Hydroizolácia alebo lepenka? Podrobný sprievodca výberom správneho materiálu

Hydroizolácia je nevyhnutnou súčasťou stavebníctva, hydroizolačná vrstva totiž chráni budovy a ich konštrukčné komponenty pred škodlivými účinkami vlhkosti. Správne vybrané a správne použité materiály vedia zabezpečiť dlhú životnosť stavby a minimalizovať údržbu a škody.

Na hydroizoláciu stavieb v súčasnej dobe používame množstvo rôznych materiálov a techník, ktoré zabezpečujú účinnú ochranu proti vode. Ponúkame vám prehľad troch najpoužívanejších materiálov na hydroizoláciu, ktoré sú dnes na trhu: asfaltové pásy, PVC a TPO fólie a hydroizolačné nátery.

Asfaltové pásy (Lepenka)

Asfaltové pásy sú tradičným a overeným materiálom na hydroizoláciu, ktorý sa používa už roky. Často sa používajú pri hydroizolácii stavieb pre svoju vynikajúcu vodeodolnosť. Sú vyrobené z kombinácie asfaltu, organických alebo syntetických vlákien. Aplikujú sa buď pomocou horúcej bitúmenovej emulzie, alebo ich môžete aplikovať pomocou samolepiacich bitúmenových lepeniek.

Výhody a nevýhody asfaltových pásov

• Výhody: Asfaltové pásy sú ľahko dostupné, relatívne lacné a môžu sa použiť na rôzne typy povrchov. Je to jedna z najstarších metód izolovania proti vode a využíva sa vo veľkej miere až dodnes. Jednou z najväčších výhod asfaltovej izolácie je cenová dostupnosť.
• Nevýhody: Ich aplikácia na povrch býva časovo náročná a vyžaduje si skúseného človeka. Pásy sú menej flexibilné, a preto sa môžu ťažšie aplikovať na nerovnomerné povrchy, vďaka neforemnosti mnohokrát nastávajú trhliny. Postup aplikácie je ale dosť náročný. Asfaltové pásy sa musia ukladať na rovný a suchý povrch, ktorý musí byť hladký a vybavený penetračným náterom. Klasické asfaltové pásy potrebujú ochranné nátery, ktoré treba obnovovať. Rýchlejšie starnú, preto ich treba častejšie kontrolovať a pravidelnou údržbou oddialiť rekonštrukciu.

Rozdelenie asfaltových pásov podľa materiálu asfaltu

Asfaltové pásy sa rozdeľujú na pásy s asfaltom oxidovaným, SBS modifikovaným a APP modifikovaným. Rozdiel medzi jednotlivými typmi je v teplotnej odolnosti daného materiálu.

• APP pásy: APP pásy sú najvhodnejšie, vzhľadom k vysokej teplotnej stálosti, k hydroizoláciam striech.
• SBS pásy: SBS pásy z modifikovaného kaučuku patria do skupiny najmodernejších, veľmi kvalitných výrobkov. Modifikovaná asfaltová hmota je mimoriadne ohybná a elastická aj pri záporných teplotách. Majú výbornú odolnosť voči mrazu a proti starnutiu. Sú vhodné na bežné hydroizolácie plochých striech a základov stavieb. Veľkou výhodou SBS pásov je ich elasticita, to znamená schopnosť vracať sa do pôvodného tvaru (napríklad po perforácii majú snahu tieto materiály otvor minimalizovať).
• Oxidované pásy: Oxidované pásy naproti tomu sú teplotne obmedzené, využívajú sa na menej namáhané a náročné aplikácie. Sú najčastejšie používanou hydroizoláciou základov stavieb. Sú cenovo najdostupnejšie. Ani oxidované asfaltové pásy ani pásy APP modifikované nemajú schopnosť elasticity.

Dôležitosť nosnej vložky

Dôležitá je nosná vložka, ktorá má byť nenasiakavá a nepodliehajúca hnilobe. Pri rôznych typoch asfaltových pásov sa stretnete so sklenou rohožou, sklenou tkaninou, polyesterovou rohožou alebo tkaninou a s kombinovanými vložkami sklo plus polyester. Na hydroizoláciu strechy uprednostnite vždy asfaltové pásy s polyesterovou vložkou pred sklenou, lebo je až niekoľkonásobne pevnejšia a odolnejšia proti pretrhnutiu. Platí tiež pravidlo, že čím vyššia je hmotnosť vložky, okolo 200 až 250 g/m2, tým je hydroizolačný pás pevnejší.

Fóliové hydroizolácie (PVC a TPO)

PVC (Polyvinylchlorid) a TPO (Termoplastický olefín) fólie sú vhodnou voľbou pre strechy a terasy. Sú odolné voči UV žiareniu a vysokým aj nízkym teplotám, čím chránia váš majetok počas celého roka. Fóliové izolácie z PVC sú známe svojou veľkou pružnosťou. Aj pri silných mrazoch si zachovávajú pružnosť. Majú dlhú životnosť, sú odolné voči presakujúcej aj tlakovej vode a neexistuje takmer žiadna šanca pretrhnúť ich. Väčšina fólií je už aj ako ochrana proti radónu. Izolácia vo forme plastových fólií sa využíva hlavne na ochranu proti gravitačnej a tlakovej vode. Výbornou vlastnosťou plastových fólií je mechanická odolnosť, preto sa hodia na izoláciu spodných stavieb aj niekoľko metrov pod úrovňou hladiny spodnej vody.

Výhody a nevýhody PVC a TPO fólií

• Výhody: Hlavnou výhodou tejto formy hydroizolácie je jednoduchá aplikácia a nenáročná príprava. Fólie dokonale odolávajú slnečnému žiareniu. Sú pevné v ťahu i tlaku. Dôležitý je aj ich nízky difúzny odpor, vďaka ktorému sa prípadná vlhkosť zo strešnej konštrukcie dostane von a nemusí sa likvidovať pôvodná strešná skladba. Zaťaženie novou fóliou bude len 3 kg/m2. Fólie sú bez údržbové a majú výbornú difúznu priepustnosť, vhodné aj na rekonštrukciu vlhkých striech. Vysoká odolnosť proti kyselinám ich robí vhodnými do oblasti s kyslými dažďami.
• Nevýhody: PVC fólie sú v porovnaní s inými hydroizolačnými materiálmi drahšie. Ich aplikácia vyžaduje špeciálnu techniku a skúsenosti, aby sa zabezpečilo správne zvarovanie a tesnenie spojov. Pri aplikácii fólií sú taktiež potrebné skúsenosti, fólie sa totiž zvárajú pomocou horúceho vzduchu, aby vznikli pevné a nepriepustné spoje. Práve spoje sú najcitlivejším miestom, kde vznikajú trhliny, cez ktoré môže prejsť voda a vlhkosť do konštrukcie. Niektoré typy PVC môžu byť náchylné na plesne. Na prípadnú opravu treba zabezpečiť odbornú firmu.

Hydroizolačné nátery a stierky (Tekutá lepenka)

Hydroizolačný náter je flexibilný a jednoduchý na aplikáciu. Môže sa nanášať valčekom, štetcom alebo striekacou pištoľou na rôzne povrchy, ako je betón, tehla, keramika, prírodný kameň, drevo, cement, pozinkovaný plech, meď, hliník i železo. Niektoré kovové materiály potrebujú pred aplikáciou špeciálne ošetrenie, na ostatné ich môžete nanášať hneď. Po vysušení náter vytvára pevnú a nepriepustnú vrstvu bez spojov, v ktorých by mohla vzniknúť trhlina alebo poškodenie.

Medzi najmodernejšie typy hydroizolácií patria stierkové izolačné materiály. Použiť sa môžu ešte hydroizolačné stierky, takzvané lepenky v prášku alebo tekuté lepenky. Najlepšie vyhovujú na ochranu stavby proti zemnej vlhkosti a chránia stavby proti radónu. Stierka dokáže dokonale vyplniť póry v betóne a inom stavebnom materiáli, a tým ho urobiť nepriepustným pre vlhkosť.

Výhody a nevýhody hydroizolačných náterov

• Výhody: Jednou z najväčších výhod hydroizolačného náteru je možnosť aplikácie na rôzne povrchy a jeho výborná priľnavosť. Jeho tekutá konzistencia umožňuje pokryť aj zložité a nerovné povrchy bez vytvorenia rizikových spojov. Je tiež odolný voči UV žiareniu, čo znižuje jeho opotrebenie a zvyšuje jeho životnosť, a v konečnom dôsledku aj životnosť vášho majetku. Výhodou je tiež rýchla a jednoduchá aplikácia, ktorá nevyžaduje špeciálne nástroje alebo techniky a zvládnete ju doma aj sami po preštudovaní materiálu. To šetrí čas a znižuje náklady spojené s prípravnými prácami. Výhodou je aj jeho schopnosť rýchlo schnúť. Je odolný voči korózii a plesniam. Hydroizolačný náter je obzvlášť vhodný pre renovačné práce, pretože je možné ho naniesť priamo na existujúce povrchy bez potreby ich odstraňovania. Stačí, aby boli pred náterom očistené a vysušené. Veľkou výhodou stierkovej izolácie je rýchla a ľahká aplikácia aj na nerovný a nevyzretý betón. Výhodou tejto technológie je aplikácia aj pri vlhkom povrchu materiálu (napr. betón), pritom povrch nemusí byť rovný. Stierkové materiály sú tvarovateľné podľa podkladu. Izoláciu je možné natrieť, alebo nastriekať. Náter perfektne drží na podklade, na ktorom je umiestnený a má hĺbkový ochranný účinok. Je možné ho natierať aj pri nízkych teplotách.
• Nevýhody: Hydroizolačný náter nemá mnoho nevýhod.

Tabuľkové porovnanie: Asfaltové pásy vs. Fólie PVC

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi asfaltovými pásmi a PVC fóliami, pozrite si nasledujúcu porovnávaciu tabuľku:

Hydroizolácia základov a ochrana proti radónu

Hydroizolácia základov je nevyhnutná. Pokiaľ chceme žiť komfortne, musíme chrániť náš dom už od základov. Ak sa chceme vyhnúť vlhkosti a zatekaniu, je potrebné použiť hydroizoláciu na základy. Stena, ktorá vlhne je miestom pre vznik plesní, stena praská a omietka z nej opadáva. Nad hydroizoláciou základov je potrebné rozmýšľať už pri projektovaní domu. Projektant je povinný posúdiť miesto stavby, hladinu a typ spodnej vody, riziko radónu, a navrhnúť taký typ hydroizolácie, ktorá bude odolávať proti zemnej vlhkosti alebo proti podzemnej vode.

Čo je radón a ako sa proti nemu chrániť?

Radón je rádioaktívny plyn, ktorý vzniká v zemi. Nie je ho cítiť ani vidieť. Radón preniká na povrch z veľkých hĺbok a zdržiava sa v uzavretých priestoroch. Jeho šírenie umožňuje pórovitosť hornín a cez rôzne netesnosti sa dostáva priamo do domu, a tým vystavuje jeho obyvateľov svojim účinkom. Po vdýchnutí sa zachytáva v dýchacích cestách a je jednou z príčin vzniku rakoviny pľúc. Ide však o dlhodobú záležitosť. Proti prenikaniu radónu postačuje chrániť spodnú stavbu proti zemnej vlhkosti vhodnou hydroizoláciou. Nie je to nič zložité, len treba zvoliť správnu izoláciu.

Materiály a správna aplikácia pre základy

Pred murovaním stien začíname položením vodorovnej hydroizolácie. Máme viacero možností aký typ hydroizolácie použiť. Najčastejšie sú to asfaltové pásy, ktoré natavujeme k podkladu, alebo sú to izolácie z fólií PVC, ktoré ukladáme voľne na základovú dosku. Použiť sa môžu ešte hydroizolačné stierky, takzvané lepenky v prášku alebo tekuté lepenky. Na hydroizoláciu základov sa používajú najlacnejšie asfaltové pasy, bez znalosti ich vlastností, druhu a určenia ich použitia. Asfaltové pásy s oxidovaným asfaltom sa používajú hlavne pri izoláciách proti zemnej vlhkosti. Pri pokladaní pásov, dbáme na dostatočný presah cez základovú dosku, ktorý zaručí dokonalé napojenie na zvislú izoláciu.

Kvalita práce záleží na spojoch. Asfaltové izolačné pásy musia byť natavené zvonku na obvodovú nosnú stenu preto, aby ju tlak vody tlačil k nosnému podkladu. Keď ju natavíme na obmurovku a potom vymurujeme nosné murivo, potom tlak vodného stĺpca izoláciu odtrháva od nataveného podkladu. V strmom svahu kde bude celé prízemie z jednej strany pod terénom sa do zasypaného zárezu dostane dažďová voda. Pri použití kvalitných materiálov na hydroizoláciu a správnou aplikáciou môžete zabezpečiť, že vaša stavba bude chránená pred škodlivými vplyvmi vody a vlhkosti.

Hydroizolácia plochých striech

Plochá strecha je nočná mora mnohých majiteľov. Avšak, dnes sa už jej nedostatky dajú spoľahlivo odstrániť. Hydroizolácia hrá dôležitú rolu pri každej stavbe. Na izolačných materiáloch proti vode sa šetriť neoplatí, kvalita vám bude dlho zabezpečovať dokonalú ochranu.

Spád strechy je nevyhnutný

Na starších plochých strechách je väčšina porúch spôsobená stojatou vodou, pretože sú bez spádu. V neodvedenej vode sa koncentruje okrem iného kysličník siričitý, ktorý degraduje kedysi používanú asfaltovú krytinu a strechy zatekajú. Zníženie priameho namáhania povlakovej krytiny zabezpečuje spomínaný spád, vďaka ktorému voda plynulo odteká z povrchu do vtokov. Spádová vrstva je súčasť konštrukcie strešného plášťa a vytvára potrebný sklon nasledujúcich vrstiev vrátane hydroizolačnej. Minimálne má byť jeden stupeň smerom k odvodňovacím prvkom. Pri rozsiahlejšej rekonštrukcii možno spád vytvoriť naklonením nosnej konštrukcie. Zošikmenie je to zanedbateľné a v interiéri nepostrehnuteľné. V súčasnosti často využívaný spôsob spádovania plochej strechy je zlúčenie spádovej vrstvy s tepelnoizolačnou. Ak sa skombinujú tepelnoizolačné dosky na zatepľovanie so systémom spádových klinov, možno vylúčiť technológiu mokrej výstavby. Spádové dosky so spádom 2 % sa kladú na pôvodnú konštrukciu strechy.

Materiály pre ploché strechy

Na plochých strechách veľa zla narobil nesprávny, nedostačujúci alebo chybný hydroizolačný materiál. Používali sa len asfaltové lepenky s asfaltovými nátermi. Dnes ich vytláčajú PVC fólie, stierky a striekané izolácie.

Asfaltové pásy pre ploché strechy

Medzi súčasnými asfaltovými pásmi sú značné rozdiely, predovšetkým v materiálovej skladbe. Vyrábajú sa z oxidovaného alebo modifikovaného bitúmenu. Tie prvé majú teplotné rozhranie od 0° do 70 °C, pri nulovej teplote praskajú a pri teplote nad 70 °C sa roztečú. Modifikované asfaltové pásy majú teplotné rozhranie od -25° až do +100 °C, sú značne mrazuodolné a tiež s lepšou teplotnou stabilitou v letných dňoch. Na hydroizoláciu strechy uprednostnite vždy asfaltové pásy s polyesterovou vložkou pred sklenou, lebo je až niekoľkonásobne pevnejšia a odolnejšia proti pretrhnutiu.

PVC fólie pre ploché strechy

Asfaltovým pásom úspešne konkurujú fólie z PVC. Vyrábajú sa valcovaním z mäkčeného PVC ako ucelený strešný systém s mechanickým kotvením a vyriešením všetkých detailov. Súčasť systému sú aj poplastované plechy na klampiarske výrobky plochých striech, na ktoré sa fólie ľahko natavujú, a tiež separačné podkladové a ochranné textílie, povlakové tvarovky, strešné vtoky, tmely a lepidlá. Ich teplotné rozhranie je -30 °C až +80 °C, dokonale odolávajú slnečnému žiareniu. Zaťaženie novou fóliou bude len 3 kg/m2. PVC fólie však možno pri rekonštrukcii použiť len vtedy, ak sa dajú dobre mechanicky ukotviť do nosného podkladu. Pri starších objektoch je podklad často málo únosný, tvoria ho škvárové násypy uzavreté cementovým poterom alebo betónovou mazaninou. Môže sa teda stať, že kotvenie nebude spoľahlivé a nezvládne namáhanie saním vetra. Dôjde k uvoľneniu kotviacich prvkov a poškodeniu hydroizolácie. V takýchto prípadoch treba použiť modifikované asfaltové pásy, hydroizolačnú stierku alebo PUR penu. Pri použití PVC fólie nesmiete vynechať separačnú vrstvu, ktorá ju oddelí od pôvodnej asfaltovej krytiny alebo tepelnej izolácie z penového či extrudovaného polystyrénu. Ak ju vynecháte alebo nezvolíte vhodnú, dochádza k uvoľňovaniu zmäkčovadiel z fólie a k reakcii s tepelnou izoláciou.

Striekaná polyuretánová pena

Iná možnosť je nástrek polyuretánovej peny na strechu, ktorý izoluje teplo aj vodu. Vytvorí sa ňou súvislá vrstva tesniaca aj problémové detaily, napríklad pri vyústení komína, vetracieho potrubia a podobne.

Zabráňte úniku tepla a predĺžte životnosť

K problémovým poruchám patrí tiež únik tepla zle izolovanou strechou. Dodatočné zateplenie striech je náročnejšie než zateplenie fasády, a preto spolupracujte s odborníkmi. Tí posúdia stav konštrukcie, navrhnú vhodný izolant a postup pri jeho inštalácii. Z výpočtov vyplynie aj hrúbka tepelnej izolácie a parotesná fólia. V starších domoch sa na izolovanie používala škvára, škvárobetón, keramzit, pórobetón či penový polystyrén. Tieto izolanty treba pri rekonštrukcii vymeniť za dosky z extrudovaného polystyrénu, perlitu, PUR peny alebo čadičového vlákna. Na viacplášťových strechách sa uplatnia aj rohože zo skleného vlákna a fúkaná izolácia. Najčastejšie sa dodatočná tepelná izolácia kladie na existujúcu alebo vymenenú hydroizoláciu, čím sa vytvorí takzvaná obrátená strecha. Tepelný izolant sa potom zasype vrstvou kamienkov, alebo aj na sucho položenou dlažbou. V takomto prípade treba použiť nenasiakavú tepelnú izoláciu. Navyše je hydroizolácia chránená pred klimatickými vplyvmi, pretože je skrytá pod tepelným izolantom.

Zelené strechy

Ak znesie strecha väčšiu záťaž, je možné uvažovať o vytvorení zelenej strechy. Vtedy sa tepelná izolácia prekrýva drenážnou vrstvou z geotextílie a štrku a zeminou v hrúbke od 4 cm do 1 m, podľa typu zelenej strechy a plánovanej výsadby. Táto konštrukcia je extrémne náročná na kvalitnú hydroizoláciu, pretože jej opravy sú prakticky nemožné.

Údržba a prvá pomoc pri zatečení strechy

Na rozdiel od šikmej strechy plochá vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Plochú strechu by ste mali kontrolovať aspoň dvakrát ročne, na jeseň a na jar, po zimnej záťaži. V zime z nej odstraňujte sneh. Mnohé staršie domy nemajú strechu dimenzovanú na kalamitnú záťaž. Na jar aj na jeseň preventívne čistite odkvapové žľaby, vpusty a zvody, odstráňte mach a nálety rastlín, ktorým sa na plochých strechách darí. Aspoň raz ročne natrite oplechovanie, ak nie je z bez údržbového materiálu. Najväčšie úskalie a zdroj poškodenia väčšiny izolácií plochých striech pochádza od slnečného žiarenia. Preto je jej dôležitou súčasťou nejaký druh ochrany pred týmto žiarením. Môže to byť náter, zásyp drobným kamenivom alebo dlažbou v prípade pochôdznej strechy. Pri zistení nutného zásahu do štruktúry strešného plášťa privolajte odborníkov, ktorí môžu odhaliť zásadnejšie skryté chyby. Nájsť miesto, kadiaľ preteká voda, je náročné, pretože mokrá škvrna na strope nemusí zodpovedať miestu prieniku na streche. Lokalizácia je často nemožná, lepšie je privolať si odborníka. Ak poškodené miesto nájdete, opravte ho natavením kusov asfaltových pásov. Podkladné a opravné pásy nahrejte horákom a bombou s propán-butánom a spojte. Treba pracovať rýchlo, aby pásy neprehoreli. V mieste spojov rozotrite špachtľou asfalt dostratena. Na nenáročné opravy použite samolepiace bitúmenové fólie a lepte ich s presahom 3 až 5 cm. Pri malej oprave postačí asfaltový tmel. Ním zalepte malé praskliny, vymažte spoje alebo podlepte uvoľnené časti lepenky. Na údržbu nenáročné sú modifikované asfaltové pásy s povrchom upraveným posypom keramickým granulátom. Sú takmer bezúdržbové, po troch až piatich rokoch sa natierajú ochranným náterom. Aby ste nemuseli lepiť asfaltové pásy, môžete použiť takzvanú tekutú lepenku. Dá sa použiť samostatne alebo v kombinácii so sklenou textíliou. Najprv opravte trhlinu náterom, nahrejte horákom a rozotrite asfalt špachtľou. Následne je lepšie natrieť celú strechu.

Výzvy a vývoj v oblasti hydroizolácie

Staršia generácia odborníkov na hydroizolácie mala to šťastie, že veľmi často stála pri vzniku jednotlivých materiálov a rovnako môže od začiatku 90. rokov minulého storočia sledovať nástup nových materiálov povlakových krytín. Súčasťou vývoja jednotlivých materiálov bol aj vývoj nových technologických postupov. Všetky poznatky z vývoja sa usporiadali do vykonávacích predpisov - noriem. Fungovalo to do prvej polovice 90. rokov, keď sa začalo rozsiahle zavádzanie nových hydroizolačných materiálov do stavieb. Do roku 1990 sa v odbornej literatúre písalo o desiatkach hydroizolačných materiálov, dnes možno hovoriť o tisícoch. Poznať všetky nové hydroizolačné materiály je pre jedného človeka takmer nemožné a ovládanie všetkých technológií spracovania a zabudovania týchto materiálov je pravdepodobne vylúčené.

Zmeny v normách a ich dopad

Začiatok 90. rokov minulého storočia však znamenal aj začiatok konca pôvodnej československej normotvorby. Československé normy totiž zrozumiteľne hovorili aj o tom, ako daný materiál uchopiť a zabudovať do príslušnej vrstvy. Remeselník sa tak jednoducho dozvedel, čo a predovšetkým ako treba spracovávať. Zavádzaním nových noriem EN a STN sa situácia radikálne zmenila. Existujú normy, ktoré hovoria jednoznačne „len o príslušnom výrobku“ alebo o tom, aký postup sa používa na testovanie daného výrobku v akreditovaných laboratóriách. Množstvo výrobných noriem obsahuje v predhovore základnú informáciu: „Výrobok sa skúša na všetky parametre, nezabudovaný do konštrukcie.“ Remeselník dáva dielu architekta alebo projektanta skutočnú podobu tým, že použije nový výrobok, ktorý svojimi vlastnosťami vyhovuje normatívnym požiadavkám, čo potvrdzuje vydaný certifikát. Čo však s tým, keď sa remeselníkovi pracuje s daným výrobkom horšie alebo ho nemôže kvalitne zabudovať?

Problémy s kvalitou a tlak na cenu

Hlavným problémom sú pravdepodobne peniaze. V súčasnosti sa vytvára tlak na efektivitu výroby a výrobných nákladov, v dôsledku čoho „šikovní“ výrobcovia hľadajú spôsoby, ako znížiť náklady a zároveň dosiahnuť vyšší zisk. Praktické skúsenosti so zabudovaním niektorých nových typov asfaltovaných modifikovaných pásov do strešnej konštrukcie sú rozličné. Na československý trh prišli po roku 1990 firmy, ktoré deklarovali životnosť výrobkov dlhšiu ako 30 rokov. Neubehlo však viac ako päť rokov a už sa začali objavovať prvé náznaky problémov - zmrašťovanie nosnej vložky na báze polyesteru. Počas niekoľkých ďalších rokov to bola jediná porucha - samozrejme, odhliadnuc od nedostatkov realizácie. Pozornosť sa sústredila na iné typy povlakových krytín a dobrým terčom kritiky sa stali fólie na báze PVC a ich zmrašťovanie, krehnutie fólií po migrácii zmäkčovadiel či účinky aktívneho uhlia. Postupne sa začali prejavovať nové typy porúch asfaltovaných modifikovaných pásov - pľuzgieriky a stekanie asfaltovaných pásov na zvislých plochách, šikmých i vodorovných plochách. Medzitým rástol tlak na výslednú cenu výrobkov, v dôsledku čoho sa zvyšoval počet striech, na ktorých sa prejavovali dané poruchy. Z hľadiska štatistiky sa tieto problémy začali zovšeobecňovať do takej miery, že dnes by sme pravdepodobne našli len prekvapivo málo výrobcov, ktorých by sa netýkali. Úplne novým fenoménom sa stáva nemožnosť dobrého natavenia či zhotovenia pevného vzájomného spoja dvoch pásov. Ide o neschopnosť remeselníka? Žiaľ, nie je to vždy tak, aj keď znalci sa s nekvalitnou prácou remeselníka stretávajú stále. Nie za všetko však môže remeselník, preto im treba načúvať. Postupne sa začínajú pýtať, prečo jeden pás natavia ľahko, má krásnu čiernu lesklú farbu a asfalt sa pekne preťahuje a iný pás zase musia toľko zahrievať, až sa zrazu takmer rozleje? Prečo sa ďalší pás správa pri spojení - natavení tak, že z krásnej čiernej farby je farba čiernosivá, zmes je mazľavá a ľahko rozpojiteľná alebo rôsolovitá? Základnou otázkou tak ostáva, ako sa tomu brániť. Odpoveď nie je jednoduchá. Zmraštenie asfaltovaných modifikovaných pásov predstavuje dlhoročný problém a pozornosť mu venovalo už množstvo odborníkov, a to aj napriek tomu, že sa týkal len jedného typu nosnej vložky na báze polyesteru. Podstatou vysvetlenia tohto javu je, že ide o možné dotvarovanie nosnej vložky z polyesteru teplotným šokom, ktorému bola vystavená pri penetrácii horúceho asfaltu, a šok sa obnovil po natavení na strechu. Rozmerová stálosť asfaltovaných pásov sa skúša v súlade s STN EN 1107-1. Dôležitým poznatkom je vyjadrenie, že v prípade zistených výsledkov ide o MLV (manufactur´s limiting value - medznú hodnotu stanovenú výrobcom). Výsledkom je, že na trhu s asfaltovanými pásmi sa môžu objaviť výrobky so zmraštením až 0,6 %. Z toho vyplýva, že pri rozličných dĺžkach asfaltovaných pásov môže byť zmraštenie v rozpätí od 3 do 6 cm (v prípade pásu s dĺžkou 5 m) a z hľadiska výroby je všetko v úplnom poriadku.

tags: #hydroizolacia #alebo #lepenka