť obmedzenie pôsobenia takýchto vôd na stavebnú konštrukciu. Zemná vlhkosť závisí od množstva zrážok, hĺbky podzemnej vody a od kapilarity pôdy.
• Stekajúca voda (beztlaková): Voda steká po povrchu konštrukcií a nevytvára merateľný hydrostatický tlak. Pohybuje sa len v smere gravitácie. Musí sa vylúčiť možnosť zadržania vody pred izolovanou konštrukciou, napr. stenou suterénu. Zabrániť zadržiavaniu vody okolo stavby možno vybudovaním obvodovej drenáže, použitím drenážneho potrubia, položeného v spáde min. 1 %, ktoré odvedie vodu do zbernej šachty a odtiaľ do kanalizácie alebo do trativodu.
• Tlaková voda: Tlaková voda vytvára v okolí subjektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom, na izoláciu všetkými smermi. Za tlakovú vodu sa považuje aj zadržaná voda, ktorá sa nahromadí v zasypanom odkope okolo stavby. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa zhotovuje do vane, ktorú tvorí podkladný betón a zvislé stienky, čím sa zabezpečí jej celistvosť. Na zvislej stene končí 300 mm nad hladinou podzemnej vody. ďalej pokračuje izolácia proti zemnej vlhkosti. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa navrhuje aj vtedy, keď sa podzemné časti budovy nachádzajú v málo priepustnej zemine, alebo ak stavba zadrží vodu pritekajúcu zo svahu. Vytvorí súvislú hladinu a môže pôsobiť hydrostatickým tlakom. Vhodným riešením pre zmiernenie takého tlaku je vybudovanie drenážneho systému po obvode celej stavby. Podzemná voda vznikala dlhodobým procesom, keď dažďová voda prechádzala nesúdržnými, priepustnými vrstvami zeminy, narazila na nepriepustnú vrstvu, začala sa hromadiť a vytvorila nádrž. Tá môže v dôsledku hydrostatického tlaku vplývať na okolité vrstvy pôdy aj na budúce konštrukcie.
• Agresívne a hladné vody: Agresívne vody obsahujú rôznorodé chemické látky získané z prostredí, ktorými prechádzali, a môžu narúšať stavebné konštrukcie, s ktorými neskôr prídu do styku. Aj hladné vody, t. j. veľmi mäkké vody, ktoré obsahujú menšie množstvo látok ako zvyčajne, svojím zložením rozpúšťajú a narúšajú látky.

Dôležitosť hydrogeologického prieskumu

Ak však projektant nemá k dispozícii hydrogeologické prieskumy, najmä hodnoty maximálnej hladiny podzemnej vody, súčiniteľ priepustnosti zeminy a ďalšie údaje, nemôže bezpečne navrhnúť izoláciu objektu proti vode. V projektovej dokumentácii sa potom vyskytuje napríklad izolácia proti tlakovej vode. Projektant rodinného domu by mal upozorniť investora - stavebníka na povinnosť zabezpečiť dostatočné hydrogeologické podklady k projektu. Zodpovedný projektant by mal svojmu klientovi pomôcť zadovážiť si potrebnú dokumentáciu. Ak sa tak nestane, potom pri poruche zatekania vznikajú kompetenčné, často aj súdne spory (stavbár, projektant, investor) najmä o určenie následnej škody.

Používané hydroizolačné materiály a technológie

Hydroizolačných materiálov a technológií existuje veľa, ich voľbu treba podriadiť hydrofyzikálnemu a mechanickému namáhaniu, ktoré overí hydrogeologický prieskum. Hydroizoláciu dnes možno vykonať pomocou mnohých a rôznych nových materiálov. V súčasnosti sa preto používa široká škála rôznych hydroizolačných materiálov, ktoré poskytujú efektívnu ochranu proti vode. Líšia sa v zložení, vo vlastnostiach i vo vhodnosti pre rôzne aplikácie.

Typy hydroizolačných materiálov:

• Polyuretánová a bitúmenová hydroizolácia: Najčastejšie sa používa polyuretánová a bitúmenová hydroizolácia v pásoch, z ktorých sa vytvorí súvislá vrstva spájaním, zváraním okrajov pásov. Pre ešte väčšiu ochranu sa okraje pásov zvárajú dodatočnými, užšími pásmi. Pásy môžu byť samolepiace a ľahšie sa kladú priamo na konštrukciu. Bitúmenové nátery ako sú Fragmat alebo Ibitol sú kompozitné zmesi používané na inštaláciu hydroizolácie; môžu sa aplikovať za horúca okolo základov, kladením lepiacich bitúmenových pásov so škárovacou hmotou a lepením izolačných dosiek.
• Asfaltové pásy: Klasickým, najpoužívanejším izolačným materiálom sú asfaltové pásy. Asfaltový izolačný pás sa skladá z nosnej vložky, ktorá je zo sklenej alebo polyesterovej tkaniny, obojstranne zabezpečená asfaltovou krycou vrstvou s hrúbkou 12 mm. Vrchnú kryciu vrstvu tvorí oxidovaný asfalt, stabilizovaný minerálnymi plnidlami. Oxidované asfaltové pásy majú životnosť 10 až 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti. V náročnejších podmienkach, kde sa vyskytuje väčšie mechanické namáhanie, sú vhodné asfaltové pásy, modifikované termoplastickým kaučukom. Modifikované asfaltové pásy (SBS, APP) majú životnosť 30 až 35 rokov. Takéto pásy majú vyššiu pružnosť.
• Fóliové hydroizolačné materiály: Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby. Fóliové hydroizolačné materiály sa vyrábajú z mäkčeného PVC s hrúbkou 0,6 mm až 2 mm. Fólia sa ukladá medzi dve vrstvy netkanej textílie. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že proti zemnej vlhkosti na priepustných zeminách stačí izolovať fóliu s hrúbkou 0,6 mm medzi dvoma 300 g geotextíliami; proti presakujúcej a gravitačnej vode izolujeme fóliou s hrúbkou 1 mm; proti tlakovej vode musíme použiť fóliu s minimálnou hrúbkou 1,5 mm.
• Dvojzložková hydroizolačná stierka: Na izoláciu vodou zaťažovaných podzemných častí budov, teda i pivníc a základov, nosných stien a betónových prvkov, ktoré prichádzajú do styku s podzemnou vodou, ale aj zberných nádob na vodu či na hydroizoláciu bazénov, odporúčame dvojzložkovú polymér-cementovú hydroizoláciu AQUA DUO 822. Obsahuje výnimočnú kombináciu polymérov a cementu, čo zabezpečuje optimálnu adhéziu a pevnosť spojenia s podkladom. Zaručuje úplnú vodotesnosť konštrukcie, čím chráni stavebný objekt pred negatívnymi vplyvmi vlhkosti. Odoláva nízkym teplotám aj UV žiareniu.
• Jednozložková hydroizolačná malta: Hydroizolačnú maltu AQUA STOP 810 1K odporúčame do oblastí s vysokou záťažou vlhkosti. Uplatnenie nájde pri hydroizolácií stien pivníc a základov z vonkajšej strany, kúpeľní i terás s bazénmi. Po vyschnutí vznikne bezškárová hydroizolácia ľahkého alebo stredného typu. Závisí to od počtu a hrúbky nanesených vrstiev. Maltu môžete aplikovať na utesnenie minerálnych podkladov s maximálnou šírkou trhlín 0,75 mm.
• Disperzné asfaltovo-kaučukové lepidlo a hydroizolácia: Na hydroizoláciu budov vo vonkajšom prostredí odporúčame moderný a vodou riediteľný prípravok bez obsahu organických látok DYSPERBITUM 830. Ľahko a pohodlne sa aplikuje a vyžaduje len minimálne úsilie. Na miestach priameho kontaktu s polystyrénom môžete aplikovať disperznú bitúmenovo-kaučukovú hmotu STYRBITUM 832. Je vodoodolná a mrazuvzdorná. Jej výhodou je, že nesteká ani zo zvislých plôch. Nanáša sa na fasádny a extrudovaný polystyrén a využíva sa ako hydroizolácia základov, pivníc a terás.
• Nopová fólia: Nopová fólia, resp. povrchová membrána, je vyrobená z polyetylénu s vysokou hustotou. Je odolná voči tlaku a vodotesná. Nopy (výstupky) na povrchu fólie, vytvárajú určitú a rovnomernú dištanciu (odstup), ktorá ako „medzivrstva“ chráni určitý povrch.
• Biela vaňa: V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. V tomto prípade ide o vodonepriepustný betón. Limitná šírky trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a príslušným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov.

Postupy hydroizolácie základov a základových dosiek

Balkóny, terasy, ploché strechy, spoje budov, terénu a základovej dosky - všetky tieto časti objektu musia byť chránené pred prienikom vody neprerušovaným spojom polyuretánovej alebo bitúmenovej hydroizolácie. Izolácia suterénnych priestorov sa delí na izoláciu vodorovných vrstiev a zvislých obvodových stien. Úlohou vodorovnej izolácie je zabrániť stúpaniu vlhkosti z pôdy nad rovinu izolácie zdola hore. Funkciou zvislej izolácie je chrániť steny pred vplyvom vlhkosti a vody z atmosféry a z okolitej zeminy nad rovinou vodorovnej izolácie. Izolácia musí prebiehať neporušene v celej podzemnej i nadzemnej časti budovy, teda musí vytvoriť tzv. jednoliatu izolačnú vaňu. Hydroizolácia sa spravidla umiestňuje medzi pôsobiace vodné prostredie a chránený objekt. Zvislá hydroizolácia chráni stavebné konštrukcie pod úrovňou terénu, vodorovná chráni stavebné konštrukcie položené priamo na teréne. Hydroizolácia musí tvoriť súvislý, neprerušený plášť a požaduje sa od nej absolútna ochrana proti vode v kvapalnom alebo plynnom skupenstve.

Príprava podkladu

Pred aplikáciou akéhokoľvek hydroizolačného materiálu sa uistite, že povrch je čistý, suchý, bez prachu alebo mastnoty. Podporíte tak lepšiu adhéziu hydroizolačného materiálu. Odporúčame opraviť všetky existujúce trhliny a poškodenia na povrchu. Zabezpečíte jednotnú ochranu celej plochy a minimalizujete riziko prenikania vody. Podkladová vrstva pod hydroizolačné vrstvy musí byť pevná, suchá, rovná a čistá. Pred natavením hydroizolačných pásov sa vždy zlepší jej priľnavosť penetračným náterom. V kútoch a na hranách musí byť podklad zaoblený, s polomerom minimálne 40 mm.

Klasické a moderné spôsoby izolácie základovej dosky

Medzi klasické spôsoby hydroizolácie, ktoré sa v praxi používajú už dlhšiu dobu, patrí inštalácia izolácie z vnútornej strany budovy, na základovú dosku. Modernejšia montáž hydroizolácie je taká, že sa doska izoluje z vonkajšej strany, priamo pri spojení pozemku s budovou. Pri výstavbe základov je vhodné využívať terénne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov. V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky. Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm.

Postup inštalácie môže byť nasledovný:

1. Pred kladením hydroizolácie základy a vonkajšiu stranu steny budovy treba potiahnuť Ibitolom.
2. Od výšky suterénnej dosky, v oblasti sokla do výšky asi 30 cm a nad základmi a základovou doskou ukladajú sa bitúmenové pásy, ktoré sa spájajú zváraním. V prípade, že je objekt vystavený vode pod tlakom, nanáša sa dvojitá alebo trojitá vrstva bitúmenových pásov.
3. Pod základovú dosku, aby sa zabránilo prenikaniu a hromadeniu vody, ktorá po zamrznutí môže zdvihnúť základy, najprv sa kladie drsná polystyrénová doska s presahmi na každej strane, hrúbky 5 až 8 cm. Kladie sa na pripravený podklad alebo podkladný betón.
4. Na Styropor (polystyrén) sa nalepia samolepiace bitúmenové pásy, ktorými sa zvaria presahy. Potom sa na izoláciu kladie Styropor (polystyrén), ktorý môže byť v doskách 2 × 10 cm alebo 20 cm.
5. Stenu z vonkajšej strany treba potiahnuť Ibitolom, na ktorý sa kladú bitúmenové pásy, ktorými sa zvaria presahy, a potom sa kladie ďalšia vrstva Styroporu (polystyrénu). Sokel treba obložiť polystyrénom (Styrodurom) v súlade s európskou smernicou o stavebných výrobkoch SIST EN 13163.

Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu. Najčastejšie používanou hydroizoláciou pre rodinné domy sú natavovacie pásy. Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi. Ešte pred samotným nanesením je potrebné aplikovať asfaltový penetračný náter, čím zabezpečíme lepšiu priľnavosť samotného pásu k základovej doske. V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von.

Riešenie hydroizolačných prestupov základovou doskou

Jedna z najčastejších otázok, ktoré od našich klientov dostávame, je ako zaizolovať káblový či potrubný prestup cez obvodovú stenu. Je jedno, či sa jedná o prestup cez stenu suterénu pod rodinným domom alebo trebárs prestup potrubia do vodomernej šachty. Princíp je rovnaký ako aj chyba, ktorú stavbári robia, keď prestup riešia. Najčastejšou príčinou je neriešenie problému vôbec, pričom riešenie vo fáze stavby je lacné a jednoduché. Jednoducho sa do hydroizolačného systému (najčastejšie hydroizolačné asfaltové pásy IPA) vyreže diera, cez ktorú potrubie vedie von a hotovo. Namiesto opravy poškodeného miesta sa jama zasype a cez prerezaný hydroizolačný systém voda tečie rovno dovnútra stavby (pivnice, šachty a podobne).

Chybné a účinné riešenia pri zatekaní cez prestupy

Čo spraviť, ak sú zemné práce hotové, jama zasypaná, stavba skolaudovaná a obývaná a cez takýto prestup je počas dažďa pivnica vytopená? Nie, polyuretánové peny nepomôžu, nepomôže ani vodostavebný betón ani tekutá guma aplikovaná z vnútornej strany. Polyuretánové peny vydržia obvykle pár dní, niekedy ani toľko nie. Vodostavebný betón je síce vodonepriepustný, ale iba za určitých podmienok, ktoré tu nie sú splnené (spoj betón-betón nikdy nebude tesniť proti tlakovej alebo nárazovej vode z prudkých dažďov) a tekutá guma je materiál, ktorý výborne funguje ako hydroizolácia z pozitívnej strany konštrukcie (pri aplikácii z vonkajšej strany). Tento prípad je však iný, tu voda tlačí na hydroizolačný náter opačným smerom (t.j. zvonka dnu na hydroizoláciu aplikovanú z vnútornej strany). Pre tento prípad sa používajú hydroizolácie z negatívnej strany konštrukcie, sú to materiály, ktoré po aplikovaní ,,prerastajú,, (kryštalizujú) do podkladu, pevne sa ho prichytia a voda ich ,,neodtlačí,, od konštrukcie, stanú sa jej súčasťou. To minimum, čo je potrebné spraviť, je použiť napríklad tekutú gumu a vystužovaciu textíliu na opravu prestupu z vonkajšej strany, kým je k nemu ľahký prístup a náklady na realizáciu sú minimálne.

Účinné riešenie hydroizolácie netesných prestupov

V prípade netesných prestupov použijeme materiál KOSTER KB Flex 200. Ide o jednozložkový trvale pružný tmel pripravený priamo na použitie, ktorý funguje okamžite. Treba však dodržať zopár pravidiel pri aplikácii. V prvom rade tmel KB Flex 200 je trvale pružný, to znamená, že zostane vždy taký, aký vyjde von z tuby. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa potrubie (alebo kábel či káblový zväzok) nehýbal. Tu si pomôžeme rýchlotuhnúcou opravnou vodotesnou maltou KOSTER Repair Mortar. V ideálnom prípade sa snažíme ochrániť tmelenie medzi dvomi vrstvami malty Repair Mortar. Podstatou je použiť tmel a ochrániť potrubie pred pohybom.

Postup aplikácie pre potrubné prestupy:

1. Rozrobíme si menšie množstvo KOSTER Repair Mortar a natlačíme ho do potrubného prestupu čo najviac dozadu, čím vytvoríme ,,betónovú,, bariéru jednak proti nečistotám, ale hlavne ako zábranu proti hýbaniu potrubia (samozrejme potrubný prestup sme si predtým vyčistili od hliny a nečistôt).
2. Necháme 1-2 hodiny vytvrdnúť (KOSTER Repair Mortar je rýchlotuhnúca malta).
3. Potom natlačíme zátku z tmelu KOSTER KB Flex 200 a to spôsobom, že ak medzera medzi potrubím a otvorom široká ,,1,, tak natlačíme 1,5 násobok tmelu. Príklad: medzera medzi potrubím a otvorom je 2cm, tak natlačíme 2x1,5=3cm hrubú bariéru tmelu.
4. Nakoniec takto aplikovaný tmel opäť ochránime zátkou (bariérou) z Repair Mortaru, ktorý zahladíme zarovno vnútornej strany obvodovej steny. Čiže vznikne zátka z trvale pružného tmelu ochránená medzi dvomi vrstvami pevnej ,,betónovej,, zátky z Repair Mortaru. Repair Mortar zabráni hýbaniu potrubia, pohyb by spôsobil odtlačenie tmelu, ktorý sa nevráti do pôvodnej polohy, keďže je trvalo pružný. Tmel zase zabezpečí tesnosť prestupu.

V prípade, že otvor, resp. medzera medzi potrubím a otvorom je veľmi malá, nie je nutné použiť Repair Mortar ako spodnú zátku, je možné použiť hneď tmel a ten ochrániť vrchnou zátkou z Repair Mortaru. Ak je potrubie pevné, keď ho drží zasypaná zemina, v zásade nie je nutné použiť Repair Mortar, všetko ale záleží na podmienkach a toho, čo chceme dosiahnuť. Niekedy je medzera medzi potrubím a otvorom priveľká, niekedy nie je otvor ,,šalovaný,, (t.j. zhotovený z debnenia), ale je dodatočne vysekaný, tým pádom nerovnomerný a nepekný a je potrebné ho vyspraviť a to sa dá práve s vysprávkovou vodotesnou maltou KOSTER Repair Mortar.

Prestup káblového zväzku:

Podobným spôsobom utesníme káblový zväzok. Tu je dôležité izolovať každý kábel zvlášť. Čiže káblový zväzok rozdeliť a potom tmeliť spôsobom takým, že zatmelíme, vložíme do tmelu jeden kábel, zatmelíme, vložíme ďalší kábel a takto pokračujeme s každým jedným káblom samostatne. Podstatou je, aby bol tmel medzi všetkými káblami, iba vtedy bude prestup tesný. Určite netmelte káblový zväzok naraz alebo nebodaj v chráničke.

Hydroizolácia prestupu výstužnej ocele

Hydroizolačný systém má za úlohu chrániť základovú konštrukciu od zemnej vlhkosti. Preto treba venovať mimoriadnu pozornosť správnemu zabezpečeniu detailov, akými sú napríklad prestup výstužnej ocele vystupujúcej zo základovej dosky cez vodorovnú hydroizoláciu. Bez ohľadu na to, či hydroizolačnú vrstvu tvorí bentonitová rohož, modifikované asfaltové pásy, polymércementová alebo bitúmenová stierková izolácia, odporúčam nasledujúci postup. Po aplikácii vodorovnej hydroizolácie na plochu základovej dosky s dôrazom na čo najlepšie utesnenie v mieste prestupu presahujúcej oceľovej výstuže, odporúčam tento detail ešte utesniť bentonitovým tmelom, napríklad Mapeoproof Swell. Bentonitový tmel bude slúžiť ako poistka proti preniknutiu vody okolo výstuže do zvislej konštrukcie. Zvislú konštrukciu je následne možné zabetónovať.

Ochrana hydroizolácie a záverečné odporúčania

Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné. Ochranu zvislej hydroizolačnej vrstvy proti mechanickému poškodeniu pri spätnom zasypávaní zeminou tvorí ochranná murovaná stienka alebo pásy z profilovaných plastov, môže sa použiť aj geotextília. Pri tomto spôsobe musí byť zásyp realizovaný triedenou zeminou. Ochrannou vrstvou vodorovnej izolačnej vrstvy je cementový poter s hrúbkou 30 mm. V prípade, že otvor, resp. medzera medzi potrubím a otvorom je veľmi malá, nie je nutné použiť Repair Mortar ako spodnú zátku, je možné použiť hneď tmel a ten ochrániť vrchnou zátkou z Repair Mortaru.

Odhliadnuc od skutočnosti, že máme rôzne spôsoby hydroizolácie, pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie je presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií. Takáto vlhkosť v interiéri môže zapríčiniť vznik plesní, výskyt alergií a ďalších zdravotných rizík.

Zvoľte hydroizolačný materiál na základe konkrétnych podmienok a požiadaviek vášho projektu, a ak máte akékoľvek otázky, kontaktujte nás. Radi vám poradíme a vyberieme produkt, ktorý bude najlepšie vyhovovať vašim potrebám. Precízne dodržiavajte návod a odporúčania výrobcu vami zvoleného hydroizolačného materiálu. Len správnou aplikáciou využijete optimálnu účinnosť produktu. Dodržiavajte aj odporúčané teplotné a klimatické podmienky pri aplikácii hydroizolačných materiálov. A malá rada na záver: Pri komplexných projektoch alebo ak s hydroizoláciou nemáte žiadne skúsenosti, radšej výber produktu i jeho aplikáciu prekonzultujte s odborníkom. Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. Aby sme sa vyhli tomuto typu prác, je potrebné dbať na správnu hydroizoláciu už počas výstavby, neskôr sú náklady rádovo vyššie a práce oveľa náročnejšie. Je omnoho jednoduchšie investovať pár eur počas výstavby, ako neskôr odčerpávať či vysávať vodu z pivnice, vyhadzovať plesnivé premočené veci a riešiť náročnejšiu sanáciu z vnútornej strany.

tags: #hydroizolacny #prestup #zakaldovou #doskou