Renesančný kaštieľ v Humennom má po rozsiahlej rekonštrukcii exteriéru opäť podobu z obdobia poslednej andrássyovskej prestavby. Projekt komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky (NKP) založený na reštaurátorských princípoch s celkovými nákladmi približne 6,5 milióna eur sa realizoval po etapách a trval spolu 15 rokov. Kaštieľ v Humennom je národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom múzea. Stavba bola a i dnes je dominantou centra mesta.
História a architektonický vývoj
Kaštieľ bol postavený na mieste stredovekého vodného hradu, jednoduchej vežovitej stavby obohnanej vodnou priekopou, ktorej majiteľom bol Peter Petenyi mladší. Fragmenty základov tejto stavby boli objavené v pivničných priestoroch kaštieľa počas rekonštrukčných prác v roku 1966. Na začiatku 14. storočia prichádzajú do Uhorska s kráľom Karolom Róbertom z Anjou aj dvaja bratia Filip a Ján Drugethovci. Kráľ im za preukázané služby a vernosť v boji proti nespokojnej šľachte v roku 1317 daroval okrem iných aj hrady Jasenov a Brekov a mestečko Humenné. Písomné pramene uvádzajú kaštieľ v Humennom prvýkrát v roku 1449 v súvislosti s jeho obsadením bratríkmi a následným požiarom. Až na začiatku 17. storočia nadobudol kaštieľ stavebnú formu, ktorú si udržal dodnes. Kaštieľ má štvorcový pôdorys s centrálnym dvorom, ktorý lemovali polkruhové arkády. Bezpečnosť mali zaručovať štvorhranné veže v nárožiach. Veľká veža so vstupnou bránou a padacím mostom ponad vodnú priekopu sa vypína uprostred južného krídla /priečelia/. Dochované zobrazenie nasvedčuje tomu, že kaštieľ bol pôvodne ukončený plochou strechou s atikou.
História kaštieľa je spojená s viacerými významnými rodmi. Posledný mužský potomok rodu Drugeth, Žigmund, zomrel 19. apríla 1684. Kaštieľ zdedila jeho manželka, grófka Terézia Keglevichová a po jej smrti sa rozdelil medzi rody Althan (najstaršia dcéra Juliana Terézia) a Zichy (najmladšia dcéra Klára). Už v roku 1728 bol kaštieľ znovu rozdelený, tentoraz na tri časti medzi deti Petra Zichyho - Františka a jeho sestry Teréziu, grófku Vandernath a Annu Máriu, grófku Csáky. Z tohto obdobia pochádza aj kuriózna udalosť: „V 18. storočí sa dve sestry Zičiové, majiteľky kaštieľa, pohádali a jedna druhej zamurovala vstup do kaplnky. Spor sa dostal až pred súd, zachoval sa o tom zápis.“
K najväčším prestavbám došlo v druhej polovici 18. storočia. Na južnej strane nádvoria pristavali veľký balkón ukončený balustrádou, zamurovali arkády na nádvorí. Na vonkajšej fasáde zmenili tvar okien a začali odstraňovať atiku, ktorú nahradzovali krovom pokrytým šindľom. K veľkým úpravám došlo aj v interiéroch kaštieľa. Na podnet Štefana XIV. Csákyho vznikli miestnosti s iluzívnymi nástennými maľbami. Ich autorom je pravdepodobne rakúsky maliar Martin Johannn Schmidt.
Od začiatku 19. storočia (1812), po sobáši Karola Andrássyho s Etelkou Száparyovou, ktorej venom bol aj drugethovský majetok v Humennom, sú dejiny kaštieľa spojené s týmto šľachtickým rodom. Aj títo majitelia upravili svoje sídlo podľa vlastných predstáv. Dali kaštieľu jednotnú architektonickú podobu (pseudobarokový vzhľad) a okolo kaštieľa zriadili francúzsky a anglický park. V interiéri dali drevom obložiť knižnicu a ďalšie miestnosti. Do viacerých izieb južného krídla zabudovali krby a stropy dali ozdobiť bohatou štukatúrou.
Predchádzajúce rekonštrukcie a záchrana pamiatky
Koncom 2. svetovej vojny bol kaštieľ poškodený a skazu zavŕšil požiar v roku 1946, pri ktorom zhorela šindľová strecha. Túto neskôr provizórne opravili, ale s úplnou rekonštrukciou budovy sa začalo až v roku 1964 a trvala sedem rokov. Prvá veľká rekonštrukcia kaštieľa prebiehala v 60. rokoch minulého storočia. „Vďaka za ňu, lebo zachránila kaštieľ pred zruinovaním a zbúraním.“ Posledná komplexná obnova renesančného kaštieľa sa uskutočnila v 60. rokoch 20. storočia. Stavbu síce zachránila pred jej spustnutím, no keďže sa nerealizovala spolu s archeologicko-architektonickým prieskumom, mnohé prvky na fasáde kaštieľa zakryla.
Komplexná obnova v 21. storočí: 15 rokov práce
„Je to pomyselná bodka za pätnásťročnou prácou.“ Renesančný kaštieľ v Humennom sa za uplynulých 15 rokov komplexne zrekonštruoval. Rozsiahla rekonštrukcia v rokoch 2015-2016 trvala rok a mesiac a znamenala začiatok prvej etapy. Uplynulý týždeň v Humennom slávnostne ukončili I. etapu rekonštrukcie renesančného kaštieľa. Riaditeľ Vihorlatského múzea Vasiľ Fedič potvrdil, že to bol náročný projekt, ktorého len samotná príprava trvala viac ako tri roky. Na rekonštrukciu kaštieľa si vzal Prešovský samosprávny kraj (PSK) úver 2,6 milióna eur z Európskej rozvojovej banky. Podľa slov hovorkyne Úradu PSK Daše Jeleňovej predchádzali rozsiahlej rekonštrukcii od roku 2008 výskumné práce, zásahy do statiky budovy, modernizácia technickej infraštruktúry a rozsiahle interiérové úpravy. Kaštieľ začali rekonštruovať v júni 2015 a stavebné práce ukončili v júli tohto roku. Fedič spresnil, že rekonštrukcii predchádzalo zhromažďovanie poznatkov o tejto historickej stavbe a veľký reštaurátorský výskum.
Rekonštrukcia budovy hlavného kaštieľa Zemplínskeho múzea v Michalovciach
„Pri obnove historických budov sa vždy objavia veci, o ktorých sa vopred nedá vedieť.“ „Výrazným spôsobom nám pomohli pracovníci Krajského pamiatkového úradu, ktorí tu boli takmer denne a pomáhali aj zhotoviteľskej firme.“ Na rekonštrukcii kaštieľa sa podieľal rozsiahly tím reštaurátorov, sochárov, remeselníkov a kamenárov. Generálnym dodávateľom stavby bola firma Metrostav, a. s.
Fázy rekonštrukcie a kľúčové objavy
Prvá etapa obnovy exteriérov kaštieľa trvala od roku 2015 do roku 2016. Jej súčasťou boli okrem iných prác obnova vonkajšej fasády, výmena okien a strechy. Počas druhej etapy v rokoch 2019 a 2020 sa zrekonštruovala vnútorná fasáda kaštieľa, balkóny na druhom nadzemnom podlaží či arkádové okná. V záverečnej fáze sa v rokoch 2020 a 2021 obnovila dlažba na nádvorí a tiež arkádové okná na prvom nadzemnom podlaží.
Počas prác na fasáde sa objavili zaujímavé nálezy. „Objavili sa napríklad na vonkajšej fasáde pekné sgrafitá zo 17. storočia, ktoré sú v tomto regióne unikátne.“ Objavili sa pôvodné renesančné strieľne, ktoré zostali zachované, kamenné ostenia na západnej fasáde. Počas rekonštrukčných prác na vonkajšej fasáde objavili na stenách a múroch kaštieľa renesančné okno, ale aj sgrafitovú výzdobu, ktorá pochádza ešte z čias rodu Drugethovcov. „Objavili sme aj strieľne, o ktorých sme v podstate ani nevedeli,“ objasnil Fedič. „Verejnosti sme opäť ukázali niky pod okennými arkádami, ktoré boli doteraz skryté.“ Na nádvorí sme verejnosti opäť ukázali niky pod okennými arkádami, tie nebolo vidieť, na jednom stĺpe sa objavil prstenec, rozhodlo sa, že to dáme na všetky pri oknách na poschodí," priblížila zástupkyňa riaditeľa VM Ivana Strakošová prvky na fasáde, ktoré sú vďaka rekonštrukcii v súčasnosti viditeľné. Na jednom zo stĺpov pri oknách na poschodí sme objavili prstenec, postupne pribudol na všetkých stĺpoch. Všetko sme sa snažili dostať do jednotnej podoby zodpovedajúcej poslednej andrášiovskej prestavbe z konca 19. storočia. Prieskumy, ktoré nedávnu rekonštrukciu sprevádzali, potvrdili podľa Strakošovej aj historický fakt týkajúci sa sporu medzi dvoma sestrami z rodu Zichy. "Jedna druhej zamurovala vstup do kaplnky," vysvetlila.
Práce na exteriéri a objemy rekonštrukcie
Najvýraznejšou obnovou prešla strecha kaštieľa. Medenú strechu nahradili hliníkovou. Riaditeľ múzea vysvetlil, že hliníková strecha je na Slovensku raritou. Historici a pamiatkari sa inšpirovali historickými budovami v Budapešti, Viedni a v Prahe, kde s hliníkovými strechami majú pozitívne skúsenosti. Fedič vysvetlil, že pôvodne bola strecha z dreveného šindľa, ale v súčasnosti tento variant nepripadal do úvahy. Na strechu by potrebovali približne 150-tisíc kusov drevených šindľov, ktoré by bolo potrebné každé tri roky ošetrovať proti poveternostným vplyvom. Počas rekonštrukcie obnovili 3-tisíc metrov vonkajšej fasády, repasovali 123 okien a mreží, zreštaurovali aj všetky erby, balustrády, vynovili padací most a vymenili hlavnú bránu. Na východnej strane kaštieľa opravili balkón. V rámci rekonštrukcie pribudlo v areáli múzea aj nové osvetlenie a kamerový systém.
Tabuľka: Rozsah vykonaných prác a parametre kaštieľa
- Fasády reštaurované: 3 000 m²
- Strešná krytina vymenená: takmer 4 500 m²
- Plochy vymaľované: viac ako 25 000 m²
- Plocha zrekonštruovanej strechy: 4 500 m²
- Obnovené podkrovie: 2 700 m²
- Okien a mreží repasovaných: 123
- Dlažba nádvoria obnovená: 1 105 m²
- Celkový počet okien: 124
- Počet zasklených arkád: 43
- Plocha balustrádových balkónov: 169 m²
- Výška vstupnej veže: takmer 22 m
- Vonkajšie rozmery múrov: 67 x 68,5 m
- Výška kaštieľa: 15 - 17 m
- Zastavaná plocha: vyše 4 500 m²
Budova kaštieľa má dve nadzemné podlažia a jedno podlažie pod úrovňou terénu. Kaštieľ s rozmermi vonkajších múrov 67 x 68,5 m, výškou 15 - 17 metrov má dva balustrádové balkóny s rozlohou 169 metrov štvorcových, 124 okien a 43 zasklených arkád. Vstupná kaštieľska veža sa vypína do výšky takmer 22 metrov. Zastavaná plocha má vyše štyri a pol tisíc m2, plocha nádvoria 1 105 m2.
Archeologické nálezy
Rekonštrukcia priniesla aj viaceré prekvapenia. Zub času odhalil, že pod opadávajúcou omietkou, ktorá ohrozovala návštevníkov, sa skrývajú zaujímavé veci. Aj to bol podnet, aby sa múzejníci pustili do rekonštrukcie. Počas archeologického výskumu sa jej podarilo objaviť zvyšky pôvodnej stavby vodného hradu zo 14. storočia. „Na nádvorí sme odkryli pôvodné kanalizácie, jednu zo 17. storočia, druhú mladšiu z čákyiovských a andrášiovských čias, našli sme hrnce a iné predmety.“ Na nádvorí boli voľakedy tri studne, menili svoju polohu podľa prameňa. Napokon ostala len tá posledná, v ktorej v súčasnosti voda nie je.
Vihorlatské múzeum a jeho poslanie
Počiatky histórie Vihorlatského múzea siahajú do roku 1960 a sú spojené s rozhodnutím Rady Mestského národného výboru, že zrenovovaný kaštieľ v Humennom bude slúžiť aj múzejným účelom. Štatút Okresného vlastivedného múzea získalo v roku 1964. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj. Zbernú oblasť vymedzovali hranice okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. K podstatnejšiemu rozšíreniu múzejných zbierok dochádza v 2. polovici 70-tych a začiatkom 80-tych rokov 20. stor., čo má za následok i personálne posilnenie organizácie odbornými pracovníkmi. V súčasnom období je v zbierkových fondoch múzea sústredených viac než stotisíc kusov zbierkových predmetov.
Napriek autenticite každého z nich medzi najhodnotnejšie patria nálezy keltských mincí (Ptičie), hromadný nález mincí zo 17. storočia (Topoľa), unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, pôvodný mobiliár a mnohé ďalšie vzácne zbierkové predmety. S narastajúcim počtom zbierok a rozvojom výskumnej činnosti sa v múzeu vytvárajú priaznivé podmienky pre expozičnú a výstavnú činnosť. Prvá stála expozícia „Kultúra bývania feudálov“ bola verejnosti sprístupnená už v roku 1971 a postupne rozširovaná a reinštalovaná (1982, 1987, 1991) tvorí základ prezentácie múzea. V roku 1973 bola sprístupnená expozícia novších dejín. V auguste 1984 bola pre verejnosť otvorená expozícia ľudovej architektúry a bývania. Od roku 1989 je súčasťou múzea Galerijná sieň Oresta Dubaya, prírodovedná expozícia pribudla v roku 1990. V rokoch 1996 - 2008 život a históriu rómskeho etnika na Východnom Slovensku približovala návštevníkom výstava Z dejín Rómov na Slovensku. Zatiaľ poslednou otvorenou stálou expozíciou, ktorej prehliadku od roku 2009 ponúka múzeum verejnosti je Sakrálna expozícia s kaplnkou Panny Márie v pôvodných priestoroch kaštieľa v Humennom.
Kaštieľ ako centrum kultúry
„Tu sa ukázalo, že keď sa ľudia dajú dokopy, urobia veľké dielo,“ povedal predseda PSK Peter Chudík a pokračoval: „Vrátili sme pravú tvár a históriu kaštieľa. Je dominantou nielen Humenného, ale aj Zemplína.“ Chudík potvrdil, že na rade bude aj druhá etapa rekonštrukcie, ktorá zahŕňa revitalizáciu a rekonštrukciu vonkajšieho areálu. Chudík poznamenal, že termín začatia ešte nie je jasný. Zrekonštruované nádvorie kaštieľa sa má premeniť na centrum kultúry, spoločenského diania a cezhraničnej spolupráce.
tags: #humensky #kastiel #rekonstrukcia