Blatnický hrad: Od strategickej pevnosti k obnove stredovekého klenotu Turca

Blatnický hrad, kedysi strategická obranná stavba chrániaca významnú obchodnú cestu Magna via viedúcu Turcom, sa dnes týči nad Gaderskou dolinou vo Veľkej Fatre ako monumentálna ruina s koreňmi siahajúcimi do 2. polovice 13. storočia. Nachádza sa v nadmorskej výške približne 612 metrov nad morom na skalnatom vápencovom Plešovickom hrebeni, ktorý sa tiahne od južnejšie situovaného vrchola Plešovica (658 m n. m.). Hoci časom poznamenaný zubom času, hrad prechádza v súčasnosti rekonštrukciou, ktorá mu postupne vracia jeho niekdajšiu podobu a umožňuje návštevníkom nahliadnuť do histórie. Hrad Blatnica, kedysi významná strážna pevnosť na dôležitej obchodnej ceste, sa dnes nachádza v procese postupnej obnovy.

História Hradu Blatnica

Hrad Blatnica, so svojou bohatou históriou a nádejami na obnovu, predstavuje dôležitý kultúrny a historický monument. Jeho vznik v druhej polovici 13. storočia bol motivovaný potrebou ochrany obchodnej cesty "via magna" z Nitry na sever k Baltu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa hrad dostal do majetku rôznych šľachticov a stal sa kráľovským majetkom. V 15. a 16. storočí bol hrad často dávaný do zálohu, čo viedlo k jeho častému striedaniu držiteľov. Koncom stredoveku patrilo panstvo viacerým spolumajiteľom, ako Erdedyovci, Zápoľskovci a Révaiovci.

Rod Révai, ktorý získal hrad v roku 1540, sa zaslúžil o jeho rozsiahlu prestavbu v druhej polovici 16. a začiatkom 17. storočia. Vybudovali veľké predhradie s novými budovami, avšak nekládli dostatočný dôraz na delové bašty. Táto skutočnosť umožnila povstalcom Štefana Bočkaja a neskôr Gabriela Betlena v roku 1606 hrad pomerne ľahko obsadiť. V roku 1678 pravdepodobne počas vpádov Imricha Thökölyho došlo na hrade k požiaru, ktorý zničil niekoľko budov. Hrad bol krátko na to obnovený Révaiovcami. V roku 1703 sa však hradu opäť bez problémov zmocnili povstalci Františka Rákócziho, ktorí ho opustili až po prehranej bitke pri Trenčíne v roku 1708.

Za svoju vernosť panovníkovi počas povstaní bol hrad ušetrený príkazu na zničenie nevyužitých pevností, čo umožnilo Révaiovcom naďalej ho obývať. Postupne však mnohí z nich vymenili hrad za pohodlnejšie kaštiele, čo viedlo k úpadku života na hrade. S úpadkom významu cesty Magna via, ktorá viedla z Nitry na sever, klesal aj strategický význam hradu Blatnica. V 18. storočí začal hrad chátrať a postupne sa menil na ruinu. Význam hradu postupne klesal s tým, ako sa začala používať pohodlnejšia cesta cez Mošovce do Martina.

Tabuľka 1: Kľúčové historické míľniky Hradu Blatnica

Architektúra a súčasný stav ruín

Blatnický hrad vzhľadom nevybočuje z typického rámca stredovekých pevností. Bol obohnaný hradbami, za ktorými sa nachádzali obytné budovy a palác. Súčasťou hradu boli strážne veže a kaplnka. Hradná zrúcanina sa dnes takmer úplne stráca v hustom ihličnatom lese, ktorý pokrýva celý hradný vrch. Napriek tomu sa zachovali viaceré časti hradu, ktoré svedčia o jeho niekdajšej mohutnosti. K najvýraznejším prvkom patrí vysoké torzo západnej veže s dodnes badateľnými strieľňami. Hrad tvorí dvojvežové jadro doplnené o opevnené predhradie. Na najvyššom bode hrebeňa stojí hradný palác, ukončený dvojicou veží. Vnútorný priestor paláca je dnes do značnej výšky vyplnený napadanou suťou z rozpadnutých stien.

Obvodové múry paláca a podkovovitej východnej veže majú na vnútornej strane takmer úplne rozpadnuté líca, silne narušená je aj koruna muriva so zvyškami takmer úplne rozpadnutých okenných otvorov. Plášť muriva podkovovitej veže je rozdelený zvislou trhlinou, prechádzajúcou až k päte muriva. K juhozápadnej veži sú z vonkajšej strany priložené prístavby. Na juhovýchodnej strane stojí torzo schodiska so zachovanou jednou bočnou obvodovou stenou a rozpadnutým okenným otvorom.

Z vonkajšieho opevnenia stoja len fragmenty hradbového múru na severovýchodnej, južnej a východnej strane. Vo východnom nároží je interiér valcovej bašty v celom rozsahu vyplnený suťou, zatiaľ čo z valcovej bašty vo východnom nároží je čitateľný len vonkajší plášť. Silne poškodený je predovšetkým južný úsek hradieb na okraji skalného zrázu, kde je plošne rozpadnuté líce muriva v spodnej časti. Z nadväzujúcej časti opevnenia na východnej strane stoja len nesúvislé fragmenty. Najlepšie zachovanou časťou predhradia je palác a hospodárska budova na južnej strane. Z oboch budov stoja čiastočne zachované vonkajšie obvodové steny, ostatné múry sú úplne deštruované. Na intaktne zachovanej čelnej stene paláca predhradia sa zachovali zvyšky pôvodných omietok a na vnútornej strane aj zvyšky klenieb a komínov. Čelný múr susednej hospodárskej budovy je v značnom rozsahu poškodený rozpadom okenných otvorov.

Rekonštrukčné práce a výzvy

V súčasnosti je Blatnický hrad čiastočne zakonzervovaný a prechádza rekonštrukciou. Zachovali sa z neho viaceré časti hradieb, múry paláca a obrysy niekdajších obytných budov, ktoré aj napriek ich zničenému stavu dávajú tušiť jeho niekdajšiu mohutnosť. Od roku 2008 pôsobí na hrade Združenie na záchranu hradu Blatnica - Diadém, ktoré sa snaží o jeho postupnú obnovu. Rekonštrukčné práce prebiehajú v rôznych častiach hradu, čo znamená, že návštevníci môžu často naraziť na lešenie či stavebný materiál. Tieto aktivity však nebránia v prehliadke a vo väčšine prípadov sa návštevníci bez problémov dostanú do značnej časti hradu.

Projekt zapojenia nezamestnaných do obnovy hradov úspešne fungoval od roku 2011. Tento projekt, ktorý prešiel rukami 220 ľudí v období od roku 2012 do roku 2020, však tento rok na prekvapenie mnohých skončil. Napriek tomu sa na Blatnickom hrade pracuje aj naďalej, aj keď zatiaľ bez nároku na mzdu. Regina Yveta Vaňková, vedúca Združenia hradu Blatnica, uviedla pre RTVS, že plán práce na túto sezónu bol postavený na tridsiatich ľuďoch, ktorí tu budú aktívne pracovať šesť alebo sedem mesiacov. V súčasnosti však hrozí, že sa nepodarí dosiahnuť ani počet štyroch až piatich ľudí z úradu práce. Vzhľadom na túto situáciu budú práce zamerané predovšetkým na dokončenie rozrobených projektov z minulého roka, aby sa predišlo začínaniu veľkých aktivít, ktoré by nebolo možné zvládnuť. Práce sa zameriavajú predovšetkým na dokončenie rozpracovaných úloh z predchádzajúcich rokov.

Projekt Okno z minulosti, plynulo naviaže na časť projektu Kameň ku kameňu realizovaný v tomto roku. Realizovaná bude rekonštrukcia jedného z okien západnej veže gotického paláca. Okno sa nachádza priamo nad v tomto roku sanovanou tzv. „dierou dierovatou“. Kaverna bola prakticky priebežná cez celú hrúbku múru - cca 3 metre. Na fotkách z 28.9. od Yvet vidno v kaverne drevený trám, pri ktorom stojím. Tento trám je pôvodný a je do kaverny prepadnutý z interiéru. Murovať som začínal cca 1,7 metra v jadre od vonkajšieho líca, čo staticky palác zabezpečí - nateraz. Predpokladá sa, že táto kaverna vznikla tak, že z interiéru, v mieste prepadu toho trámu do múru zatekala voda. Spodok kaverny nie je lícovaný; to vzniklo po dohode s metodikom, aby líce zamurovanej kaverny „kopírovalo“ pôvodné murivo napravo od nej. Kaverna sa vlastne nachádza v interiéri doposiaľ nepreskúmaného objektu a nie je celkom jasné, ako to tam vyzeralo. Podložie tejto veľkej kaverny je v poriadku a kompaktné. To, že sa kaverna nachádza v interiéri iného objektu, ktorého presný význam zatiaľ nie je známy, vieme iste. Megakaverna, ktorú mnohí používajú ako vstup do paláca, bude zahradená, pretože priestor bude slúžiť ako dočasný sklad kamenia a piesku, ktoré sa získajú počas kopania. Prípravné práce začnú hneď na jar, ako počasie dovolí.

Prístup a okolie hradu

Cesta na hrad Blatnica vedie z juhovýchodného okraja obce Blatnica po žltej turistickej značke. Obec Blatnica je dobre prístupná od hlavnej cesty spájajúcej mestá Martin a Turčianske Teplice, či už prídete zo severu alebo juhu po jednej z diaľnic. Pre návštevníkov prichádzajúcich autom je k dispozícii spoplatnené parkovisko pri vstupe do Gaderskej doliny. Odtiaľto už stačí sledovať žltú značku, najskôr po kvalitnej asfaltke, z ktorej sa na rázcestí Odbočka na hrad Blatnica (521 m n. m.) odbáča vľavo. Následne výstup, stále po žltej značke, pokračuje až k hradu.

Trasa z parkoviska v Gaderskej doline k hradu trvá približne 45 minút vychádzkovou chôdzou menej náročným terénom. V úvodnej časti trasy návštevníkov pravdepodobne zaujme Pamätník hrdinov SNP s netradičným dizajnom a drevená vstupná brána do Gaderskej doliny. Dolinou vedie kvalitná asfaltka, obľúbená medzi cyklistami, kolobežkármi a korčuliarmi. Po chvíli chôdze sa dorazí k miestnej chatovej osade. Približne 10 minút chôdze za ňou sa nachádza smerovník s názvom Odbočka na hrad Blatnica, kde treba odbočiť do lesa. Vlniacim sa chodníkom cez les sa návštevníci dostanú k Chate pod hradom Blatnica.

Existuje aj alternatívna trasa, vhodnejšia pre tých, ktorí sa nachádzajú v severozápadnej časti Blatnice, na konci dediny v blízkosti družstva. Odtiaľto sa treba vybrať po asfaltke s nižšou premávkou. Približne po 10 minútach sa dosiahne prehradná cesta smerujúca na lúku. Hoci tu nie je možné zaparkovať autom, pešo alebo na bicykli sa dá prekážka obísť. Následne stačí sledovať chodník, ktorý privedie priamo k hradu, ktorý je z lúky viditeľný, čo uľahčuje orientáciu. Táto trasa je vhodná aj pre jazdu na horskom bicykli.

Blatnický hrad sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatra, preto je dôležité dbať na miestne pravidlá ochrany prírody. Hoci výstup na hrad je z hľadiska náročnosti nenáročný, v záverečnej časti prístupovej chodník môže byť v horších podmienkach, napríklad po dažďoch alebo v zimnom období, klzkejší. V takýchto prípadoch sa odporúča prispôsobiť výstroj, napríklad si pribaliť protišmykové návleky na obuv pri ľadovom podklade, alebo použiť turistické paličky. Inak výstup zvládnu deti aj seniori v bežnom turistickom oblečení. Trasa cez Gaderskú dolinu k Hradu Blatnica je vhodná aj pre rodinné prechádzky.

Historické Vrstvy Osídlenia v Oblasti Blatnice

Územie okolo Blatnice bolo osídlené už v dávnych dobách. Archeologické nálezy svedčia o osídlení v mladšej dobe kamennej, pričom jaskyňa Mažarná v úbočí Tlstej je jedným z najvýznamnejších dokladov. Druhá fáza osídlenia spadá do konca druhého tisícročia pred Kristom, kedy sa v oblasti našlo pohrebisko lužickej kultúry. Táto kultúra, ktorá osídlila údolie Turca približne v rokoch 1300 - 700 pred Kristom, reprezentovala vysoký kultúrny stupeň v produkcii bronzových zbraní a nástrojov.

Neskôr sa Blatnica dostala do kontaktu s laténskou civilizáciou, obdobím budovania hradísk. Jedným z takýchto hradísk bolo aj osídlené návršie Plešovica nad obcou, kde dodnes možno vidieť stopy hlinených valových opevnení. Osobitnú pozornosť si zaslúži ranoslovanské osídlenie. Hoci vecných dokladov z tohto obdobia je menej, z oblasti Blatnice pochádza mimoriadne cenný nález hrobu veľkomoravského veľmoža. Tento hrob obohatil históriu o tzv. Meč s rukoväťou vybíjanou zlatom a striebrom, ktorý patrí do skupiny karolínskych mečov. Jeho zdobenie, kombinujúce avarské prvky s domácou umeleckou tvorbou, predstavuje unikátny doklad umeleckých prúdov Veľkej Moravy. Tento nález, ktorý sa dostal do Révayovských zbierok a následne do Národného múzea v Budapešti, je rekonštruovaný aj na základe dobových vyobrazení. Výlet na hrad Blatnica je preto nielen možnosťou spoznať históriu stredovekej pevnosti, ale aj ponoriť sa do bohatého archeologického a historického dedičstva regiónu, ktoré siaha do najstarších dôb osídlenia Slovenska.

Návštevnícke informácie

Vstup na hrad je bezplatný a hrad je otvorený celoročne. Počas rekonštrukčných prác síce môžu byť niektoré časti obmedzené, no celkový charakter hradu a jeho okolia umožňuje príjemný výlet. V Gaderskej doline sa nachádzajú aj gastronomické prevádzky, kde sa návštevníci môžu občerstviť. V severovýchodnej časti hradu, pri vonkajších múroch, sa nachádza drevený domček, pri ktorom bolo ohnisko s lavičkami. Jeho presný účel nie je úplne jasný, no predpokladá sa, že by mohlo ísť o kultúrno-informačné centrum, ktoré sa v budúcnosti plánuje otvoriť. V južnej a juhovýchodnej časti hradu sa nachádzajú vyhliadky s veľmi peknými výhľadmi do útrob Gaderskej doliny a na okolité veľkofatranské kopce. Tieto miesta, hoci sú vybavené provizórnym dreveným zábradlím, ponúkajú úchvatné scenérie, najmä počas západu slnka, kedy sa dá príjemne zrelaxovať. Pomerne zaujímavé výhľady sú i smerom do Turca v úvodnej časti hradu, kde je zopár lavičiek, takže sa tu dá príjemne zrelaxovať, najmä počas západu slnka. Hrad je prístupný celoročne, avšak vstup do areálu je na vlastnú zodpovednosť. Ak ste sem prišli s deťmi, dohliadnite na nich pri vyhliadkach. Je tu síce zábradlie, no je to také provizórne zábradlie.

tags: #hrad #blatnica #rekonstrukcia